Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1CoP/28/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711201889 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8711201889.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Márie Kupkovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci navrhovateľa E. L., nar. XX.X.XXXX, bytom U. č. XXX, zastúpeného JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom v Spišskej Novej Vsi, Ul. Hviezdoslavova č. 11, proti odporcovi J. U., nar. XX.X.XXXX, bytom E., Ul. Z. č. XXXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hudzík - Novysedlák Partners, v.o.s., Mnoheľova č. 830/15, Poprad, o zníženie výživného s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21 C 23/2011 - 63 z 9.9.2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Odporcovi sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 1.230,06 Eur a navrhovateľ je povinný ju zaplatiť v prospech Hudzík - Novysedlák Partners, v.o.s., Poprad, Ul. Mnoheľova č. 830/15, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zníženia výživného určeného rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 14 P 42/2009 - 70 z 20.4.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoP 15/2010 zo dňa 27.9.2010 zo sumy 200 Eur mesačne na sumu 80 Eur mesačne. Zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu vo výške 883,65 Eur. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ má v súčasnosti príjem z výsluhového dôchodku vo výške 559,27 Eur mesačne. Pomery na strane odporcu sú ovplyvnené najmä jeho ochorením na crohnovu chorobu (ileitis terminalis), pre ktorú je od roku 2005 sledovaný v gastroenteorologickej ambulancii a je odkázaný na trvalé užívanie liekov. Súd nemohol súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že žiaden z jeho súrodencov nie je schopný sa postarať o rodičov, v dôsledku čoho bol nútený ukončiť služobný pomer príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky. Tak ako navrhovateľ má povinnosť postarať sa o rodičov, platí to aj pre jeho súrodencov. Táto skutočnosť bola dôvodom pre ukončenie jeho služobného pomeru, pričom navrhovateľ samotný poukázal na to, že jednak brat, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti si túto neschopnosť postarať sa o rodičov privodil sám svojim alkoholizmom a nespoľahlivosťou a ďalej v čase neprítomnosti sa o rodičov stará brat zo susednej obce, ktorý je nezamestnaný. Za výdavok na strane navrhovateľa nemohol súd akceptovať splácanie úveru na rekonštrukciu rodinného domu, ktorý nie je vo vlastníctve navrhovateľa, pretože tým zhodnocuje majetok inej osoby. Súd sa stotožnil s tvrdením odporcu v časti argumentácie o nedostatočnom využívaní príspevkov v oblasti sociálnej pomoci zdravotne ťažko postihnutým osobám zo strany štátu podľa zákona č. 447/2008 Z.z. Navrhovateľ v súčasnosti vo veku 42 rokov aj napriek určitým obmedzeniam vo vzťahu k svojim rodičom a stavu, či ponuke voľných pracovných miest v mieste bydliska nie je obmedzovaný svojim vekom, zdravotným stavom, či inými skutočnosťami, ktoré by vylučovali alebo akokoľvek vážne bránili sa zamestnať a ďalej pracovať, keďže je stále v produktívnom a aktívnom veku. Za týchto okolností považoval súd prvého stupňa stanovené výživné za plne zodpovedajúce potrebám a výdavkom odporcu. Preto návrh zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého priznal odporcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Poukázal na to, že v období od roku 1994 až do rozhodnutia Okresného súdu Poprad sp. zn. 14 P 42/2009 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 CoP 15/2010, ak mu to umožňovalo, tak dokonca plnil viac na výživnom, ako mu bolo stanovené súdnymi rozhodnutiami. Nemožno súhlasiť s argumentáciou súdu prvého stupňa, že už v čase podania žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, t.j. k 1.7.2007 vedel navrhovateľ o skutočnosti, že je zaviazaný na zaplatenie dlžného výživného voči odporcovi. Táto argumentácia súdu je zavádzajúca a klamlivá. Súd sa vôbec neriadil pri rozhodovaní zásadou vyjadrenou v §75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorá doslovne určuje, že pri určení výživného prihliadne súd nielen na odôvodnené potreby oprávneného, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Navrhovateľ požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a to starostlivosť o vážne chorých rodičov, pričom túto starostlivosť aj zabezpečoval. Okrem výdavkov, ktoré navrhovateľ uviedol vo svojom návrhu, musí byť braný zreteľ aj na správanie dlžného výživného. Súd prvého stupňa sa teda nedostatočne vyporiadal s ustanoveniami Zákona o rodine, pretože vo výraznej miere preferoval len práva odporcu a potláčal samotné práva navrhovateľa. Odporca o štúdium na vysokej škole v zahraničí vôbec nemal záujem a toto štúdium bolo v podstate záchranou pre odporcu, keď sa dozvedel, že nebol prijatý na vysoké školy, na ktoré si podal prihlášku. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil a návrhu vyhovel. