Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3CoE/95/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712202649 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8712202649.1
Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej G. M., F. XXXX/X, P., IČO: 37 110 080, o vymoženie 5.798,70 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 09.03.2012 č.k. 13Er 103/2012-12 takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Poprad (ďalej len ,,prvostupňový súd“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia v časti zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 5.798,70 Eur od 04.06.2011 do zaplatenia s odôvodnením, že je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj so zásadami poctivého obchodného styku.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie, ktoré nebolo zmluvnými stranami v zmluve dohodnuté. Podľa bodu 14 a 06 Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru oprávnený mohol vyplniť zmenku na úrok z omeškania v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a nie na úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy. Akýkoľvek ďalší úrok z omeškania by predstavoval neprimerané zabezpečenie úveru, ktoré je jednak v rozpore s dobrými mravmi, ako aj so zásadami poctivého obchodného styku.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom.
Oprávnený v odvolaní navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, (ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné zrušiť.
Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie stav, keď sa v občianskom súdnom konaní účastníkovi nepriznajú tie práva, ktoré mu zákon priznáva.
Zo strany súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti oprávneného realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného konania. V tomto smere odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 154/2011 zo dňa 27.02.2012, v zmysle ktorého:
„V danom prípade oprávnená osoba podala návrh na vykonanie exekúcie a súdna exekútorka požiadala súd, aby ju poveril vykonaním navrhovanej exekúcie. Zákon zodpovedajúcim postupom súdu v danej procesnej situácii v zmysle § 44 ods. 2 EP bolo: I.. preskúmanie žiadosti súdnej exekútorky o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu a II. rozhodnutie o žiadosti súdnej exekútorky vychádzajúc z výsledkov uskutočneného preskúmania. Uvedené ustanovenie predpokladá, že ak exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, a že v opačnom prípade zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V danej veci ale exekučný súdu takto nepostupoval a bez rozhodnutia o žiadosti súdnej exekútorky o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie exekučné konanie zastavil podľa § 45 ods. 2 ZoRK; odvolací súd jeho postup považoval za správny a odvolaním napadnuté uznesenie o zastavení exekučného konania potvrdil. Týmto postupom súdu bola oprávnenej odňatá možnosť realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného konania, do ktorého sa toto konanie dostalo na základe procesných úkonov oprávnenej a súdnej exekútorky. K uvedenému záveru dospel dovolací súd z nasledovných dôvodov:
Podľa § 45 ods. 1 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Citované ustanovenie § 45 ods. 1 ZoRK (týkajúce sa prípadov zastavenia výkonu rozhodnutia alebo exekučného konania iba na návrh) v konaní o výkon rozhodnutia dopadá na procesnú situáciu, ktorej predchádzalo nariadenie výkonu rozhodcovského rozsudku [v ktorej už bol výkon rozhodnutia nariadený uznesením súdu (viď „proti ktorému bol nariadený výkon“)]. Z logiky veci a toho, že predmetné ustanovenia inak nerobí rozdiely medzi konaním o výkon rozhodnutia a exekúciou vykonávanou podľa EP, možno dospieť k záveru, že aj s dopadom na exekučné konanie sa ustanovenie § 45 ods. 1 ZoRK vzťahuje na procesnú situáciu, v ktorej exekučné konanie po podaní návrhu na vykonanie exekúcie pokročilo ďalej do štádia, v ktorom už bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Z ustanovenia § 45 ods. 2 ZoRK možno vyvodiť, že toto ustanovenia sa týka rovnakej procesnej situácie; odlišnosťou je, že so zreteľom na podstatu dôvodov uvedených v tomto ustanovení súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastavuje výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu.
Vyššie uvedené možno pre účely preskúmavanej veci uzavrieť konštatovaním, že ustanovenia § 45 ods. 2 ZoRK neprichádza do úvahy pred rozhodnutím exekučného súdu o poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie (§ 44 ods. 2 EP).“
Súd prvého stupňa zastavil exekučné konania v štádiu, v rámci ktorého na to neboli splnené podmienky, pretože o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo doposiaľ rozhodnuté.
Za takejto situácie odvolací súd zrušil uznesenie a vec sa vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f) ods. 2 O.s.p.).
Úlohou prvostupňového súdu bude vo vyššie naznačených intenciách opätovne rozhodnúť. Súdnej kontrole by sa mala podrobiť predovšetkým rozhodcovská doložka (6Cdo 1/2012).
Ďalej odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvého stupňa na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 322/2010 - 37 zo dňa 13.04.2010, z obsahu ktorého vyplýva porušenie základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivý súdny proces sťažovateľa v exekučnom konaní, ktorý vystupoval v pozícii povinného z dôvodu, že exekúciu vykonáva súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý pre svojho bývalého zamestnávateľa, a to nebankovú spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava.
Podľa ust. § 30 ods. 1, 3, 4, 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad; to neplatí, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.
Účastníci exekučného konania majú právo vyjadriť sa o osobe exekútora.
V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť exekútor vylúčený a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o tomto dôvode dozvedel.
Odvolací súd zdôrazňuje, že o tom, či je súdny exekútor vylúčený alebo nie, rozhoduje súd prvého stupňa, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok (§ 30 ods. 10 Exekučného poriadku).
Z dôvodu rozhodnutia o podanom odvolaní z procesného hľadiska, odvolací súd v záujme neprejudikovania rozhodnutia a v súlade so zásadou dvojinštančného konania, nezaujal vecné stanovisko k ďalším uplatneným odvolacím námietkam oprávneného.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.