Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3To/10/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711010466 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anton Lukáč ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8711010466.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Antona Lukáča a sudcov JUDr. Petra Reváka a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom 13.06.2012, v trestnej veci obžalovaného T. I. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/, c/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T 90/2011 zo dňa 31.01.2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného T. I.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného T. I. za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/, c/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že - ako otec detí T. I., nar. XX.X.XXXX, študentky X. odbornej školy Svit, T. I., nar. XX.X.XXXX, študenta Strednej odbornej školy Svit a maloletej W., nar. XX.XX.XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 15P/267/2008-38 zo dňa 3.3.2009, právoplatným dňa 12.6.2009, bol zaviazaný prispievať na výživu T. sumou 70,- € mesačne, na T. sumou 70,- € mesačne a na W. sumou 50,- € mesačne počnúc dňom 1.3.2009, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky detí T. I., nar. XX.XX.XXXX, si túto svoju vyživovaciu povinnosť vo Svite, okres. Poprad, ani inde úmyselne neplnil od 22.10.2009 až doposiaľ, pričom matke detí zaplatil v mesiacoch november a december 2009, január, február, marec, apríl, máj, jún a august 2010 po 117,- € mesačne, spolu sumu 1.053,- €, pričom jeho vyživovacia povinnosť na dcéru T. I. skončila k 1.9.2011 a rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 14P/92/2011 zo dňa 27.10.2011, právoplatným dňa 10.1.2012, bol zaviazaný prispievať od 1.11.2011 na výživu T. sumou 100,- € mesačne, na W. sumou 75,- € mesačne a v uvedenom období nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre matku detí T. I., nar. XX.XX. XXXX, bytom X., ul. P. U. XXX/XX, vo výške 3.892,- €, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Poprad č. k. 2T/106/2008-87 zo dňa 14.1.2009, právoplatným dňa 21.10.2009, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Za to mu podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. l/ Tr. zákona a § 37 písm. m/ Tr. zákona a § 38 ods. 2 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere jedného roka. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný. Ako z dôvodov jeho odvolania vyplýva, uviedol, že celú dlžnú sumu chce uhradiť a žiada zastavenie trestného stíhania voči jeho osobe. Udáva, že má sezónnu prácu, počasie mu nedovolilo predať palivové drevo, ktoré ma pripravené na predaj. Má prísľub od firmy, ktorej predáva materiál, že mu urobí zálohovú platbu vopred formou pôžičky, aby si vyriešil svoje pozdĺžnosti a mohol s nimi naďalej spolupracovať. Vyslovuje ubezpečenie, že akonáhle dlžnú čiastku uhradí alebo sa niečo zmení, bude o tom súd informovať. Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo; na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. V posudzovanej trestnej veci, bolo podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre správne zistenie skutkového stavu potrebné. Prvostupňový súd potom vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. poriadku a dospel k správnym skutkovým záverom. Vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v konkrétnej trestnej veci nepochybne preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a spáchal ho obžalovaný. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že okresný súd po tom, ako konal hlavné pojednávanie bez prítomnosti obžalovaného, opomenul prečítať zápisnicu o jeho výpovedi z prípravného konania zo dňa 26.07.2011 a to postupom podľa § 258 ods. 4. Táto výpoveď predstavovala súčasť obhajoby obžalovaného a nevykonanie takého dôkazu by tak mohlo vyvolať pochybnosti o správnosti skutkových zistení. Krajský súd preto tento nedostatok odstránil prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania na verejnom zasadnutí. Obžalovaný v prípravnom konaní spáchanie skutku v celom rozsahu priznal. Je si vedomý toho, že voči svojim trom deťom neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Dlh, ktorý má na výživnom, chce vyrovnať a pokiaľ má nejaké finančné prostriedky dáva ich svojej matke B. I., ktorá ich posielala matke jeho detí. Čiastočne si plní vyživovaciu povinnosť, o čom aj predložil v prípravnom konaním kópie poštových poukážok o úhradách výživného. V období od 22.10.2009 až do 26.07.2011 nebol riadne zamestnaný, pracoval len na základe dohody o vykonaní práce. Pracoval v lese, kde aj prespával. V období od 22.10.2009 nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberal dávku v hmotnej núdzi a ani iné dávky. Nevlastní žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. Písomným podaním zo dňa 05.08.2011 oznámil vyšetrovateľke, že si chce splniť svoju vyživovaciu povinnosť a zaväzuje sa, že k 15.08.2011 zaplatí čiastku, ktorú má teraz určenú a každý nasledujúci mesiac vždy k 25-temu v mesiaci bude posielať aj splátky z dlžnej časti. Uviedol ďalej, že sa mu podarilo uzavrieť zmluvu na odbyt odpadového dreva a z týchto finančných prostriedkov by tak uhradil dlžné výživné. Okrem priznania obžalovaného zo spáchania skutku tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa, je obžalovaný usvedčovaný tiež výpoveďou svedkyne T. I. i ostatnými listinnými dôkazmi. Táto svedkyňa v podstate zhodne v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný jej neplatil, neplnil si svoju vyživovaciu povinnosť v plnom rozsahu tak, ako je to uvedené v obžalobe. Z oboznámených listinných dôkazov a to najmä rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 14P 106/2006 zo dňa 02.10.2007, vyplýva, že maloleté deti T., T. a W. boli zverené do osobnej starostlivosti matky maloletých detí T. I. a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na ich výživu na maloletú T. 1.200,- Sk mesačne, na maloletého T. 1.200,- Sk mesačne, na maloletú W. 800,- Sk mesačne. Ďalším rozsudkom tohto súdu sp. zn. 15P 267/2008 zo dňa 03.03.2009 bol zmenený predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 10C 70/2004 zo dňa 08.09.2005 pokiaľ v ňom bolo rozhodnuté o výživnom na maloleté deti tak, že toto výživné bolo zvýšené u maloletej T. zo sumy 1.400,- Sk na sumu 70,- Eur mesačne, u maloletého T. zo sumy 1.200,- Sk na sumu 70,- Eur mesačne a u maloletej W. zo sumy 900,- Sk na sumu 50,- Eur mesačne. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že obžalovaný nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne a naposledy bol ako uchádzač zaradený v evidencii o zamestnanie od 15.05.1992 do 24.05.1992. Obžalovaný nepoberá dávku v hmotnej núdzi od 01.01.2009 a ako to vyplýva zo správy zo Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, od 01.01.2009 nepoberal a v súčasnosti nepoberá od sociálnej poisťovne dávky v nezamestnanosti a nemocenské dávky. Prvostupňový súd v súlade so zákonom dospel k záveru, že konanie obžalovaného spočívajúce v tom, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a takýto čin spáchal závažnejším spôsobom konania na viacerých osobách a hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený, kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/, c/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j/ Tr. zákona. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal na zásady ukladania trestov vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, i jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Správne zistil existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona spočívajúcu v priznaní sa k spáchanému skutku a jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ spočívajúcu v tom, že v minulosti už bol za trestné činy odsúdený. Správne vyhodnotil aj osobu obžalovaného, jeho pomer k plneniu si svojej vyživovacej povinnosti, pretože v priebehu celého trestného konania ubezpečoval, že si svoju vyživovaciu povinnosť splní. Obžalovaný bol v roku 1996 a 2004 odsúdený k podmienečným trestom odňatia slobody, v ktorých sa osvedčil a na obžalovaného sa hľadí ako keby nebol odsúdený. Trestným rozkazom Okresného súdu Poprad zo dňa 14.01.2009 sp. zn. 2T 106/2008 bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, kde mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka so skúšobnou dobou v trvaní na jeden rok a šesť mesiacov a bolo mu uložené aj primerané obmedzenie spočívajúce v povinnosti uhradiť dlžné výživné a riadne platiť bežné výživné. Žalovaný skutok spáchal počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Pri hodnotení osoby obžalovaného je potrebné zohľadniť, že sa opakovane dopúšťal rôznej trestnej činnosti a od páchania trestnej činnosti ho neodradila ani hrozba trestom uloženým mu trestným rozkazom. Táto skutočnosť bráni záveru, aby bolo možné mať dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti i nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný (§ 49 ods. 1 Tr. zákona). Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody. V súlade so zákonom je rozhodnutie prvostupňového súdu o zaradení obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. Obžalovaný v dobe posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody nebol. Z týchto dôvodov preto krajský súd odvolanie obžalovaného postupom podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.