Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 15CoP/54/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8809201216 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8809201216.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: P. J., nar. X.X.XXXX, bytom Z. K. XXX proti odporcovi: B. J., nar. X.X.XXXX, bytom O., M. G. XXXX/XX, právne zastúpenému JUDr. Michalom Jakubekom, advokátom, AK Vranov nad Topľou, M. R. Štefánika 2673/212/A, o návrhu na zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3C/77/2009 zo dňa 26.3.2012 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v časti zvýšenia výživného. M e n í rozsudok v časti dlžného výživného tak, že dlžné výživné za obdobie od 12.3.2009 do 26.3.2012 v sume 2.558,51 Eur je povinný odporca zaplatiť navrhovateľovi spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20 Eur až do úplného zaplatenia dlžného výživného pod následkami straty výhody splátok. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. 9C 714/2002-39 zo dňa 8.4.2003 v časti o výživnom pre navrhovateľa tak, že výživné, ktoré je povinný platiť odporca na navrhovateľa zvyšuje zo sumy 9,96 eur na sumu 100 eur mesačne počnúc od 12.3.2009 do budúcna s tým, že uvedené výživné je povinný platiť odporca k rukám navrhovateľa vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred a dlžné výživné za obdobie od 12.3.2009 do 26.3.2012 v sume 2.558,51 eur je povinný odporca zaplatiť navrhovateľovi spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 50 eur až do úplného zaplatenia dlžného výživného pod následkami straty výhody splátok. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami §§ 62 ods. 1-3, 77 ods. 1, 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení platných a účinných predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 154 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení (ďalej len „O.s.p.“). V odôvodnení ďalej uviedol, že „z vykonaného dokazovania je nepochybné, že navrhovateľ pochádza z manželstva rodičov M. J. a odporcu, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 8.4.2003, pričom v tom čase maloletý navrhovateľ bol zverený do výchovy a opatery matky M. J. a odporca bol zaviazaný platením výživného na navrhovateľa v sume 300,-Sk mesačne ( 9,96 eur ). V súčasnosti je navrhovateľ študentom vysokej školy a to od 19.9.2008, teda ide o nezaopatrené dieťa , ktoré v súčasnosti nie je schopné samo sa živiť. Odporca je starobným dôchodcom a poberá starobný dôchodok, ktorý podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne od 1.1.2009 predstavoval sumu 366,50 eur a v potvrdení zo dňa 30.8.2011 už Sociálna poisťovňa uvádza, že z dôchodku odporcu v sume 384,50 eur sú vykonávané zrážky. V čase poslednej úpravy výživného mal navrhovateľ 15 rokov a končil povinnú školskú dochádzku. Od toho obdobia absolvoval strednú školu a v súčasnosti je študentom vysokej školy v Prahe. Teda možno konštatovať, že na strane navrhovateľa došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá so sebou prináša aj podstatné zvýšenie nákladov, ktoré súvisia predovšetkým so štúdiom, ako aj cestovaním do školy a späť, zabezpečením učebných pomôcok, nákladov na ubytovanie a stravovanie. Neoddeliteľnou súčasťou jeho formujúcej sa osobnosti je aj kultúrny a spoločenský život a aj náklady s tým súvisiace. Za podstatnú zmenu pomerov považoval aj to, že odporcovi odpadla vyživovacia povinnosť voči synom B. a V., ktorú mal taktiež určenú sumou po 9,96 eur mesačne na každého z nich. V čase poslednej úpravy bol odporca poberateľom dôchodku v sume 7.012,-Sk ( 232,75 eur ) a príjem matky v tom čase predstavoval sumu 3.300,-Sk ( 109,54 eur ). V súčasnom období matka navrhovateľa pracuje na obmedzený pracovný úväzok, za ktorý poberá 33,19 eur a stará sa aj o svojho postihnutého syna, za čo dostáva príspevok v sume 150,23 eur, teda spolu jej mesačný príjem predstavuje 183,42 eur. Odporca poberá starobný dôchodok v sume 366,50 eur, resp. minimálne od augusta 2011 v sume 384,50 eur, z čoho vyplýva, že došlo k podstatnému zvýšeniu mesačného príjmu odporcu a zanikli mu dve vyživovacie povinnosti. Príjem odporcu zo starobného dôchodku predstavuje sumu 384,50 eur spolu s príspevkom na stravovanie v sume 17,19 eur, nakoľko odporca nepreukázal, žeby by už nárok na tento zanikol a táto suma sa zrejme nepomerne zvýšila, nakoľko je určovaná odkazom na sumu životného minima. Suma výživného navrhovaného odporcom v maxime 35 eur mesačne predstavuje cca jednu jedenástinu príjmu odporcu a pri takejto úprave výživného by denná suma výživného pre navrhovateľa predstavovala pri priemernom počte dní v mesiaci 30 sumu 1,16 eur denne, mimo