Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2CoE/104/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712205787 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8712205787.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Hattalova 12/C, IČO : 45 869 464, právne zastúpený Máčaj a Novák, s. r.o., Karpatská 18, Bratislava proti povinnému H. I. I., bytom W. XXX/XX, E., o vymoženie 509,03 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 27.4.2012 č. k. 12 Er 223/2012-15 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému pre vymoženie sumy 509,03 Eur s prísl., na podklade exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava zo dňa 28.10.2011 sp. zn. IDC12100096. Následne súd citoval 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoRK), článok 2, 3, 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) účinného v čase uzavretia zmluvy, ako aj z rozhodnutia, Pannon GSM Zrt. proti Erszébet Sustikné Gyorfi bod 40 a uviedol, že preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť a to hlavne z dôvodu, že vyššie citované ustanovenia dávajú exekučnému súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul. Konštatoval skutočnosť, že dodávateľ v súlade s rozhodcovskou doložkou v predmetnej veci obsiahnutej v obchodných podmienkach pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 31.12.2007, v článku 10 Obchodných podmienok, bod 10.2.2, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnil voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom, kde je uvedené, že všetky spory vzniknuté z úverovej zmluvy budú riešené v rozhodcovskom konaní. Súd mal zato, že spotrebiteľský spor sa riešil pred rozhodcovským súdom a keďže sa rozhodcovské konanie začalo na návrh oprávneného, spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takto formulovanú rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu o úvere, ktorej súčasťou sú obchodné podmienky pre úver ako aj Všeobecné obchodné podmienky poskytovanej spoločnosťou, ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam oprávneného, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Prvostupňový súd mal za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje smernica 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný, táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami smernice 93/13/EHS a z týchto dôvodov žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie v celom rozsahu oprávnený. Namietal nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci, odňatie možnosti konať pred súdom. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. zmeniť tak, že súdnemu exekútorovi súd udelí poverenie na vykonanie exekúcie. Odvolací súd v zmysle zásad § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Predovšetkým je potrebné konštatovať, že v zmysle § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd plne oprávnený vykonávať formálne, ako aj materiálne preskúmavanie exekučného titulu a podrobiť tento titul skúmaniu, či neprichádza do úvahy zastavenie exekučného konania z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, t.j. najmä či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Taktiež v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je zakotvené oprávnenie exekučného súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Materiálne preskúmavanie exekučného titulu má v sebe aj oprávnenie preskúmavať jednotlivé ustanovenia zmluvy, ktorú účastníci medzi sebou uzavreli a v tomto zmysle súd prvého stupňa správne konštatoval, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorej ustanovenia spotrebiteľ nemohol osobitne dojednať, pričom exekučným titulom je rozhodnutie - rozhodcovský rozsudok spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. Vo vzťahu k námietkam ohľadom nemožnosti aplikácie § 52 až § 54 OZ odvolací súd poznamenáva, že aj napriek tomu, že až zákon č. 568/2007 Z. z. (novela Občianskeho zákonníka) upravil, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ide o zmluvu spotrebiteľskú. Z obsahu spisu je nepochybné, že v danom prípade ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a je nepochybné aj to, že v Obchodných podmienkach pre úver v čl. 10.2.2 bola uvedená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa spory, ktoré vzniknú zo zmluvy budú riešené v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z § 19 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú. Nemôže preto obstáť ani argumentácia v tom smere, že zákon o bankách upravuje povinnosť bánk ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, pretože ani táto povinnosť ich nezbavuje konania v súlade so spotrebiteľským právom. Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z § 219 O.s.p. uznesenie ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo návrh na ich priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.