Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6To/18/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711010645 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8711010645.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Reváka a JUDr. Antona Lukáča na verejnom zasadnutí konanom 13.06.2012, v trestnej veci obžalovaného I. Y. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T 163/2011 zo dňa 29.02.2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného I. Y.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného I. Y. za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že - ako otec maloletých detí I., nar. XX.XX.XXXX, a S., nar. XX.XX.XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 15P/146/2006-12 zo dňa 24.05.2006, právoplatným dňa 07.06.2006, bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 1.600,- Sk (53,11 €) mesačne na I. počnúc dňom 01.06.2005 a sumou 1.400,- Sk (46,47 €) mesačne na S. počnúc dňom 01.01.2006, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky X. Y., nar. XX.XX.XXXX, následne rozsudkom Okresného súdu Poprad č. 14P/364/2010-27 zo dňa 14.06.2011, právoplatným dňa 22.06.2011, bola táto jeho vyživovacia povinnosť zvýšená u I. na sumu 90,- € mesačne a u S. na sumu 80,- € mesačne od 01.06.2011, ktoré bol zaviazaný platiť do rúk matke X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., L. D. XX, túto svoju vyživovaciu povinnosť úmyselne v G., okres G., ani inde neplnil od 02.02.2010 až doposiaľ, hoci je od 01.07.2009 živnostníkom, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi, pričom výživné uhradil v roku 2010 v mesiaci september v sume 100,- €, v októbri 40,- €, v decembri 50,- €, v roku 2011 v januári 50,- €, vo februári spolu 50,- €, v marci 20,- €, v apríli 30,- € a v máji 50,- €, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre matku detí X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., L. D. XXXX/XX, vo výške 2.733,31 €, pričom bol trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/10/2010-41 zo dňa 29.01.2010, právoplatným 20.02.2010, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona. Za to mu podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere jedného roka. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote, čo do výroku o vine a treste, podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania udáva, že si bol vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči svojim dvom synom I. a S.. Ku skutku sa v prípravnom konaní priznal a aj na hlavnom pojednávaní sa priznal. Okrem týchto dvoch synov má ešte ďalšie tri deti, ktoré vychováva spolu so svojou družkou v spoločnej domácnosti u rodičov jeho družky. Aj z toho dôvodu nechce ísť a nemôže si dovoliť ísť do výkonu trestu odňatia slobody. Je živnostníkom, v dôsledku nedostatku práce sa dostal do finančných problémov, ktoré spôsobili, že svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim synom si nebol schopný plniť riadne a včas. Dlh na výživnom stanovený v rozsudku vo výške 2.733,31 €, chce však uhradiť v priebehu mesiaca a pol s tým, aby zanikla trestnosť jeho činu v zmysle § 86 písm. a/ Tr. zákona, a aby bol zo skutku uvedeného v obžalobe prokurátorky Okresnej prokuratúry v Poprade oslobodený. Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo; na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a zistil, že odvolanie nie je dôvodné. V posudzovanej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre správne zistenie skutkového stavu potrebné. Prvostupňový súd potom vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. poriadku a dospel k správnym skutkovým záverom. Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo nepochybne preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a spáchal ho obžalovaný. Ten sa v prípravnom konaní priznal k spáchaniu skutku, ktorý je mu kladený za vinu. Vyživovaciu povinnosť si riadne neplnil od 20.02.2010 odkedy bol trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T 10/2010 zo dňa 29.1.2010 (zrušený rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T 138/2010 zo dňa 17.02.2010) odsúdený za rovnaký prečin. Za uvedené obdobie priebežne svojej bývalej manželke posielal sporadicky výživne tak, ako mu to jeho finančná situácia umožňovala. Nebol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ale pracoval a od 09.10.2009 pracuje na živnosť ako taxikár. Jeho príjem je okolo 400 - 500 Eur mesačne. Tento príjem potrebuje pre svoju terajšiu rodinu, lebo z družkou majú 3 deti. Na hlavom pojednávaní odmietol vypovedať a preto súd prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Z výpovede svedkyne X. Y. z prípravného konania i na hlavnom pojednávaní vyplýva, že z manželstva s obžalovaným sa im narodili deti I. a S.. Po rozvode manželstva boli deti zverené do jej starostlivosti a otec deti - obžalovaný bol zaviazaný k plateniu výživného. Stalo sa tak rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 15P 146/2006 zo dňa 24.05.2006, ktorým na maloletého I. bol zaviazaný platiť výživné v sume 1.600,- Sk mesačne a na maloletého S. 1.400,- Sk mesačne a napokon rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 14P/364/2010 zo dňa 14.06.2011 bolo určené mesačné výživné na mal. I. v sume 90,- Eur a na mal. S. v sume 80,- Eur. Túto vyživovaciu povinnosť si riadne neplnil. Od 20.02.2010 výživné neplatil, pričom až dňa 22.10.2010 zaplatil časť výživného v sume v sume 40,- Eur, 31.12.2010 sumu 50,- Eur, 21.01.2011 sumu 50,- Eur, 11.02.2011 sumu 20,- Eur, 22.02.2011 sumu 30,- Eur, 15.03.2011 sumu 20,- Eur, 11.04.2011 sumu 30,- Eur a dňa 12.05.2011 sumu 50,- Eur. Od mesiaca máj 2011 neuhradil žiadne výživné. Z rozsudkov Okresného súdu Poprad, ktoré prvostupňový súd oboznámil, vyplýva rozsah vyživovacej povinnosti, ktorú obžalovaný má k svojim maloletým deťom. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, je zrejmé, že obžalovaný nie je od 20.02.2010 vedený v registri poistencov ako poberateľ dávky v nezamestnanosti, nemocenskej dávky a dôchodku. Zo správ úradu práce sociálnych veci a rodiny vyplýva, že na úrade práce bol evidovaný v čase od 01.01.2009 do 30.06.2009, a že nepoberá žiadne štátne sociálne dávky, ani príspevky na podporu náhradnej starostlivosti. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu prvostupňový súd dospel k správnemu záveru, ak konanie obžalovaného, spočívajúce v tom, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a takýto čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacov odsúdený, kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, pričom sa riadil zásadami pre ukladanie trestov uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zákona, a to najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Aj krajský súd v zhode s prvostupňovým súdom dospel k záveru, že obžalovanému poľahčovalo, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zákona) a priťažovalo mu, že v minulosti už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona). Vzhľadom na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností postupoval súd prvého stupňa správne, keď pri určovaní trestu vychádzal zo základnej zákonom stanovenej trestnej sadzby v rozmedzí od jedného do piatich rokov. Pri hodnotení osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy nie je možné prehliadnuť, že obžalovaný sa už dostal do rozporu so zákonom páchaním rôznej protispoločenskej činnosti. V odpise z registra trestov ma dva záznamy. Trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/10/2010 zo dňa 29.01.2010 bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona a to pre neplnenie si vyživovacej povinnosti na svoje maloleté deti I. a S., teda ako v teraz posudzovanej veci. Vyššie uvedený trestný rozkaz bol zrušený rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T 138/10 zo dňa 17.02.2011, právoplatným toho istého dňa, ktorým bol odsúdený za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní jedného roka, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobou dvoch rokov a šesť mesiacov, t. j. do 20.08.2012. Správne preto konštatuje prvostupňový súd, že nie je možné uložený trest podmienečne odložiť, nakoľko tohto protiprávneho konania sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za vyššie uvedený prečin. Je potrebné poukázať i na § 49 ods. 2 Tr. zákona, podľa ktorého ustanovenie odseku 1, teda podmienečný odklad výkonu trestu, sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Pokiaľ ide o výšku uloženého trestu aj krajský súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby je trestom na nápravu obžalovaného primeraným tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Správne je rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona aj pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného na výkon trestu. Pre výkon uloženého trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný, ako to vyplýva zo spisového materiálu, doposiaľ ešte vo výkone trestu odňatia slobody nebol. Na základe uvedených dôvodov potom krajský súd odvolanie obžalovaného postupom podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.