plnenia vyživovacej povinnosti zo strany matky, ktorá má nižší príjem ako odporca a otec navrhovateľa, ktorá suma by bola už viac menej len sumou symbolickou, nepostačujúcou ani na zabezpečenie stravovania navrhovateľa denne, keď sám odporca má za to, že denne potrebuje len na zabezpečenie stravy sumu 6 eur, teda takmer 5 - násobok predmetnej sumy a to už vôbec nemožno hovoriť o zabezpečení ďalších oprávnených potrieb navrhovateľa. Za vyššie popísanej zmeny pomerov na strane navrhovateľa ako osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti, ako aj na strane odporcu ako osoby povinnej a zmeny pomerov u matky navrhovateľa a najmä riadiac sa tým, že vyživovacia povinnosťou je prvoradou povinnosťou rodiča mal za to, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Preto zaviazal odporcu na platenie výživného od 12.3.2009 sumou po 100 eur mesačne. Čo sa týka dlžného výživného, tak navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že odporca mu v súčasnej dobe prispieva na výživné sumou 29,87 eur, ktorú skutočnosť potvrdil aj odporca. Táto skutočnosť vyplýva aj z potvrdenia Sociálnej poisťovne, ktorá uviedla, že z dôchodku odporcu je mesačne zrážaná predmetná suma. Je pravdou, že táto suma je zrážaná na základe uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. E 80/02, ktorá suma predstavovala celkovú sumu výživného určeného aj na súrodencov navrhovateľa, na každého z troch detí po 300,-Sk, t.j. 900,-Sk mesačne ( 29,87 eur ). No ako sám navrhovateľ uvádza, tak vyživovacia povinnosť na jeho bratov B. a V. navrhovateľovi zanikla, preto súd má za to, že celá suma zrážaná z dôchodku odporcu predstavuje ním poskytované výživné len navrhovateľovi, tak ako to obaja zhodne vo svojich vyjadrenia uviedli. Na základe určenej sumy vyživovacej povinnosti na 100 eur potom súd ustálil, že na dlžnom výživnom má odporca navrhovateľovi uhradiť 2.558,51 eur. Suma dlžného výživného za jeden mesiac predstavuje sumu 70,13 eur ( 100 eur priznaná zvýšená suma - 29,87 eur suma poskytovaná odporcom ). Za rok 2009 dlžné výživné predstavuje spolu sumu 676,37 eur a to za deväť mesiacov - apríl až decembre v sume 631,17 eur ( 9 x 70,13 eur ) a za mesiac marec 2009, nakoľko navrhovateľ podal návrh dňa 12.3.2009, predstavuje dlžné výživné sumu za 20 dní 45,20 eur ( dlžné výživné za celý mesiac - 70,13 eur, na jeden deň 70,13 /31 dní, jeden deň 2,26 eur, potom za dvadsať dní 45,20 eur ). Za rok 2010 za 12 mesiacov 841,56 eur ( 12 x 70,13 eur ) a rovnako za rok 2011 v sume 841,56 eur. Za rok 2012 predstavuje dlžné výživné sumu 199,02 eur a to za dva mesiace január a február po 70,13 eur a za mesiac marec za 26 dní 58,76 eur. Sumu dlžného výživného povolil súd zaplatiť odporcovi spolu s bežným výživným v splátkach po 50 eur pod následkami straty výhody splátok.“ O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd priznal navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných k účelnému uplatneniu práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže navrhovateľ náhradu trov nežiadal, prvostupňový súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Svoje odvolanie zdôvodnil tým, že prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že miera funkčnej poruchy u odporcu predstavuje 70 %, no napriek tomu ho zaviazal platiť výživné vo výške 100 Eur mesačne. Prvostupňový súd poukázal na ustanovenia zákona o rodine o nutnosti prihliadať na potreby a výdavky povinnej osoby a na strane druhej ich neposudzuje ako zákon udáva. Z týchto dôvodov žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zaväzuje odporcu platiť výživné na navrhovateľa v sume 30 Eur mesačne počnúc 12.3.2009 do budúcna s tým, že uvedené výživné je povinný platiť k rukám navrhovateľa vždy do 15. dňa, toho ktorého mesiaca vopred a dlžné výživné za obdobie od 12.3.2009 do 26.3.2012 v sume 721,44 Eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20 Eur až do úplného zaplatenia dlžného výživného pod následkami výhody splátok. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovením § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 2 v spojení s ustanovením § 156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej päť dní pred vyhlásením. Súd prvého stupňa vykonal vo veci potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z nich vyvodil aj správny právny záver vo vzťahu k rozhodnutiu o zvýšení výživného. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v uvedenej časti, s ktorým sa stotožňuje. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 159 ods. 3 O.s.p., i ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že len, čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ust. § 163 O.s.p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenia v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok (clausula rebus sic stantibus). Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu plnoletého navrhovateľa je to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ pochádza z manželstva rodičov M. J. a odporcu, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 8.4.2003, pričom v tom čase maloletý navrhovateľ bol zverený do výchovy a opatery matky M. J. a odporca bol zaviazaný platením výživného na navrhovateľa v sume 300,-Sk mesačne ( 9,96 eur ). Navrhovateľ je od 19.9.2008 študentom vysokej školy, ide o nezaopatrené dieťa, ktoré v súčasnosti nie je schopné samo sa živiť. Odporca je starobným dôchodcom a poberá starobný dôchodok, ktorý podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne od 1.1.2009 predstavoval sumu 366,50 eur a podľa potvrdenia zo dňa 30.8.2011 sú odporcovi z dôchodku v sume 384,50 eur vykonávané zrážky. Súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali zmenu výživného. V čase poslednej úpravy výživného mal navrhovateľ 15 rokov a končil povinnú školskú dochádzku, od toho obdobia absolvoval strednú školu a v súčasnosti je študentom Bankového inštitútu Vysokej školy, A.S. v Prahe. Teda možno konštatovať, že na strane navrhovateľa došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá so sebou prináša aj podstatné zvýšenie nákladov, ktoré súvisia predovšetkým so štúdiom, ako aj cestovaním do školy a späť, zabezpečením učebných pomôcok, nákladov na ubytovanie a stravovanie. Neoddeliteľnou súčasťou jeho formujúcej sa osobnosti je aj kultúrny a spoločenský život a aj náklady s tým súvisiace. Prvostupňový súd správne posúdil aj zmenu pomerov týkajúcu odporcu, keď pri rozhodovaní zohľadnil zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči synom V. a B., ktorú mal taktiež určenú sumou 9,96 Eur mesačne. Zároveň korektne zohľadnil aj zvýšenie mesačných príjmov odporcu na 384,50 Eur, oproti času poslednej úpravy výživného, kedy bol poberateľom dôchodku v sume 7.012 Sk (232,75 Eur). Taktiež bolo správne prihliadnuté na podstatne nižší príjem matky a tomu zodpovedajúcu povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi v menšom rozsahu, ako odporca. Na margo odvolacích námietok odporcu, že prvostupňový súd nesprávne právne vec posúdil, odvolací súd poznamenáva, že prvostupňový súd dôsledne pri hodnotení schopností a možností rodičov prispievať na výživu detí prihliadol na odôvodnené potreby nezaopatreného dieťaťa aj v súvislosti s nástupom na vysokú školu a na schopnosť povinného rodiča prispievať oprávnenému spojenú so zánikom vyživovacej povinnosti voči synom V. a B. a zvýšením príjmu od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 154 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti. Tieto zásady, i to, že došlo k zmene pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, viedli odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. Prvostupňový súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi dlžné výživné, pričom správne zohľadnil skutočnosť, že celá suma zrážaná 29,87 Eur z dôchodku odporcu na základe uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. E 80/02 po zániku vyživovacej povinnosti voči synom V. a B., predstavovala poskytované výživné len navrhovateľovi. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil v časti zvýšenia výživného. Odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti dlžného výživného a to tak, že dlžné výživné za obdobie od 12.3.2009 do 26.3.2012 v sume 2.558,51 Eur je povinný odporca zaplatiť navrhovateľovi spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20 Eur až do úplného zaplatenia dlžného výživného pod následkami straty výhody splátok. Splátky povolil odvolací súd odporcovi v nižšej výške oproti rozhodnutiu prvostupňového súdu, a to zohľadniac najmä zásadnú zmenu vo výške vyživovacej povinnosti odporcu oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, s prihliadnutím na primeranosť a adekvátnosť splácania dlhu na výživnom spolu s bežným výživným v súvislosti s dopadom na majetkové pomery odporcu. Neprimerane vysokým splácaním výživného by došlo k podstatnému zníženiu doterajšej životnej úrovne odporcu. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže odporca v konaní nebol úspešným a navrhovateľ náhradu trov nežiadal, súd rozhodol, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Predmetný rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely vykonanej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinným od 01.05.2011) Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.