Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Co/93/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710213728 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8710213728.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a. s., so sídlom Prievozská 6/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený Mgr. Martinom Katriakom, advokátom v Bratislave, Ul. Dr. Vladimíra Clementisa 10 proti žalovanej J. W., rod. č. XXXXXX/XXXX, bytom V., B. č. XXXX/XX, v konaní zastúpenej opatrovníčkou Lýdiou Bujňákovou, tajomníčkou Okresného súdu v Poprade o zaplatenie 357,01 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 31. 05. 2011, č. k. 20C 70/2011 - 38 takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania. Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad (ďalej len prvostupňový súd) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 25,07 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 19. 06. 2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca so žalovanou dňa 19. 12. 2008 uzavreli Zmluvu o pripojení č. A4143918, predmetom ktorej bolo poskytnutie účastníckeho volacieho programu Paušál 199 Sk s poskytnutím SIM karty a telefónneho čísla. V zmysle Dodatku k Zmluve o pripojení žalobca žalovanej odpredal mobilný telefón zn. Nokia 2630 za kúpnu cenu 0,03 Eur vrátane DPH. V prípade porušenia povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy a jej Dodatku sa účastníci konania dohodli v čl. 2.5 Dodatku k Zmluve o pripojení na zmluvnej pokute vo výške 331,94 Eur. Žalovaná za obdobie február - apríl 2009 neuhradila žalobcovi za poskytnuté telekomunikačné služby faktúry v celkovej výške 26,40 Eur. Odobratím služieb vznikla žalovanej povinnosť za ne žalobcovi zaplatiť, a preto súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 25,07 Eur s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby. V rozhodnutí ďalej súd konštatuje, že žalobcom uplatnený nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur nie je dôvodný. Zmluvná pokuta je zjavne neprimeraná výške primárneho záväzku žalovanej. V tomto smere súd prihliadol aj na ust. § 545a Občianskeho zákonníka a nárok žalobcu na úhradu zmluvnej pokuty nepriznal. Podľa názoru súdu zmluvná pokuta, ktorá je viac ako 13-násobok primárneho záväzku, nie je dôvodná, nakoľko takáto hodnota už svoju funkciu zabezpečovacej povinnosti neplní a bezdôvodne nad akýkoľvek rámec poskytuje neodôvodnený prospech žalobcovi. Priznanie tohto nároku by nepochybne bolo aj v rozpore s ust. § 3 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, t.j. v rozpore s dobrými mravmi. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p. S ohľadom na okolnosti prípadu mal za to, že sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku, len proti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol a proti výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že dohodnutá zmluvná pokuta v danom prípade zohľadňovala skutočnosť, že žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón za zvýhodnených cenových podmienok, ako aj skutočnosť, že žalobca poskytoval žalovanej služby. Pri posudzovaní primeranosti dohodnutej výšky zmluvnej pokuty preto nie je možné prihliadať len na výšku neuhradených faktúr, ale aj na výšku poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a na čas, kedy k porušeniu povinnosti zo strany žalovanej došlo. Zmluva a Dodatok boli medzi účastníkmi konania uzavreté dňa 19. 12. 2008 a už vo februári 2009 žalovaná neuhradila faktúry za služby riadne a včas. Zdôraznil, že dohodnutá zmluvná pokuta 331,94 Eur je vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu primeraná, nie je v rozpore s dobrými mravmi a zohľadňuje výhody, ktoré žalovanej uzavretím Dodatku k Zmluve o pripojení vznikli. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a zaviazať žalovanú na zaplatenie 331,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 19. 06. 2009 do zaplatenia a priznať žalobcovi náhradu trov konania 122,03 Eur, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 21 Eur, súdneho poplatku za odvolanie 19,50 Eur a z trov právneho zastúpenia 81,53 Eur. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), s oznámením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Predmetom preskúmania rozsudku súdu prvého stupňa nebol výrok o vyhovení žalobe, ktorý nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O. s. p.) Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vec správne aj právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku á podklad v zistenom skutkovom stave. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ust. § 53a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo Všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe tejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ust. § 53 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorej očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ust. § 53 ods. 1 veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti o inom ako hlavnom predmete zmluvy sa rovná absolútnej neplatnosti zmluvy v uvedenom rozsahu. Ust. § 53a citovaného zákona sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (§ 53 ods. 1, 4). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť, nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Vždy je potrebné vychádzať zo zásady „právo je umením dobrého a slušného“. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý vyvoláva právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv (v aplikačnej praxi súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva). Ide o zmluvy uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý dodávateľ používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. Obchodný zákonník používa v ust. § 273 pojem „všeobecné obchodné podmienky“, resp. „obchodné podmienky“. Všeobecné obchodné podmienky sú všetky zmluvné podmienky formulované pre množstvo zmlúv, ktoré poskytuje jedna zmluvná strana druhej zmluvnej strane pri uzatvorení zmluvy. Nezáleží na tom, či ustanovenia tvoria navonok osobitnú súčasť zmluvy alebo či sú prijaté do samotnej listiny zmluvy, aký rozsah majú, ako sú spísané a akú formu má zmluva. Zmyslom a cieľom právnej úpravy je nepoužívať nečestnú zmluvnú podmienku, a teda najmä neuplatňovať plnenie z nej na súde a neprijímať plnenia z takejto zmluvnej podmienky, aby dodávateľ nepokračoval v nečestnostiach, čím dehonestuje celý inštitucionálny systém ochrany spotrebiteľa, ktoré je potrebné jednoznačne chrániť. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúcej z Dodatku k zmluvám o pripojení, ktoré sú spotrebiteľskými zmluvami a vzťahuje sa na ne ust. §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa vyhodnotil zmluvnú pokutu, ktorá je viac ako 13-násobkom primárneho záväzku za zmluvnú pokutu v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 3 Občianskeho zákonníka, t.. j. že zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade žalobca uzavrel so žalovanou dňa 19. 12. 2008 Zmluvu o pripojení č. A4143918-0001, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanej telekomunikačné služby. Dodatkom k predmetnej zmluve žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón Noka 2630 za akciovú cenu 0,03 Eur. Uzavretím Dodatku sa žalovaná zaviazala zotrvať v zmluvnou vzťahu so žalobcom ako aktívny užívateľ služieb po dohodnutú dobu viazanosti 24 mesiacov. Pre prípad porušenia zmluvných povinností bola medzi účastníkmi dohodnutá zmluvná pokuta 331,94 Eur. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že dojednaná zmluvná pokuta vo výške 331,94 Eur predstavuje neprimerané zvýhodnenie žalobcu na úkor žalovanej. Najzávažnejším však je, že takto dojednané zmluvné pokuty zaväzovali žalovanú, ale aj ostatných spotrebiteľov k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, t. j. 24 mesiacov. Neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom jej uloženia. Inak povedané, žalobca ako dodávateľ vôbec nerozlišoval medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu na začiatku doby viazanosti. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu považovať za neprijateľné. Ust. § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka nevylučujú možnosť dojednania zmluvnej pokuty za omeškanie s platením peňažného záväzku. Keďže takto dojednané zmluvné podmienky majú priamy dosah aj vo vzťahu k ostatným spotrebiteľom, ktorí za rovnakých podmienok uzatvárajú so žalobcom zmluvy o využívaní jeho služieb, je povinnosťou žalobcu zdržať sa používania tejto podmienky vo vzťahu k ostatným spotrebiteľom, aby nedochádzalo k ich poškodzovaniu a zabezpečil aj im účinnú ochranu. So zreteľom na vyššie uvedené, ako aj na správne rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, odvolací súd postupom podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznal, nakoľko nebol v odvolacom konaní úspešným účastníkom a žalovanej žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.