Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 16Co/53/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710323188 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8710323188.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne Mgr. L. X., bytom P. XXX/XX, P., zast. JUDr. Jozefom Olejárom, advokátom, Mnoheľova 839/10, Poprad, proti žalovanej Komunálnej poisťovni, a.s., Vienna Insurance Group, Štefánikova 8, Bratislava, o zaplatenie istiny 243,67 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 21. 2. 2012, č. k. 17C 208/2011-54 takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie v spojení s opravným uznesením vo výroku o trovách konania účastníkov. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením súd prvého stupňa zaviazal žalovanú nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 6,63 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 86,79 Eur k rukám právneho zástupcu žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 2. 12. 2010 a žiadala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 243,67 Eur s príslušenstvom. Pred otvorením pojednávania, podaním zo dňa 10. 2. 2012 žalobkyňa zobrala žalobu späť z dôvodu, že žalovaná 27. 1. 2012 zaplatila žalobkyni žalovanú sumu. Výrok o trovách konania právne odôvodnil podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. a uviedol, že žalobkyňa podala žalobu dôvodne. K späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku plnenia žalovanej dňa 27. 1. 2012. Konštatoval, že iné trovy konania predstavujú 6,63 Eur rozdiel medzi zaplateným a vráteným súdnym poplatkom a ďalej trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za tri úkony právnej služby, prevzatie a príprava, podanie žaloby, späťvzatie žaloby, 2x režijný paušál á 7,21 Eur, 1x režijný paušál 7,63 Eur a tak trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú 86,79 Eur. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná, a to proti výroku, ktorým ju súd zaviazal na úhradu trov konania vo výške 86,79 Eur. Poukázala, že žalobkyňa uplatnila nárok na súde predčasne, spolu s výzvou na zaplatenie, doručila mu potvrdenie o dĺžke trvania práceneschopnosti a vyčíslenie náhrady straty na zárobku. Nesúhlasila s tvrdením, že žiadala od žalobkyne doklady duplicitne, pretože na preukázanie nároku žiadala oznámenie poškodenej o škode na zdraví spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, konečné rozhodnutie príslušných orgánov o zavinení, plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi. Výzva na zaplatenie je podpísaná JUDr. D., pričom v dôsledku absencie plnomocenstva sa nemohla zaoberať týmto podaním. Na základe jeho žiadosti zo dňa 8. 12. 2010, Sociálna poisťovňa jej vyjadrením zo dňa 15. 12. 2010 oznámila potrebné údaje týkajúce sa skutočnosti, či poškodená uplatnila nárok na niektorú z dávok úrazového poistenia Sociálnej poisťovne a či eviduje oznámenie poistnej udalosti z dôvodu pracovného úrazu. Teda po doručení návrhu na začatie konania dňa 10. 1. 2012 z dôvodu zamedzenia nárastu trov konania dňa 27. 1. 2012 uhradila vymáhaný nárok. Žalobkyňa doručila návrh na začatie konania na súd 2. 12. 2010, pričom výzvu na zaplatenie doručila tiež 2. 12. 2010, teda v čase, keď ešte nepredložila všetky doklady nevyhnutné k likvidácii poistnej udalosti. Napriek jeho výzve zo dňa 8. 12. 2010 žalobkyňa nezaslala mu splnomocnenie k právnemu zastupovaniu pre JUDr. Jozefa Olejára ani oznámenie poškodeného ku škode na zdraví. V dôsledku týchto dokladov nevedela pristúpiť k vyplateniu poistného plnenia a až vlastným zisťovaním zo Sociálnej poisťovne získala potrebné informácie ohľadne skutočnosti, či sa nejednalo o pracovný úraz a vyplatil poistné plnenie. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 11 ods. 5 zákona č. 381/2011 Z. z. a § 11 ods. 6 tohto zákona, v zmysle ktorého je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobkyni náhradu trov konania neprizná. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že poistený je v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 381/2011 povinný písomne oznámiť poistiteľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku. Poisteným v danom prípade bola spoločnosť Hydrostop, s.r.o., ktorá bola vlastníkom vozidla, ktorého prevádzkou vznikla škoda. Napriek tomu hlásenie o spôsobenej škode bolo žalovanej oznámené písomne, a to jednak prevádzkovateľom vozidla spoločnosťou Hydrostop, s.r.o., ako aj žalobkyňou, a to na tlačive od žalovanej, ktoré bolo prevzaté zamestnancom žalovanej 3. 