Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 11Co/67/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8809206780 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8809206780.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcov: 1/ T. B., nar. X.X.XXXX, 2/ S. B., rod. W., nar. XX.X.XXXX, obaja bývajúci vo N. č. XXX, zastúpení JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom, M. R. Štefánika 2465, Vranov nad Topľou, proti žalovanej: J. C., nar. XX.X.XXXX, bývajúca vo F. M. A., R. W. XXXX/H. zastúpená JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, M. R. Štefánika 171, Vranov nad Topľou, o vrátenie daru a vypratanie nehnuteľností s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4C/238/2009-112 zo dňa 28.6.2011, jednomyseľne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu žalobcu v 1. rade na vypratanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. F. S., ako parc. č. 91/1 - orná pôda vo výmere 1881 m2, parc. č. 91/2 - orná pôda vo výmere 393 m2 a parc. č. 92 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 792 m2. R u š í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu žalobcov v 1. a 2. rade ohľadne vypratania kuchyne v dome súp. č. XXX zapísanom na LV č. XXX k. ú. F. S. a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcov a žalovanej trovy konania nepriznal. V dôvodoch tohto rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali proti žalovanej, aby táto do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vypratala žalobcovi v 1. rade nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k. ú. F. S., ako pozemok parc. č. 91/1 - orná pôda vo výmere 1881 m2, parc. č. 91/2 - orná pôda vo výmere 393 m2 a parc. č. 92 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 792 m2. Ďalej sa domáhali proti žalovanej, aby táto do 3 dní od právoplatnosti vypratala obom žalobcom kuchyňu v dome súp. č. XXX zapísanom na LV č. XXX k. ú. F. S. a tiež aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že darovacou zmluvou a zmluvou o vzniku vecného bremena zo dňa 22.3.1995 žalobca v 1. rade daroval žalovanej - svojej dcére nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k. ú. F. M. A. ako pozemok parc. č. 91/1 - orná pôda 1881 m2, parc. č. 91/2 - orná pôda vo výmere 393 m2 a parc. č. 92 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 792 m2 s tým, že účastníci zmluvy sa súčasne dohodli na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom zmluvy, zriadiť vecné bremeno v podobe bezplatného užívania predmetných nehnuteľností darcom T. B.. Na pozemku parc. č. 92 je postavený rodinný dom súp. č. XXX zapísaný na LV č. XXX k. ú. F. S. ako bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade s tým, že v čase podania žaloby dom a pozemky užívali žalobcovia spoločne so žalovanou. Napriek tomu, že rodinný dom súp. č. XXX nebol predmetom darovacej zmluvy, žalovaná žiadosťou zo dňa 13.3.1997 požiadala Správu katastra vo Vranove o zápis rodinného domu č. XXX do katastra nehnuteľností ako svoje výlučné vlastníctvo. Vykonanie zápisu bolo odmietnuté s odôvodnením neexistencie právneho titulu, pretože rodinný dom bol do katastra zapísaný v roku 1994 ako predmet bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov a nebol predmetom darovacej zmluvy zo dňa 22.3.1995. Od odmietnutia tohto zápisu začali medzi účastníkmi vznikať nezhody ohľadne užívania tak rodinného domu, ako aj darovaných pozemkov a podľa žalobcov sa žalovaná ako ich dcéra a obdarovaná spolu so svojim manželom správa k nim nevďačne, neúctivo, vulgárne im nadáva, uráža ich, vyhráža sa im ublížením na zdraví a opakovane navodzuje situácie, v dôsledku ktorých by mohla žalobcov umiestniť na psychiatrickom oddelení v ústavnom zariadení. Neumožňuje žalobcom nerušený výkon práva bývania v dome, nerešpektuje súkromie žalobcov a obmedzuje ich v užívaní kuchyne. Žalobca v 1. rade svoje právo na vrátenie daru u žalovanej uplatnil písomne listom zo dňa 1.6.2009, ktorým bola súčasne vyzvaná na vypratanie rodinného domu do 15.6.2009, avšak odmietla vrátiť predmet daru a vypratať rodinný dom. Súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval skutkový stav, podľa ktorého z výpisu z listu vlastníctva č. XXX k. ú. F. S. vyplýva, že žalovaná je zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností a to parc. č. č. 91/1, parc. č. 91/2 a parc. č. 92 v celosti, pričom tieto nehnuteľnosti nadobudla na základe darovacej zmluvy zo dňa 22.3.1995. Z listu vlastníctva č. XXX k. ú. F. S. zase súd