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p., doplnil dokazovanie (§ 213 ods. 5 O.s.p.) a to vypočutím účastníkov, oboznámením potvrdenia o návšteve školy odporcu, správy Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, úmrtného listu otca navrhovateľa, lekárskych správ týkajúcich sa zdravotného stavu rodičov navrhovateľa, teda O. L. a N. L., potvrdenia o poplatkoch odporcu na dopravu a za ubytovanie v internáte a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že nemožno akceptovať argumentáciu navrhovateľa spočívajúcu v tom, že jediným dôvodom skončenia jeho služobného pomeru príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky bola nutnosť starostlivosti o jeho rodičov, ktorú musel vykonávať výlučne on. Samotný navrhovateľ pripustil, že predovšetkým využil takúto možnosť odísť do tzv. výsluhového dôchodku, čím poklesol jeho príjem zo sumy 900 Eur na súčasnú výšku výsluhového dôchodku v sume 559,27 Eur mesačne. Je potrebné súhlasiť s argumentáciou súdu prvého stupňa, že starostlivosť o rodičov mohol navrhovateľ zabezpečovať spoločne so svojimi ďalšími súrodencami, a to jednak s bratom, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti, ako aj s ďalším bratom, ktorý býva v susednej obci. V konaní bolo ďalej preukázané, že celodennú starostlivosť potreboval len otec navrhovateľa, ktorý medzičasom, a to 21.10.2011 zomrel. Starostlivosť o otca mohla čiastočne zabezpečovať aj matka navrhovateľa, teda manželka nebohého O. L., pretože z lekárskych správ predložených v prvostupňovom konaní a odvolacom konaní nevyplýva, že by aj matka navrhovateľa vyžadovala nepretržitú celodennú starostlivosť a naviac, po smrti otca sa navrhovateľ zamestnal, ako to vyplýva zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, pretože od 1.12.2011 pracoval vo firme 5 stars security, s.r.o. a od 1.2.2012 pracuje vo firme Slovenská ochranná spoločnosť, s.r.o., so sídlom v Žiline. Za týchto okolností je nepochybné, že pri starostlivosti o otca mohla vypomáhať v zmysle vyššie naznačeného matka navrhovateľa, ako aj ďalší dvaja súrodenci a po smrti otca môže navrhovateľ dokonca pracovať a zabezpečovať si ďalšie zdroje príjmu, takže za týchto okolností uvažovať o znížení výživného nie je namieste a to nielen za obdobie od smrti otca navrhovateľa do budúcnosti, ale tak ako bolo vyššie naznačené, ani za obdobie pred otcovou smrťou. Správne konštatuje súd prvého stupňa, že navrhovateľ pochybil aj v tom, že nevyužil príspevok na opatrovanie v zmysle § 40 zákona č. 447/2008 Z.z. a nepožiadal príslušné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny o poskytovanie tohto príspevku. Táto okolnosť sama o sebe vyvracia tvrdenia navrhovateľa, že zdravotný stav, či už otca navrhovateľa, alebo oboch rodičov bol natoľko vážny, že si vyžadoval skončenie služobného pomeru policajta a celodennú starostlivosť výlučne z jeho strany, teda zo strany navrhovateľa. Pokiaľ by navrhovateľ bol využil ustanovenia zákona č. 447/2008 Z.z., mohol časť výživného pre odporcu hradiť aj z takéhoto príspevku, ktorým by sa zvyšoval jeho príjem. Pokiaľ ide o výdavky odporcu, tieto naznačujú, že nie je dôvod na zmenu výživného, pretože nebolo by v súčasnosti účelné spochybňovať právo odporcu študovať na vysokej škole v zahraničí, pričom výdavky, ktoré odporca prezentoval, sú hodnoverne podložené a z predložených dokladov vyplýva, že cestovné vo Viedni za obdobie od 1.10.2011 do 31.1.2012, teda za 4 mesiace vychádza pre odporcu vo výške 128,50 Eur a ubytovanie v internáte mesačne vo výške 296,81 Eur. To znamená, že výživným zo strany navrhovateľa je krytá len časť výdavkov pre odporcu a zvyšok uhrádza jeho matka, ktorá pracuje ako živnostníčka v Rakúsku a za rok 2011 dosiahla hrubý príjem 13.471,04 Eur (ročne) a zdaniteľný príjem 3.622,80 Eur. Za týchto okolností je potrebné konštatovať, že neboli zistené vážne dôvody, pre ktoré sa mal navrhovateľ vzdať výhodnejšieho zamestnania v podobe služobného pomeru policajta, v ktorom dosahoval príjem okolo 900 Eur mesačne. Pokiaľ sa navrhovateľ takto rozhodol a služobný pomer ukončil, nie je to dôvod na zníženie výživného, ako správne konštatuje súd prvého stupňa. Preto v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a v ostatnom poukazuje na dôvody uvedené v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odporca, ktorý mal v odvolacom konaní vo veci plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti navrhovateľovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Trovy konania na strane odporcu v odvolacom konaní pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to z odmeny právneho zástupcu odporcu za tri úkony právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa a účasť na odvolacích pojednávaniach a dňoch 11.4. a 9.5.2012), za čo patrí odmena v zmysle § 10 ods. 1, 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. spolu vo výške 861,42 Eur, pričom k tomu je potrebné pripočítať aj tzv. režijný paušál v celkovej sume 45,12 Eur, náhradu za stratu času vo výške 203,52 Eur a náhradu cestovného vo výške 120 Eur (všetko v súlade s ustanovením vyhl. č. 655/2004 Z.z.), čo spolu predstavuje sumu 1.230,06 Eur. V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 uložil odvolací súd navrhovateľovi, aby túto náhradu trov odvolacieho konania zaplatil priamo organizácii, ktorá zastupuje ako právny zástupca odporcu. Poučenie: Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.