KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Prešov28. 3. 2012plný textcitované 3×

Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Cob/80/2011 z 28. 3. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Prešov z 28. marca 2012, sp. zn. 4Cob/80/2011, ECLI:SK:KSPO:2012:8710213557.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/80/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710213557
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8710213557.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: JAROTTATRANS, s.r.o., so sídlom v Ivachnovej 22, IČO:
36429589, zastúpeného JUDr. Jánom Vajdom, advokátom, so sídlom v Námestove, Hviezdoslavovo
námestie 201, proti žalovanému: TRANSERVICE EUROPA SK, s.r.o., so sídlom v Poprade -
Matejovciach, Priemyselná 4743, IČO: 36686042, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Hudzík -
Novýsedlák Partners, v.o.s., so sídlom v Poprade, Mnoheľova 830/15, o zaplatenie 4.831,40 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 9.6.2011 pod
č.k. 16Cb/112/2011 - 57, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť
žalobcovi trovy konania 464,87 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Vajdu, advokáta,
so sídlom v Námestove, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

N e p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad rozsudkom pod č.k. 16Cb/112/2011 - 57 konanie o zaplatenie 4.831,40 Eur zastavil.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet vedený v E., a.s., pobočka Y., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX,
sumu 214,17 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy
konania vo výške 582,65 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Vajdu, vedený v O. O.
SA, pobočka zahraničnej banky mO. v Slovenskej republike, Bratislava, č.ú. XXXXXX-XXXXXXXXXX/
XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Nariaďuje sa vrátiť žalobcovi zaplatený súdny poplatok
v sume 266,37 Eur a na vrátenie sumy 266,37 Eur na účet žalobcu vedený v E., a.s., pobočka
Y., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, súd upravuje Daňový úrad Ružomberok v lehote 15 dní od doručenia
právoplatného rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia ceny
za vykonanú medzinárodnú prepravu. Cena bola účtovaná faktúrou č. 10VF0364 zo dňa 6.4.2010 na
sumu 1.011,50 Eur, splatnú dňa 5.7.2010, č. 10VF0368 zo dňa 6.4.2010 na sumu 1.023,40 Eur, splatnú
dňa 5.7.2010, č. 10VF0373 zo dňa 6.4.2010 na sumu 1.011,50 Eur, splatnú 5.7.2010, č. 10VF0375
zo dňa 6.4.2010 na sumu 1.011,50 Eur, splatnú 5.7.2010 a č. 10VF0452 zo dňa 26.4.2010 na sumu
773,50 Eur, splatnú 25.7.2010. Pred začatím pojednávania žalobca zobral svoju žalobu späť v časti
zaplatenia istiny 4.831,40 Eur, pretože dňa 4.1.2011, t.j. po podaní žaloby dňa 10.12.2010, žalobca
zaplatil čiastku 88.984,23 Eur, v čom bola zahrnutá aj žalovaná suma 4.831,40 Eur. Predmetom konania
zostalo zaplatenie úroku z omeškania 214,17 Eur. O povinnosti žalovaného zaplatiť úrok z omeškania
súd rozhodol podľa § 610 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v spojení s § 365, § 369 a
§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 2, veta druhá, v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. Žaloba na istinu bola podaná dôvodne a k späťvzatiu žaloby v časti istiny došlo pre zaplatenie zo
strany žalovaného. Zostala nezaplatená pohľadávka žalobcu na úrokoch z omeškania. Preto úspešnému



žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania na zaplatenom súdnom poplatku 23,13 Eur (suma 16,50
Eur je súdny poplatok za vymáhanie úrokov z omeškania a 6,63 Eur je časť súdneho poplatku, ktorý sa
podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevracia poplatníkovi). Ďalej žalobcovi
patrí náhrada trov právneho zastúpenia advokátom podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 3 úkony právnej
pomoci, a to za prevzatie zastúpenia, podanie žaloby a čiastočné späťvzatie žaloby, s odmenou 179,23
Eur za 1 úkon a k tomu je potrebné dopočítať 2 x režijný paušál po 7,21 Eur a 1 x po 7,41 Eur.

Časť súdneho poplatku vo výške 266,37 Eur bude vrátená žalobcovi cestou Daňového úradu v
Ružomberku.

