Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 20Co/138/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711204650 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8711204650.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 049 581, právne zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Kradžičova 10, Bratislava, proti odporcovi T. P., bytom H. XXXX/XX, F., o zaplatenie 98,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 12C 64/2011-35 zo dňa 18.07.2011 v spojení s opravným uznesením jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Potvrdzuje uznesenie. II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad (ďalej len ,,prvostupňový súd“) napadnutým uznesením konanie zastavil a rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania postúpi vec Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Opravným uznesením náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania je nárok navrhovateľa na dlžné poistné a poplatok z omeškania, ktorý je uplatňovaný z nezaplateného poistného za obdobie mesiacov máj - december 1997, o čom mala rozhodnúť perspektíva družstevná zdravotná poisťovňa platobným výmerom. S účinnosťou zákona 581/2004 Z.z. (dňom 01.11.2004) prešla právomoc na rozhodovanie vo veciach zdravotného poistenia, ak išlo o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004, podľa § 85h ods. 3, na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V mene štátu vo veciach poplatkov rozhoduje príslušný orgán štátnej správy, ktorým je v danom prípade Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Tento orgán ej oprávnený a súčasne povinný rozhodovať o uplatnených nárokov bez ohľadu na to, kto si tento nárok uplatnil. Vyberaním poplatkov sa realizuje verejnoprávny nárok štátu ustanovený na základe zákona a medzi účastníkmi konania nejde o občianskoprávne vzťahy, z ktorých by v rámci svojej právomoci prípadne spory mal riešiť súd. Proti uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. V odvolaní uviedol, že predmetom konania je zaplatenie poplatku z omeškania, ktorý vznikol na základe vtedy platného Zákona o zdravotnom poistení, avšak dlžné poistné ani poplatok z omeškania za predmetné obdobie predpísané neboli a ani nebolo konanie iniciované správnym orgánom. Zákon o zdravotnom poistení bol s účinnosťou od 01.01.2005 zrušený zákonom 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, ale v prechodných a záverečných ustanoveniach tohto zákona nie je ustanovenie, ktoré by upravovalo postup pri predpisovaní poistného alebo poplatku z omeškania vzniknutého na základe zrušeného zákona, pokiaľ takéto konanie nebolo začaté. S poukazom na § 77a od. 1 až 4 Zákona o zdravotných poisťovniach odvolateľ ďalej uviedol, že tieto ustanovenia upravujú konanie, ktorým zdravotná poisťovňa postupuje pri predpisovaní svojich pohľadávok voči platiteľom, resp. neplatiteľom poistného. Zákon o zdravotnom poisťovniach rozlišuje expressis verbis medzi zdravotnou poisťovňou a doterajšou zdravotnou poisťovňou. Zákonodarca ale v uvedených ustanoveniach nepočíta s možnosťou predpisovania platobných výmerov Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre doterajšiu zdravotnou poisťovňou a už vôbec nie pre obchodnú spoločnosť. Na žalobcu bola dokonca pohľadávka postúpená z Perspektívy DZP, ktorá nemohla byť považovaná ani za doterajšiu zdravotnú poisťovňu. Pôsobnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou poisťovňou nie je daný a ak by súd rozhodnutie postúpil Úradu, ten by ho musel odmietnuť, o potvrdil aj samotný Úrad v odpovedi na žiadosť o sprístupnenie informácie (Úrad nemá právomoc vydať platobný výmer, ak by návrh podal iný subjekt ako zdravotná poisťovňa). Odvolateľ pritom poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo 102/2011 z 27.09.2001 podľa ktorého ak vec nespadá do kompetencie súdu, ale neexistuje ani žiadny iný príslušný orgán, ktorému by mohol vec postúpiť, rozhodne