Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Cob/81/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710213558 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8710213558.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: JAROTTATRANS, s.r.o., Ivachnová 22, IČO: 36 429 589, zastúpený JUDr. Jánom Vajdom, advokátom, Hviezdoslavovo nám. 201, Námestovo, proti žalovanému: TRANSERVICE EUROPA SK, s.r.o., Priemyselná 4743, Poprad-Matejovce, IČO: 36 686 042, zastúpený Advokátskou kanceláriou Hudzík-Novýsedlák Partners, v.o.s., Mnoheľova 830/15, Poprad, o zaplatenie 4.819,50 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/113/2011 - 57 zo dňa 9. 6. 2011, jednomyseľne takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 448,37 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Vajdu, vedený v BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike, Bratislava, č. ú. XXXXXX- XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie o zaplatenie 4.819,50 eur zastavil, ďalej žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 226,02 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 582,65 eur a nariadil vrátiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 265,87 eur. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 4.819,50 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe e-mailových objednávok prepravy vykonal pre žalovaného prepravu nákladu nákladnými motorovými vozidlami, čoho dôkazom sú objednávky žalovaného a medzinárodné nákladné listy potvrdené odosielateľom nákladu a príjemcom nákladu. Uskutočnené prepravy boli žalovanému vyfakturované, a to faktúrou č. 10VF 0310 zo dňa 22. 3. 2010 na sumu 1.011,50 eur splatná 20. 6. 2010, faktúrou č. 10VF 0316 zo dňa 29. 3. 2010 na sumu 1.011,50 eur splatná 27. 6. 2010, faktúrou č. 10VF 0317 zo dňa 29. 3. 2010 na sumu 1.011,50 eur splatná 27. 6. 2010, faktúrou č. 10VF 0320 zo dňa 29. 3. 2010 na sumu 1.011,50 eur splatná 27. 6. 2010, faktúrou č. 10VF 0385 zo dňa 12. 4. 2010 na sumu 773,50 eur splatná 11. 7. 2010. Žalovaný do dňa podania žaloby na úhradu týchto faktúr nezaplatil žiadnu sumu, takže dlhuje sumu 4.819,50 eur. Listom zo dňa 6. 10. 2010, označeným ako inventarizácia pohľadávok k 6. 10. 2010, žalovaný podľa § 323 Obchodného zákonníka uznal svoje záväzky voči žalobcovi v celkovej sume 91.017,50 eur, pričom medzi uznanými záväzkami sú aj faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania. Keďže nedošlo k dohode o výške úrokov z omeškania, žiadal žalovaného zaplatiť úroky z omeškania podľa predpisov Občianskeho zákonníka a to vo výške 9 % ročne. Súd vydal vo veci platobný rozkaz, tento však zrušil pre nemožnosť doručenia. Dňa 4. 2. 2011 faxom a následne poštou dňa 7. 2. 2011 bolo doručené čiastočné späťvzatie žaloby, pričom platobný rozkaz, ktorý bol vydaný 22. 1. 2011, bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu až dňa 12. 2. 2011. Na okolnosť, že vo veci bol medzičasom vydaný platobný rozkaz, právny zástupca reagoval opätovne písomným podaním doručeným dňa 28. 2. 2011, kedy mal za to, že súd konanie zastaví a platobný rozkaz zruší podľa § 174 ods. 5 O.s.p.. Súd tak ako vyššie konštatoval, nedoručil platobný rozkaz žalovanému do vlastných rúk, preto platobný rozkaz bol zrušený v celom rozsahu podľa § 173 ods. 2 O.s.p.. V čase pred začatím prvého pojednávania došlo čiastočné späťvzatie žaloby v časti zaplatenia istiny ohľadom sumy 4.819,50 eur z dôvodu, že po začatí konania žalovaný dňa 4. 1. 2011 zaplatil sumu 88.984,20 eur a z poukázanej sumy sa na úhradu žalovanej pohľadávky započítala suma 4. 819,50 eur. Po tom, čo žalovaný dlžnú istinu zaplatil, žalobca trval na žalobe už len v časti zaplatenia úrokov z omeškania, ktoré predstavovali 226,02 eur. Súd po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého na základe objednávky prepravy, ktorú vykonal žalobca, bola uzatvorená medzi účastníkmi konania zmluva o preprave veci v súlade s § 610 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca prepravu riadne vykonal, o čom predložil fotokópie medzinárodných nákladných listov a vykonanú prepravu si vyfakturoval vyššie uvedenými faktúrami, ktoré žalovaný v lehote splatnosti neuhradil. V priebehu konania došlo k úhrade žalovanej istiny vo výške 4.819,50 eur, a to dňa 4. 