Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 18CoP/14/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710214010 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kupková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8710214010.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kupkovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci navrhovateľa H. U., nar. XX.X.XXXX, bytom R., N. XXXX/XX, proti odporkyni G. U., nar. X.XX.XXXX, bytom R., N. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Mariánom Kollárom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Poprad, Mnoheľova 22, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom D. U., nar. X.X.XXXX a P. U., nar. XX.X.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Poprade č.k. 7C/227/2010-44 zo dňa 9.11.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o rozvode manželstva účastníkov konania. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov konania rozviedol. Maloleté deti D. U., nar. X.X.XXXX a P. U., nar. XX.X.XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke G. U. s právom matky ich zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi detí uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého D. mesačne sumou 100 eur a na maloletú P. mesačne sumou , ktoré výživné mu uložil zasielať vždy do 15-teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred k rukám matky detí od právoplatnosti rozsudku do doby, kým sa nezmenia pomery. Akceptoval dohodu rodičov a styk otca s maloletými deťmi upravil bez obmedzenia. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že manželstvo účastníkov bolo potrebné podľa § 23 ods. l, 2 Zákona o rodine rozviesť s ohľadom na dlhšie trvajúci rozvrat a nejestvujúci predpoklad obnovenia manželstva. Pokiaľ sa týka úpravy rodičovských práv a povinností otec detí v priebehu konania navrhol striedavú výchovu. Matka detí nepovažovala striedavú výchovu za vhodnú, s ohľadom na skutočnosť, že otec detí býva 15 km od Popradu, vo Vydrníku. Potvrdila dobrý vzťah detí k otcovi a pripustila, že ak by otec býval v Poprade a nemal pracovné povinnosti také, aké má doteraz, nebol by problém ani s využitím inštitútu striedavej výchovy. Za danej situácie aká je vo vzťahu otca a detí, nie je problém, aby sa otec kedykoľvek s deťmi stýkal. S poukazom na ustanovenie § 24 ods. l, 2 Zákona a vyhodnotením dôkazov dospel k záveru, že podmienky striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti v podstate spĺňajú obaja rodičia, nakoľko navrhovateľ má záujem na nariadenie striedavej starostlivosti a ani odporkyňa striedavú starostlivosť nevylúčila, len požiadala o čas, kým si navrhovateľ nezariadi bytové záležitosti. Túto pripomienku odporkyne akceptoval a dospel k záveru, že v budúcnosti pokiaľ sa okolnosti nezmenia v neprospech striedavej starostlivosti, bude možné striedavú starostlivosť s najväčšou pravdepodobnosťou nariadiť. Maloleté deti zveril na čas po rozvode do starostlivosti matky a otcovi určil výživné vo výške 100 eur na maloletého D. a v sume 80 eur na maloletú P., a považoval ho za primerané majetkovým pomerom. Proti rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie navrhovateľ, a to iba do výroku o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom D. U., nar. X.X.XXXX a P. U., nar. XX.X.XXXX tak, že maloleté deti zverí do striedavej osobnej starostlivosti otca H. U. a matky G. U. tak, že tieto budú dva týždne v osobnej starostlivosti otca a dva týždne v osobnej starostlivosti matky. Striedavá starostlivosť rodičov o maloleté deti sa začne dňom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o 16.00 hod a začne u otca. Každý z rodičov bude obe deti zastupovať a spravovať ich majetok v čase zabezpečovania osobnej starostlivosti. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase prevziať maloleté deti v bydlisku druhého rodiča a každý z rodičov je povinný v stanovenom čase maloleté deti druhému rodičovi odovzdať do osobnej starostlivosti. Počas trvania striedavej starostlivosti sa výživné neurčí. Eventuálne žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav súdom prvého stupňa ako aj nesprávne právne posúdenie. Nestotožnil sa s rozsudkom prvostupňového súdu o zverení detí do osobnej starostlivosti matky. Poukázal na to, že ako rodičia majú obaja rodičovské práva a povinnosti a obaja sú povinní zabezpečovať starostlivosť o výchovu detí. Povinnosťou súdu je vychádzať vo veciach starostlivosti o maloleté detí zo zásady rovnoprávnosti oboch rodičov a rovnakej zodpovednosti oboch rodičov voči deťom a to súčasne pri rešpektovaní názoru dieťaťa. Zákon vychádza z domnienky, že