Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3CoP/34/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811209233 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8811209233.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. F., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, dieťa rodičov Mgr. M. F., bytom XXX XX B. XX a P. F., bytom XXX XX I. XX o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 13. 12. 2011, č. k. 4P 67/2011-34 takto jednohlasne r o z h o d o l : M e n í rozsudok tak, že vyživovaciu povinnosť otca k mal. A. určenú rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 29. 11. 2007, č. k. 20C 142/2007-32 zvyšuje zo sumy 83 Eur na sumu 110 Eur mesačne s tým, že takto určené výživné je otec povinný platiť k rukám matky od 01. 09. 2011 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 01. 09. 2011 do 30. 04. 2012 vo výške 216 Eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 30 Eur splatných spolu s bežnými výživným počnúc mesiacom májom 2012 pod následkom straty výhody splátok. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 29. 11. 2007, č. k. 20C 142/2007-32 a zvýšil výživné na mal. A. zo sumy 2 500 Sk na sumu 140 Eur mesačne s povinnosťou otca platiť výživné vždy do 10-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 01. 09. 2011. Dlžné výživné za obdobie od 01. 09. 2011 do 31. 12. 2011 vo výške 228 Eur súd povolil otcovi uhradiť v mesačných splátkach po 30 Eur splatných súčasne s bežným výživným počnúc dňom 01. 01. 2012 pod následkom straty výhody splátok. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že mal. A. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn . 20C 142/2007. Týmto rozsudkom bola maloletá zverená do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne po 2 500 Sk. V čase tohto rozhodovania o výživnom maloletá navštevovala predškolské zariadenie, matka bola zamestnaná ako predavačka s mesačným príjmom 8 000 Sk, otec bol síce nezamestnaný, avšak súd pri určení výšky výživného vychádzal z jeho predchádzajúceho zárobku 17 000 Sk, pretože skončenie pracovného pomeru si otec zavinil sám. V súčasnosti mal. je žiačkou 2.ročníka Základnej školy vo Vranove nad Topľou, stravuje sa v školskej jedálni, kde mesačné náklady predstavujú 19 Eur, náklady za poplatok v školskom klube predstavuje 5 Eur mesačne. Mal. A. každé tri mesiace navštevuje alegologickú ambulanciu v Michalovciach v súvislosti s čím matka dopláca za lieky po 20 Eur mesačne. Matka je zamestnaná ako učiteľka Základnej školy vo Vechci s príjmom 484,18 Eur mesačne. Spolu s maloletou bývajú v 2-izbovom byte, za ktorý matka platí nájomné 190 Eur mesačne. Ďalšie náklady inkasné poplatky predstavujú preddavkovo za elektrinu 25 Eur, za plyn 7 Eur mesačne. Otec je zamestnaný v PNEUSERVIS-e s mesačným príjmom 492,66 Eur. Býva u svojich rodičov, ktorým prispieva na stravu a ubytovanie 130 Eur mesačne. Uhrádza pôžičku 85 Eur mesačne, ktorú si zobral v súvislosti so zakúpením motorové vozidla, ďalšiu pôžičku, ktorú si vzal za účelom zakúpenia nábytku, splátky predstavujú 27 Eur mesačne. Náklady na jeho výživu pozostávajú zo zakúpenia stravy, ošatenia, mimoriadne výdavky v súvislosti so svojou výživou nemá a vyživovaciu povinnosť má naďalej len k mal. A.. S poukazom na ust. § 78 ods. 1 a 3, § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, prvostupňový súd uzavrel, že v posudzovanej veci bolo dôvodné zvýšiť výživné, lebo oproti predchádzajúcej úprave výživného mal. A. je už žiačkou 2. ročníka základnej školy v súvislosti s čím nepochybne došlo k podstatnej zmene pomerov. Mal. A. povyrástla, čím sa podstatne zvýšili náklady v súvislosti s jej výživou oproti dobe, keď navštevovala iba materskú škôlku. Z tohto dôvodu súd považoval za dôvodné zvýšiť výživné na 140 Eur mesačne, pričom zohľadnil vek maloletej, jej odôvodnené potreby, osobnú starostlivosť zo strany matky, ako aj zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. Dlžné výživného za obdobie od 01. 09. 2011d o 31. 12. 2011 vo výške 228 Eur súd povolil otcovi uhradiť v mesačných splátkach po 30 Eur splatných spolu s bežným výživným počnúc dňom 01. 01. 