Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/17/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200366 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200366.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek senátu JUDr. Evy Slávikovej, JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci žalobcu ENVIRON SERVIS MOTO TEAM, s.r.o., so sídlom Prešovská 540/22, Vranov nad Topľou, IČO: 36 514 861, právne zastúpený AK NOVIKMEC, s.r.o., Advokátska kancelária Vranov nad Topľou, so sídlom Rázusova 125, Vranov nad Topľou, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 1100305/1/46860/2013 zo dňa 01.februára 2013, č. 1100305/1/46846/2013 zo dňa 01.februára 2013, č. 1100305/1/46791/2013 zo dňa 01.februára 2013, č. 1100305/1/46731/2013 zo dňa 01.februára 2013 na základe žalôb jednohlasne takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1100305/1/46860/2013 zo dňa 01.02.2013 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 9715301/1/666588/2012 zo dňa 28.03.2012, rozhodnutie žalovaného č. 1100305/1/46846/2013 zo dňa 01.02.2013 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 9715301/1/666561/2012 zo dňa 28.03.2012, rozhodnutie žalovaného č. 1100305/1/46791/2013 zo dňa 01.02.2013 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 9715301/1/666483/2012 zo dňa 28.03.2012, rozhodnutie žalovaného č. 110305/1/46731/2013 zo dňa 01.02.2013 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 9715301/1/612175/2012 zo dňa 28.03.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie. Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.107,81,-- EUR, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu AK Novikmec, s.r.o., do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 18.04.2013 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 1100305/1/46860/2013 zo dňa 01.02.2013, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane platobného výmeru Daňového úradu Prešov č. 9715301/1/666588/2012 zo dňa 28.03.2012, ktorým daňový úrad podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 v sume 740,82 EUR. Vec bola zapísaná pod sp. zn.: 1S/17/2013. Ďalšou žalobou zo dňa 18.04.2013 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 1100305/1/46846/2013 zo dňa 01.02.2013, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane a to platobný výmer Daňového úradu Prešov č. 9715301/1/666561/2012 zo dňa 28.03.2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2008 v sume 3.239,75 EUR. Vec bola zapísaná pod sp. zn.: 1S/18/2013. Žalobou zo dňa 18.04.2013 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 1100305/1/46791/2013 zo dňa 01.02.2013, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane platobný výmer Daňového úradu Prešov č. 9715301/1/666483/2012 zo dňa 28.03.2012, ktorým Daňový úrad Prešov podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008 v sume 2.292,96 EUR. Vec bola zapísaná pod sp. zn.: 1S/19/2013. Žalobou zo dňa 18.04.2013 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 1100305/1/46731/2013 zo dňa 01.02.2013, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov č. 9715301/1/612175/2012 zo dňa 26.03.2012, ktorým bol podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 v sume 2.238,19 EUR. Vec bola zapísaná pod sp. zn.: 1S/20/2013. Žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva SR v spojení s platobnými výmermi Daňového úradu Prešov s presnou identifikáciou týchto rozhodnutí zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov konania. Žaloby zhodne odôvodnil tým, že žalovaný o platobných výmeroch daňového úradu rozhodoval na základe odvolaní žalobcu, pretože tieto rozhodnutia považoval za nezákonné a nesprávne. Namietal, že v napadnutých rozhodnutiach sa žalovaný nevyrovnal s námietkami žalobcu proti vyhodnoteniu skutkových zistení a právnemu posúdeniu veci správcom dane, pretože žalovaný len prepísal a zopakoval odôvodnenie správcu dane a tvrdenia žalobcu a náležite sa však nevyjadril. Vzhľadom na dlhé časové obdobie, ktorým sa žalovaný podaným odvolaním zaoberal, ako aj konkrétne námietky žalobcu, je odôvodnenie rozhodnutí žalovaného podľa názoru žalobcu veľmi vágne. Odôvodnenie, že námietky žalobcu ako daňového subjektu hodnotil odvolací orgán, teda žalovaný ako neopodstatnené, pretože zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane posudzoval vykonávanie podnikateľskej činnosti podľa platného zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, nepovažuje žalobca za dostatočné. Podľa názoru žalobcu v predmetných veciach je situácia veľmi odlišná od bežných prípadov a je potrebné sa touto dôsledne zaoberať najmä preto, že táto podnikateľská činnosť daňového subjektu žalobcu priniesla zviditeľnenie a mala význam nielen pre daňový subjekt, ale pre Slovenskú republiku ako celok. Nejde o bežnú podnikateľskú činnosť, ale zároveň sa žalobca nemôže stotožniť s názorom správcu dane a žalovaného, že sa jedná o športovú činnosť. Žalobca zdôraznil, že ak dokáže daňový subjekt príjem špecifickou činnosťou, ktorá vykazuje znaky podnikateľskej činnosti, športovej činnosti aj reprezentácie Slovenska v zahraničných i celosvetových podujatiach, nemôže žalovaný tieto prvky oddeľovať a zovšeobecňovať. Žalobca zdôraznil, že sa podujal na neľahkú úlohu, možno ako jediná spoločnosť v tom čase podporiť slovenský motocyklový šport, na ktorej činnosti pracoval celý team ľudí, ako aj bez odplaty pre dobro veci, konatelia tejto spoločnosti vložili svoje súkromné prostriedky na pokrytie výdavkov, ktoré boli omnoho vyššie ako sú uplatnené v účtovnej dokumentácii, postupovali v súlade so zákonmi a namiesto pomoci zo strany štátu, naopak tento ani neuznáva ani to málo, čo si daňový subjekt v súlade s právnym poriadkom uplatnil. Trvá na tom, že rozhodnutia žalovaného aj správcu dane vyplývajú z dôvodu neuzrozumenia sa s princípmi a podstatou tejto činnosti a jej náležitým právnym vysvetlením. Poukázal na to, že daňový úrad u žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty vykonal daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2008, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9715401/1/227955/2012 zo dňa 23.02.2012, dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 16.03.2012, ktoré boli s platiteľom DPH a splnomocneným zástupcom daňového subjektu prerokované dňa 20.03.2012. Na základe výsledkov, ktoré mali byť správcom dane zistené vykonanou daňovou kontrolou, citovanými dodatočnými platobnými výmermi, boli žalobcovi vyrubené rozdiely dane z pridanej hodnoty, keďže podľa názoru správcu dane daň zistená pri daňovej kontrole sa mala odlišovať od dane uvedenej v daňovom priznaní. Žalobca uviedol, že v odôvodneniach rozhodnutí žalovaný konštatoval, že správca dane v priebehu daňovej kontroly zistil, že daňový subjekt manažuje a zároveň sponzoruje jediného športovca - motocyklového pretekára na základe zmluvy s motocyklovým pretekárom „Manažment účastí na športových podujatiach a zmluva o sponzorovaní“, kde vystupuje ako sponzor a Y. W. ako sponzorovaný. Predmetom, resp. účelom zmluvy je, že sponzorovaný sa zaväzuje svojou úspešnou účasťou na MM SR Cross Country a Enduro v rokoch 2006, 2007 a nasledujúcich, Svetovom pohári v roku 2006, 2007 a nasledujúcich rokoch a na medzinárodných súťažiach, ako aj Rally Dakar v roku 2007 a nasledujúcich rokoch, prípadne na iných púštnych rallye štartovať pod hlavičkou hlavného sponzora spoločnosti ENVIRON SERVIS MOTO TEAM, s.r.o., popritom poskytne pre hlavného sponzora reklamné služby majetkovej hodnoty alebo inú protislužbu v spojitosti so vzhľadom teamu, ktoré posilnia pozitívny obraz vytvorený o sponzoroch a zlepšia ich hospodársku činnosť. Za sponzora sa považuje každý taký podnik, ktorý uzatvorí s ENVIRON SERVIS MOTO TEAM, s.r.o., takú sponzorskú zmluvu alebo zmluvu o reklamnej činnosti alebo zmluvu o prenájme reklamnej plochy na motocykli alebo sprievodnom vozidle, ktorá sa bude vzťahovať na športovú činnosť sponzorovaného, resp. bude obsahovať záväzky, ktoré sa budú vzťahovať aj na sponzorovaného. Konštatoval ďalej, že správcom dane bolo zistené, že žalobca mal v kontrolovaných obdobiach uzatvorenú zmluvu o reklamnej spolupráci č. 0522/504/00CRZ so spoločnosťou SLOVNAFT, a.s., ako objednávateľom a zmluvu o reklame so spoločnosťou PK moto, s.r.o., ako objednávateľom. Daňový subjekt vystupoval na strane poskytovateľa. Predmetom zmluvy o reklamnej spolupráci je reklamné partnerstvo so zameraním na prezentáciu podnikateľskej činnosti spoločnosti Slovnaft, a.s., propagáciu a zverejnenie obchodného mena, obchodnej značky (loga), reklamných nápisov, prezentáciu produktov a obchodného označenia, pričom spoločnosť Slovnaft, a.s., sa stala za stanovených podmienok generálnym reklamným partnerom jazdca Y. W. na motocyklových pretekoch. Podľa zmluvy o reklame jej predmetom bolo zabezpečenie reklamy, prípadne reklamnej plochy a poskytovanie služieb reklamnej a propagačnej činnosti za účelom propagácie značky a spoločnosti objednávateľa PK moto, s.r.o., v rámci aktivít poskytovateľa ako samostatného teamu zúčastňujúceho sa medzinárodnej motoristickej súťaže Transorientalle Rally 2008 St. Petersburg - Peking, a to zabezpečenie reklamnej plochy na pretekárskom motocykli, sprievodnom vozidle a zabezpečenie propagácie loga v rámci ďalších aktivít. Správca dane uzavrel, že žalobca ako daňový subjekt si v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach uplatňoval odpočítanie dane za nákup motoriek na súťažné podujatia a tréningy, pilotované jazdcom Y. W., nákup náhradných dielov, pohonných hmôt, všetkých poplatkov a služieb týkajúcich sa tréningového procesu a samotných pretekov. Správca dane sa následne zameral na vykonávanie ekonomickej činnosti daňového subjektu tak, aby boli splnené podmienky § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a teda, že platiteľ dane môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Žalobca konštatoval, že vykonané dokazovanie prvostupňový správny orgán vyhodnotil tak, že žalobca v kontrolovanom období vykonával manažérsku činnosť pre motocyklového pretekára s dodaním tovarov a služieb, ktoré dodával bezodplatne a reklamnú činnosť. Dospel k výkladu zákona, že žalobca si môže uplatniť nárok na odpočítanie dane, ak nadobudnuté tovary a služby majú priame a bezprostredné spojenie s výstupom a existencia priameho a bezprostredného spojenia medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym plnením na výstupe alebo plneniami, ktoré sú dôvodom pre vznik nároku na odpočet, je nevyhnutná ešte predtým, ako je zdaniteľná osoba oprávnená na odpočet dane. Kontrolou údajne neboli správcom dane zistené žiadne náklady na výrobu a zabezpečenie reklamy, ani daňový subjekt nepreukázal existenciu bezprostredného previazania platiteľom vynaložených nákladov na reklamu (náklady na jej výrobu a udržiavanie) s dodávkami tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane. Správca dane uzavrel, že všetky nakúpené tovary a služby boli dodané pre zdaniteľnú osobu vykonávajúcu športovú činnosť, a ktorej daňový subjekt poskytoval služby týkajúce sa organizačného a technického zabezpečenia. Za uvedené dodanie tovarov a služieb neprijal žiadnu protihodnotu, čo pre správcu dane znamenalo, že všetky doklady, z ktorých bola odpočítaná daň na vstupe, slúžili na uskutočnené dodávky tovarov a služieb, ktoré boli vykonávané bez protihodnoty, majetok vo vlastníctve platiteľa, z ktorého si odpočítal daň, bol použitý na iný účel, ako na podnikanie platiteľa, spotreboval sa v rámci činnosti nezávislej osoby pretekára. Poukázal na to, že dodatočné platobné výmery správcu dane napadol odvolaniami, v ktorých predovšetkým namietal, že správca dane zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil, a preto sú rozhodnutia nesprávne, pretože všetky skutočnosti potvrdzujú, že nakúpené tovary, služby či pohonné hmoty, ktoré žalobca nakúpil, slúžili len účelu vykonávania reklamnej činnosti pre jeho obchodných partnerov. Motorky a vozidlá za účelom umiestnenia loga obchodného partnera pre účel tréningu či pretekov, pohonné hmoty za účelom jazdenia motoriek a vozidiel. Tieto všetky náklady bezprostredne súviseli so splnením zmluvných podmienok, na ktorých plnenie sa žalobca svojim obchodným partnerom zaviazal, aby im mohol poskytnúť reklamné služby tak, ako bolo zmluvne dohodnuté. Za tieto služby žalobcovi následne obchodní partneri zaplatili odplatu za reklamnú činnosť podľa vystavených faktúr. Bez zaobstarania týchto tovarov by reklamná činnosť žalobcu nebola možná, s poukazom na súdne rozhodnutia v obdobných veciach, napr. rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C - 97-90 Lennartz, či rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4Sž 128/02 zo dňa 25.02.2003. Žalobca namietal, že oba správne orgány nesprávne