výchova zabezpečovaná oboma rodičmi je v najlepšom záujme dieťaťa. Zastáva názor, že ich maloleté deti sú schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor a majú právo vyjadriť ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ich týkajú. Podľa neho súd prvého stupňa pochybil, keď názor detí neskúmal. Neskúmal dostatočne ani to, či je striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Obmedzenie jeho rodičovských práv a práv detí súd prvého stupňa nijakým spôsobom relevantne nezdôvodnil a bez ďalšieho akceptoval jednostranné vyhlásenie matky. Poukázal na to, že je zamestnaný, zárobkovo aktívny, má zabezpečené bývanie, nikdy nebol trestaný, nepožíva alkohol ani návykové látky, nestretáva sa s osobami pochybnej povesti a má dostatočné emocionálne zručnosti. Vo vzťahu k deťom pristupoval vždy citlivo a zodpovedne. Nikdy sa nedopustil domáceho násilia ani voči deťom ani voči matke, nesnažil sa o vytváranie negatívneho obrazu matky v očiach detí, ani žiadnym iným spôsobom nedestabilizoval výchovné prostredie, v ktorom sa deti od narodenia nachádzali. Postavenie matky vždy akceptoval. Deti ho majú radi. Je toho názoru, že nejestvujú žiadne faktory, ktoré by bránili vo zverení maloletých detí do striedavej starostlivosti. Je toho názoru, že súd prvého stupňa bezdôvodne vyhovel žiadosti matky na úkor záujmu detí. Ani 15 km vzdialenosť jeho bydliska od Popradu nie je žiadnou prekážkou v zverení maloletých detí do striedavej starostlivosti. V konaní poukázal na to že deti by do školy denne vozil, nedochádzali by hromadnou dopravou, ale osobným motorovým vozidlom v jeho sprievode. Ani jeho zamestnanie nie je prekážkou zverenia detí do striedavej starostlivosti. Poukázal aj na nedostatočné odôvodnenie rozsudku a tým porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny. Poukázal na svoje vyjadrenie v konaní súdu prvého stupňa zo dňa 9.11.2011 a jeho názor, že v súčasnosti nie sú splnené podmienky pre to, aby maloleté deti mohli byť zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Rodičia majú napäté vzťahy, nekomunikujú spoločne ani základných veciach, týkajúcich sa maloletých detí. Majú vedomosť, že po súdnom pojednávaní. Po zverení deti do osobnej starostlivosti matky, sa otec maloletých detí opäť nasťahoval do spoločnej domácnosti k matke a deťom a môže sa podieľať na ich výchove a výžive. Matka detí sa k odvolaniu otca detí písomne nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu, v akom bol napadnutý, t.j. vo výrokoch o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom D. a P. na čas po rozvode a súvisiacom výroku o trovách konania podľa zásad uvedených v § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Predmetom preskúmania rozsudku súdu prvého stupňa nebol výrok o rozvode manželstva účastníkov konania, ktorý výrok nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.) Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví súd výkon i ch rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 2 cit. zákona, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnostiam rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a by bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Inštitút striedavej starostlivosti bol zavedený do právneho poriadku zákonom č. 217/2010 Z.z. Charakteristickým znakom striedavej starostlivosti o dieťa je taká úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa po určitú presne určenú dobu v osobnej starostlivosti každého z rodičov. Tento spôsob zohľadňuje právo oboch rodičov na výchove dieťaťa po ich rozchode. Striedavá osobná starostlivosť však nie je vhodná pre všetky deti a ani pre každého rodiča. Z ustanovenia § 24 ods. 2 vyplýva, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o dieťa obidvaja záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti, ak budú lepšie zabezpečené potreby dieťaťa. Ak so striedavou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov, súd musí skúmať, či striedavá starostlivosť bude na prospech dieťaťa. Súd musí rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a musí prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa, citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia ale aj na schopnosť oboch rodičov sa dohodnúť na výchove a starostlivosti druhým rodičom. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradý. Základným predpokladom dohody rodičov je nevyhnutnosť komunikácie, týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodiča sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou, nemal by sa meniť okruh kamarátov a blízkych osôb, aby nebolo z objektívnej situácie traumatizované. Pre rozhodnutie je rozhodujúce aj vzdialenosť bydlísk rodičov, najmä pokiaľ bývajú v iných mestách alebo vzdialených častiach. Ak sa rodičia nevedia dohodnúť, sú tu dôvodné pochybnosti o tom, či výchovné prostredie založené na takomto autoritatívnom rozhodnutí o zverenie maloletého do striedavej starostlivosti (aj keď to zákon pripúšťa) bolo stabilné a v záujme maloletého dieťaťa a či by rodiča boli schopní dohodnúť sa na ďalších zásadných otázkach súvisiacich s osobnou starostlivosťou o dieťa. Pojem záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa a iných právnych predpisov. Dôvod, pre ktorý rodič nesúhlasí so striedavou starostlivosťou nesmie zostať nepovšimnutý, aj keď striedavá starostlivosť predpokladá zo strany rodiča toleranciu, spoločnú vôľu, schopnosť vzájomne komunikovať a nezapájať dieťa do vzájomných problémov. Nesmú sa opomenúť ani praktické súvislosti, spojené s týmto spôsobom osobnej starostlivosti, ako presun nevyhnutných osobných vecí z jednej domácnosti do druhej, vybavenie druhej domácnosti osobnými vecami potrebnými pre dieťa v súvislosti s jeho vekom a potrebami, vhodnosť bytovej situácie. Nemal by byť zásadný rozpor v otázkach financovania potrieb dieťaťa, ako je ošatenie, školské potreby, výlety, výcviky, mimoškolské aktivity. Musí byť aj koncenzus pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti dieťaťu. Kritériami pri úprave rodičovských práv a povinností alebo schválení rodičovskej dohody ohľadne úpravy týchto práv je povinnosť prihliadať na citové väzby a tieto zistiť aj prípadným znaleckým dokazovaním. Staršie deti je možné vypočuť a zohľadniť ich stanovisko. Vek dieťaťa má veľkú úlohu pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti rodičov a súd ho musí brať do úvahy. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu, ako aj k vývinovým potrebám, akými sú vek, školské, zdravotné, záujmové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia. Pokiaľ ide o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti, súd predovšetkým zisťuje, ktorý z rodičov vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa je väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, resp. zverením komu by boli zabezpečené najpriaznivejšie podmienky na vývoj dieťaťa a u koho sú lepšie predpoklady na výkon osobnej starostlivosti. Súd zoberie do úvahy, kto sa doposiaľ okrem riadnej starostlivosti, staral o jeho výchovu po stránke citovej, rozumovej a mravnej. So zreteľom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa súd môže maloleté dieťa vypočuť, pričom názoru dieťaťa venuje náležitú pozornosť. Ako vyplýva z obsahu spisu ako aj obsahu pripojeného spisu Okresného súdu v Poprade č.k. 15P/132/2010, konaniu o rozvod manželstva prebehlo konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom D. a P. U.. Rozsudkom zo dňa 23.11.2010 bola schválená dohoda rodov o výživnom pre maloleté deti, podľa ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého D. sumou 70 eur mesačne a na výživu maloletej P. sumou 50 eur mesačne. V tomto konaní bolo zistené, že už v tom čase rodičia spolu ako manželia nežili, hoci bývali v spoločnom byte. Starostlivosť o maloleté deti v prevažnej miere zabezpečovala matka. V rámci prešetrenia výchovného prostredia maloleté deti potvrdili, že starostlivosť o ne zabezpečuje matka. Táto im robí varí, upratuje, robí nákupy a deti potvrdili, že starostlivosť o ne zo strany matky je vzorná. Vedeli o tom, že otec má priateľku. Už vtedy sa pri osobnom pohovore s kolíznym opatrovníkom vyjadrili, že v prípade, ak od nich otec odíde, chcú zostať u mamky. Ako bolo zistené, otec detí odišiel zo spoločnej domácnosti v lete 2011 a býva u svojich rodičov v rodinnom dome vo Vydrníku, vzdialenom od Popradu 15 km. Po odchode otca sa o maloleté deti stará výlučne matka detí. Zo správy o prešetrení výchovného prostredia zo dňa 9.5.2011 vyplýva, že matka spolu s deťmi v súčasnosti obýva 3 izbový byt. Pri návšteve pracovníčok ÚPSVaR v Poprade bolo zistené, že v domácnosti bolo čisto a útulne s dostatkom potravín a ošatenia. Deti majú vkusne zariadenú vlastnú izbu, každý má svoje lôžko a kútik na prípravu do školy a na hranie. V rámci pohovoru s maloletými deťmi vykonaným kolíznym opatrovníkom sa deti vyjadrili, že majú vedomosť o tom, že sa rodičia rozvádzajú. Maloletý D. sa vyjadril v tom smere, že chce, aby rodičia s nimi žili spolu. Má rád oboch rodičov. Uviedol, že otec s ním nehovoril o tom, žeby ho chcel do svojej starostlivosti. Maloletá P. sa vyjadrila, že chce byť u mamky spolu s bratom. Potvrdila, že obaja rodičia sa o ne dobre starajú. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec sa o deti doposiaľ nikdy nestaral sám. Býva vo T., obci vzdialenej 15 km od terajšieho miesta bydliska detí. Ako bolo zistené, vzťahy medzi rodičmi sú napäté, títo nedokážu spolu komunikovať ani o základných veciach, čo je jedným zo základných predpokladov aby mohli byť maloleté deti zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Ako už bolo uvedené, schopnosť rodičov vzájomne komunikovať je základným predpokladom úspešnosti striedavej starostlivosti rodičov o maloleté deti, aby táto bolo v ich najlepšom záujme. Komunikácia je potrebná najmä pri presune vecí z jednej domácnosti do druhej, vybavenie oboch domácnosti vecami potrebnými pre deti počas pobytu u toho- ktorého rodiča, komunikácia ohľadne financovania ich potrieb, ako je ošatenie, školské potreby, školské a mimoškolské aktivity, zdravotná starostlivosť. Okrem toho autoritatívne nariadenie striedavej starostlivosti by vyžadovalo presuny detí každé dva týždne do bydliska otca, pričom deti chodia do školy v Poprade. Išlo by o denný presun v rozsahu 30 km čo je vo veku detí náročné nielen na včasné vstávanie a neskoršie príchody domov ale v prípade, že otcovi tomu budú brániť pracovné povinností, prichádzalo by do úvahy iba cestovanie hromadnou dopravou. Deti sú ešte malé na to, aby 30 km ( do školy a späť) absolvovali.. Môže to mať výrazný vplyv na ich prípravu do školy a dosahované výsledky v škole. Taktiež bolo zistené, že otec má pracovnú dobu od 6.00 hod. do 14.00 hod. a po pracovnej dobe má ďalšie zamestnanie. Nebolo preukázané, žeby toto zamestnanie ukončil. Odvolací súd je toho názoru, že za súčasnej situácie nie sú ešte splnené podmienky pre striedavú starostlivosť oboch rodičov o maloleté deti. Bolo však nepochybne zistené, že matka zabezpečuje deťom riadnu starostlivosť, žije s deťmi v prostredí, ktoré im je dobré známe, zabezpečuje im zázemie, pokoj, všetky potreby, domov. Vzťahy detí k otcovi sú taktiež veľmi dobré. Dohoda o tom, že styk otca s deťmi ostal neobmedzený umožňuje otcovi, takmer denný styk s deťmi a možnosť podieľať sa na ich výchove. Zverenie detí do osobnej starostlivosti matky znamená, že zatiaľ všetky ich potreby bude zabezpečovať matka. Nič nebráni tomu, aby otec vytvoril vhodné podmienky, aby mohli byť deti zverené do striedavej starostlivosti. Predovšetkým by mal zabezpečiť aby deti nemuseli po dobu dvoch týždňov v mesiaci dochádzať denne do školy zo vzdialenej obce, aby nestratili svojich kamarátov. Taktiež by mal prispôsobiť svoje pracovné povinnosti tak, aby sa o deti, pokiaľ ich bude mať v starostlivosti, mohol osobne riadne starať. Predovšetkým však bude potrebné pracovať na úprave vzájomných vzťahov rodičov po rozvode tak, aby dokázali vzájomne komunikovať bez stresov a napätia konfliktných situácií a dokázať sa dohodnúť na všetkých podstatných veciach súvisiacich so starostlivosťou o deti a nezapájať deti do vzájomných problémov a nezhôd. V prvom rade však bude potrebné deti na to pripraviť a rešpektovať ich vyjadrenia. V danej situácii deti ani nemajú vedomosť o tom, žeby mali sa striedať po dvoch týždňoch v domácnosti a v starostlivosti otca vo Vydrníku a u matky v Poprade. Za danej situácie zverenie detí do striedavej starostlivosti by rozhodne nebolo v prospech detí. S ohľadom na skutočnosť, že matka zabezpečovala deťom riadnu starostlivosť, detí majú k nej silný citový vzťah a nie sú splnené podmienky pre zverenie detí do striedavej starostlivosti, považuje aj odvolací súd zverenie detí na čas po rozvode do starostlivosti matky za správne. Výška výživného stanovená otcovi súdom prvého stupňa vychádza zo zárobkových možností a schopností otca, ktorý potvrdil mesačný príjem vo výške 900 eur z riadneho pracovného pomeru aj z vykonávanej práce po pracovnej dobe v Hypermarkete, zohľadnil vek a potreby detí ako aj príjem matky 227 eur mesačne ( dôchodok a práce vykonávanej na dohodu o vykonaní práce) a je v súlade s ustanovením § 75 ods. l Zákona o rodine. Výšku výživného určenú súdom prvého stupňa považuje za primeranú aj odvolací súd. Úprava styku otca s deťmi neobmedzene je na prospech detí. Rozhodnutie súdu prvého stupňa ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom ako aj rozhodnutie o trovách konania považuje odvolací súd za vecne správne, preto rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 219 ods. l O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 146 ods. l, písm. a) O.s.p. Napadnutá časť rozsudku súdu prvého stupňa sa týkala výlučne konania starostlivosti o maloleté deti, ktoré je možné začať aj bez návrhu a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomto rozsudku odvolanie nie je prípustné.