1. 2011. Žalobca reagoval na uvedenú skutočnosť tým, že žalobu ohľadom istiny vzal späť, žiadal konanie v tejto časti zastaviť, čomu súd v súlade s § 96 O.s.p. vyhovel. Predmetom konania ostalo zaplatenie úroku z omeškania, ktoré súd posúdil podľa § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1, 2 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení novely 586/2008 Z.z. s tým, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažnej sumy a žalobca v súlade s vyššie citovanými zákonmi požadoval zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % zo žalovaných súm. Keďže výška úroku z omeškania bola v súlade so zákonom a iná výška úroku z omeškania dohodnutá nebola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, aj v tejto časti súd žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p., kedy pre správanie žalovaného bola vzatá žaloba späť, ktorá bola podaná dôvodne. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 582,65 eur, pričom táto pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu 23,13 eur (16,50 eur je súdny poplatok za úroky z omeškania v sume 226,02 eur a sumu 6,63 eur je súdny poplatok, ktorý sa nevracia poplatníkovi) a ďalej trov právneho zastúpenia vo výške 559,52 eur vypočítaných podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. Tieto predstavovali odmenu za 3 úkony právnej pomoci, a to príprava a prevzatie zastúpenia 1. 12. 2010 po 179,23 eur, k tomu režijný paušál 7,21 eur, ďalej písomný návrh na vydanie platobného rozkazu po 179,23 eur, k tomu režijný paušál 7,21 eur, ďalej písomné čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 25. 2. 2011 po 179,23 eur a k tomu režijný paušál 7,41 eur. V tejto súvislosti pri špecifikácii výšky tarifnej odmeny za 1 právny úkon žalobca poukázal na to, že predmetom konania je 5 žalobných návrhov, kedy zaplatením z každej faktúr mohlo byť predmetom osobitného konania, ide teda o spojenie 5 vecí do jedného konania. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby za konanie o zaplatenie 1.011,50 eur predstavuje sumu 61,41 eur. Táto tarifná odmena sa zvyšuje následne o tieto sumy, o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny za konanie o zaplatenie sumy 1.011,50 eur, t.j. o sumu 30,70 eur, o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny za konanie o zaplatenie sumy 1.011,50 eur, t.j. o sumu 30,70 eur, o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny za konanie o zaplatenie sumy 1.011,50 eur, t.j. o sumu 30,70 eur a o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny za konanie o zaplatenie sumy 773,50 eur, t.j. 25,72 eur. Celková tarifná odmena za 1 úkon právnej služby predstavuje 179,23 eur + režijný paušál 2 x 7,21 eur a 1 x 7,41 eur. Ďalej súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku s tým, že okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa ods. 1 § 11 zák. č. 71/1992 Zb., sa poplatok alebo jeho časť vracia krátený o 1 % najmenej však o 6,63 eur. V súlade s tým, keďže konanie bolo zastavené v časti o zaplatenie istiny, a to pred prvým pojednávaním vo veci, súd vrátil žalobcovi súdny poplatok, ktorý zaplatil vo výške 289,- eur po jeho krátení o 6,63 eur, t.j. vo výške 265,87 eur. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania, podal včas odvolanie žalovaný a navrhol žalobcovi náhradu trov konania nepriznať a zaviazať ho na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 154,79 eur za 2 úkony právnej služby, a to prípravu a prevzatie veci a odvolanie voči trovám konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že nepopiera neuhradenie uvedených faktúr, avšak dňa 30. 11. 