vyhodnotili činnosť žalobcu, konkrétne poskytovanie reklamnej činnosti a zároveň manažovanie športovca a to z týchto dôvodov. Žalovaný pri svojom právnom názore odkazuje na odôvodnenie rozhodnutí správcu dane, že na základe vykonaného preverovania zistil, že daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období vykonával manažérsku činnosť pre motocyklového pretekára s dodaním tovarov a služieb, ktoré dodával bezodplatne a reklamnú činnosť. Údajne kontrolovaný daňový subjekt vykonával športové aktivity prostredníctvom pretekára, ktorý ale vykonával športovú činnosť nezávisle. Uvedenú činnosť daňový subjekt vykonával manažérskym spôsobom bez protihodnoty, dodané tovary a služby, ktoré boli v jeho vlastníctve (kúpa motoriek, náhradných dielov, oblečenia...) nepoužil sám platiteľ na svoje dodávky tovarov a služieb, ale boli dodané na účely športovej činnosti pretekára (nezávislej osoby). Všetky takto prijaté zdaniteľné obchody, z ktorých si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane na vstupe, dodané nezávislej osobe, motocyklovému pretekárovi, dodal bezodplatne. Žalobca uviedol, že žalovaný sa stotožnil s názorom správcu dane, že je možné uplatniť nárok na odpočítanie dane, ak nadobudnuté tovary a služby majú priame a bezprostredné spojenie s výstupom a existencia priameho a bezprostredného spojenia medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym plnením na výstupe alebo plneniami, ktoré sú dôvodom pre vznik nároku na odpočet, je nevyhnutné ešte pred tým, ako je zdaniteľná osoba oprávnená na odpočet dane. Správca dane kontrolou nezistil žiadne náklady na výroku a zabezpečenie reklamy a ani žalobca nepreukázal existenciu bezprostredného previazania platiteľom vynaložených nákladov na reklamu a to náklady na jej výrobu a udržiavanie s dodávkami tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane. Na základe uvedeného správny orgán prvého stupňa dospel k záveru, že všetky nakúpené tovary a služby boli dodané pre zdaniteľnú osobu vykonávajúcu športovú činnosť, a ktorej daňový subjekt poskytoval služby týkajúceho sa organizačného a technického zabezpečenia. Za uvedené dodanie tovarov a služieb neprijal žiadnu protihodnotu, čo pre prvostupňový správny orgán znamenalo, že všetky doklady, z ktorých bola odpočítaná daň na vstupe, slúžili na uskutočnené dodávky tovarov a služieb, ktoré boli vykonávané bez protihodnoty, majetok vo vlastníctve platiteľa, z ktorého si odpočítal daň, bol použitý na iný účel, ako na podnikanie platiteľa, spotreboval sa v rámci činnosti nezávislej osoby pretekára. Žalobca namietal, že tento záver správnych orgánov nie je správny, lebo hnuteľné veci stále zostávali vo vlastníctve žalobcu, lebo Y. W. ako pilot motocykla a to na základe písomnej zmluvy a to odplatnej, pretože nie je dôležité ako sú zmluvné strany sponzor a sponzorovaný nazvané, ale obsah zmluvy, predsa len využíval veci žalobcu na výkon dohodnutej činnosti. Žalobca poukázal na to, že tvrdenia správcu dane nie sú správne, pretože podľa jeho názoru nemožno hovoriť o spotrebovaní hnuteľných vecí pretekárom a dodávke tovarov a služieb bez protihodnoty, pretože pri takomto výklady by vlastne nebolo možné žiadnym subjektom vykonávať reklamnú činnosť prostredníctvom športovca, teda vlastne podporovať a zároveň využívať akéhokoľvek športovca za účelom zviditeľnenia a spropagovania obchodného mena a výrobkov partnera. Žalobca sa nestotožňuje ani s tvrdením správcu dane vo vzťahu k uplatneniu nároku na odpočítanie dane s odkazom na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C - 97-90 Lennartz, v ktorom súd uviedol, že zdaniteľná osoba (platiteľ dane), ktorá použije tovary (hmotný investičný majetok) na účely podnikania, má právo pri nadobudnutí tohto tovaru odpočítať daň na vstupe v súlade s pravidlami podľa čl. 17 Šiestej smernice, aj keď je podiel na podnikateľské účely akokoľvek malý. Táto osoba je oprávnená vykonať úplne a bezodkladný odpočet dane zaplatenej pri kúpe uvedených tovarov. K aplikácii tohto rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v predmetných veciach sa žalovaný nevyjadril. Zakúpené motocykle, a teda majetok žalobcu, ktorý je platiteľom DPH, bol podľa názoru správnych orgánov použitý na športovú činnosť inej osoby bez protihodnoty a tieto motocykle boli dodané na vykonávanie športovej činnosti motocyklovému pretekárovi, nezávislej osobe, bezodplatne a na základe uvedeného dospel k záveru, že tento tovar bol použitý na iný účel, ako na podnikanie, a preto bolo žalobca povinný odviesť daň podľa § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.. Žalobca akcentoval, že správne orgány si neuvedomili vzájomnú prepojenosť vzťahov pri výkone podnikateľskej činnosti žalobcu a špecifickú oblasť reklamných služieb, ktorú žalobca svojim odberateľom (objednávateľom reklamy) odplatne poskytoval, pretože išlo o vzťah žalobcu daňového subjektu ako poskytovateľa a šíriteľa reklamy a pretekára ako prostriedok šírenia reklamy. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že sám prvostupňový správny orgán uviedol (citácia): „Pri zabezpečovaní reklám podľa týchto zmlúv mal daňový subjekt právo na odpočítanie dane zo všetkých prijatých zdaniteľných obchodov bezprostredne súvisiacich s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi týkajúcimi sa reklamnej činnosti“. V súvislosti s týmto záverom vzniká základná otázka, ak hlavným prostriedkom reklamy bola motorka a oblečenie pretekára, nebolo ich zakúpenie nevyhnutné pre uskutočnenie reklamnej činnosti? Žalovanému zo zmlúv malo vyplývať, že ak žalobca ako daňový subjekt takéto zmluvy podpísal, musel objednávateľom garantovať ich vykonanie predtým, ako boli podpísané, čo znamená, že ak chcel uzatvoriť reklamné zmluvy, musel už mať prostriedky na zabezpečenie motocykla, dresu, sprievodné motorové vozidlo, dokonca aj športovca. Žalobca namietal, že toto tvrdenie žalovaného považuje za zaujímavé, pretože z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, na základe ktorého právneho ustanovenia je možné takto argumentovať, pretože žalobca nemá vedomosť o tom, žeby právny poriadok upravoval povinnosť mať prostriedky alebo veci na vykonanie činnosť už pred alebo po podpise určitej zmluvy. To znamená, že ak žalobca chce podpísať zmluvu o zhotovení stavby, mal by mať tehly, okná, škridly, aj murára už pred podpisom zmluvy. V tejto súvislosti uviedol, že aký motocykel, dres, vozidlo bude daňový subjekt potrebovať na vykonanie reklamy pre objednávateľa, záviselo v prvom rade od dohody zakotvenej v zmluve a podľa tejto špecifikácie v zmluve a v lehotách dohodnutých v zmluve postačovalo daňovému subjektu, teda žalobcovi zabezpečiť peňažné prostriedky a zakúpiť potrebné veci po podpise zmluvy. V súvislosti so základnými otázkami v predmetných veciach žalobca poukázal na to, že právny poriadok, resp. daňové zákony pojem sponzorstva nedefinujú a došlo ku konfliktu so správcom dane, preto poukazuje na ustanovenia zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame v platnom znení v čase vykonávania činnosti žalobcu i v súčasnosti je reklama prezentácia produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu. Produktom sa myslí tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním. Šíriteľ reklamy je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá reklamu šíri v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Objednávateľom reklamy je ten, kto si objedná u šíriteľa reklamy šírenie reklamy. V tejto súvislosti akcentoval, že z § 2 ods. 1 písm. e/ Zákona o reklame možno vyvodiť všeobecnú definíciu sponzorstva, teda že sponzorstvom je finančný alebo vecný príspevok alebo iné plnenie pre fyzickú osobu alebo právnickú osobu na podujatia alebo činnosť, ktorého účelom alebo vedľajším výsledkom je reklama. Sponzorstvom nie je plnenie, ktoré je poskytované ako odplata za tovar alebo za službu. Žalobca poukázal na to, že spoločnosť ENVIRON SERVIS MOTO TEAM, s.r.o., vystupuje ako šíriteľ reklamy - podnikateľský subjekt, ktorý pre svojho obchodného partnera poskytuje reklamné služby. Spoločnosť Slovnaft, a.s. a spoločnosť PK moto, s.r.o., sú objednávateľmi reklamy a sú prijímateľmi vykonávaných služieb zdaniteľných plnení žalobcu a podľa jeho názoru ide o klasickú štruktúru obchodnoprávneho vzťahu poskytovateľ a objednávateľ. V tomto vzťahu existuje subjekt, ktorého postavenie je špecifické, a ktorý zrejme daňovým orgánom narúša klasickú štruktúru a nevedia ho zaradiť a to Y. W. - pretekár. V tejto súvislosti je potrebná definícia sponzorstva, aby bolo objasnené postavenie a vzťah spoločnosti ENVIRON SERVIS MOTO TEAM, s.r.o., a Y. W.. Medzi nimi bola uzatvorená písomná zmluva Manažment účasti na športových podujatiach a zmluva o sponzorovaní, kde spoločnosť ENVIRON SERVIS MOTO TEAM, s.r.o., vystupuje ako sponzor a Y. W. ako sponzorovaný. Uzatvorenou zmluvou sa sponzorovaný zaviazal, že svojou úspešnou účasťou na MM SR Cross Country a Enduro v rokoch 2006, 2007 a nasledujúcich, Svetovom pohári v roku 2006 a 2007 a nasledujúcich rokoch a na medzinárodných súťažiach, ako aj na Rally Dakar v rokuk 2007 a nasledujúcich rokoch, prípadne na iných púštnych rallye bude štartovať pod hlavičkou hlavného sponzora spoločnosti ENVIRON SERVIS MOTO TEAM, popritom poskytne pre hlavného sponzora a ďalších sponzorov dojednaných managerom so súhlasom hlavného sponzora reklamné služby majetkovej hodnoty, alebo inú protislužbu v spojitosti so vzhľadom teamu, ktoré posilnia pozitívny obraz vytvorený o sponzoroch a zlepšia ich hospodársku činnosť. Za sponzora sa považuje každý taký podnik, ktorý uzatvorí s ENVIRON SERVIS MOTO TEAM, s.r.o., takú sponzorskú zmluvu alebo zmluvu o reklamnej činnosti alebo zmluvu o prenájme reklamnej plochy na motocykli, alebo sprievodnom vozidle, ktorá sa bude vzťahovať na športovú činnosť sponzorovaného, respektíve bude obsahovať záväzky, ktoré sa budú vzťahovať aj na sponzorovaného. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca poskytol Y. W. ako sponzorovanému finančné, vecné príspevky a iné plnenia na športové podujatia a na jeho činnosť - tréningy, ktorého účelom aj výsledkom bola reklama. Zo zistení správcu dane vyplýva, že pretekár Y. W. prijaté finančné plnenia priznal v rámci svojich príjmov a riadne zdanil. Naopak, všetky nakúpené tovary, služby, pohonné hmoty boli nakúpené daňovým subjektom len za účelom vykonávania reklamnej činnosti pre jeho obchodných partnerov. Motorky, vozidlá za účelom umiestnenia loga obchodného partnera pre účel tréningu či pretekov, pohonné hmoty za účelom jazdenia motoriek a vozidiel a to všetko za účelom splnenia zmluvných podmienok, na ktoré sa žalobca obchodným partnerom zaviazal a mohol im poskytnúť reklamné služby tak, ako bolo dohodnuté. Za tieto služby mu následne obchodní partneri aj zaplatili odplatu za reklamné činnosť podľa vystavených faktúr. Žalobca ďalej zdôraznil, že reklama športového podujatia predpokladá jeho financovanie alebo spolufinancovanie s cieľom získať úžitok v oblasti komunikácie. Sponzori, ktorí sa podieľajú na dotovaní športových akcii, sa delia na dve skupiny. Ide o hlavného, čiže generálneho a vedľajšieho sponzora. Obchodné meno hlavného sponzora je zvyčajne súčasťou názvu športového podujatia. Získava najvýhodnejšie reklamné plochy, prípadne najlepšie plošné kombinácie. Sponzor športového podujatia očakáva z celej akcie prínos, napríklad v podobe integrácie obchodného mena v názve športového podujatia. Množstvo obchodných kontaktov a podnikateľských činností sa dá získať tak, že meno alebo značka sponzora je v reportážach televíznych alebo tlačových médií je zachytené nielen obrazovo ale spomenuté aj živým slovom. Značke sa navyše venuje pozornosť na všetkých oficiálnych tlačivách, informačných a reklamných plochách. Sponzor si môže zriadiť informačné miesta o predmete vlastnej podnikateľskej činnosti a tak informovať verejnosť. Žalobca konštatoval, že takéto poskytovanie reklamy bolo vlastne účelom celej činnosti žalobcu zabezpečiť jazdca, prostredníctvom ktorého by žalobca poskytoval reklamné služby a to čo najúspešnejšie, za účelom dosiahnutia zisku z príjmu od obchodných partnerov - objednávateľom reklamy. Žalobca argumentoval tiež tým, že pri sponzorovaní individuálnych športovcov nejde o sponzorovanie právnickej osoby, napríklad futbalového oddiely TJ, ale o sponzorovanie jednej či viacerých fyzických osôb. Športovec sa sponzorovi zaviaže za príslušný honorár sprostredkúvať komunikáciu medzi firmou a jej zákazníkmi, nosí preto meno alebo značku sponzora na svojom úbore a to nielen počas súťaže, ale aj v rámci tréningu, ak sa pritom pohybuje medzi verejnosťou. Ako ďalšia možnosť je prezentovanie obchodného mena sponzora na prospektoch alebo plagátoch športovca, pričom ten pripojí svoju výpoveď, ktorá