o nej súd. Zákon o zdravotných poisťovniach síce pripúšťa výnimku, kedy je Úrad oprávnený rozhodovať aj o nárokoch vyplývajúcich zo Zákona o zdravotnom poistení, a ide ale len o prípady, keď už boli konania začaté doterajšou zdravotnou poisťovňou. Neupravuje ale podmienky alebo postup v konaniach doposiaľ nezačatých, ktoré vznikli na základe Zákona o zdravotnom poistení. Keďže Zákon o zdravotných poisťovniach túto úpravu retroaktivity neobsahuje, aplikuje sa na tieto konania úprava predchádzajúceho zákona. Žalobca preto nemôže byť osobou oprávnenou konať pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a ani Úrad nemôže konať so žalovaným v správnom konaní a zároveň Zákon o zdravotných poisťovniach takýto postup ani nepripúšťa, a preto jediným orgánom, ktorý o nároku môže rozhodnúť, je súd. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co 4/2010 zo dňa 18.02.2010. Preto žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 preskúmal uznesenie s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je opodstatnené. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. V predmetnom konaní navrhovateľ ako postupník pohľadávok, ktoré mu boli postúpené od pôvodného postupcu PERSPEKTÍVA družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze, uplatňuje proti odporcovi nároky, a to konkrétne pohľadávku na neuhradenom poistnom a poplatok z omeškania s oneskoreným zaplatením poistného. Podľa § 23 ods. 2 zák. č. 273/1994 Z.z., ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené v odseku 1, predpíše platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0, 2% z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne. Podľa § 23 ods. 3 cit. zák. pre splatnosť poplatku z omeškania, spôsob jeho platenia, vymáhania, premlčania a vracania preplatku a poplatku z omeškania platia primerane ustanovenia druhej časti tohto zákona. Podľa § 23 ods. 4 cit. zák. príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z omeškania platobným výmerom. Uvedený zák. č. 273/1994 o zdravotnom poistení bol zrušený zák. č. 581/2004 Z.z.. Na označené ustanovenia Zákona o zdravotnom poistení však treba odkázať v súvislosti s ust. § 85h ods. 3 zák. č. 581/2004 Z.z., podľa ktorého úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov určených do 31.12.2004. Dlh odporcu proti pôvodnému veriteľovi PERSPEKTÍVA družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze za nezaplatené poistné i nárok na poplatok z omeškania, ktorý je uplatňovaný v tomto konaní z oneskorene zaplateného poistného od 9.5.1996 je nárokom, ktorý zodpovedá ust. § 23 ods. 2 Zák. o zdravotnom poistení. Ide o dlžné poistné vo výške 98,25 Eur a poplatok z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň odo dňa splatnosti poistného od 09.01.1998 do doby zaplatenia poistného prichádza do úvahy uvedený nárok poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 Zák. o zdravotnom poistení. Tento nárok však vznikol ako následok oneskoreného plnenia nárokov z práva verejného a nie z pohľadávky z práva súkromného. Tento charakter tejto pohľadávky zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť ani v prípade, že sa pohľadávky postupujú, resp. prechádzajú zo zákona na iné subjekty. Ani použitie právnych predpisov z oblasti súkromného práva pri nakladaní s nimi, neznamená, že sa zmenili na pohľadávky súkromno-právne. Pri vymáhaní nedoplatku na poistnom, či poplatku z omeškania za jeho nezaplatenie alebo oneskorené zaplatenie, teda nepochybne nie je navrhovateľ s odporcom v súkromno-právnom (obchodnom alebo občiansko-právnom) vzťahu a dlhy, ktoré vznikajú odporcovi zo vzťahov z práva verejného nemožno považovať za dlhy, ktoré majú rovnakú povahu ako dlhy z práva súkromného. Ust. § 25a ods. 2 zák. č. 273/1994 Z.z. umožňovalo na postúpenie pohľadávky aplikovať ust. § 524 až 530 Obč. zák.. Postúpenie pohľadávky spočíva v zmysle týchto ustanovení v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom; nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka; postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, a nie aby nastala zmena aj v obsahu postúpenej pohľadávky, ktorá by mohla zhoršiť postavenie dlžníka. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky nemá vplyv na obsah pohľadávky. Uvedené ustanovenia treba mať na zreteli aj pri posudzovaní uplatňovaného nároku na poplatok z omeškania vo výške 0,2% denne od 09.01.1998 do zaplatenia, či ďalších nárokov súvisiacich s omeškaním dlžníka. Uvedené nároky sú nepochybne nárokmi z práva verejného. Pri vymáhaní nedoplatkov na poistnom a poplatku z omeškania za jeho nezaplatenie nie je zdravotná poisťovňa s platiteľom poistného v súkromno-právnom (obchodnom alebo občiansko-právnom) vzťahu. Tento charakter pohľadávky vyplývajúci z práva verejného sa nezmenil ani tým, že sa pohľadávky postúpili na iný subjekt. Občiansky súdny poriadok stanovuje v § 7 ods. 1, 3, že v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú všetky veci, ktoré vyplývajú zo vzťahov občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych, pokiaľ ich neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány, ako aj iné veci, ak to stanoví zákon. Na to, či je daná právomoc súdu na konanie v konkrétnej veci, súd prihliadne z úradnej povinnosti v každom štádiu konania. Danosť právomoci súdu na konanie vo veci je jednou z podmienok, ktorých dodržanie je predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Ak súd zistí, že vec nepatrí do jeho právomoci, konanie zastaví a vysloví, ktorému orgánu bude vec postúpená. V takomto prípade súd prvého stupňa rozhoduje uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie ( § 104 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Nedostatok právomoci súdu na konanie vo veci je totiž neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Na navrhovateľa prešla pohľadávka verejno-právneho charakteru. Následky spojené s omeškaním plnenia uvedených nárokov z práva verejného majú za následok aplikáciu len tých noriem práv verejného, na ktoré toto právo obsahuje konkrétnu úpravu. Táto konkrétna právna úprava dáva priestor preto, aby aj postupník zdravotnej poisťovne na príslušnom orgáne uplatňoval jemu postúpené nároky spojené s omeškaním platieb poistného. Postupník vstúpil do práv postupcu a tak na príslušnom úrade uplatňuje tie nároky, ktoré mala a postúpila ďalej poisťovňa. Nemožno preto sa stotožniť so žalobcom, že nie je daná právomoc úradu na rozhodnutie predmetnej veci, pretože nároky neuplatňuje zdravotná poisťovňa. Opäť je treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že postúpením pohľadávky zdravotnou poisťovňou sa obsah pohľadávky nezmenil. Zmena veriteľa nie je preto spojená ani so založením právomoci súdu na rozhodnutie o nárokoch z práva verejného. Súd prvého stupňa preto správne vyhodnotil to, že ide o vec, ktorú podľa zákona prejednávajú a rozhodujú o nej iné orgány ( § 7 ods. 1 O.s.p.) a nejde ani o vec podľa § 7 ods. 3 O.s.p.. Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania (§ 104 ods. 1 O.s.p.). O tomto nároku navrhovateľa v zmysle § 85h ods. 3 zák. č. 581/2004 Z.z. má právo rozhodnúť Úrad. Podľa názoru odvolacieho súdu niet prekážky, aby Úrad, ktorému sa vec po právoplatnosti tohto uznesenia postúpi, rozhodol o nárokoch, na ktoré mal postupca nárok v zmysle ust. § 23 ods.2 zák. č. 273/1994 Z.z.. Prvostupňový súd preto rozhodol správne, keď konanie zastavil a vyslovil, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6RKS 1/2010 zo dňa 21.4.2010). S poukazom na uvedené odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. V odvolacom konaní bol úspešný odporca. V priebehu odvolacieho konania mu však žiadne trovy nevznikli, preto bolo o trovách odvolacieho konania rozhodnuté zmysle ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust.§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.