2010 bol materskou spoločnosťou žalovaného v Piacenze vystavený šek na sumu 88.994,15 eur, ktorá bola určená na uhradenie všetkých záväzkov žalovaného voči žalobcovi a ktorý žalobca prevzal dňa 19. 10. 2010. Od tohto dňa si žalobca musel byť vedomý, že na úhradu jeho pohľadávok voči žalovanému boli poskytnuté peňažné prostriedky, napriek tomu 10. 12. 2010 podal návrh na zaplatenie sumy 4.819,50 eur s prísl. Tento návrh bol podaný zbytočne a šikanózne, nakoľko v čase podania návrhu mal žalobca v rukách šek, ktorý bol predložený banke, resp. žalobca ho mal predložiť banke. Žalovaný nenesie zodpovednosť za to, že banka vyplatila šek až po lehote splatnosti, hoci šek mal byť splatný dňa 30. 11. 2010. Žalovaný bol toho názoru, že v čase podania žalobného návrhu žalobca sám porušil svoje povinnosti, keď šek nepredložil v mieste splatnosti. Forma zaplatenia dlhu nebola zmluvnými stranami výslovne dohodnutá a nakoľko žalobca po prijatí šeku takúto formu zaplatenia dlhu neodmietol, je nutné prijať záver, že konkludentne súhlasil so zaplatením dlhu formou vystaveného šeku. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 334 Obchodného zákonníka. Žalovaný zároveň poznamenal, že súd pochybil pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny, pretože tarifnú odmenu v ostatných spojených veciach zvyšoval o polovicu základnej sadzby, hoci táto sa mala zvýšiť len o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny a tak by tarifná odmena za 1 úkon právnej služby predstavovala 139,97 eur. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je čiastočne dôvodné. Neobstojí námietka žalovaného, pokiaľ ide o posúdenie zodpovednosti za náhradu trov v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p., tak ako túto otázku posúdil súd prvého stupňa. Platenie šekom prichádza do úvahy len vtedy, ak je takáto možnosť dohodnutá v zmluve. Žalovaný však sám potvrdil, že k takejto dohode podľa zmluvy nedošlo. Obstojí však námietka výpočtu odmeny v zmysle § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z, podľa ktorého pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Takto sa postupuje od 1. 6. 2010, a to novelou, ktorá bola vykonaná vyhl. č. 232/2010 Z.z., ktorou sa zmenila a doplnila vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Keďže všetky úkony v danej veci boli vykonané po 1. 6. 2010, je potom tarifná odmena v danej veci 139,97 eur za 1 úkon právnej služby. Z tohto pohľadu potom za 3 úkony právnej pomoci + 2x režijný paušál po 7,21 eur a 1x po 7,41 eur je odmena spolu 441,74 eur a k tomu sa pripočítava nevrátený súdny poplatok vo výške 6,63 eur, čo je 448,37 eur. V takejto výške je teda žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania. Z tohto dôvodu odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. Odvolací súd nezapočítal do trov súdny poplatok vo výške 23,13 eur, resp. 16,50 eur, ako súdny poplatok za vymáhanie úrokov z omeškania, a to z toho dôvodu, že takéto započítanie súdneho poplatku je nedôvodné. V danom prípade vznik poplatkovej povinnosti je viazaný na podanie návrhu v zmysle § 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch s tým, že v zmysle § 7 ods. 7, posledná veta uvedeného zákona, ak sa po podaní návrhu obmedzí predmet poplatkového úkonu pred prvým pojednávaním, vráti sa zodpovedajúca časť poplatku, avšak to neznamená, že tu vzniká nová poplatková povinnosť z ceny príslušenstva, pretože podľa § 7 ods. 2 cit. zákona cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu, samozrejme v čase, kedy vzniká poplatková povinnosť. Po tom, čo došlo k obmedzeniu predmetu poplatkového úkonu však nedochádza k novému vzniku poplatkovej povinnosti a preto niet dôvodu vyrubovať súdny poplatok z ceny príslušenstva. V odvolacom konaní bol žalobca v prevažnej časti úspešný, avšak nebol podaný návrh v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. a preto o otázke trov odvolacieho konania nebolo rozhodované. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.