vyznieva v prospech sponzora. V tomto prípade možno hovoriť o tzv. ideálovej reklame. Športovec sa stáva vzorom, ideálom pre určitú cieľovú skupinu, ktorá sa s ním stotožní a táto identifikácia sa prenáša na značku sponzora. Vzhľadom na neexistenciu definície sponzoringu žalobca poukázal na to, že zákon č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii v § 38 ods. 1 upravuje, že sponzorstvom sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek plnenie poskytnuté právnickou alebo fyzickou osobou, s výnimkou vysielateľov alebo výrobcov audiovizuálnych diel, ktoré je určené na priame alebo nepriame financovanie programov na propagáciu mena, obchodnej známky, dobrej povesti alebo aktivít tejto osoby. Žiadané finančné prostriedky možno poskytnúť buď ako dar alebo ako sponzorský príspevok. Najvhodnejšou formou dohody sa v takom prípade javí zmluva o reklame uzatvorená ako tzv. nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v platnom znení. Žalobca ďalej poukázal na to, že správne orgány síce vykonali siahodlhé dokazovanie a presnú citáciu znenia zmlúv, podľa jeho názoru však dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď neuznali odpočítanie dane z nakúpených tovarov a služieb pre nesúlad so zákonným ustanovením. Žalobca ďalej uviedol, že spoločnosť ENVIRON SERVIS MOTO TEAM, s.r.o., od 23.03.2006 má v predmete činnosti aj organizovanie kultúrnych, spoločenských a športových podujatí a od 23.11.2003 reklamnú a propagačnú činnosť a je teda oprávnená vykonávať takúto činnosť ako svoju podnikateľskú činnosť. Spoločnosť žiadnu inú činnosť nevykonávala ani nevykonáva, preto všetky tovary, služby, pohonné hmoty boli nakúpené žalobcom len za účelom vykonávania reklamnej činnosti pre jeho obchodných partnerov. Ako bolo vyššie uvedené, ako zistil aj žalovaný a správca dane, daňový subjekt ENVIRON SERVIS MOTO TEAM, s.r.o., mal v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach uzatvorenú zmluvu o reklamnej spolupráci č. 0522504/00CRZ so spoločnosťou Slovnaft, a.s., ako objednávateľom a zmluvu o reklame so spoločnosťou PK moto, s.r.o., ako objednávateľom. Predmetom týchto zmlúv bolo poskytnutie reklamnej činnosti pre objednávateľa. Spôsob vykonania reklamnej činnosti bol v zmluvách konkrétne dojednaný, preto jeho určenie a preukázanie nie je možné spochybňovať. Jedná sa o špecifickú reklamnú činnosť spojenú s prezentovaním objednávateľov v dobrom svetle ako podporovateľov športových aktivít. Podľa uzatvorených zmlúv mal daňový subjekt ako poskytovateľ presne určené, kde sa logá a označenia objednávateľov majú nachádzať - motocykel jazdca, sprievodné vozidlo, dres jazdca. Zdôraznil, že uvedené zmluvy boli uzatvorené odplatne. Daňový subjekt by tieto zmluvné povinnosti nemohol splniť, ak by nezabezpečil prostriedky, prostredníctvom ktorých mali byť jeho povinnosti splnené - motocykel, dres, sprievodné motorové vozidlo. Je potrebné si uvedomiť, že sa jedná o špecifickú reklamnú oblasť, nielen o obyčajné vystavenie loga na prenajatej ploche. Pre dodržanie zmluvných dojednaní a najmä pre udržanie si objednávateľov aj do budúcna nepostačoval predsa len nákup nejakej veci, na ktorú by sa prilepilo logo objednávateľa. Naopak, bola potrebná rozsiahla činnosť, zaujímavý človek, ktorý by pritiahol pozornosť nielen na seba ale práve na subjekty, ktoré vystupujú ako jeho sponzori. Sponzor je tradičné, u nás zaužívané oslovenie, je potrebné ale zmluvy vykladať podľa ich obsahu a nie podľa názvu a používaného označenia. Objednávateľ, aj keď pri pretekoch pekne titulovaný ako sponzor, za objednané služby platil odplatu. A to bolo právne podnikateľskou činnosťou a akýmsi know-how ENVIRON SERVIS MOTO TEAM, dokázať zorganizovať a zabezpečiť celý kolobeh, nájsť vhodného jazdca, zakúpiť potrebné vybavenie - motocykle, vozidlá, dresy, zabezpečiť ich funkčnosť počas tréningov aj pretekov, odvoz na tréningy a preteky, dobré podmienky pre jazdca, aby svoj výkon dokázal zlepšiť, prihlásenie na preteky a zabezpečenie organizácie jazdca okolo pretekov, a všetky s tým spojené úkony. Bez ENVIRON SERVIS MOTO TEAM by sa nepodarilo zorganizovať s úspešnou účasťou slovenského jazdca žiadny z úspechov, ktoré Y. W. dosiahol v období spolupráce s touto spoločnosťou. Predsa Slovnaft, a.s., by neplatil, ak by mu činnosť ENVIRON SERVIS MOTO TEAM za vynaložené prostriedky nepriniesla osoh v podobe zvýšenia jeho dobrého mena, povesti a najmä predajnosti jeho produktov. Veď Y. W. sa na nás všetkých veľmi dlhú dobu usmieval z plagátov vyvesených na benzínových pumpách, čo je nevyvrátiteľným dôkazom o uskutočnenej činnosti. V súvislosti s uvedenými námietkami žalobca poukázal na to, že na základe zmluvy žalobca vystavil v roku 2008 pre Slovnaft, a.s., viacero faktúr, ktorými účtoval plnenie a služby reklamnej činnosti v celkovej sume 1.844.500,-- Sk s DPH a pre PK moto, s.r.o., jednu faktúru v sume 119.000,-- Sk s DPH. Daň z pridanej hodnoty pri týchto faktúrach bola žalobcom odvedená a tieto doklady mal správca dane k dispozícii. Uvedené skutočnosti sú v rozpore s tvrdením prvostupňového správneho orgánu, že pri výkone kontroly správca dane nezistil nadobudnuté tovary a služby, ktoré by mali priame a bezprostredné spojenie s výstupom, t.j. uskutočnením, resp. zabezpečením reklamnej služby a oba správne orgány sa k týmto faktúram vôbec nevyjadrili. Vo vzťahu k nezákonnostiam rozhodnutí oboch správnych orgánov žalobca poukázal na to, že zákon č. 511/1992 Zb. v § 29 ods. 1 až 4 upravuje dokazovanie tak, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom musí dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňového subjektu. Všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti musia byť získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca zdôraznil, že podľa jeho názoru zistenia a posúdenie skutkového stavu veci nepostačuje správcovi dane pre vyslovenie konštatovania o porušení § 49 zákona č. 222/2004 Z.z., pri vyvodzovaní záverov sa správca dane neriadil zásadou, že svoje závery musí dôsledne odôvodniť aj v tom, ktoré skutočnosti považuje za dôkazy, a ktoré uvádza iba pre úplnosť, pretože svoje závery oprel práve o tieto a nie o iné dôkazy, prečo na niektoré dôkazy neprihliadol, respektíve nevykonal alebo považoval za druhoradé, s poukazom na rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/223/1366-7415/2011/990057-r. V súvislosti s daňou z pridanej hodnoty žalobca uviedol, že základným predpokladom na to, aby mohol byť priznaný nárok na odpočet DPH, je aj podľa názoru súdu skutočnosť, že prijaté zdaniteľné plnenie bolo použité na uskutočňovanie zdaniteľných plnení platiteľa DPH s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 4Sž 128/02 z 28.02.2003. Žalobca zdôraznil, že podľa jeho názoru v predmetných veciach bolo dostatočne preukázané, že žalobca ako daňový subjekt mal uzatvorené zmluvy o poskytnutí reklamnej činnosti, za účelom splnenia ktorej si zabezpečil potrebné hnuteľné veci a udržiaval ich vo funkčnom stave, zabezpečil si motorové vozidlá nevyhnutné pre vykonávanie takejto činnosti a jazdca, ktorý bol schopný takúto športovú činnosť vykonávať, preto bol oprávnený, aby z vynaložených nákladov uplatňoval odpočet dane z pridanej hodnoty, pretože všetky tieto náklady boli nevyhnutné na splnenie jeho zmluvných povinností a tým získania odplaty za reklamnú činnosť. Uviedol, že preukázanie naplnenia reklamnej činnosti nie je v týchto prípadoch sporné, účasť Y. W. na pretekoch, či slovenských alebo medzinárodných, ako Transorientalle Rally, bola dostatočne medializovaná, existujú uchované záznamy televízie, časopisov a to nielen slovenských ale celosvetových. Žalobca ďalej namietal, že pre daňové konania okrem iných zásad uvedených v § 2 zákona platí aj zásada materiálnej pravdy, v zmysle ktorej je povinnosťou správcu dane zistiť úplne a presne skutočný stav prejednávanej daňovej veci, až následne rozhodnúť. K tomuto ako prostriedok slúži aj dokazovanie upravené v § 29 zákona č. 511/1992 Zb.. Podľa § 29 ods.8 daňový subjekt preukazuje skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Z § 29 ods. 1, 2 citovaného zákona vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. V súvislosti s vykonaným dokazovaním žalobca uviedol, že dôkazy v daňových konaniach boli správcom dane vyhodnotené len v prospech štátu a použitie správneho uváženia bolo svojvoľné, jednostranné a teda nezákonné. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Sžf 1/2011, podľa ktorého, ak daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s opisom druhu a ceny dodaných služieb od určitého dodávateľa, na preukázanie opaku znáša dôkazné bremeno správca dane. S poukazom na tento rozsudok žalobca uzavrel, že z vyššie uvedeného vyplýva opačný názor, než uviedol žalovaný v napadnutých rozhodnutiach. Pretože správcovi dane predložil príslušné faktúry od konkrétneho dodávateľa spolu s príjmovými a výdavkovými dokladmi, určil a preukázal aj činnosť, v súvislosti s ktorou boli hnuteľné veci, materiál a služby využité. Išlo o reklamnú činnosť podľa uzatvorených zmlúv, ktoré sám správca dane cituje v odôvodnení rozhodnutí. Žalobca opätovne zdôraznil, že žalobca kúpil motocykel (faktúra doložená, dodanie nesporné), na ktorý umiestnil logo objednávateľa presne podľa zmluvy. K motocyklu zabezpečil jazdca, ktorý ho musí riadiť, a to čo najlepšieho jazdca pána Y. W., za jeho činnosť ho platil, pretože objednávateľ mal záujem práve na tom, aby jeho logo bolo na motocykli, ktorý bude čo najúspešnejší. Čím úspešnejší jazdec, tým úspešnejšia reklama. vykonávanie reklamnej činnosti nemôže byť sporné a ani príjem z tejto reklamnej činnosti, pretože platby peňažných prostriedkov od objednávateľov reklamy boli zasielané na bankový účet žalobcu, pričom výpisy boli správcovi dane predložené. Vzhľadom na predložené doklady podľa názoru žalobcu vyčerpal vlastné dôkazné bremeno podľa citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR a preukázať opak je povinný správca dane, ktorý však nezistil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. Poukázal na to, že dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje zákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov medzi správcu dane a daňový subjekt. Správca dane vykonané dôkazy hodnotí podľa vlastnej úvahy a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti musia byť získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti a prioritou je pravdivosť dôkazov a ich preukazná hodnota. Správca dane je povinný prihliadnuť na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, ako aj na to, čo uvedie daňový subjekt. Žalobca uzavrel, že správne orgány síce citujú zákon, ako sa hodnotia vykonané dôkazy, ale hodnotenie a odôvodnenie už výslovne vo svojich rozhodnutiach neuvádzajú, čo spôsobuje neurčitosť a zmätočnosť nimi vydaných rozhodnutí a žalovaný námietky považoval v celom rozsahu za neopodstatnené. Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám navrhol žaloby ako nedôvodné zamietnuť. K dôvodom, ktoré uviedol žalobca v žalobe žalovaný uviedol, že ich považuje v celom rozsahu za neopodstatnené. Svojím obsahom sú v princípe identické s dôvodmi odvolania. Poukázal na napadnuté rozhodnutia, kde sa odvolací orgán vyporiadal podrobne so všetkými námietkami odvolácajúceho sa v odvolaní. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevyporiadal s námietkami daňového subjektu voči vyhodnoteniu skutkových zistení a právnemu posúdeniu správcu dane. O odvolaniach žalovaný rozhodol v zákonnej lehote a odôvodnenie napadnutých rozhodnutí svedčia o tom, že s námietkami žalobcu sa žalovaný zaoberal konkrétne, a nie iba konštatovaním, že správca dane posudzoval vykonávanie podnikateľskej činnosti v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Dôvody žalobcu, že žalovaný, ako aj správca dane, nesprávne vyhodnotili činnosť daňového subjektu, považuje za neopodstatnené. Správca dane pri daňovej kontrole zistil, že žalobca nakupuje tovary a služby súvisiace s motocyklovými pretekmi, pričom preteky vykonáva iná osoba ako žalobca. Žalobca mal v kontrolovanom zdaňovacom období uzatvorenú sponzorskú zmluvu s pretekárom a zmluvy s reklamnými partnermi. Predmetom sponzorskej zmluvy s pretekárom bolo manažovanie pretekára a organizačno-technické zabezpečenie jeho účasti na motocyklových pretekoch. Aj keď v zmluve o sponzorovaní bolo uvedené, že podľa osobitných dojednaní bude odmena za manažment, kontrolou nebola zistená žiadna odmena. Žalobca taktiež v zdaňovacom období II. štvrťrok 2008 organizoval preteky vo Vechci. Z uvedeného vyplýva, že žalobca vykonával manažérsku činnosť bez protihodnoty, reklamnú činnosť za odplatu a organizoval preteky za odplatu. Z hľadiska uplatňovania zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov pri posudzovaní možnosti odpočítania dane z prijatých zdaniteľných obchodov bolo potrebné posúdiť, či aktivity, ktoré vykonáva, možno považovať za podnikanie. Ekonomickou činnosť sa v zmysle definície uvedenej v § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem, to znamená, že podnikaním je každé dodanie tovaru a dodanie služby za protihodnotu. Z hľadiska uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov je rozhodujúcou skutočnosťou to, či prijaté zdaniteľné obchody majú priamu a bezprostrednú súvislosť s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi. Žalobca zabezpečoval podnikanie (manažovanie) pretekára formou nákupu všetkého potrebného na zabezpečenie tímu, ale všetko zabezpečenie zo strany daňového subjektu bolo dodané zdaniteľnej osobe, pretekárovi, bez protihodnoty, bezodplatne. Keďže žalobca nakupoval tovary a služby na účely ich ďalšieho dodania pretekárovi, mal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v súlade s § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov z tovarov a služieb nakúpených v súvislosti s manažovaním a sponzorovaním pretekára, avšak z dôvodu, že tieto služby a tovary boli dodané bezodplatne pretekárovi (vo vzťahu k žalobcovi nezávislá osoba, t.j. iná osoba),mal aplikovať postup v súlade § 8 ods. 1 a § 9 ods. 2 a 3 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a takéto bezodplatné dodanie tovarov a služieb zdaniť v zmysle § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pri zabezpečovaní reklám podľa zmlúv so spoločnosťou Slovnaft, a.s. a PK moto, s.r.o., mal žalobca nárok na odpočítanie dane zo všetkých prijatých zdaniteľných obchodov bezprostredne súvisiacich s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi týkajúcimi sa reklamnej činnosti, avšak pri výkone kontroly správca dane nezistil nadobudnuté tovary a služby, ktoré by mali priamu a bezprostrednú súvislosť s uskutočnením, resp. zabezpečením reklamnej činnosti (k reklamnej činnosti prislúchajú vstupy - náklady na jej výrobu, umiestnenie, prevádzku a údržbu, žalobca nemal náklady na výrobu a zabezpečenie reklamy, mal len náklady súvisiace so sponzorovaním). Pri zdaniteľných obchodoch vykonávaných v súvislosti s organizovaním športových pretekov bolo uznané žalobcovi právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb súvisiacich s organizovaním športových pretekov vo Vechci, pretože ich použil na svoje zdaniteľné obchody. V článku II. žaloby žalobca tvrdí, že žalovaný sa nevyjadril k aplikácii rozhodnutia Európskeho súdneho dvora C-97/90 Lennartz. Uvedené tvrdenie žalovaný považuje za nedôvodné, pretože žalovaný sa k aplikácii uvedeného rozsudku v danom prípade vyjadril na str. 17 tretí odsek napadnutého rozhodnutia. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že si nie je vedomý, aby právny poriadok upravoval povinnosť mať prostriedky alebo veci na vykonanie činnosti už pred alebo pri podpise určitej zmluvy, žalovaný uviedol, že takýto záver v napadnutom rozhodnutí nebol uvedený (str. 17 posledný odsek a str. 18 prvý odsek). Skutočnosť, že ak chcel uzavrieť žalobca reklamné zmluvy, musel už mať prostriedky na zabezpečenie motocykla, dresu, sprievodné motorové vozidlo a športovca, vyplýva z obsahu zmlúv uzatvorených so spoločnosťou Slovnaft, a.s., a PK moto, s.r.o., keďže uzatvorené zmluvy presne špecifikujú podmienky určujúce uskutočnenie reklamnej činnosti (umiestnenie loga na motocykli, na jazdeckom drese, prilbe, šiltovke), a túto skutočnosť vyhodnotil v súvislosti s posudzovaním hlavnej činnosti žalobcu. Skutočnosť, že hlavnou činnosťou žalobcu je reklamná činnosť a až následne manažovanie, či organizovanie športových pretekov, nebola preukázaná. Hlavnou činnosťou žalobcu bolo manažovanie športovca, kde vedľajším produktom bola reklama, z ktorej výnos slúžil na sponzorovanie športovca. K námietke žalobcu, že správca dane a žalovaný sa vôbec nevyjadrili k faktúram pre Slovnaft, a.s., a PK moto, s.r.o., poukázal na napadnuté rozhodnutia, kde sa žalovaný k uvedeným skutočnostiam vyjadril. Pokiaľ ide o správcu dane, keďže správca dane v protokole z kontroly uvádzal iba skutočnosti, ktoré mali vplyv na výšku vyrubeného rozdielu dane, túto skutočnosť v protokole a dodatočnom platobnom výmere neuviedol. K dôvodom žalobcu, že zistenie a posúdenie skutkového stavu nepostačuje správcovi dane na konštatovanie o porušení § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, pretože sa neriadil zásadou, že svoje závery musí dôsledne odôvodniť, konštatoval, že zo spisového materiálu bolo zistené, že správca dane v zmysle § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti. V súlade s § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, zaobstaral si dostatok dôkazov, a tak dospel k svojim záverom uvedeným v odôvodnení dodatočných platobných výmerov. Ak žalobca namietal, že aj podľa názoru súdu v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4Sž 128/02 z 25.02.2003 základným predpokladom na to, aby mohol byť priznaný nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je skutočnosť, že prijaté zdaniteľné plnenie bolo prijaté na uskutočňovanie zdaniteľných plnení platiteľa DPH, túto námietku považuje za neopodstatnenú. Je toho názoru, že pri priznaní práva na odpočítanie dane v danom prípade bol dodržaný postup v súlade s § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Daná situácia bola vyhodnotená tak, že prijaté sporné tovary a služby žalobca použil na dodávky pre pretekára, ktorý vykonával športovú činnosť (nie na reklamnú činnosť, ako to tvrdí žalobca), a keďže ich dodal bezodplatne, bol povinný takéto dodanie zdaniť. Uvedená povinnosť mu vyplynula z § 8 ods. 3 a § 9 ods. 2 a 3 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný ďalej konštatoval, že je neopodstatnené argumentovať rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3 Sžf 1/2011, pretože v danom prípade predmetom dokazovania nebolo dodanie tovarov a služieb konkrétnemu dodávateľovi, ani nebola spochybnená realizácia zdaniteľných obchodov, ale predmetom sporu bolo právne posúdenie zmluvných vzťahov žalobcu na základe predložených zmlúv, ďalej ekonomickej činnosti žalobcu a následná aplikácia zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Z toho dôvodu považuje rozhodnutia FR SR za správne, a preto navrhuje žaloby v celom rozsahu zamietnuť. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou rozhodnutím zo dňa 26.03.2012 č. 9715301/1/612175/2012 podľa zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústavne územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 222/200č z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vydal dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v spojení s § 165 ods. 2, 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty ENVIRON SERVIS MOTO TEAM, s.r.o...., rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 v sume 2.238,19 EUR s tým, že daň uvedená v daňovom priznaní je -92.135,-- SKK, daň zistená daňovým úradom je -24.707,-- SKK a rozdiel dane je 67.428,-- SKK a rozdiel dane v sume 2.238,19 EUR je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto dodatočného platobného výmeru na účet... . Dodatočným platobným výmerom podľa už citovaných ustanovení správca dane dňa 28.03.2012 pod č. 9715301/1/666483/2012 vyrubil Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou platiteľovi dane z pridanej hodnoty ENVIRON SERVIS MOTO TEAM, s.r.o.... rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008 v sume 2.292,96 EUR, daň uvedená v daňovom priznaní je -3.099,-- SKK, daň zistená daňovým úradom je 65.979,-- SKK a rozdiel dane je 69.078,-- SKK a rozdiel dane v sume 2.292,96 EUR s tým, že platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Ďalším dodatočným platobným výmerom zo dňa 28.03.2012 č. 97135301/1/666560/2012 správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2008 v sume 3.239,75 EUR, daň uvedená v daňovom priznaní je -101.613,-- SKK, daň zistená daňovým úradom je -4.012,-- SKK, rozdiel dane je 97.601,-- SKK, rozdiel dane v sume 3.239,75 EUR je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto dodatočného platobného výmeru. Dodatočným platobným výmerom podľa citovaných ustanovení Daňový úrad Prešov dňa 28.03.2012 pod č. 9715301/1/666588/2012 žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 v sume 740,82 EUR, daň uvedená v daňovom priznaní je 90.916 SKK, daň zistená daňovým úradom je 113.234,-- SKK, rozdiel dane je 22.318,-- SKK a rozdiel dane v sume 740,82 EUR je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto dodatočného platobného výmeru. Uvedené dodatočné platobné výmery boli správcom dane odôvodnené tak, že u platiteľa dane z pridanej hodnoty ENVIRON SERVIS MOTO TEAM, s.r.o., vykonal daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2008, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9715401/1/227955/2012 zo dňa 23.02.2012 a dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 16.03.2012, ktoré boli s platiteľom dane z pridanej hodnoty a splnomocneným zástupcom daňového subjektu prerokované dňa 20.03.2012. Po prerokovaní protokolu bolo začaté vyrubovacie konanie, v ktorom boli vyhodnotené dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a boli vydané dodatočné platobné výmery. Kontrolou mal správca dane preukázané, že žalobca manažuje a zároveň sponzoruje jediného športovca - motocyklového pretekára na základe zmluvy s motocyklovým pretekárom „Manažment účastí na športových podujatiach a zmluva o sponzorovaní“, kde vystupuje ako sponzor a Y. W. ako sponzorovaný. Účelom zmluvy je, že sponzorovaný sa zaväzuje svojou úspešnou účasťou na MM SR Cross Country a Enduro v rokoch 2006 a 2007 a nasledujúcich, Svetovom pohári v roku 2006, 2007 a nasledujúcich rokoch a na medzinárodných súťažiach, ako aj na Dakare Rally v roku 2007 a nasledujúcich rokoch, prípadne na iných púštnych rallye štartovať pod hlavičkou hlavného sponzora spoločnosti ENVIRON SERVIS MOTO TEAM, popritom poskytne pre hlavného sponzora reklamné služby majetkovej hodnoty alebo inú protislužbu v spojitosti so vzhľadom teamu, ktoré posilnia pozitívny obraz vytvorený o sponzoroch a zlepšia ich hospodársku činnosť. Za sponzora sa považuje každý taký podnik, ktorý uzatvorí s ENVIRON SERVIS MOTO TEAM, s.r.o., takú sponzorskú zmluvu alebo zmluvu o reklamnej činnosti alebo zmluvu o prenájme reklamnej plochy na motocykli alebo sprievodnom vozidle, ktorá sa bude vzťahovať na športovú činnosť sponzorovaného, resp. bude obsahovať záväzky, ktoré sa budú vzťahovať aj na sponzorovaného. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že zo zmluvy vyplývajú povinnosti pre zmluvné strany, kde okrem iného sponzor ENVIRON SERVIS MOTO TEAM, s.r.o., je povinný zabezpečiť pre sponzorovaného súťažné motocykle, náhradné diely, rezervné súčiastky, prepravu motocykla aj sponzorovaného, všetky poplatky týkajúce sa sponzorovaného na súťažných podujatiach, t.j. všetky služby materiálového charakteru potrebné k úspešnému účinkovaniu sponzorovaného. V bode 2.1.11 zmluvy je obsiahnuté, že ostatné záväzky sponzorovaného budú podľa osobitných dojednaní, podľa osobitných dojednaní bude určená aj odmena za manažment. V dodatku č. 1 zo dňa 02.01.2007 k tejto zmluve je uvedené v bode 4.2., že sponzorovaný dostane mesačnú odmenu vo výške 25.000,-- Sk a to od mesiaca január 2007 bezhotovostným prevodom na účet sponzorovaného od 15.dňa nasledujúceho mesiaca. Správca dane ďalej poukázal na to, že žalobca mal v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach uzatvorené zmluvy o reklame a to zmluvu o reklamnej spolupráci č. 0522504/00CRZ medzi Slovnaft, a.s., ako objednávateľom a ENVIRON SERVIS MOTO TEAM, s.r.o., ako vykonávateľom zo dňa 01.03.2008, predmetom ktorej je reklamné partnerstvo so zameraním na prezentáciu podnikateľskej činnosti spoločnosti Slovnaft, a.s., propagáciu a zverejnenie obchodného mena, obchodnej značky (loga), reklamných nápisov, prezentáciu produktov a obchodného označenia. Spoločnosť Slovnaft, a.s. sa stáva za podmienok stanovených v tejto zmluve generálnym reklamným partnerom jazdca Y. W. na motocyklových pretekoch (3 medzinárodné preteky a seriál Medzinárodných majstrovstiev Slovenska 2008 v Endure a Countrycrosse). Podľa článku 1.3 zmluvy reklamou sa na účely tejto zmluvy rozumie každá verejná informácia uskutočnená prostredníctvom nosičov reklamných informácií propagujúca objednávateľa. Ďalej kontrolou bolo zistené, že bola uzatvorená zmluva o reklame medzi PK moto, s.r.o., ako objednávateľom a ENVIRON SERVIS MOTO TEAM, s.r.o., ako poskytovateľom zo dňa 01.03.2008, predmetom ktorej je zabezpečenie reklamy, prípadne reklamnej plochy a poskytovanie služieb reklamy a propagačnej činnosti za účelom propagácie značky a spoločnosti objednávateľa v rámci aktivít