Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1CoP/4/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710211795 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8710211795.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Márie Kupkovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci starostlivosti o mal. G. G., nar. XX.X.XXXX a mal. X. G., nar. X.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, detí rodičov B. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, P., toho času bytom XX G., G., EH XX XED, G., Škótsko a X. G., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXXX/XX, P., v konaní začatom na návrh otca, o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 14 P 361/2010 - 27 z 21.6.2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloleté deti do starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na výživu mal. G. sumou 150 Eur mesačne a na mal. X. sumou 100 Eur mesačne od 1.7.2011, ktoré je matka povinná platiť do rúk otca vždy do 15 -teho dňa v mesiaci vopred. V prevyšujúcej časti návrh otca zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že rodičia maloletých detí spolu nežijú a o deti sa riadne stará otec, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom sa viedla už aj v konaní 14 P 200/2008, ktoré však bolo zastavené uznesením z 2.10.2008 a taktiež uznesením v ďalšom konaní pod sp. zn. 15 P 162/2010. Ďalej zistil, že rodičia iné maloleté deti nemajú, pričom príjem matky predstavuje 900 libier mesačne a príjem otca 1200 Eur mesačne. Zo správ Základnej školy s materskou školou na ulici L. v P. mal súd preukázané, že X. chodí do školy čisto oblečený, otec sa primerane venuje starostlivosti, príprava na vyučovanie však nie je pravidelná. Mal. G. dosahuje veľmi slabé výsledky, často vymeškáva hodiny, jej správanie je však dobré, je slušná a tichá. Otec je v spolupráci so školou. Taktiež v minulosti i spolupráca matky so školou bola dobrá. Berúc v úvahu samotnú vôľu maloletých detí, zveril súd deti do starostlivosti otca, pričom matku zaviazal primeraným výživným, ktoré zodpovedá potrebám detí, ale i možnostiam a schopnostiam matky. Matka poskytovala výživné otcovi na maloleté deti aj doposiaľ, takže obaja skonštatovali, že poskytovala deťom aj iné plnenia nad rámec výživného a preto súd nevzhliadol dôvod na určenie výživného so spätnou platnosťou a návrh otca v prevyšujúcej časti zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletých. Poukázala na to, že v súčasnosti syn X. je v jej starostlivosti, pričom otec jej prispieva na syna sumou 100 Eur mesačne, to znamená, že jej vzniká rozdiel 50 Eur mesačne, ktorý od nej žiada otec maloletých, pričom tento finančný rozdiel matka nemôže uhradiť, pretože sa výrazne zmenila jej situácia v práci. Matka síce je v zahraničí, ale nezarába toľko, ako je to uvedené v spise. Jej priemerný zárobok predstavuje 700 libier. Je málo práce, týždenne odrobí iba 30 hodín, niekedy aj menej, od štátu nepoberá žiadny prídavky na syna, platí vysoký nájom, a pokiaľ otec ako podnikateľ zarobí 1200 Eur mesačne, na Slovensku poberá na obidve deti prídavky od štátu, aj keď syn je v opatere matky. V súčasnosti matka nemôže posielať takéto výživné na mal. G., lebo nemá na to finančné prostriedky a stará sa o mal. X.. Na základe toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil a určil výživné na mal. G. taktiež vo výške 100 Eur, resp. rozhodol v tom zmysle, že matka nie je povinná platiť doplatok 50 Eur výživného na maloletú dcéru G.. Opatrovník maloletých vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na to, že v súčasnosti mal. X. sa nachádza v starostlivosti matky, avšak je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa rozhodol v prospech maloletých detí, vzal do úvahy samotnú vôľu maloletých detí. Stanovená výška výživného je zodpovedajúca potrebám maloletých detí, ako aj finančným možnostiam a schopnostiam matky. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil. Otec maloletých vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na to, že jeho príjem predstavuje okolo 1.000 až 1.200 Eur mesačne, avšak jeho výdavky sú vysoké, vrátane odvodov, ktoré platí ako živnostník a spláca úvery. Dcéra G. začala od 1.9.2011 navštevovať prvý ročník Strednej školy v Kežmarku, pričom sa zvýšili výdavky na cestovné, stravu a oblečenie. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie matky nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa v prevyšujúcej miere zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto v zásade správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného. V predmetnej veci súd prvého stupňa so zreteľom na vykonané dokazovanie, vôľu maloletých detí a okolnosti prípadu správne rozhodol, pokiaľ maloleté deti zveril do výchovy otca, pretože v čase rozhodovania súdu prvého stupňa matka žila vo Veľkej Británii v Škótsku, kde sa zdržiava aj doposiaľ, pričom starostlivosť o deti zabezpečoval otec a svoje povinnosti si plnil na dobrej úrovni. Je pravdou, že deti dosahujú slabší prospech v škole, avšak to nič nemení na tom, že otec v rámci svojich možností si plnil všetky povinnosti, zabezpečoval potrebnú hygienu pre maloleté deti, ako aj stravovanie a ďalšie potrebné veci pre obe maloleté deti. Za týchto okolností súd prvého stupňa správne postupoval pokiaľ deti zveril do výchovy otca, ktorý kontinuálne sa o tieto staral a zo strany matky určil výživné primerané jej zárobkovým možnostiam a schopnostiam. Táto suma príjmu matky bola ustálená súdom prvého stupňa na 900 Eur mesačne, pričom odvolací súd len pre úplnosť poznamenáva, že priemerný mesačný príjem matky podľa predložených odpisov mzdových listov predstavoval 1.031,23 libier, čo pri prepočte aktuálneho kurzu platného v čase vydania týchto mzdových listov medzi britskou librou a eurom, t.j. 0,83465 predstavuje priemerný čistý mesačný príjem 860 Eur mesačne, teda sumu prakticky totožnú s úvahou súdu prvého stupňa, len exaktnejšie ustálenú. Aj v rámci tejto sumy je možné, aby matka platila výživné, ktoré bolo stanovené na maloleté deti. Nepochybil súd prvého stupňa, ani pokiaľ ide o určenie začiatku platenia vyživovacej povinnosti zo strany matky, pretože túto ustálil na obdobie od 1.7.2011, pretože bolo preukázané, že do tej doby matka si plnila svoju vyživovaciu povinnosť a to jednak vo vecnej forme, ako aj samotným výživným, a preto bolo dôvodné zamietnuť návrh otca v prevyšujúcej časti a začiatok plynutia vyživovacej povinnosti - konkrétneho prispievania na maloleté deti ustáliť na obdobie od 1.7.2011. Pokiaľ v súčasnosti (ako to vyplýva z odvolania matky, ako aj z vyjadrenia opatrovníka) maloletý X. sa nachádza v starostlivosti matky, je to záležitosť dohody rodičov, rozhodne však je potrebné konštatovať, že rozhodnutie súdu prvého stupňa z hľadiska stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia bolo vecne správne, pretože otec, ako bolo vyššie naznačené, zabezpečoval všetky nevyhnutné potreby pre maloleté deti. Matka ničím nepreukázala pokles svojho zárobku a aj pri daných príjmoch, ktoré uvádza, je v jej silách, aby platila 150 Eur mesačne na maloletú G., najmä ak zoberieme do úvahy, že ide o dieťa, ktoré je vo veku 16 rokov, pričom ako mladé dievča skutočne potrebuje zabezpečovať jednak samotné stravovanie, ošatenie, obutie, zabezpečovanie školských pomôcok, ale takisto aj primerané kultúrne vyžitie. Pokiaľ matka naznačuje vo svojom odvolaní, že v skutočnosti v súčasnosti by mala platiť už len sumu 50 Eur (čo nie je síce v súlade s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ale zrejme sa takýmto spôsobom rodičia dohodli) nemožno mať za to, že by nebolo v silách matky túto sumu uhradiť na mal. G., ktorá ako bolo vyššie naznačené, je dieťaťom starším a vyžadujúcim si väčšie zabezpečenie pre zdravý telesný ako aj duševný vývin a zabezpečovanie vzdelania. Naviac, ide o úpravu, ktorá bude platiť len do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, pretože v súčasnosti rozvodové konanie účastníkov už prebieha na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7 C 47/2011 a tam bude vynesená súdom konečná úprava výživného pre obe maloleté deti. Skutočne je potrebné konštatovať, práve za obdobie od 1.7.2011, tak ako rozhodol súd prvého stupňa do právoplatnosti rozsudku o rozvode rodičov maloletých detí, suma 150 Eur mesačne pre dieťa - dcéru vo veku 16 rokov nie je vysoká a je primeraná aj danej sociálnej situácii matky. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne a v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, ak ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má takýto charakter, a preto odvolací súd rozhodol, že sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva žiadnemu z účastníkov. Poučenie: Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.