Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 18CoE/62/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712200593 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kupková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8712200593.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843 proti povinnému J. I., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, O., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o vymoženie 178,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 21Er 42/2012-10 zo dňa 6.2.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Mlynská 2, Košice, vydaný rozhodcom Mgr. Petrom Bertókom, sp. zn. EP 81698/09 zo dňa 26.4.2011, s právoplatnosťou dňa 30.5.2011 a vykonateľnosťou dňa 3.6.2011, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 178,58 Eur s príslušenstvom. Následne súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d) a ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní), ust. § 2 písm. a) a b), zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, článok 2 písm. a), b) c), článok 3 ods. 1, 2 a 3, článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ust. § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5 a § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) a uviedol, že predmetná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 43 a 32 rozsudku, rozhodnutie vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero a rozhodnutie vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil MileniumSL, bod 38 rozsudku. Ďalej uviedol, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom bola uzavretá úverová zmluva, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy a ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Táto rozhodcovská doložka bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Súd považoval za preukázané, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle článku 3 ods. 3 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nekalou a to z dôvodu, že spotrebiteľ sa v danom prípade nachádza v znevýhodnenom postavení, a to s ohľadom na vyjednávaciu silu a úroveň informovanosti, čo ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach predmetnej formulárovej zmluvy, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu všeobecným súdom, lebo z nej vyplýva, že všetky spory budú rozhodované v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovskú doložku si podľa názoru prvostupňového súdu spotrebiteľ osobitne nedojednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo prijať jej podmienky. Poukázal na to, že Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 4 obsahuje neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok, ktorý je zákonodarcom neustále doplňovaný. Od 1.3.2010 je do tohto výpočtu zaradená aj neprijateľná podmienka, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby sa spory s dodávateľom riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Skutočnosť, že táto podmienka nebola v čase uzavretia zmluvy v predmetnom ustanovení zakotvená neznamená, že nie je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Súd použil teleologický výklad a vychádzal z príslušného prameňa ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na základe uvedeného prvostupňový súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je nekalou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 159 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ust. § 37 zákona o rozhodcovskom konaní má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, z čoho vyplýva, že predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci. Je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Namietal, že súd v prejednávacej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Zdôraznil, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom a inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Exekučnému súdu nie je zverená právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej a nemá právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Absencia takejto právomoci predstavuje zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Oprávnený odvolávajúc sa na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní uviedol, že pri výklade tohto ustanovenia treba mať na zreteli, že exekučný súd nie je príslušný na meritórny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Dôvodom na zastavenie exekúcie by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33 Cdo 2675/2007 z 30.10.2009. Namietal, že ani z európskeho práva nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, ale si ich neuplatnil. Zdôraznil, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Novelizovaným ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú všetky právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008 (ust. § 879 Občianskeho zákonníka). To znamená, že práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 nemožno posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Oprávnený zastával názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe právom uznaného exekučného titulu. Nesprávnosť postupu navyše vyplýva aj z dôvodovej správy k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Cieľom tejto úpravy bolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde si uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodnúť spory iba v rozhodcovskom konaní, navrhovanou úpravou považoval takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemalo za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktoré špecifikoval. Napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená na vybavenie, nevyhovel podanému odvolaniu a v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. postúpil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Pretože odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, urobil tak bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní tohto uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené. . Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje a v súvislosti s odvolacími námietkami ho dopĺňa. Otázka oprávnenosti exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadiska materiálnej právoplatnosti bola zhodne riešená v obdobných veciach rozhodnutiami súdov, aj Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Oprávnenie preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadiska materiálnej právoplatnosti vyplýva exekučnému súdu z ustanovenia § 45 ods. l zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V zmysle tohto ustanovenia môže exekučný súd zastaviť exekučné konanie buď na návrh, alebo aj bez návrhu, ( § 45 ods. 2) ak zistí že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V tomto prípade ide o protiprávnosť výroku rozhodcovského rozsudku. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní má nielen vo vzťahu k exekučným titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam exekučného poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku, za splnenia pre to zákonom ustanovených podmienok, odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Z citovaného zákonného ustanovenia možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v ustanovení § 40 písm. a) alebo b) a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca svoju vlastnosť exekučného titulu. Tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Exekučný súd je povinný prihliadať na to v každom štádiu exekučného konania. Ak takýto nedostatok zistí pred vydaním poverenia exekútorovi, zamietne jeho návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Námietku oprávneného v tomto smere považoval odvolací súd za nedôvodnú. Súd prvého stupňa postupoval správne, ak skúmal pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie existenciu rozporu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom. Správne preto aplikoval § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ho oprávňuje na preskúmanie materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku, ktorý je v tomto prípade exekučným titulom z pohľadu aplikácie hmotného práva. Odvolacia námietka oprávneného týkajúca sa prekročenia právomoci formálneho a materiálneho preskúmania exekučného titulu, je preto nedôvodná. Záver súdu prvého stupňa o existencii neprijateľnej podmienky, teda rozhodcovskej doložky, ktorá nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu alebo súdnemu konaniu v mieste jeho sídla je správny. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzatvorenej do 31.12.2007 alebo vo Všeobecných obchodných podmienkach, inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzatvorená pred 1. januárom 2008 a teda judikovať neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné priamo zo zákona. V danom prípade je zmluvná podmienka a to rozhodcovská doložka ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa spory výlučne riešili v rozhodcovskom konaní nezávislým rozhodcom neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. l OZ a podľa § 53 ods. 5 neplatnou, lebo núti spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu, podrobiť sa arbitráži rozhodcovského súdu a takýto vzťah právna teória a prax označujú za fakticky nerovný, preto by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Správne poukázal prvostupňový súd na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, od ktorého sa nie je dôvod odkloniť ani v tomto prípade, cit.:,, Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“ Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej, rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 60/2011). Prvostupňový súd sa s istotou a najmä presvedčivým spôsobom vyrovnal s otázkou rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite zdôvodnil. Odvolací súd nenašiel žiadny relevantný dôvod na to, aby zvrátil judikovanie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu pre spotrebiteľa nevýhodnejších ustanovení procesného poriadku arbitra oproti pravidlám zakotveným v Občianskom súdnom poriadku, ktorý je viac v podvedomí bežných spotrebiteľov ako rokovací poriadok arbitrážneho súdu, najmä ak každý takýto súkromný súd má svoj vlastný rokovací poriadok. Prvostupňový súd rozhodol správne a so spresnením a doplnením dôvodov v súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd podľa § 219 ods. l O.s.p. potvrdil uznesenie prvostupňového súdu ako správne. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Oprávnený v odvolacom konaní úspech nemal, preto mu náhrada trov tohto štádia konania nepatrí a povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.