poskytovateľa ako samostatného teamu zúčastňujúceho sa medzinárodnej motoristickej súťaže Transorientale Rally 2008 St. Petersburg - Peking a to zabezpečenie reklamnej plochy na pretekárskom motocykli pilotovanom Y. W. počas pretekov, reklamnej plochy na sprievodnom vozidle poskytovateľa, zabezpečenie propagácie loga objednávateľa, prípadne jeho aktivít v súvislosti s účasťou slovenského zástupcu na Transorientale Rally 2008. Správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že na základe kontroly dokladov mal zistené, že žalobca si v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach uplatňoval odpočítanie dane za nákup motoriek na súťažné podujatia a tréningy pilotované jazdcom Y. W., nákup náhradných dielov, pohonných hmôt, všetkých poplatkov a služieb týkajúcich sa tréningového procesu a samotných pretekov. Správca dane konštatoval, že v priebehu výkonu daňovej kontroly zisťoval vykonávanie ekonomickej činnosti žalobcu tak, aby boli splnené podmienky upravené v § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť a podmienky upravené v ods. 2 prvej vete tohto ustanovenia, podľa ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Poukázal na to, že s konateľom spoločnosti dňa 04.04.2011 spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 744/320/12125/2011/Mich, v ktorej na otázku správcu dane, akú podnikateľskú činnosť vykonávala spoločnosť ENVIRON SERVIS MOTO TEAM, s.r.o., v roku 2008, uviedol, že spoločnosť bola vytvorená za účelom športových aktivít - motocyklové - endurové preteky a hlavne za účelom preteku Dakar a ďalšie podľa zmluvy so Slovnaft, a.s.. Podnikateľská činnosť bola vykonávaná spôsobom pri prijatých zdaniteľných plneniach nákupom všetkého potrebného na zabezpečenie teamu - kúpa motoriek, náhradných dielov, oblečenia, pomôcok, pohonných látok, organizačného zabezpečenia, štartovného a ďalšie organizačno-technické zabezpečenie. Jednou zo série Medzinárodných majstrovstiev Slovenska boli aj preteky vo Vechci, kde zabezpečovali celý pretek. Pri uskutočnených zdaniteľných obchodoch - majú uzatvorenú zmluvu so Slovnaftom, a.s., predmetom ktorej je reklamné poradenstvo so zameraním na prezentáciu obchodnej značky na pretekoch určených v zmluve, štartovné vo Vechci a reklama spoločnosti PK moto, s.r.o.. S Y. W. majú uzatvorenú zmluvu na rok 2008 od februára do januára 2009. V roku 2007 bola uzatvorená zmluva aj s N. Y. - jazdcom od februára do januára 2008. Iné zmluvy uzatvorené nemali. Správca dane výzvou na predloženie dôkazov č. 744/320/18236/2011/Mich zo dňa 23.05.2011 vyzval daňový subjekt, aby v stanovenej lehote preukázal, akú ekonomickú činnosť vykonáva, z ktorej dosahuje výnosy a čo je predmetom dane a čo tvorí protihodnotu za dodané tovary, resp. služby v zmysle Zákona o dani z pridanej hodnoty. Daňový subjekt v odpovedi na výzvu správcu dane zo dňa 23.05.2011 zaevidovanú v denníku došlej pošty pod č. 21363/2011 odpovedal, že spoločnosť má v predmete činnosti aj reklamnú činnosť, ktorú prevádza tak, že je účastníkom motocyklových pretekov na svojich motocykloch, na ktorých zverejňuje obchodnú značku (logo), reklamné nápisy a činnosť objednávateľa. Obchodnú reklamu prevádza na športovej výstroji a sprievodnom vozidle. Tvrdenie správcu dane, že vykonávajú iba manažérske činnosti týkajúce sa motocyklových pretekov, nie sú pravdivé. Aby boli schopní zúčastniť sa motocyklových pretekov, musia trénovať a mať aj tréningové motocykle. Organizovali aj preteky v regióne, kde bol štart spoplatnený a zúčastnili sa aj ich motocykle. Majú uzatvorenú obchodnú zmluvu s jazdcom, ktorý je schopný jazdiť medzinárodné preteky, vykonala sa propagácia spoločnosti, ktorá si reklamu objednala, bolo vidieť na záberoch z pretekov Paríž - Dakar, ktoré vysielali TV v SR. Prvostupňový správny orgán uviedol, že v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je ekonomická činnosť každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a dodávajú služby, z ktorých dosahujú príjem. Z predložených dokladov bolo možné zistiť, že predmetom DPH na vstupe je nákup ND, PHL a pod., na výstupe je príjem za služby. Iné dôkazy ako účtovné doklady a zmluvy poskytnúť nevedia a podľa nich ani nie sú potrebné. Po prijatí tejto výzvy správca dane vykonal dňa 28.06.2011 ústne pojednávanie s daňovým subjektom, kde mu položili otázky (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 744/320/29553/2011/Mich. Správca dane vykonal dokazovanie aj prostredníctvom miestneho zisťovania u správcu dane Y. W.. Následne za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 posúdil dodanie tovaru a služby na základe ustanovení §8 a §9 zákona č. 222/2004 Z.z., na základe účtovných dokladov, ktoré zhrnul v tabuľke č. 1 a dospel k záveru, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období vykonával manažérsku činnosť pre motocyklového pretekára s dodaním tovarov a služieb, ktoré dodával bezodplatne a reklamnú činnosť. Daňový subjekt pri ústnych pojednávaniach, ako aj v odpovediach na výzvy sprácu dane uviedol, že pri svojom podnikaní prevádzali reklamu a zorganizovali preteky na zakúpených motocykloch, a aby mohli vôbec takúto reklamu vykonať, museli mať motocykle, autá, ktoré sú potrebné ako servisný doprovod a profesionálneho jazdca. Bolo to ich prvé podnikanie v tejto oblasti, a preto nie je v podnikaní možné, aby každý jeden náklad bol vykonaný za protihodnotu. Daňový úrad uviedol, že použitie Zákona o dani z pridanej hodnoty v praxi presne vymedzujú jeho ustanovenia, v tomto prípade § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého predmetom dane je dodanie tovaru a služby za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu a dovoz tovaru do tuzemska a § 49 citovaného Zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru a služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare a službe vznikla daňová povinnosť a podmienky uvedené v § 49 ods. 2 prvá veta citovaného Zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Vychádzajúc z ustanovenia § 49 citovaného Zákona o DPH daňový subjekt si môže uplatniť nárok na odpočítanie dane, ak nadobudnuté tovary a služby majú priame a bezprostredné spojenie s výstupom a existencia priameho a bezprostredného spojenia medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym plnením na výstupe alebo plneniami, ktoré sú dôvodom pre vznik nároku na odpočet, je nevyhnutná ešte pred tým, ako je zdaniteľná osoba oprávnená na odpočet dane. Kontrolou neboli zistené žiadne náklady na výrobu a zabezpečenie reklamy, ani daňový subjekt ako platiteľ nepreukázal existenciu bezprostredného previazania platiteľom vynaložených nákladov na reklamu (náklady na jej výrobu a udržiavanie) s dodávkami tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane. Z uvedeného vyplýva, že všetky nakúpené tovary a služby boli dodané pre zdaniteľnú osobu vykonávajúcu športovú činnosť, a ktorej daňový subjekt poskytoval služby týkajúce sa organizačného a technického zabezpečenia. Za uvedené dodanie tovarov a služieb neprijal žiadnu protihodnotu, čo znamená, že všetky doklady, z ktorých bola odpočítaná daň na vstupe, slúžili na uskutočnené dodávky tovarov a služieb, ktoré boli vykonávané bez protihodnoty, majetok vo vlastníctve platiteľa, z ktorého si odpočítal daň, bol použitý na iný účel, ako na podnikanie platiteľa, spotreboval sa v rámci činnosti nezávislej osoby, pretekára. Citoval ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty § 8 ods. 3, § 9 ods. 2, 3 , § 69 ods. 1, § 19 ods. 1, § 22 ods. 5 a dospel k záveru, že na základe zisteného skutkového stavu žalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa § 69 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty platiť daň v spojení s § 19 ods. 1, 2. Konštatoval, že vyzval žalobcu výzvou na predloženie dôkazov č. 744/320/41002/2011/Mich, aby v stanovenej lehote preukázal, na základe ktorých dokladov si uplatnil odpočítanie dane v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach súvisiacich s reklamnou činnosťou, aby priradil k organizovaniu preteku vo Vechci (výstup) prijaté dodávky a služby súvisiace s týmto pretekom (vstup), a za akým účelom boli vykonávané služobné cesty uvedené v knihe jázd za jednotlivé mesiace roka 2008 (uviesť účel jázd ku každej vykonanej služobnej ceste), nakoľko správca dane nevedel jednoznačne priradiť prijaté dodávky tovarov a služieb k uskutočneným dodávkam tovarov a služieb týkajúcich sa reklamnej činnosti. V uvedenej výzve správca dane daňový subjekt upozornil, že ak v stanovenej lehote požadované zistenia nevykoná, správca dane na základe dokladov predložených ku kontrole vykoná tieto zistenia sám v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt v odpovedi na výzvu priradenie nevykonal, písomne sa vyjadril okrem iného, že priradiť napr. nákup náhradných dielov alebo nákup motocyklov k uskutočneným dodávkam týkajúcich sa reklamnej činnosti, je nemožné. Na základe všetkých skutočností zistených v procese vykonávania daňovej kontroly správca dane zistil, že daňový subjekt pri vykonávaní podnikateľskej činnosti: - Manažovanie a sponzorovanie (materiálne, technické a organizačné zabezpečenie) športovca na motocyklových pretekoch dodal služby a tovary, pri ktorých si odpočítal daň bezodplatne a daň neuviedol. - Organizovanie motocyklových pretekov dodal tovary a služby za protihodnotu (štartovné), preto mal nárok na odpočítanie dane, ktoré posúdil správca dane v zmysle §2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov tak, ako to uviedol vo výzve na predloženie dôkazov. - Reklamná činnosť na základe zmlúv, pričom pri výkone kontroly správca dane nezistil nadobudnuté tovary a služby, ktoré by mali priame a bezprostredné spojenie s výstupom, t.j. s uskutočnením, resp. zabezpečením reklamnej služby. Pri výpočte výšky dane z bezodplatne dodaných tovarov služieb, pri nadobudnutí ktorých bola daň úplne odpočítateľná, ktorými daňový subjekt manažoval a sponzoroval (materiálne, technické a organizačné zabezpečenie) športovca na motocyklových pretekoch, správca dane postupoval v zmysle § 22 ods. 5 v spojení s § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, keď daň vypočítal zo základu dane 241.655,90 Sk (tabuľka č. 1),následne daň 19% vo výške 45.914,31 Sk = (241.655,90 x 19%). Rozdiel základu dane 19% v riadku 03 je 241.655,90 Sk. V kontrolovanom zdaňovacom období daňový subjekt na základe faktúr uvedených v tabuľke č. 2 nakúpil motocykle od dodávateľa ADAMS k.s., DIČ: 2020493079. Správca dane na základe vykonaného preverovania uvedeného v bode 1.3 protokolu zistil, že daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období vykonával manažérsku činnosť pre motocyklového pretekára spolu s dodaním tovarov a služieb, ktoré dodával bezodplatne. Motocyklový pretekár bol vo vzťahu k daňovému subjektu v postavení nezávislej zdaniteľnej osoby. Z uvedeného vyplýva, že všetky doklady, z ktorých bola odpočítaná daň na vstupe, slúžili na uskutočnené dodávky tovarov a služieb, ktoré boli vykonávané bez protihodnoty, majetok vo vlastníctve platiteľa, z ktorého si odpočítal daň, bol použitý na iný účel ako na podnikanie platiteľa, spotreboval sa v rámci činnosti nezávislej osoby, pretekára. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov užívanie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa a pri ktorého kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa, sa považuje za dodanie služby za protihodnotu. Pri zistení základu dane správca dane postupoval v súlade s § 22 ods. 5 v spojení s § 19 citovaného Zákona o DPH. Základom dane sú náklady na obstaranie služby pričom daňový subjekt dal bezodplatne do užívania hmotný majetok, ktorý je odpisovaným majetkom podľa osobitného predpisu (daňový subjekt v zmysle zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zaradil motocykle do odpisovej skupiny 2 s dobou odpisovanie 6 rokov). Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu II. štvrťrok 2008 mal správca dane zistené, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z dokladov, ktoré sú uvedené v tabuľke č. 4 za nákup motorového vozidla AUDI A3 Sportbag 2.0 formou leasingu, prvá zvýšená splátka a prvá splátka na základe splátkového kalendára s citovaním faktúr. Na základe vykonaného preverovania, ktoré je uvedené v bode 1.3. protokolu a predložených dokladov ku kontrole a to kniha jázd za rok 2008 uplatneného odpisu za rok 2008 mal zistené, že daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období nepoužil uvedené motorové vozidlo na dodávky a služby ako platiteľ podľa § 49 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o dani z pridanej hodnoty a z tohto dôvodu správny orgán žalobcovi neuznal odpočítanie dane vo výške 4.307,60 Sk leasingová splátka platená za mesiac jún 2008 a z prvej zvýšenej splátky, z ktorej si daňový subjekt odpočítal daň vo výške 34.168,10 Sk, neuznal odpočítanie dane v alikvotnej výške 6.643,80 Sk. Pri výpočte dane z prvej zvýšenej splátky vychádzal z § 8 ods. 1 a § 49 ods. 5 Zákona o dani z pridanej hodnoty v spojení s ustanovením § 22 a § 24 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ide o hmotný majetok odpisu a daňovník nemá vlastnícke právo k tomuto majetku. Za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2008 poukázal na konkrétne obstaranie tovarov a služieb, ktoré zhrnul v tabuľke č. 5, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane od rôznych dodávateľov, ktoré identifikoval a poukázal na to, že okrem iných si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane z dokladov uvedených v tabuľke č. 6 a to leasingové splátky za nákup motorového vozidla AUDI A3 Sportbag 2.0 na základe splátkového kalendára faktúry, ktoré presne identifikoval. Za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 konštatoval, že si žalobca uplatnil odpočítanie z dokladov, ktoré sú uvedené v tabuľke č. 8 leasingové splátky za nákup motorového vozidla AUDI A3 Sportbag 2.0 na základe splátkového kalendára s citáciou identifikačných znakov týchto faktúr a na základe vykonaného preverovania uvedeného v bode 1.3 protokolu a predložených dokladov ku kontrole a to kniha jázd za rok 2008, daňové a účtovné doklady nezistil a daňový subjekt nepreukázal, že v kontrolovanom zdaňovacom období uvedené motorové vozidlo použil na dodávky a služby ako platiteľ podľa § 49 ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o dani z pridanej hodnoty. Dodatočné platobné výmery správcu dane v podstate odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že daňový subjekt v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach vykonával manažérsku činnosť pre motocyklového pretekára s dodaním tovarov a služieb, ktoré dodával bezodplatne a reklamnú činnosť. Argumentoval tým, že daňovník pri ústnych pojednávaniach, aj v odpovediach na jeho výzvy uvádzal, že pri podnikaní prevádzal reklamu a organizoval preteky na zakúpených motocykloch, a aby mohol vôbec takúto reklamu vykonať, musel mať motocykle, autá, ktoré sú potrebné ako servisný doprovod a profesionálneho jazdca. Bolo to ich prvé podnikanie v tejto oblasti, a preto nie je v podnikaní možné, aby každý jeden náklad bol vykonaný za protihodnotu. Správca dane argumentoval tým, že aplikácia Zákona o dani z pridanej hodnoty v praxi presne vymedzuje jeho ustanovenia, v predmetných veciach § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého predmetom dane je dodanie tovaru a služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnenej zdaniteľnou osobou, nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu a dovoz tovaru do tuzemska a § 49 Zákona o dani z pridanej hodnoty upravuje, že právo odpočítať daň z tovarov alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť a podmienky uvedené v § 49 ods. 2 prvá veta citovaného zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Z ustanovenie § 49 Zákona o dani z pridanej hodnoty správca dane vyvodil záver, že tento daňový subjekt si môže uplatniť nárok na odpočítanie dane, ak nadobudnuté tovary a služby majú priame a bezprostredné spojenie s výstupom a existencia priameho a bezprostredného spojenia medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym plnením na výstupe alebo plneniami, ktoré sú dôvodom pre vznik nároku na odpočet, je nevyhnutná ešte predtým, ako je zdaniteľná osoba oprávnená na odpočet dane. Kontrolou správca dane nezistil žiadne náklady na výrobu a zabezpečenie reklamy a žalobca ako daňový subjekt ako platiteľ nepreukázal existenciu bezprostredného previazania platiteľom vynaložených nákladov na reklamu (náklady na jej výrobu a udržiavanie), s dodávkami tovarov a služby s možnosťou odpočítania dane. Na základe uvedeného správny orgán prvého stupňa dospel k záveru, že všetky nakúpené tovary a služby boli dodané pre zdaniteľnú osobu vykonávajúcu športovú činnosť, a ktorej daňový subjekt poskytoval služby týkajúce sa organizačného a technického zabezpečenia. Za uvedené dodanie tovarov a služby neprijal žiadnu protihodnotu, čo znamená, že všetky doklady, v ktorých bola odpočítaná daň na vstupe, slúžili na uskutočnené dodávky tovarov a služieb, ktoré boli vykonávané bez protihodnoty, majetok vo vlastníctve platiteľa, z ktorého si odpočíta daň, bol použitý na iný účel ako na podnikanie platiteľa, spotreboval sa v rámci činnosti nezávislej osoby - pretekára. S poukazom na ustanovenie § 59 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty v spojení s ustanovením § 19 ods. 1, 2 tohto zákona dospel k záveru, že z dodania tovarov a služieb, ktoré sú presne identifikované v dodatočných platobných výmeroch za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2008 žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty nevznikol nárok na odpočítanie dane. Súhrnne z obsahu odôvodnení dodatočných platobných výmerov vyplýva, že na základe kontrolných zistení za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2008 na daň z pridanej hodnoty mal za preukázané, že žalobca bol vytvorený za účelom športových aktivít a to motocyklové endurové preteky a vykonával manažérsku činnosť pre motocyklového pretekára na základe uzatvorenej zmluvy s pretekárom ako nezávislou osobou. Popritom poskytoval reklamnú činnosť na športových podujatiach pre spoločnosť Slovnaft, a.s., Bratislava a PK moto, s.r.o., Vranov nad Topľou a to v zmysle uzatvorených zmlúv a organizoval motocyklové preteky v regióne. Žalobca sa pri kontrole vyjadril, že podnikateľskú činnosť vykonával pri prijatých zdaniteľných plneniach, nákupom všetkého potrebného na zabezpečenie teamu, ako je kúpa motoriek, náhradných dielov, oblečenia, pomôcok, pohonných látok, organizačného zabezpečenia, štartovného a ďalšie organizačno-technické zabezpečenie, pričom zdôrazňoval, že má v predmetnej činnosti aj reklamnú činnosť, ktorú realizuje tým spôsobom, že je účastníkom motocyklových pretekov na svojich motocykloch, na ktorých zverejňuje obchodnú značku, teda logo, reklamné nápisy a činnosť objednávateľa. Účasť na motocyklových pretekoch bola zabezpečená prostredníctvom jazdca - motocyklového pretekára Y. W., s ktorým uzatvoril obchodnú zmluvu zo dňa 27.03.2006 a dodatok dňa 02.01.2007 označený č. 1. Podľa tejto zmluvy žalobca je sponzorom a motocyklový pretekár je sponzorovaný. Žalobca ako sponzor bol povinný zabezpečiť pre sponzorovaného súťažné motocykle, náhradné diely, rezervné súčiastky, prepravu motocykla, t.j. všetky služby materiálového charakteru potrebné na úspešné účinkovanie sponzorovaného. Sponzorovaný sa zaviazal, že úspešnou účasťou na MM SR Cross Country a Enduro v roku 2006 a 2007 a ďalších, Svetovom pohári v rokoch 2006, 2007 a ďalších a na medzinárodných súťažiach, ako aj na Rally Dakar v roku 2007 a nasledujúcich, poprípade aj na iných púštnych rallye má štartovať pod hlavičkou hlavného sponzora, ktorým bol žalobca a popritom poskytnúť pre hlavného sponzora reklamné služby majetkovej hodnoty alebo inú protislužbu v spojitosti so vzhľadom teamu, ktoré posilnia pozitívny obraz vytvorený o sponzoroch a zlepšia ich hospodársku činnosť. Z dodatku zo dňa 02.01.2001 k zmluve došlo k dohode, že sponzorovanému bude poskytnutá odmena 25.000,-- Sk mesačne za úspešnú účasť na motocyklových pretekoch a žalobca nezískal žiadnu protihodnotu. Protihodnotou bolo dobré meno spoločnosti. Správca dane na základe týchto zistení dospel k záveru, že žalobca vykonával manažérsku činnosť pre motocyklového pretekára, ktorý bol vo vzťahu k žalobcovi nezávislou osobou a táto skutočnosť bola preverená u miestne príslušného správcu dane a bolo zistené, že motocyklový pretekár Y. W. je registrovaný na daň z pridanej hodnoty od 26.10.2001. Športovú činnosť vykonáva na základe živnostenského oprávnenia. So žalobcom mal uzatvorenú zmluvu o reklame, prijal od neho platby, ktoré mu boli prevedené na účet. Uvedené platby zahrnul do daňových priznaní na daň z pridanej hodnoty ako zdaniteľné. Z uvedeného podľa názoru správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že motocyklový pretekár ako nezávislá osoba vo vzťahu k žalobcovi vykonával športovú činnosť, ktorú mu manažérskym spôsobom zabezpečoval žalobca. Túto manažérsku činnosť žalobca vykonával bez protihodnoty, aj keď uzatvorenej s motocyklovým pretekárom je v bode 2.1.11 uvedené, že ostatné záväzky sponzorovaného budú podľa osobitných dojednaní. Podľa osobitných dojednaní bude určená aj odmena za manažment. Kontrolou nebola zistená žiadna odmena za manažment a aj podľa vyjadrenia žalobcu odmena za manažovanie nebola. Správca dane na základe uvedeného zdôraznil, že žalobca vykonával športové aktivity prostredníctvom pretekára, ktorý vykonával športovú činnosť nezávisle. Športovú činnosť vykonával žalobca manažérskym spôsobom bez protihodnoty. Dodané tovary a služby, ktoré boli v jeho vlastníctve (kúpa motoriek, náhradných dielov atď.) použil sám platiteľ na svoje dodávky tovarov a služieb, ale boli dodané na účely športovej činnosti pretekára, teda nezávislej osoby. Všetky takto prijaté zdaniteľné obchody, z ktorých si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane na vstupe, dodané nezávislej osobe motocyklovému pretekárovi dodal bezodplatne. Žalovaný ako odvolací orgán napadnutými rozhodnutiami podľa zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podľa § 74 ods. 4 v spojení s ustanovením § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní citované dodatočné platobné výmery samostatnými rozhodnutiami potvrdil. V odôvodneniach rozhodnutí poukázal na obsah odvolania, ktorého dôvody sú totožné so žalobnými námietkami, priebeh konania. Citoval ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a to § 2 ods. 1, § 2 ods. 3, 6, § 15 ods. 1, § 29 ods. 1, 2, 4, 8, ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok) § 165 ods. 4, 5, § 165b ods. 1. Vo vzťahu k zákonu č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v roku 2008 citoval §2 ods. 1, § 3 ods. 2, 3, § 8 ods. 3 a § 9 ods. 2, 3, § 19 ods. 1, 2, § 22 ods. 5, § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 písm. a/ a § 69 ods. 1. Žalovaný ako odvolací orgán v odôvodneniach zdôraznil, že žalobca zabezpečoval podnikanie, resp. manažovanie pretekára formou nákupu všetkého potrebného na zabezpečenie teamu, ale toto zabezpečenia žalobcom bolo dodané zdaniteľnej osobe a to pretekárovi bez protihodnoty, bezodplatne. Žalovaný argumentoval tým, že podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty ekonomickou činnosťou (ďalej len podnikanie) sa rozumie každá činnosť, v ktorej sa dosahuje príjem, tzn. že podnikaním je každé dodanie tovaru a dodanie služby za protihodnotu. Podnikateľská činnosť zabezpečovaná formou nákupu všetkého potrebného bez protihodnoty a väzby na použitie na dodávky tovarov a služieb s uplatnením dane nie je podnikaním podľa § 3 ods. 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty. Na základe zmlúv uzatvorených so spoločnosťami Slovnaft, a.s., Bratislava a PK moto, s.r.o., Vranov nad Topľou žalobca vykonával reklamnú činnosť na športových podujatiach prostredníctvom motocyklového pretekára. Zo zmlúv vyplýva, aké sú podmienky, za ktorých sa reklama bude vykonávať. Z prílohy č. 1 k zmluve o reklamnej spolupráci č. 0522504/00CRZ, ktorá bola uzavretá so spoločnosťou Slovnaft, a.s., reklama sa mala vykonávať na súťažnom motocykle KTM 690 Rally Replica a KTM 450 EXC, na oblečení jazdca, jazdeckom drese a na sprievodnom vozidle IVECO Turbo Daily. Zo zmluvy so spoločnosťou PK moto, s.r.o., reklama sa mala vykonať zabezpečením reklamnej plochy na pretekárskom motocykli pilotovanom Y. W. počas pretekov, reklamnej plochy na sprievodnom vozidle poskytovateľa, zabezpečením propagácie loga objednávateľa. Pri zabezpečení reklám podľa týchto zmlúv mal daňový subjekt právo na odpočítanie dane zo všetkých prijatých zdaniteľných obchodov bezprostredne súvisiacich s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi, ktoré sa týkali reklamnej činnosti. Pri výkone kontroly prvostupňový správny orgán nezistil nadobudnuté tovary a služby, ktoré by mali priamo a bezprostrednú súvislosť s uskutočnením, resp. zabezpečením reklamnej služby, pretože žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nemal náklady na výrobu a zabezpečenie reklamy. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu I. štvrťrok 2008 mal správcom dane za preukázané, že žalobca v tomto období obstaral tovary a služby od rôznych dodávateľov, ktoré špecifikoval v tabuľke č.1 dodatočného platobného výmeru, ktorým si uplatnil odpočítanie dane v sume 45.914,31 Sk. V tomto zdaňovacom období žalobca na základe faktúr uvedených v tabuľke č. 2 dodatočného platobného výmeru nakúpil motocykle od dodávateľa ADAMS, k.s., základ dane celkom 673.788,24 Sk. Na základe preverovania pri daňovej kontrole mal správny orgán prvého stupňa zistené, že žalobca v tomto zdaňovacom období vykonával manažérsku činnosť pre motocyklového pretekára s dodaním tovarov a služieb, ktoré dodával bezodplatne a reklamnú činnosť. Kontrolou správca dane nezistil žiadne náklady na výrobu a zabezpečenie reklamy, ani daňovým subjektom ako platiteľom nebola preukázaná existencia bezprostredného previazania platiteľom vynaložených nákladov na reklamu (náklady na jej výrobu a udržiavanie) s dodávkami tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane. Stotožnil sa s názorom správcu dane, že všetky nakúpené tovary a služby uvedené v tabuľke č. 1 (podľa dokladov v nej uvedených v sume 287.570,21 SK, základ dane 241.655,90 Sk, DPH 45.914,31 Sk) boli dodané pre zdaniteľnú osobu vykonávajúcu športovú činnosť, pre Y. W., ktorému daňový subjekt poskytoval služby týkajúce sa organizačného a technického zabezpečenia. Za uvedené dodanie tovarov a služieb žalobca neprijal žiadnu protihodnotu, čo znamená, že všetky tovary a služby, z ktorých bola odpočítaná daň na vstupe, slúžili na uskutočnené dodávky tovarov a služieb, ktoré boli vykonávané bez protihodnoty. Majetok vo vlastníctve platiteľa, z ktorého si odpočítal daň, bol použitý na iný účel ako na podnikanie platiteľa a spotreboval ho v rámci činnosti nezávislej osoby pretekára. V dôsledku uvedených skutočností, ktoré boli zistené v procese vykonávania daňovej kontroly, preto správca dane dospel k záveru, že žalobca pri vykonávaní podnikateľskej činnosti manažovanie a sponzorovanie (materiálne, technické a organizačné zabezpečenie) športovca na motocyklových pretekoch dodal tovary a služby, pri ktorých odpočítal daň bezodplatne a daň neodviedol. Pri organizovaní motocyklových pretekoch dodal tovary a služby za protihodnotu - štartovné, preto mal nárok na odpočítanie dane, ktoré posúdil správca dane podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Pri vykonávaní reklamnej činnosti na základe zmlúv správca dane nezistil nadobudnuté tovary a služby, ktoré by mali priame a bezprostredné spojenie s výstupom, t.j. uskutočnením, resp. zabezpečovaním reklamnej služby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca dane uznal platiteľovi dane právo na odpočítanie dane z obstaraných tovarov a služieb, ktoré sú uvedené v tabuľke č.1, ale zároveň pri aplikácii § 8 ods. 3 a § 9 ods. 3 Zákona o dani z pridanej hodnoty konštatoval, že daňový subjekt bol povinný podľa § 69 ods. 1 v spojení s ustanovením § 19 ods. 1, 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty z bezodplatne dodaných tovarov a služieb, pri nadobudnutí ktorých bola daň úplne odpočítateľná, ktorými daňový subjekt manažoval a sponzoroval športovca na motocyklových pretekoch, platiť daň. Preto správca dane podľa § 22 ods. 5 v spojení s § 19 ods. 1, 2, Zákona o dani z pridanej hodnoty daň v sume 45.914,31 Sk vypočítal zo základu dane 241.655,90 Sk. Žalovaný vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu II. štvrťrok 2008 na základe zistení správcu dane dospel k záveru, že žalobca vykonával podnikateľskú činnosť organizovaním športového podujatia motocyklových pretekov vo Vechci za protihodnotu - štartovné. Na základe výzvy na predloženie dokladov zo dňa 06.10.2011 bol vyzvaný na priradenie prijatých dodávok a služieb súvisiacich s týmito pretekmi (vstup) z dôvodu, že správca dane nevedel jednoznačne toto priradenie vykonať, pričom žalobca na výzvu správcu dane úkon nevykonal, a preto správca dane náklady spojené s organizovaním týchto pretekov, z ktorých daňový subjekt ako platiteľ mal nárok na odpočítanie dane, priradil a vykonal podľa § 2 ods.3 zákona č. 511/1992 Zb. a uznal prijaté dodávky a služby súvisiace s organizovaním pretekov. Žalovaný na základe kontrolných zistení dospel k záveru, že správca dane dospel k správnemu záveru, že žalobca má právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty v plnej výške pri zdaniteľných obchodov vykonávaných v súvislosti s organizovaním športových pretekov, čo bolo zohľadnené a uznané žalobcovi a to všetky tovary a služby, ktoré sa týkali preteku v zdaňovacom období II. štvrťrok 2008, ku ktorému prislúchali. Má právo aj na odpočítanie dane v súvislosti s poskytovaním reklamnej služby, ale správca dane nezistil žiadne prijaté plnenia týkajúce sa reklamy, napr. náklady na jej výrobu, umiestnenie, prevádzku či údržbu. Ďalej má právo na odpočítanie dane v súvislosti s manažovaním a sponzorovaním pretekára, ale keďže tieto služby a dodané tovary boli dodané bezodplatne pretekárovi ako zdaniteľnej osobe, žalobca bol povinný takéto dodanie zdaniť podľa §8 ods. 3, § 9 ods. 2, 3 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, čo nevykonal, a preto takéto bezodplatné dodanie tovarov a služieb boli správcom dane zdanené podľa § 69 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty. Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu III. štvrťrok 2008 žalovaný tak, ako v predchádzajúcich napadnutých rozhodnutiach konštatoval, že v rámci daňovej kontroly bolo správcom dane správne zistené, že daňový subjekt v tomto zdaňovacom období vykonával manažérsku činnosť pre motocyklového pretekára s dodaním tovarov a služieb, ktoré dodával bezodplatne a reklamnú činnosť. Správca dane nezistil žiadne náklady na výrobu a zabezpečenie reklamy, ani daňovým subjektom ako platiteľom nebola preukázaná existencia bezprostredného preukázania platiteľom vynaložených nákladov na reklamu (náklady na jej výrobu a udržiavanie) s dodávkami tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane. Na základe uvedeného sa žalovaný stotožnil so správcom dane, že všetky nakúpené tovary a služby, ktoré uviedol v tabuľke č. 5 (podľa dokladov v nich uvedených v sume celkom 469.003,51 Sk, základ dane 394.120,34 Sk, DPH 74.883,17 Sk) boli dodané pre zdaniteľnú osobu vykonávajúcu športovú činnosť, pre Y. W., ktorému žalobca poskytoval služby týkajúce sa organizačného a technického zabezpečenia. Za uvedené dodanie tovarov a služieb žalobca neprijal žiadnu protihodnotu, čo znamená, že všetky tovary a služby, z ktorých bola odpočítaná daň na vstupe, slúžili na uskutočnené dodávky tovarov a služieb, ktoré boli vykonávané bez protihodnoty a majetok vo vlastníctve žalobcu ako platiteľa, z ktorého si odpočítal daň, bol použitý na iný účel ako na podnikanie žalobcu a spotreboval ho v rámci činnosti nezávislej osoby pretekára. Finančné riaditeľstvo SR v napadnutom rozhodnutí za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 vo vzťahu k odpočtu DPH argumentovalo tým, že správcom dane bolo zistené, že v tomto zdaňovacom období si žalobca obstaral tovary a služby od rôznych dodávateľov, ktoré správca dane uviedol v tabuľke č. 7 dodatočného platobného výmeru a z týchto si uplatnil odpočítanie dane v sume 9.394,80 Sk. Uviedol, že aj za toto zdaňovacie obdobie žalobca vykonával manažérsku činnosť pre motocyklového pretekára s dodaním tovarov a služieb, ktoré dodával bezodplatne a reklamnú činnosť. Stotožnil sa s názorom správcu dane, že neboli zistené žiadne náklady na výrobu a zabezpečenie reklamy, ani daňovým subjektom ako platiteľom nebola preukázaná existencia bezprostredného previazania platiteľom vynaložených nákladov na reklamu a to náklady na jej výrobu a udržiavanie s dodávkami tovarov a služieb, s možnosťou odpočítania dane, a preto všetky nakúpené tovary a služby uvedené v tabuľke č. 7 (podľa dokladov v nich uvedených v sume 58.839,57 Sk, základ dane 49.444,77 Sk, DPH 9.394,80 Sk) boli dodané pre zdaniteľnú osobu, ktorá vykonávala športovú činnosť, pre Y. W., ktorému žalobca poskytoval služby týkajúceho sa organizačného a technického zabezpečenia. Za uvedené dodanie tovarov a služieb žalobcom nebola prijatá žiadna protihodnota, z čoho vyplynulo, že všetky tovary a služby, v ktorých bola odpočítaná daň na vstupe, slúžili na uskutočnené dodávky tovarov a služieb, ktoré boli vykonávané bez protihodnoty. Na základe týchto skutočností podľa názoru žalovaného správca dane správne konštatoval, že žalobca ako daňový subjekt pri vykonávaní podnikateľskej činnosti manažovanie a sponzorovanie a to materiálne, technické a organizačné zabezpečenie) športovca na motocyklových pretekov dodal tovary a služby, pri ktorých odpočítal daň, bezodplatne a daň neodviedol. Pri organizovaní motocyklových pretekoch dodal tovary a služby za protihodnotu - štartovné, preto mal nárok na odpočítanie dane, ktoré boli správcom dane posúdené podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Pri vykonávaní reklamnej činnosti na základe týchto zmlúv správcom dane neboli zistené nadobudnuté tovary a služby, ktoré by mali priame a bezprostredné spojenie s výstupom, t.j. uskutočnením, resp. zabezpečením reklamnej služby. Správca dane na základe týchto zistení uznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z obstaraných tovarov a služieb uvedených v príslušnej tabuľke, ale zároveň s poukázaním na § 8 ods. 3, § 9 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov dospel k záveru, že žalobca bol povinný podľa § 68 ods. 1 v spojení s ustanovením § 19 ods. 1 a 2 citovaného zákona z bezodplatne dodaných tovarov a služieb pri nadobudnutí ktorých bola daň úplne odpočítateľná, ktorými žalobca manažoval a sponzoroval športovca na motocyklových pretekoch, platiť daň, a preto správca dane podľa § 25 ods. 5 v spojení s § 19 ods. 1, 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vypočítal DPH. Ďalej sa stotožnil s názorom správcu dane, že ak si žalobca uplatnil odpočítanie dane z dokladov uvedených v tabuľke č. 8 a to leasingové splátky na základe splátkového kalendára za nákup motorového vozidla AUDI A3 Sportback 2.0 formou leasingu tieto neuznal pre porušenie § 51 ods. 1 písm. a/ v spojení s ustanovením § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o dani z pridanej hodnoty a neuznal žalobcovi odpočítanie dane v sume 12.922,80 Sk. Žalovaný napadnuté rozhodnutia odôvodnil tým, že citoval ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústavne územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a to § 2 ods. 1, ods. 3, ods. 6, § 15 ods. 1, § 29 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 8, ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. § 165 ods. 4, ods. 5, § 165b ods.1. Citoval ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v roku 2008 a to § 2 ods. 1, podľa ktorého predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, b/ poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, c/ nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskych spoločenstiev (ďalej len „členský štát“), d/ dovoz tovaru do tuzemska. Podľa § 3 ods. 2 tohto ustanovenia ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, v ktorej sa dosahuje príjem a ktoré zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. Uviedol, že podľa § 3 ods. 3 Zákona o dani z pridanej hodnoty vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu, keď fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy, čím sa vytvára vzťah podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania, sa nepovažuje za nezávislé vykonávanie činnosti podľa odseku 1. Citoval §8 ods. 3 Zákona o DPH, ktorý upravuje, že ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie, a ak pri kúpe alebo vytvorení tohto tovaru vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. Bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 500,-- Sk bez dane za jeden kus, a bezodplatné dodanie obchodných vzoriek sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu. Uviedol, že podľa § 9 ods. 