Proti rozsudku okresného súdu v časti výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným dal
odvolanie právny zástupca žalovaného. Žalovaný nepopiera, že žalobca mal proti nemu pohľadávku z
vyššie uvedených faktúr, ktoré v lehote splatnosti nezaplatil. Dňa 30.11.2010 materskou spoločnosťou
žalovaného v Piacenze bol vystavený šek na sumu 88.994,15 Eur, určený na úhradu záväzkov
voči žalobcovi, ktorý šek žalobca prevzal dňa 19.10.2010. Žalobca si musel byť vedomý poskytnutia
peňažných prostriedkov. Napriek tomu dňa 10.12.2010 podal žalobu na zaplatenie sumy 4.831,40 Eur.
Žalobný návrh bol podaný zbytočne a šikanózne, ak už mal k dispozícii šek, ktorý bolo potrebné predložiť
banke na preplatenie. Žalovaný nenesie zodpovednosť za to, že banka vyplatila šek až po lehote
splatnosti, hoci šek bol splatný dňa 30.11.2010. Podľa žalovaného, žalobca porušil svoje povinnosti, keď
šek nepredložil v mieste splatnosti v Piacenze, ale predložil ho na vyplatenie slovenskej banke. Forma
zaplatenia dlhu nebola zmluvnými stranami výslovne dohodnutá a keď žalobca po prijatí šeku takúto
formu zaplatenia dlhu neodmietol, je nutné prijať záver, že konkludentne súhlasil s úhradou dlhu formou
vystaveného šeku a mal ho predložiť banke Credit Agricolo v meste Piacenze dňa 30.11.2010. Odvolateľ
poukazuje na § 334 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., že veriteľ je oprávnený požadovať splnenie
peňažného záväzku od dlžníka podľa zmluvy, len keď nemôže dosiahnuť jeho splnenie z akreditívu,
zmenky alebo šeku. Nebolo preukázané, že žalobca nemohol dosiahnuť splnenie zo šeku, preto nemal
aktívnu legitimáciu na podanie žalobného návrhu. Podanie žaloby je konaním v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku a nemôže požívať právnu ochranu. Ak žalobca prevzal šek a napriek tomu
podal žalobu, nemôže požívať právnu ochranu (§ 265 Obchodného zákonníka).

Žalovaný poukázal na to, že trovy právneho zastúpenia neboli vypočítané správne. Podľa § 13 ods.
3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty
veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila
v ostatných spojených veciach. Toto znenie vyhlášky je účinné od 1.6.2010, preto pri výpočte odmeny
právnemu zástupcovi žalobcu podľa vyhlášky č. 655 je odmena za 1 úkon právnej pomoci len 139,97
Eur. Navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že žalobcovi sa
nepriznáva náhrada trov konania a žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania.

Zástupca žalobcu sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia, a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť v jeho napadnutej časti a
priznať žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania 464,87 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu.

Žalobca dňa 10.12.2010 podal žalobu na preplatenie medzinárodnej prepravy v čiastke 4.831,40 Eur
s príslušným úrokom z omeškania a na náhradu trov konania. Žalobca pre žalovaného vykonal 5
prepráv, ktoré boli účtované faktúrami tak, ako je uvedené vyššie. Žalobca zobral svoj návrh späť v
časti istiny 4.831,40 Eur, pretože zo strany žalovaného bola poukázaná čiastka 88.994,23 Eur dňa
4.1.2011. Žalobca trval len na platení úrokov z omeškania. Žalovaný bol toho názoru, že žaloba je určitým
šikanóznym výkonom práva, pretože za vykonané prepravy žalovaný zaplatil žalobcovi formou šeku,
ktorý žalobca prevzal, ale dal ho preplatiť až po splatnosti šeku dňa 30.11.2010. Žalovaný síce uznáva, že
zaplatenie dlhu nebolo zmluvnými stranami výslovne dohodnuté, ale prijatím šeku takúto formu platenia
žalobca neodmietol a konkludentne súhlasil so zaplatením dlhu formou vystaveného šeku. Žalobca sa



mohol dostať k peniazom už 30.11.2010, pokiaľ by šek predložil na preplatenie v Credit Agricole v meste
Piacenza.

Odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 334 Obchodného zákonníka, otvorenie akreditívu, ako aj
vystavenie zmenky alebo šeku, prostredníctvom ktorých sa má podľa zmluvy splniť peňažný záväzok,
nemajú vplyv na trvanie tohto záväzku. Veriteľ je však oprávnený požadovať splnenie peňažného
záväzku od dlžníka podľa zmluvy, len keď nemôže dosiahnuť jeho splnenie z akreditívu, zmenky
alebo šeku. Žalovaný nerozporoval povinnosť zaplatiť odplatu za vykonanú medzinárodnú prepravu
a povinnosť zaplatiť túto cenu mal splniť vystavením šeku. Šek bol na čiastku 88.994,15 Eur a pri
predložení šeku v banke v Piacenze žalobca mohol v dobe splatnosti šeku 30.11.2010 získať odplatu za
vykonanú medzinárodnú prepravu. Rozhodujúce je znenie § 334 Obchodného zákonníka, ktorý hovorí
o tom, ako zanikne záväzok zo zmluvy na peňažné plnenie, pokiaľ existuje dohoda, že záväzok zanikne
plnením vo forme vystavenia šeku. Samotné vystavenie šeku, prostredníctvom ktorého sa má plniť,
ešte nespôsobuje zánik záväzku. Subjekty obchodných vzťahov majú možnosť voľby rôznych foriem
platieb. K plneniu dôjde, až keď veriteľ peniaze prijme, a pri bezhotovostnej platbe pripísaním na účet v
banke (§ 339 ods. 2 Obchodného zákonníka). Samotné prijatie šeku ešte neznamená uzavretie dohody
o zaplatení peňažného dlhu šekom. Až do momentu poukázania peňazí na účet žalobcu žalovaný je
stále v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku. Bez osobitnej dohody, že záväzok zanikne
odovzdaním šeku, kde žalovaný takúto dohodu nepreukázal, žalovaný bol stále v omeškaní s plnením
svojho peňažného záväzku. Až pripísaním šekovej sumy na účet žalobcu došlo k zániku záväzku
dňa 4.1.2011. Do tohto momentu bol žalovaný v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku, aj
keď žalobca mal k dispozícii splatný šek od žalovaného. Neexistovala konkrétna dohoda o zániku
záväzku poukázaním šeku do dispozície žalobcu, preto je možné konštatovať, že v čase podania
žaloby 10.12.2010 žalovaný bol stále v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku. Jeho záväzok
na zaplatenie medzinárodného prepravného výkonu nezanikol skôr, kým neboli poukázané finančné
prostriedky na účet žalobcu. Preto žalobca mohol podať žalobu na platenie a neskôr správne zobral
žalobu späť, ak predmet sporu zanikol v časti dlžnej istiny poukázaním dlžnej sumy 88.994,23 Eur, kde
časť pohľadávky 4.831,40 Eur je pohľadávkou istiny z tohto predmetu sporu. Ak súd pripustil čiastočné
späťvzatie žaloby v časti istiny a predmetom konania zostalo len príslušenstvo pohľadávky, o čiastočnom
zastavení konania mohol súd rozhodovať s tým, že má to dopad na trovy konania (§ 146 ods. 2, veta
druhá, O.s.p.).

Po čiastočnom späťvzatí žaloby, ktorá bola podaná dôvodne, okresný súd mohol vychádzať z § 146
ods. 2 O.s.p., že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť
jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný
uhradiť trovy konania odporca. Žaloba bola podaná dôvodne v decembri 2010 a k plneniu došlo až v
januári 2011. Pre čiastočnú úhradu istiny žalobca mohol zobrať svoju pôvodne dôvodnú žalobu späť v
časti istiny. Trval ale na zaplatení príslušenstva pohľadávky - úrokov. Povinnosť platiť úroky žalovaný
nerozporoval. Nesúhlasil len s povinnosťou nahradiť trovy konania. Okresný súd správne rozhodol, ak
žalovaného zaviazal k náhrade trov konania, ktoré žalobcovi vznikli v dôsledku dôvodne podanej žaloby
(§ 146 ods. 2, veta druhá, O.s.p.).

Pri výpočte trov prvostupňového konania súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 13 ods. 3 vyhlášky č.
655, ak pri spojení 5 finančných nárokov zvýšil tarifnú odmenu o 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny.
Základná tarifná odmena sa zvyšuje len o 1/3. Je uplatnených 5 faktúr, pričom z najvyššej hodnoty
fakturácie 1.023,40 Eur je odmena 61,41 Eur a ostatné 4 fakturácie sa odmeňujú len tretinovou sadzbou,
kde pri 1.011,55 Eur je odmena 20,47 Eur a pri 773,50 Eur je odmena 17,15 Eur. 1 úkon právnej pomoci
má hodnotu 139,97 Eur, ako určil zástupca žalovaného. K tomu je potrebné dopočítať za prevzatie
zastúpenia 7,21 Eur režijný paušál, za podanie žaloby ďalších 7,21 Eur a za čiastočné späťvzatie žaloby
v roku 2011 sumu režijného paušálu 7,41 Eur. Za 3 úkony právnej pomoci je náhrada 419,91 Eur (3
x 139,97 Eur) + 21,83 Eur režijný paušál. V súčte je to 441,74 Eur. Zástupca žalobcu má právo aj na
úhradu súdneho poplatku, z toho 16,50 Eur základný poplatok za žalobu a 6,63 Eur nevrátená časť
súdneho poplatku tak, ako to stanovil súd prvého stupňa. Súdne poplatky sú 23,13 Eur a trovy právneho
zastúpenia 441,74 Eur, takže celkove trovy žalobcu pred súdom prvého stupňa sú len v čiastke 464,87
Eur. Z tohto dôvodu krajský súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. v časti



trov konania účastníkov, a zaviazal neúspešného žalovaného k náhrade trov prvostupňového konania
464,87 Eur.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p..
Žalovaný bol neúspešný v tej časti, pokiaľ žiadal zamietnuť návrh žalobcu proti nemu na náhradu trov
konania. V odvolaní bol žalovaný čiastočne úspešný, pokiaľ napádal priznanú náhradu trov konania
pôvodne vo výške priznaných 582,65 Eur a dôvodných v časti 464,87 Eur. V odvolacom konaní
úspešnejší bol žalobca, ktorý náhradu trov odvolacieho konania nežiadal. Úspešnejšiemu žalobcovi
preto nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania (§ 151 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje