Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19CoE/80/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812200330 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8812200330.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 45 869 464, proti povinnému F. F., r. č. XXXXXX/XXXX, Z. O. XXX, o vymoženie 1 652,89 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9Er/65/2012-13 zo dňa 17.02.2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 41 ods. 2 písm. d); 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 2 písm. a), b), 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, §§ 52 ods. 1, 2; 53 ods. 1, 4 písm. r), ods. 5; 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a aplikoval Smernicu rady 93/13/EHS. Konštatoval, že v predmetnej veci sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. so sídlom v Bratislave. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu všeobecných obchodných podmienok formulárovej zmluvy, ktorú predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou a o takú ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu a úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Ani v tomto prípade povinný nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. V danej veci nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený predchodcom oprávneného, ktorý zmluvy o úvere uzatvára v rámci svojej podnikateľskej činnosti a za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu teda zrejme bude, aby bol ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom počte prípadov, za prejednanie ktorých mu bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Rozhodca síce neopomenul aplikovanie príslušných kogentných noriem, ale neaplikoval ich dôkladne. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Preto súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvého stupňa nebol oprávnený pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy. Ide o hmotnoprávne posúdenie právneho titulu vo veci samej, na ktoré exekučný súd nemá zákonné oprávnenie. Exekučný súd svojim postupom nahrádza aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného, ktorý nevyužil svoje procesné práva. Exekučný súd svojim postupom ochránil neexistujúce právo spotrebiteľa a zasiahol do ústavných práv oprávneného, konal ako súd vyššej inštancie, rozhodujúci o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku. Exekučný titul je materiálne vykonateľný, ak spĺňa náležitosti presného označenia oprávneného a povinného, presné vymedzenie rozsahu a obsahu uloženej povinnosti, určenie presnej lehoty na plnenie a ak ide o povinnosť na nepeňažné plnenie, do úvahy musí prichádzať niektorý zo spôsobov na jej vymoženie podľa § 180 a nasl. Exekučného poriadku. Exekučný súd nie je zmocnený posudzovať hmotnoprávny základ exekučného titulu, vrátane platnosti rozhodcovskej doložky. Pri pripustení, že exekučný súd je oprávnený vecne preskúmať rozhodcovský rozsudok, takúto právomoc by bolo potrebné pripustiť vo vzťahu ku všetkým exekučným titulom. Spravodlivý meritórny prieskum súladu rozhodcovského rozsudku s hmotným právom by vyžadoval zachovanie kontradiktórnosti konania a za tým účelom zrealizovať spor o skutkové tvrdenie a výklad a aplikáciu hmotného práva, právo a povinnosť exekučného súdu exekučný titul zrušiť alebo zmeniť a odstrániť prekážku res iudicata a obsadenie exekučného súdu kvalifikovaným sudcom a nie len vyšším súdnym úradníkom, ktorý môže takto poprieť hoci aj právne závery senátu dovolacieho súdu, vyslovené v exekučnom titule. Oprávnený ďalej namietal, že jeho predchodca - Poštová banka a.s., mala snahu o mimosúdne riešenie sporov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Dňa 30.11.2008 zaslala povinnému výzvu na splatenie dlžnej sumy. Dňa 07.12.2009 vyzval predchodca oprávneného povinného na splatenie úveru s príslušenstvom. Keďže povinný svoj dlh neuhradil, Poštová banka a.s. v snahe vyhnúť sa súdnemu riešeniu sporu, poverila vymáhaním pohľadávky externú spoločnosť. Poštová banka podala žalobu na rozhodcovský súd až po nedosiahnutí dohody s povinným. Povinný mal pri uzatváraní zmluvy možnosť oboznámiť sa s obsahom OP a svojim podpisom na zmluve o úvere vyhlásil, že sa s OP oboznámil a súhlasí s nimi. Nesúhlas s rozhodcovskou doložkou nevyjadril a ani ju inak nenamietal. Podľa oprávneného vzhľadom na závažnosť dôsledkov rozhodnutia o zamietnutí poverenia na vykonanie exekúcie mal súd prvého stupňa konkrétne uviesť, v čom spočíva narušenie Smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami. Rozhodcovská doložka, uvedená v OP nie je neprijateľnou podmienkou. Za podmienky, že na daný prípad sa vzťahuje ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, toto ustanovenie je nesprávne interpretované tak, že spôsobuje neplatnosť rozhodcovskej doložky ako takej. Rozhodcovská doložka nespĺňa pojmové znaky generálnej klauzuly neprijateľnej podmienky a nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený vytýkal prvostupňovému súdu, že sa v súvislosti s rozhodcovskou doložkou vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal ustanovením § 93b zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, podľa ktorého v čase uzavretia zmluvy o úvere bol pôvodný veriteľ povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodované v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Podľa oprávneného vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 05.03.2007, ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je možné na vzťahy z predmetnej zmluvy aplikovať. Zároveň, v čase podania žaloby na rozhodcovskom súde bolo možné, vzhľadom na pasivitu povinného, vydať v predmetnej veci platobný rozkaz, je irelevantný názor prvostupňového súdu o neprimeranej vzdialenosti rozhodcovského súdu voči spotrebiteľovi. Podľa oprávneného súd prvého stupňa nijako neodôvodnil, v čom konkrétne rozhodcovská doložka spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Povinnému nebola rozhodcovským konaním spôsobená žiadna ujma. Rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú podmienku s poukazom na ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách a § 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Prvostupňový súd svojim rozhodnutím vytvoril právny stav, v zmysle ktorého oprávnenému odníma možnosť konať pred súdom a porušuje jeho ústavné právo na súdnu ochranu. Ak exekučný súd dojednanú rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku a exekúciu nepripustí, dôjde reálne k úplnému odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, resp. aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na základe výzvy súdu prvého stupňa sa k odvolaniu oprávneného vyjadril súdny exekútor. Vo vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s tvrdeniami oprávneného a navrhol, aby odvolací súd odvolaniu oprávneného vyhovel. Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. V spise sa nachádza vyjadrenie zákonného sudcu, že odvolaniu oprávneného nemieni vyhovieť a preto nariadil predložiť vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 O. s. p. na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými. Prvostupňovým súdom bolo správne postupované, keď v zmysle horeuvedených zákonných ustanovení preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ich súlad resp. rozpor so zákonom, pričom v súvislosti s týmto preskúmaním správne konštatoval, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Súd prvého stupňa vychádzal pritom zo skutočnosti, že exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. so sídlom Bratislave, sp. zn. ISB0910021 zo dňa 30.09.2011, ktorý sa stal právoplatným dňa 31.10.2011 a vykonateľným dňa 04.11.2011. Týmto rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1 652,89 eur, úrok vo výške 14% ročne zo sumy 1 652,89 eur od 02.05.2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 652,89 eur od 02.05.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania, vyčíslenú ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške 44,75 eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01.05.2010 vo výške 149,96 eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 28,22 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 75,03 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku. K odvolacej námietke oprávneného, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nadobudlo účinnosť až dňom 01.01.2008, teda až po tom, čo bola uzavretá zmluva medzi predchodcom oprávneného a povinným odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ bolo upravené v Občianskom zákonníku až od 01.01.2008, na veci to však nič nemení, pretože súdu nič nebráni judikovať nekalosť rozhodcovskej doložky podľa generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zakotveného do zákona od 01.04.2004. Ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Z.z. upravovalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Prvostupňový súd z exekučného titulu zistil, že oprávnený nadobudol pohľadávku voči povinnému na základe zmlúv o postúpení pohľadávok. Záväzok povinného voči spoločnosti Poštová banka, a.s., Bratislava vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 05.03.2007. K otázke preskúmania rozhodcovského rozsudku po formálnej a materiálnej stránke je potrebné uviesť, že rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup, ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného odporuje zákonu alebo dobrým mravom. Podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok. Teória rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti, tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú suspenzívny účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku ( rei iudicatae ), o ktorom nemožno znovu konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho väčšou flexibilitou. Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky. Určenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať, patrí zákonu, teda zákonodarcovi a súdom nepatrí skúmať vhodnosť či nevhodnosť zákonodarcom zvoleného riešenia, pokiaľ nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi alebo medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom ( čl. 125 ods. 1 písm. a/ a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa uvedené vzťahuje aj na rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol účinky právoplatného rozsudku súdu. Z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku tak existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, o žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p. viazaný. Takýto výklad by bol zjavne proti zreteľne vyjadrenej vôli zákonodarcu, ktorý v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní zakotvil oprávnenie súdu takýto rozhodcovský rozsudok preskúmať v rozsahu tam uvedenom. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné i ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p. redukovať tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na základe žaloby podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. V tomto zmysle je potom potrebné vykladať aj ustanovenie § 45 citovaného zákona. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona rozhodcovskom konaní je potrebné na účely § 45 zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 citovaného zákona oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, teda nie je ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, aj čo do jeho materiálnej právoplatnosti. Pokiaľ sa týka právneho posúdenia rozhodcovskej doložky dojednanej v zmluve uzavretej medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že výkon práv a povinností z rozhodcovskej doložky odporuje dobrým mravom. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka už v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu exekúciu zastaví ( zamietne návrh na udelenie poverenia o vykonanie exekúcie ) o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka, čo je aj v tomto prípade a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu, prípade nevydá poverenie na vykonanie exekúcie, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy ( § 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. t/ ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní ). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993, t.j. postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú aj odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 OZ, považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú. Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že osobitný zákon - zák. č. 483/2001 Z. z. mu ukladal povinnosť ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd konštatuje, že aj táto odvolacia námietka je nedôvodná, pretože aj splnenie tejto povinnosti sa musí realizovať v medziach práva na ochranu spotrebiteľa. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.