12. 2008. Poistná udalosť bola žalovanou zaevidovaná, ku ktorej dňa 8. 12. 2008 žalobkyňa doložila ďalšie doklady. Tvrdenie, že nedoručila potrebné doklady na preukázanie nároku, uviedla, že vyzvala žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy listom 29. 11. 2010, kde prílohou listu bolo potvrdenie o dĺžke trvania práceneschopnosti a vyčíslenie náhrady straty na zárobku Sociálnou poisťovňou. Preto mu doručila potrebné doklady na preukázanie nároku. Žalovaná však nezaplatila žalovanú sumu v lehote 3 mesiacov, ako mu to ukladá ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2000 Z. z., ale až po roku a 2 mesiacov od doručenia výzvy na zaplatenie. Z týchto dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie spolu s opravným uznesením ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu v konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania je správne a zákonné. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 146 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Je zrejmé, že v prípade zastavenie konania so všeobecnosťou platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky. Prvou je, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy konania. Súdna prax vyslovila názor, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Druhou výnimkou je, že ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Tak je to napr. vtedy, keď žalovaný po podaní žaloby plní žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že v prípade späťvzatia návrhu sa zásadne posudzuje procesné hľadisko, to znamená, z akého dôvodu došlo k späťvzatiu návrhu. Je samozrejmé, že kritérium procesného zavinenia je potrebné posudzovať vždy z objektívneho hľadiska. Ust. § 146 ods. 2 O.s.p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v ust. § 142 O.s.p. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Z previazanosti ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného, požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Odvolací súd z obsahu zistil a napokon aj z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, že žalobkyňa podala žalobu na súde dňa 2. 12. 2010, žalobou ktorou sa domáhala zaplatenia finančnej sumy na tom základe, že v dôsledku nevenovania sa vedeniu motorového vozidla jej spôsobil zamestnanec spoločnosti Hydrostop, s.r.o. dopravnú nehodu. Pri nehode utrpela zranenie, v dôsledku ktorého bola práceneschopná v čase od 3. 12. 2008 do 4. 1. 2009. Návrhom sa domáhala náhrady straty na zárobku počas doby trvania jej PN od 3. 12. 2008 do 4. 1. 2009. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že v súvislosti s dopravnou nehodou došlo k nahláseniu o spôsobenej škode zo dňa 3. 12. 2008. Tiež je zrejmé, že po podaní žaloby došlo zo strany žalovaného k plneniu dňa 27. 1. 2012. S poukazom na vyššie uvedené (záver súdu o tom, že nárok na náhradu trov konania pri zastavení je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, ďalej s poukazom na vznik škodovej udalosti, ku ktorej došlo ešte v roku 2008 a k plneniu žalovaného s odstupom času až dňa 27. 1. 2012), bol odvolací súd názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, je vecne správne a zákonné. Z obsahu napadnutého rozhodnutia a vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom jednoznačne vyplýva, že k späťvzatiu návrhu zo strany žalobkyne došlo v dôsledku plnenia žalovaným po podaní žaloby, preto jej nárok na náhradu trov konania je zákonný a správne o ňom rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 druhá veta O.s.p., keďže k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku plnenia žalovanej po podaní žaloby. Iné hmotnoprávne dôvody skúmania, prečo došlo až týmto momentom k plneniu žalovanou, neboli dôvodné, pretože pri rozhodovaní o trovách konania bolo potrebné posudzovať len procesné hľadisko, teda, či sa žalobkyňa domohla uplatneného nároku alebo nie. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si ich neuplatnila a neúspešná žalovaná na ich náhradu nemá právo. Preto vyslovil, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.