zistil, že dom súp. č. XXX nachádzajúci sa na parc. č. 92 je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. Z listu o vybavení žiadosti o zápis domu zo dňa 24.3.1997 pod č. Z 636/1997 vydaného Okresným úradom vo Vranove nad Topľou, katastrálnym odborom, súd zistil, že žalovaná požiadala o zápis vyššie uvedeného rodinného domu, avšak podľa odpovede neprichádzal do úvahy zápis tohto domu, pretože nebol predmetom darovacej zmluvy. Tento je vedený ako vlastníctvo jej rodičov a jeho zápis na žalovanú by bolo možné uskutočniť po predložení darovacej alebo kúpnej zmluvy. Z výzvy zo dňa 1.6.2009 súd zistil, že žalobca požiadal o vrátenie daru a vypratanie nehnuteľnosti, pričom podľa oznámenia žalovanej, táto s touto požiadavkou nesúhlasila, pretože neboli splnené podmienky na vrátenie daru, pričom uviedla, že nebráni žalobcovi v 1. rade užívať nehnuteľnosti tak, ako sa k tomu zaviazala v darovacej zmluve a v žiadnom prípade neporušuje dobré mravy voči rodičom. Žalobcovia vo svojej výpovedi uviedli, že žalovaná im bráni v užívaní kuchyne, v dôsledku čoho si museli umývať riad v pivnici, kde aj varili a naviac žalobkyňu v 2. rade napadol manžel žalovanej slovne aj fyzicky. Dochádza medzi nimi k hádkam, nezrovnalostiam, čo môžu dosvedčiť aj svedkovia. Žalobkyňa v 2. rade tvrdila, že manžel žalovanej ju napadol potom, čo prišiel v opilom stave, ďalej, že žalovaná spolu s manželom vybavili u MUDr. W., aby bola zobratá na psychiatriu. Manžel žalovanej sa na jej adresu vyjadroval vulgárne, hrubo. Žalovaná vo výpovedi potvrdila, že medzi ňou a žalobcami v poslednej dobe dochádzalo k hádkam, nezrovnalostiam, avšak všetky vyvolávala žalobkyňa v 2. rade, ktorá tak jej, ako aj manželovi robila prieky, nadávala im, nadávala aj vnúčatám. Pokiaľ ide o umiestnenie žalobkyne v 2. rade na Psychiatrii v L., táto bola umiestnená so súhlasom žalobcu v 1. rade, pričom na jej umiestnenie dal súhlas aj Okresný súd v Michalovciach. Ďalej vyhlásila, že žalobkyňa v 2. rade bola priestupkovo riešená. Pokiaľ ide o predmetné nehnuteľnosti, z týchto sa odsťahovala, neužíva ich a užívajú ich žalobcovia. Súd ďalej poukázal na výpovede svedkov a zdravotnú dokumentáciu žalobkyne v 2. rade, na spisy Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Vranove sp. zn. ČVS: ORP-185/VT-VT-2011, ďalej na spis Okresného súdu v Michalovciach sp. zn. 15Pu/19/2007, fotografie predložené žalovanou a na základe toho dospel k záveru, že žaloba žalobcov je neopodstatnená. Citoval ust. § 630 Obč. zák., pričom konštatoval, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného prejavujúci sa v takom jeho konaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, pričom ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho konania, v priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky a pod.. K uvedenému správaniu obdarovaného môže dôjsť v akomkoľvek časovom odstupe od uzavretia darovacej zmluvy a právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri jednoduchej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Súd prvého stupňa ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v danom prípade mal za to, že žaloba je neopodstatnená, pretože neboli splnené hmotnoprávne podmienky ust. § 630 Obč. zák., nakoľko žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, aby sa žalovaná, ako aj jej blízki príbuzní - manžel, deti voči žalobcom správali tak, že hrubo porušujú dobré mravy, alebo že by ich nejakým spôsobom napádali. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcami a žalovanou a jej manželom dochádzalo k vzájomným hádkam, nezrovnalostiam, ktoré nakoniec viedli k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne v 2. rade, avšak aj táto sa na týchto hádkach podieľala, čomu nasvedčuje aj právoplatné rozhodnutie rozkazu o uložení sankcie za priestupok vydaný Obvodným úradom vo Vranove nad Topľou zo dňa 25.5.2006, ako aj výsledky vykonaného dokazovania. Z tohto dôvodu súd žalobu o vrátení daru zamietol a tiež aj žalobu o vypratanie nehnuteľnosti - kuchyne, pretože v čase rozhodovania súdu bolo preukázané, že žalovaná nehnuteľnosti neužíva. Bolo preukázané, že z týchto nehnuteľností sa spolu s rodinou odsťahovala a žalobcom nič nebráni v užívaní všetkých darovaných nehnuteľností. Pokiaľ ide o trovy konania, súd s poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p. úspešnému účastníkovi trovy nepriznal, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, že žalobcovia sú rodičmi žalovanej, ktorá je ich jedinou dcérou a priznanie trov by ešte viac narušilo už beztak dosť narušené vzťahy medzi nimi. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia a navrhli ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, prípadne ho zmeniť a ich návrhu vyhovieť. Poukázali na to, že v priebehu konania potom, čo sa žalovaná aj s rodinou vysťahovala z rodinného domu súp. č. XXX na pojednávaní vo veci samej oznámili, že žalobu v tejto časti, pokiaľ ide o vypratanie kuchyne, berú späť a konanie navrhli zastaviť. O tomto ústne urobenom prejave späťvzatia súd prvého stupňa nerozhodol a v konečnom rozhodnutí ich žalobu v tejto časti zamietol. Pokiaľ ide o vrátenie daru, poukázal žalobca v 1. rade na to, že žalovaná sa správa k nemu i k žalobkyni v 2. rade tak, že tým porušuje dobré mravy a v tejto súvislosti nesúhlasil so závermi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, dokonca ich považoval za protirečivé, pretože intenzitu hádok a nezrovnalostí súd vyhodnotil na jednej strane ako takú, ktorá nie je porušovaním dobrých mravov a na druhej strane hádky a nezrovnalosti mali viesť k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne v 2. rade. Už samotná skutočnosť, že hádky a nezrovnalosti sa negatívne prejavili na zdravotnom stave žalobkyne v 2. rade a viedli k jej hospitalizácii v Psychiatrickej nemocnici n.o. v L. je hrubým porušením dobrých mravov a svedčí o tom, aká intenzita týchto hádok a nezrovnalostí vo vzťahu k žalobkyni pretrvávala. O intenzite nezrovnalostí medzi žalobkyňou v 1. rade a členmi rodiny žalovanej svedčí aj spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície vo Vranove nad Topľou sp. zn. ČVS: ORP-1254/OSV-VT-2006, v ktorom je zdokumentované, že manžel žalovanej dňa 9.9.2006 spôsobil žalobkyni zlomeninu nosa a tržnozhmoždenú ranu chrbta nosa, otras mozgu a kontusiu hlavy. Žalovaná a jej rodina sa aj k žalobcovi v 1. rade správali tak, že tým porušovali dobré mravy, pretože ho najskôr získavali na svoju stranu ponúkaním alkoholických nápojov, potom ho ale taktiež napádali a vyhrážali sa mu umiestnením na psychiatrii, na základe čoho žalobca pochopil, že umiestnenie žalobkyne v 1. rade v psychiatrickej nemocnici bolo vopred pripravované a účelovo vyvolané. Podľa názorov žalobcov je potrebné za hrubé porušovanie dobrých mravov považovať aj to, že žalovaná bez vedomia žalobcov dňa 13.3.1997 požiadala Katastrálny odbor Okresného úradu vo Vranove nad Topľou o zápis rodinného domu súp. č. XXX ako svojho vlastníctva, pričom darovacou zmluvou zo dňa 22.3.1995 nadobudla darom len pozemky a rodinný dom bol v roku 1994 zapísaný do katastra ako výlučné vlastníctvo žalobcov. Nepochybne išlo o zrejmú snahu získať vlastnícke právo k rodinnému domu na úkor žalobcov. Ďalej za hrubé porušovanie dobrých mravov je potrebné považovať aj skutočnosť, že žalobkyni bolo bránené užívať kuchyňu, v dôsledku čoho bola žalobkyňa v 1. rade nútená zriadiť si kuchyňu v pivnici rodinného domu bez vody a kanalizácie. Žalobcovia poukázali aj na to, že žalovaná je ich jediným dieťaťom, pretože ich syn tragicky zahynul pri dopravnej nehode, a ak by sa k nim nesprávala v rozpore s dobrými mravmi, žalobca by sa nedomáhal vrátenia daru. Aj v priebehu súdneho sporu sa žalobcovia snažili vec riešiť vzájomnou dohodou, ku ktorej vzhľadom na vyjadrenia žalovanej nedošlo. Žalovaná navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a v prípade, že by odvolací súd bol názoru, že by bolo treba zastaviť konanie ohľadne vypratania kuchyne, navrhla v tejto časti zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie s tým, že v prevyšujúcej časti potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na vrátenie daru. Súčasne sa zrieka práva na náhradu trov konania. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolatelia domáhali jej preskúmania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v 1. rade nie je dôvodné, odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade ohľadne zamietnutia návrhu na vypratanie kuchyne je dôvodné. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu žalobcu v 1. rade a zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu žalobcov v 1. a 2. rade ohľadne vypratania kuchyne a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 219 ods. 1, § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Pokiaľ sa žalobca v 1. rade domáhal vypratania predmetných nehnuteľností z titulu toho, že sa domáha vrátenia daru, odvolací súd poukazuje na správne skutkové zistenia i na záver, ktorý z nich súd prvého stupňa urobil. Odvolací súd však považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že podľa § 630 Obč. zák. sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný chová k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy, pričom podľa tohto ustanovenia právny vzťah z darovania zaniká na základe kvalifikovaného porušenia dobrých mravov, chovaním obdarovaného voči darcovi, poprípade členom jeho rodiny a ďalej na základe jednostranného prejavu darcu voči obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru. Právo na vrátenie daru vzniká darcovi okamžikom konania obdarovaného, ktorý svojim chovaním hrubo porušil dobré mravy. Ust. § 630 Obč. zák. nepočíta s tým, že dôvodom vrátenia daru môže byť tiež závadné konanie osoby blízkej k osobe obdarovanej, a preto konanie takejto tretej osoby voči darcovi nemožno obdarovanej pričítať. To znamená poukaz na správanie sa manžela žalovanej nemôže byť dôvodom na vrátenie daru v zmysle § 630 Obč. zák.. Ďalej odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu, nie je akékoľvek nevhodné chovanie obdarovaného, ale také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušenie sústavné a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod., avšak nie každé chovanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného chovania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi napĺňa znaky § 630 Obč. zák.; predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií a nielen podľa subjektívneho názoru darcu. Označenie (identifikácia) závadného chovania žalovanej vo výzve na vrátenie daru je dôležité z toho hľadiska, že tým je daný okruh sporných skutočností, ktoré sú potom predmetom dokazovania v súdnom konaní. Takéto označenie závadného chovania však žalobca vo výzve na vrátenie daru neurobil. Vo výzve zo dňa 1.6.2009 je len všeobecné konštatovanie opakovaných fyzických a verbálnych útokov, vulgárnych nadávok a vyhrážok ublížením zo strany žalovanej a zo strany manžela žalovanej, ako aj zastrašovanie a pokusy o umiestnenie na psychiatrii a to tak voči osobe darcu, ako aj voči osobe jeho manželky. Takýto všeobecný popis závadného chovania žalovanej nemôže znamenať kvalifikovanú výzvu na vrátenie daru v zmysle § 630 Obč. zák., pretože tým nie je daný okruh sporných skutočností, ktoré majú byť predmetom dokazovania v súdnom konaní. Pričom ďalej treba zdôrazniť, že z dikcie § 630 Obč. zák. vyplýva, že nestačí len chovanie v rozpore s dobrými mravmi; aby bolo dôvodom vrátenia daru, musí ísť o chovanie obdarovaného hrubo porušujúce dobré mravy. Aj z tohto dôvodu je potrebná identifikácia závadného chovania žalovanej a nielen všeobecné konštatácie. Ak je totiž úvaha o naplnení dôvodov pre vrátenie daru podľa § 630 Obč. zák. založená na preukázanom sústavnom porušovaní dobrých mravov, kedy jednotlivé konania žalovanej voči žalobcovi a členom jeho rodiny, ktoré samostatne nedosahujú intenzitu chovania hrubo porušujúceho dobré mravy, je pre záver o dôvodoch pre vrátenie daru určujúci okamžik posledného konania obdarovaného, ktorým možno už jeho chovanie vyhlásiť za hrubo porušujúce dobré mravy. Jednotlivé konania, ktoré možno v súhrne považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, je možno prehlásiť za sústavné, ak ide o také opakované porušovania dobrých mravov, ktoré svedčia o hlbokom narušení vzťahu medzi darcom a obdarovaným, uvedeného konania sa obdarovaný dopustil najmenej v 3 prípadoch, pričom je medzi nimi časová súvislosť, t.j. že k nim došlo v krátkom časovom období. Aj z týchto dôvodov mal odvolací súd za to, že neboli naplnené podmienky ust. § 630 Obč. zák., na základe ktorých by bolo možné návrhu žalobcu na vrátenie daru vyhovieť. Pokiaľ ide o žalobu na vypratanie miestnosti - kuchyne, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 22.3.2011 (viď č. l. 65), z ktorej vyplýva, že žalobcovia vzhľadom na to, že žalovaná sa odsťahovala z rodinného domu, zobrali svoju žalobu späť, pokiaľ ide o vypratanie miestnosti - kuchyne v dome súp. č. XXX zapísaného na LV č. XXX k. ú. F. S.. Keďže týmto prejavom sa súd prvého stupňa nezaoberal a napriek tomu žalobu zamietol, jeho rozhodnutie nie je správne a preto ho bolo treba podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa posúdi návrh žalobcov, ktorým v tejto časti zobrali žalobu späť, ako aj súhlas žalovanej s týmto späťvzatím a v zmysle týchto prejavov potom tieto návrhy posúdi podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p.. V konečnom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.