Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 12Co/50/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711215858 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8711215858.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobkyne: W. V., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, F., zastúpenej JUDr. Borisom Bednárom, advokátom, Štefánikova 96/63, Poprad, proti žalovanej: Mgr. M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX/X, Q., o vydanie veci s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 22.3.2012 pod č.k. 21C/218/2011 - 25, jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. Žalobkyňa je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania 257,54 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad rozsudkom pod č.k. 21C/218/2011 - 25 žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala vydania (vrátenia) 2 ks kuchynského riadu, a to hrnca katalógové číslo TF 037-20 a TF L20-CA, 1 ks panvice katalógové číslo TF 027-24 a TF L24-CA, alternatívne zaplatiť 700,- Eur za ne. Žalobkyňa bola svokrou žalovanej. Táto sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti s jej synom. Bez súhlasu žalobkyne zobrala 2 ks kuchynského riadu, ktoré boli zapožičané jej synovi, bývalému manželovi žalovanej. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Sadu hrncov získala darom od rodičov jej bývalého manžela niekedy v roku 1997. Nikdy nebolo hovorené, že sa jedná o výpožičku, pretože žalobkyňa často prízvukovala kvalitu hrncov s tým, že raz to zdedí jej vnučka. Riad považovala s bývalým manželom za vec patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Žalobkyňa trvala na podanej žalobe. Súpravu riadu značky Zepter GRANDE zakúpila za sumu 50.094,- Sk. Súpravu zapožičala synovi v nezistenom období. Po rozvode jej syna dodatočne zistila, že žalovaná si zobrala 2 ks riadu zo zariadenia bytu aj s pokrievkami. Žalovaná odmietala vrátiť tieto 2 ks riadu, aj keď sa jeho vrátenia domáhal aj jej syn. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobkyňa a jej nebohý manžel asi v roku 1996 zakúpili sadu hrncov od firmy Zepter, ktorá pozostávala z 15 ks riadu, pričom tieto riady boli dané do užívania v domácnosti žalovanej niekedy začiatkom roku 1997. Žalovaná popierala, aby sa jednalo o zapožičanie hrncov, pretože hrnce boli dané zhruba v čase Vianoc a považovala to za dar. Žalovaná popierala skutočnosť, aby jej svokra žiadala vrátenie hrncov späť. Keď žalovaná v dôsledku nezhôd s manželom odišla zo spoločnej domácnosti, zobrala si aj 2 vyššie uvedené kuchynské riady so sebou. Podľa § 659 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať. Podľa § 662 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje, najneskôr však do konca určenej doby zapožičania. Požičiavateľ môže požadovať vrátenie veci aj pred skončením určenej doby zapožičania, ak vypožičiavateľ neužíva vec riadne alebo ak ju užíva v rozpore s účelom, ktorému slúži. Podľa § 628 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Okresný súd vychádzal z toho, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o výpožičke medzi žalobkyňou a jej synom. Z hľadiska výpožičky si účastníci nedohodli podstatnú náležitosť zmluvy, ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť, a to je prenechanie veci na užívanie na určitú dobu. Žalobkyňa nepreukázala, že bola dohoda o zapožičaní hrncov na dohodnutú dobu. Skôr sa jedná o dar do rodiny jej syna. V konaní bol preukázaný úmysel žalobkyne darovať súpravu Zepter synovej rodine s konečným úmyslom, aby ich naďalej užívala vnučka. Poukazuje na možnosť nadobudnúť vlastnícke právo k hrncom aj vydržaním. Žalovaná užívala hrnce minimálne po dobu troch rokov. Nemala vedomosť o tom, že sa jedná o výpožičku jej synovi, ale bralo sa, že tieto hrnce nadobudli darom od žalobkyne. Z tohto dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., kde neúspešná žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaná si náhradu trov konania nežiadala, preto jej nebola priznaná. Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie zástupca žalobkyne. Žalobkyňa nemala nikdy vôľu hrnce darovať žalovanej a jej manželovi do BSM, pretože mala v úmysle hrnce zapožičať. Hrnce nemohla darovať na Vianoce roku 1996, pretože boli zakúpené až v januári 1997. Hrnce spolu s jej nebohým manželom doniesli do domácnosti žalovanej bez úmyslu dať ich darom. Žalobkyňa hrnce považuje naďalej za svoje vlastníctvo a chce ich späť. Nemôže byť vlastníctva pozbavená bez právneho dôvodu, resp. bez náhrady. Nie je možné žalobkyni vnútiť konanie, ktoré nikdy nechcela a nechce urobiť. Konaním súdu došlo k neúplnému skutkovému zisteniu, resp. k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj k nesprávnemu právnemu hodnoteniu. Navrhuje zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Žalovaná navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Hrnce nadobudla darom od žalobkyne a jej nebohého manžela v roku 1997. Počas trvania manželstva so synom žalobkyne žalobkyňu niekoľkokrát obdarovali drahými darmi, na ktorých vrátení v žiadnom prípade netrvá. Žalobkyňa sa o hrnce nezaujímala 14 rokov. Ku zmene došlo, až keď odišla zo spoločnej domácnosti. Žiada potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľka domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia, a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 212 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva: Súd prvého stupňa neposúdil nárok ako výpožičku podľa § 659 Občianskeho zákonníka. K uzavretiu zmluvy o výpožičke je potrebná esenciálna náležitosť, a to dohoda o bezplatnom užívaní veci po dohodnutú dobu. Pri odovzdávaní týchto vecí nebolo nikdy hovorené, na akú dobu sa tieto veci odovzdávajú ako výpožička, aj keď zástupca žalobkyne uvádza, že takouto dobou bol život žalobkyne s tým, že po jej smrti by tieto veci mala získať vnučka - dcéra žalovanej. Odvolací súd v tejto veci poukazuje na to, že podľa § 662 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje, najneskôr však do konca určenej doby zapožičania. V súdnom konaní nebolo v žiadnom prípade preukázané, že úmyslom žalobkyne a jej nebohého manžela bolo dať veci do užívania ako výpožičku, t.j. že žalovaná a jej vtedajší manžel majú tieto riady len zapožičané, pretože z výpovede žalobkyne sa nedá zistiť, aby pri odovzdávaní tohto riadu v rodine žalovanej sa hovorilo o dobe, po ktorú môžu tento riad užívať. Podľa § 662 ods. 2 Občianskeho zákonníka, požičiavateľ môže požadovať vrátenie veci aj pred skončením určenej doby zapožičania, ak vypožičiavateľ neužíva vec riadne alebo ak ju užíva v rozpore s účelom, ktorému slúžiť. Nebolo preukázané, aby žalovaná nepoužívala riad na varenie, ale na iný účel, ako sa tento riad má užívať, t.j. že ho používala nevhodne. Neexistuje dôvod podľa § 662 ods. 2 Občianskeho zákonníka na vrátenie veci pred skončením určenej doby zapožičania, kde táto určená doba zapožičania nebola nikdy stanovená, resp. v súdnom konaní nebolo preukázané limitovanie výpožičky riadu na určitú dobu. Neexistuje dôvod na vrátenie veci, ak nie je preukázané, aby tieto veci žalovaná neužívala na účely, na ktoré je hrniec, resp. panvica, určené. Nie je naplnená podmienka § 662 ods. 2 Občianskeho zákonníka na vrátenie vecí, ktoré podľa tvrdenia žalobkyne boli zapožičané, ak žalobkyňa nevie preukázať, že došlo k zmluve o výpožičke, že táto výpožička bola na určitú dobu, resp. že pred uplynutím tejto zatiaľ nepreukázanej doby užívania žalovaná zapožičaný riad neužíva riadne, resp. v rozpore s účelom, na ktorý slúži. Ako už skonštatoval súd prvého stupňa, samotné dodanie riadu do domácnosti žalovanej bolo vykonané žalobkyňou a jej manželom. Je pravdepodobné, že žalobkyňa a jej nebohý manžel tieto veci zakúpili z prostriedkov BSM. Tieto riady neboli predmetom dedičského konania po nebohom manželovi žalobkyne. Toto nasvedčuje tomu, že kuchynský riad nebol zapožičaný do rodiny žalovanej, ale bol to spoločný dar žalobkyne a jej nebohého manžela pre ich syna a nevestu. Na darovanie hnuteľných vecí podľa § 628 Občianskeho zákonníka sa nevyžaduje písomnosť. Bolo preukázané, že kuchynský riad bol odnesený do domácnosti žalovanej a že sa jednalo o dar, ktorý rodina žalovanej prijala. Tento kuchynský riad užívala po dobu manželstva žalovanej so synom žalobkyne. Ak sú tu konštatované určité tvrdenia žalobkyne, že vždy sa hovorilo o tom, že riad je tak kvalitný, že ešte ho bude užívať aj vnučka, resp. že tento riad zdedí vnučka, je potrebné vychádzať z toho, že bola zdôraznená dlhodobosť užívania takéhoto riadu v nezmenenej kvalite, takže takýto dar bude užívať aj ďalšia generácia, v danom prípade vnučka. Keďže žalobkyňa je v dôkaznej núdzi na preukázanie tvrdenej výpožičky riadu na dohodnutú dobu s tvrdenou lehotou do smrti žalobkyne, kde tvrdenie o tejto dobe je pochybné z hľadiska toho, že k odovzdaniu hrncov do domácnosti žalovanej došlo manželom žalobkyne a tento medzičasom zomrel, je sporné, či táto doba bola myslená vážne len na dobu do úmrtia žalobkyne alebo či sa táto doba nemala vzťahovať aj na prípadnú smrť svokra žalovanej. Nemožno hovoriť o určitosti dohodnutej doby ako predpokladu zmluvy o výpožičke. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na výpožičku. Odovzdanie riadov do domácnosti žalovanej možno hodnotiť ako dar pre obidvoch manželov, ktorí darovacou zmluvou nadobudli vlastnícke právo k týmto riadom, a nie je dôvod na vrátenie tohto daru. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ bol návrh žalobkyne zamietnutý. Z tohto dôvodu krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny vo veci samej. Krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o trovách prvostupňového konania, nakoľko o nich bolo rozhodnuté správne. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešná žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni. Žalovanej v konaní vznikli trovy na cestovných náhradách za použitie osobného motorového vozidla pri účasti na pojednávaniach dňa 26.6. a 4.10.2012. Na trase Q. - Q. a späť bolo odjazdených celkom 368 km. Bolo použité osobné motorové vozidlo so spotrebou 7,41 l a cene PHL 1,57 Eur za liter. Podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách patrí žalovanej paušálna náhrada 0,183 Eur za 1 km x 368 km odjazdených žalovanou, čo dáva čiastku 67,344 Eur paušálnej náhrady. K tomu je potrebné dopočítať náhradu PHL 42,812 Eur (368 km x 1,57 Eur za liter x 7,41 l priemerná spotreba). Náhrada PHL je celkove 110,156 Eur + 2,5 Eur je parkovné za deň 4.10.2012. Žalovaná má právo na náhradu právnych služieb za konzultácie dňa 20.6. a 26.9.2012, poskytované advokátskou kanceláriou s odmenou 2 x po 58,- Eur za konzultácie. Takúto náhradu si môže žalovaná žiadať s poukazom na § 137 O.s.p.. Jedná sa o hotové výdavky účastníka za poskytovanie právnych služieb - právneho poradenstva. Žalovaná požaduje náhradu ušlého zárobku celkom za 8 hodín s náhradou 3,61 Eur za 1 hodinu. To dáva čiastku 28,88 Eur. Celkove náhrada trov konania u žalovanej predstavuje sumu 257,54 Eur, ktorú je povinná zaplatiť neúspešná žalobkyňa úspešnej žalovanej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.