2012 pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Namietal výšku výdavkov uvedených v návrhu matkou, lebo podľa jeho názoru sú nepravdivé, nadhodnotené a zavádzajúce. Svedčí o tom napríklad vyjadrenie matky pred súdom, že jej čistý mesačný príjem predstavuje 440 Eur, ale podľa správy zamestnávateľa čistý mesačný príjem matky predstavuje 484,66 Eur. Má vedomosť, že mal. A. je predpisovaný liek Xyzal, za ktorý matka dopláca približne každé tri mesiace 13 Eur, teda 4 Eur mesačne a nie 20 Eur mesačne. Uvedenú skutočnosť je možné preukázať potvrdením ošetrujúcej detskej lekárky MUDr. M. V. z detskej imunologickej ambulancie v Michalovciach. Súd túto skutočnosť nepreveroval, ale uspokojil sa iba s tvrdením matky. Tiež nie je pravdivé tvrdenie, že mesačné náklady na školský klub, ktorý mal. A. navštevuje predstavujú 5 Eur mesačne, lebo poplatok v školskom klube sa platí 1,66 Eur za jedno dieťa. Príjmové pomery obidvoch rodičov sú porovnateľné, pričom otec zo sumy 492 Eur platí mesačné náklady na bývanie 130 Eur. Pokiaľ spláca pôžičku z titulu zakúpenia ojazdeného motorového vozidla, auto potrebuje nevyhnutne k výkonu svojho povolania, ale aj k realizácii styku s mal. dcérou, vzhľadom na vzdialenosť svojho bydliska od bydliska k mal. dcére, ktoré je v inom okrese. Kúpa auta bola nevyhnutná potreba k životu a splácaním pôžičky sa zvýšili náklady na strane otca. Ďalší úver, ktorý otec spláca v splátkach 28,66 Eur mesačne predstavuje úver, ktorý spolu s matkou zobrali ako manželia. Zdôraznil, že riadne a včas si plní vyživovaciu povinnosť na mal. dcéru sumou 83 Eur mesačne. Okrem výživného, dcére kupuje ošatenie, hračky, kúpil jej napr. bicykel, kolieskové korčule a pod.. Okrem ojazdeného motorové vozidla nemá žiadny hnuteľný majetok väčšieho rozsahu, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Nemá vyriešenú ani otázku vlastného bývania, ktoré ako mladý človek potrebuje, ak si v budúcnosti plánuje založiť rodinu. Súd neskúmal pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, životnú úroveň otca, ktorá nie je vysoká. Po odpočítaní nákladov otcovi zostáva minimálna suma na živobytie, preto sa domnieva, že zvýšenie výživného až na sumu 140 Eur mesačne je neadekvátne. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h) O. s. p.) a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že pomery na strane mal. dieťaťa sa od roku 2007 zmenili. V súvislosti so všeobecným rastom cien dopravy, služieb, tovarov sa zvýšili aj nároky na zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb maloletej. Mal. A. navštevuje 2.ročník Základnej školy vo Vranove nad Topľou, teda mimo miesta trvalého bydliska v súvislosti s čím má matka zvýšené náklady na zabezpečenie jej potrieb. V čase po rozvode manželstva matka spolu s dieťaťom bola nútená riešiť bytovú otázku a preto jej bol pridelený byt v obci B. nad E., za ktorý uhrádza mesačné náklady 190 Eur. Matka s výchovou maloletej pomáhajú starí rodičia, ktorí žijú v tej istej obci ako matka s dieťaťom. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p.. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p.. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že odvolací súd nenariaďoval pojednávanie, lebo nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem a nešlo ani o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. O odvolaní bolo preto rozhodnuté postupom podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku. Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ale nesprávne rozhodol o výške zvýšeného výživného. Preto bolo potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa čiastočne zmeniť. Občiansky súdny poriadok v ust. § 159 ods. 3 určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. V ust. § 163 O. s. p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Pri tom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné nízke či nezodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného otca. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by o neprípustné preskúmanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa súd musí riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Nie je možné v tomto konaní preskúmavať správnosť či primeranosť určenia výšky výživného predchádzajúcim rozhodnutím, t. j. rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 29. 11. 2007, č. k. 20C 142/2007-32. Právne relevantným pre rozhodnutie o podanom návrhu matky je len to, či sa výrazne, trvalé, nie krátkodobo, alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane mal. A., alebo na strane povinných rodičov, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Z ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá sama o sebe je možná odôvodniť zmenu výšky výživného. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým zistením súdu prvého stupňa, že posledná úprava vyživovacej povinnosti zo strany otca sa realizovala rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 29. 11. 2007, č. k. 20C 142/2007-32. Uvedeným rozhodnutím bola určená vyživovacia povinnosť na mal. A. zo strany otca sumou 2 500 Sk mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11. 01. 2008 a stalo sa vykonateľným dňa 11. 02. 2008. V čase predchádzajúcej úpravy výživného mal. A. navštevovala predškolské zariadenie a otec bol nezamestnaný. Pri výške vyživovacej povinnosti súd vychádzal zo skutočnosti, že otec sa stal nezamestnaným z dôvodu rozviazania pracovného pomeru okamžite postupom podľa ust. § 68 písm. b) Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Preto súd vychádzal z príjmových pomerov otca (17 000 Sk mesačne), ktoré dosahoval ako skladový robotník v spoločnosti BSH, s. r. o.. Matka bola zamestnaná ako predavačka v spoločnosti Kočan, s. r. o. s čistým mesačným príjmom 8 000 Sk. Pre predmetné konanie je teda dôležitým to, že nejde o rozhodovanie o vyživovacej povinnosti po prvýkrát. Súd prvého stupňa sa teda v konaní správne zaoberal tým, či došlo k takej závažnej podstatnej zmene pomerov na strane maloletej alebo na strane rodičov, ktorá môže privodiť zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov v tom, že maloletá od 01. 09. 2011 je žiačkou 2.ročníka základnej školy. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorej príjem oproti predchádzajúcej úprave výživného zo sumy 8 000 Sk mesačne sa podstatne zvýšil na sumu 484,18 Eur mesačne. Na druhej strane sa zvýšili aj náklady na strane matky, pretože spolu s maloletou sa presťahovala do 2-izbového bytu, za ktorý platí nájomné 190 Eur mesačne a inkasné poplatky. Naopak príjem otca sa oproti predchádzajúcej úprave výživného znížil zo sumy 564,30 Eur (17 000 Sk) mesačne na sumu 492,66 Eur mesačne. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa§ 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako aj šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností, dospel k záveru, že zákonné a spravodlivé je zvýšenie výživného pre mal. A. zo sumy 83 Eur mesačne na sumu 110 Eur mesačne. V súvislosti s nárastom veku maloletej nepochybne došlo k zvýšeniu jej výdavkov. Odvolací súd za opodstatnené hodnotí aj výdavky matky, ktoré súvisia s návštevou školského klubu, stravovania v školskej jedálni, ako aj náklady na doplácanie liekov. U otca nepochybne došlo k zníženiu príjmu oproti predchádzajúcej úprave výživného, ktorú skutočnosť nemožno v rámci hodnotenia schopností otca prispievať na výživu, obísť. Otec si však musí uvedomiť, že výživné a jeho plnenie je prednostnou pohľadávkou, ktorá má prednosť pred plnením akýchkoľvek pohľadávok zo strany otca (pôžičky, úvery a pod.). Za takéhoto stavu odvolací súd dospel k záveru, že zodpovedajúco schopnostiam a možnostiam otca v zmysle ust. § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 5 Zákona o rodine, ktoré citoval v dôvodoch svojho rozhodnutia aj súd prvého stupňa je potrebné od 01. 09. 2011 zvýšiť výživné zo sumy 83 Eur mesačne na sumu 110 Eur mesačne. Keďže výška životnej úrovne mal. dieťaťa závisí od výšky životnej úrovne jej rodičov, výživné vo výške 110 Eur mesačne od 01. 09. 2011 do budúcna zodpovedá nielen oprávneným potrebám mal. A., ale aj príjmovým schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného otca. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 220 O. s. p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre mal. A. zo sumy 83 Eur mesačne na sumu 110 Eur mesačne s tým, že takto určené výživné je otec povinný platiť k rukám matky počnúc dňom 01. 09. 2011 vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred. Vychádzajúc z týchto skutočností súd následne vyčíslil aj dlžné výživné pre mal. A. za čas od 01. 09. 2011 do 30. 04. 2012 na sumu 216 Eur. Tento nedoplatok vznikol tým, že otec pravidelne platí na výživu maloletej sumou po 83 Eur mesačne. Oproti zvýšeniu výživného (110 Eur) rozdiel predstavuje 27 Eur mesačne. Tento rozdiel za 8 mesiacov (od 01. 09. 2011 do 30. 04. 2012) predstavuje 216 Eur. Nedoplatok na výživnom odvolací súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 30 Eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom májom 2012 pod následkom straty výhody splátok (§ 160 ods. 1 O. s. p.). O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., lebo ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu a v týchto konaniach žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.