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty užívanie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa, a pri ktorého kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa, sa považuje za dodanie služby za protihodnotu. Odsek 3 tohto ustanovenia upravuje, že bezodplatné dodanie služby iné ako v odseku 2 na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na iný ďalší účel ako na podnikanie platiteľa, sa považuje za dodanie služby za protihodnotu. Podľa § 19 ods. 1 prvá, druhá veta Zákona o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník a podľa ods. 2 prvej vety daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Žalovaný poukázal tiež na to, že podľa § 22 ods. 5 Zákona o dani z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 je základom dane cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý, vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím, a ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vyhotovenie tovaru vlastnou činnosťou; pri dodaní tovaru, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, je základom dane zostatkové cena majetku zistená podľa osobitného predpisu. Pri dodaní služby podľa § 9 ods. 1 a ods. 3 sú základom dane náklady na službu. Uviedol, že ustanovenie § 49 ods. 1 citovaného zákona upravuje, že právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť a podľa ods. 2 písm. a/ tohto ustanovenia platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Žalovaný citoval tiež ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa §71 a podľa § 69 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň. Na základe citovaných ustanovení zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v roku 2008 sa žalovaný stotožnil s názorom správcu dane ako prvostupňového správneho orgánu, že žalobca zabezpečoval podnikanie, manažovanie pretekára formou nákupu všetkého potrebného na zabezpečenie teamu, ale toto zabezpečenie daňovým subjektom, teda žalobcom bolo dodané zdaniteľnej osobe - pretekárovi bez protihodnoty, bezodplatne, a preto nemá nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k hmotnému majetku, avšak správca dane nezistil nadobudnuté tovary a služby, ktoré by mali priamu a bezprostrednú súvislosť s uskutočnením, resp. zabezpečením reklamnej služby, ktoré definoval ako náklady na výrobu a zabezpečenie reklamy. S poukazom na ustanovenie § 8 ods. 3, § 9 ods. 2 a 3 a § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. dospeli správne orgány k záveru, že podmienky na odpočítanie dane žalobcom za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2008 splnené neboli vo vzťahu k identifikovanému hmotnému majetku. Žalovaný s námietkami žalobcu sa vyrovnal tak, že pri hmotnom investičnom majetku (motocykloch) bolo zistené aj samotným žalobcom zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 28.06.2011, že tieto motocykle boli určené na vykonávanie športovej činnosti bezodplatne, a teda tento majetok bol použitý na iný účel ako podnikanie tak, ako upravuje § 9 ods. 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty. S ďalšími odvolacími námietkami žalobcu, ktorý tvrdil, že spoločnosť ENVIRON SERVIS MOTO TEAM, s.r.o., bola šíriteľom reklamy, poskytovala reklamné služby pre svojho obchodného partnera prostredníctvom zmluvy, s poukazom na vzťah sponzora a pretekára. Žalobca v odvolaní namietal, že poskytoval Y. W. finančné vecné príspevky a iné plnenia na športové podujatia a jeho činnosť tréningy, ktorých účelom aj vedľajším výsledkom bola reklama a pretekár svoje finančné plnenia riadne zdanil. Namietal, že všetky nakúpené tovary a služby boli zakúpené len za účelom vykonávania reklamnej činnosti pre obchodných partnerov za účelom splnenia zmluvných podmienok, ktoré sa týkali reklamnej činnosti, a že za túto službu zaplatili partneri odplatu na základe vystavených faktúr. V súvislosti s týmito námietkami žalovaný argumentoval tým, že z uzatvorených zmlúv so spoločnosťou Slovnaft, a.s., zo dňa 01.03.2008 a spoločnosťou PK moto, s.r.o., z 05.06.2008 vyplýva, že ak daňový subjekt takéto zmluvy podpísal, musel objednávateľom garantovať ich vykonanie predtým, ako boli podpísané, čo znamená, že ak chcel uzatvoriť reklamné zmluvy, musel už mať prostriedky na zabezpečenie motocykla, dresu, sprievodné motorové vozidlo a športovca. Žalovaný mal za preukázané, že hlavnou činnosťou žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu bolo organizovanie športových pretekov a až následne reklamná činnosť, teda hlavnou činnosťou bolo manažovanie pretekára na motocyklových pretekoch a organizovanie športových podujatí a v súvislosti s tým uzatvoril reklamné zmluvy, ktoré boli poskytnuté odplatne, a preto musel ako platiteľ za takto poskytnuté služby odviesť daň z dôvodu vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Správne orgány považovali reklamu za vedľajší produkt manažovania športovca, z ktorej výnos slúžil na sponzorovanie športovca podľa zmluvy uzatvorenej medzi sponzorom a sponzorovaným. Žalovaný zdôraznil, že ak by žalobca vykonával reklamnú činnosť ako hlavnú, bol by nejakým spôsobom zviditeľnený na trhu, teda že poskytuje takéto reklamné služby s uvedením cenových podmienok, motocykle a sprievodné vozidlo by slúžili na reklamné účely. Motocykle a sprievodné vozidlo boli využité najmä na motocyklových pretekoch a šíriteľom reklamy bol v skutočnosti športovec - zdaniteľná osoba vo vzťahu k žalobcovi ako daňovému subjektu. Preto dospel k záveru, že reklama bola uzatvorená ako vedľajší produkt hlavnej činnosti, a to za účelom zabezpečiť všetko potrebné na tréningy a pretekanie športovca. Poukázal na to, že nárok na odpočítanie dane môže byť uplatnený iba vtedy, ak je preukázané, že nadobudnuté tovary a služby priamo a bezprostredne sú spojené s plneniami na výstupe, ktoré sú dôvodom na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Je zrejmé, že podmienkou odpočítania vstupnej dane je použitie obstaraných tovarov na uskutočnené zdaniteľné obchody platiteľa dane, ktoré podliehajú zdaneniu. Správca dane žalobcovi preto uznal odpočítanie DPH za tovary a služby, ktoré boli dodané za protihodnotu. Stotožnil sa tiež s názorom správcu dane, že v jednotlivých zdaňovacích obdobiach podľa tabuliek uvedených v týchto dodatočných platobných výmeroch neboli zistené a žalobca ako daňový subjekt nepreukázal, že medzi nadobudnutými tovarmi a službami a dodanou reklamnou službou existuje priame a bezprostredné spojenie, pretože pri kontrole neboli zistené žiadne nakúpené tovary a služby, ktorými by žalobca zabezpečoval samotný výkon reklamy. Jej výkon bol deklarovaný iba vystavenými faktúrami. Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že dodatočné platobné výmery sú správne a zákonné a na predmetné dodatočné platobné výmery a námietku žalobcu v súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4Sž 128/02 zo dňa 25.02.2003 považoval za neopodstatnenú. Správca dane postupoval pri priznaní nároku na odpočítanie dane v súlade s ustanovením § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Vyhodnotil, že prijaté tovary a služby platiteľ použil na dodávky pretekára, ktorý vykonával športovú činnosť, nie na reklamnú činnosť a dodal ich bezodplatne, bol povinný takéto dodanie zdaniť. Uzavrel, že správca dane postupoval v súlade so Zákonom o dani z pridanej hodnoty a zákonom č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 - pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Prvá hlava piatej časti O.s.p. upravujúca všeobecné ustanovenia o správnom súdnictve v § 244 ods. 3 definuje rozhodnutie preskúmateľné podľa tejto časti tak, že rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Konania vedené pod sp. zn.: 1S/17/2013 až 1S/20/2013 súd spojil na spoločné konanie podľa § 112 ods. 1 v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 O.s.p., pretože tieto spolu skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov. Základnou námietkou žalobcu je, že sa nestotožňuje s názorom správnych orgánov vo vzťahu k dodaným tovarom a službám pretekárovi Y. W., pretože tento tieto tovary nadobudol bezodplatne ako samostatná nezávislá osoba, pričom žalobca tvrdí, že tento pretekár bol šíriteľom reklamy pre spoločnosti Slovnaft, a.s., a PK moto, s.r.o.. Tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako sponzorom a klubom na jednej strane a na druhej strane medzi Y. W. ako sponzorovaným podľa zmluvy zo dňa 27.03.2006 a dodatku č. 1 zo dňa 02.01.2007 označené ako „Manažment účasti na športových podujatiach a zmluva o sponzorovaní“. Zo zmluvy o reklamnej spolupráci č. 0522504/00CRZ medzi Slovnaft, a.s. ako objednávateľom a žalobcom ako vykonávateľom, pričom predmetom zmluvy je reklamné partnerstvo so zameraním na prezentáciu podnikateľskej činnosti objednávateľa spoločnosti Slovnaft, a.s., propagáciu a zverejnenie obchodného mena, obchodnej značky (loga), reklamných nápisov, prezentáciu produktov a obchodného označenia produktov objednávateľa so zámerom dosiahnutia zabezpečenia a udržiavania príjmov objednávateľa prostredníctvom činnosti vykonávateľa ENVIRON SERVIS MOTO TEAM, s.r.o., v rozsahu stanovenom touto zmluvou spôsobom uvedeným v čl. 2 tejto zmluvy, s cieľom posilniť pozitívny obraz objednávateľa a tak podporiť jeho podnikateľské aktivity, pričom spoločnosť Slovnaft, a.s., sa stáva za podmienok stanovených v tejto zmluve generálnym reklamným partnerom jazdca Y. W. a objednávateľ sa zaviazal zaplatiť za činnosti vykonávateľa podľa tejto zmluvy odplatu dojednanú podľa tejto zmluvy. Povinnosti a záväzky vykonávateľa vyplývajú z bodu 2.1.2.11 tejto zmluvy, ktorým sa vykonávateľ zaviazal poskytnúť objednávateľovi nasledovnú reklamu a propagáciu na podujatiach uvedených v čl. 1 bod 1.2. tejto zmluvy. Vykonávateľ sa zaväzuje zverejniť obchodnú značku, logo a reklamné nápisy objednávateľa na súťažných motocyklov KTM 690 Rally Replica a KTM 450 EXC podľa špecifikácie a za ceny uvedené v prílohe č. 1 tejto zmluvy a podľa objednávateľom schválených grafických podkladov a celkového vizuálneho riešenia motocykla, ktoré je uvedené v bode 2 tejto zmluvy. Reklamná hodnota plnenia za všetky podujatia uvedené v čl. 1 bod 1.2. tejto zmluvy je uvedená v prílohe č. 1 tejto zmluvy písm. a/. Vykonávateľ sa zaviazal zverejniť obchodnú značku, logo a reklamné nápisy objednávateľa na športovej výstroji vykonávateľa, oblečení jazdca ENVIRON SERVIS MOTO TEAM-u Y. W. a tiež na sprievodnom vozidle podľa špecifikácie a za ceny uvedené v prílohe č. 1 tejto zmluvy a podľa schválených grafických podkladov a celkového vizuálneho riešenia, ktoré sú vedené v prílohe č. 3 a prílohy č. 4 tejto zmluvy. Reklamná hodnota za plnenie podujatia uvedené v čl. 1 bod 1.2. tejto zmluvy spolu je uvedená v prílohe č. 1 tejto zmluvy pod písm. b/ a c/. Vykonávateľ sa ďalej zaviazal uvádzať objednávateľa ako generálneho reklamného partnera jazdca Y. W., člena Slovnaft ENVIRON SERVIS MOTO TEAM-u počas celého trvania tejto zmluvy vo všetkých výstupoch pre média a tiež na internetovej stránke vykonávateľa... . Z ďalšej zmluvy o reklame uzatvorenej podľa § 269 a nasledujúcich Obchodného zákonníka medzi objednávateľom PK moto, s.r.o., a poskytovateľom ENVIRON SERVIS MOTO TEAM, s.r.o., vyplýva, že predmetom zmluvy podľa bodu 2.2. je zabezpečenie reklamy, prípadne reklamnej plochy a poskytovanie služieb reklamnej a propagačnej činnosti za účelom propagácie značky a spoločnosti objednávateľa v rámci aktivít poskytovateľa spoločnosti ENVIRON SERVIS MOTO TEAM, s.r.o., ako samostatného teamu zúčastňujúceho sa medzinárodnej motoristickej súťaže Transorientalle Rally 2008, St. Peterstburg - Peking podľa nasledovnej špecifikácie - zabezpečenie reklamnej plochy na pretekárskom motocykli pilotovanom Y. W. počas pretekov Transorientalle Rally 2008, zabezpečenie reklamnej plochy na sprievodnom vozidle poskytovateľa zúčastnených na Transorientalle Rally 2008, zabezpečenie propagácie loga objednávateľa, prípadne jeho aktivít v súvislosti s účasťou slovenského zástupcu na Transorientalle Rally 2008. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v ustanovení § 2 ods. 1 až 8 upravuje základné zásady daňového konania, pričom podľa ods. 1 - v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa ods. 6 tohto ustanovenia - pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Zákon č. 511/1992 Zb. v § 30 ods. 3 upravuje, že rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Podľa názoru súdu nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnili správne orgány, ak vo svojej úvahe predovšetkým správca dane hodnotil iba vzťah žalobcu a sponzorovaného pretekára Y. W. a dospel k záveru, že hlavnou zmluvou je zmluva o manažovaní pretekára, reklamná činnosť bola iba vedľajším produktom a vzťah medzi žalobcom a reklamnými partnermi Slovnaft, a.s., a PK moto, s.r.o., je pre posúdenie nároku žalobcu na odpočet dane za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2008 irelevantné. Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v roku 2008 v ustanovení § 3 ods. 2 upravuje, že ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku;... . Tak, ako uviedol žalobca v žalobe, náš právny poriadok nepozná definíciu sponzoringu, ktorý je považovaný všeobecne za peňažnú alebo inú formu poskytnutú za protislužbu. Sponzoring je teda príspevok protiplnením a sponzorský príspevok je možné poukázať najčastejšie na základe zmluvy o reklame, kedy príjemca vykáže činnosti smerujúce k naplneniu marketingových cieľov sponzora. Z popísaného skutkového stavu správcom dane je nesporné, že žalobca sponzoroval síce pretekára Y. W., súčasne však prostredníctvom neho realizoval zmluvy o reklame, pričom správca dane a žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutí s definíciou podnikania upravenou v § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. dostatočne nevyporiadali, pretože vzťah medzi žalobcom, sponzorovaným a spoločnosťami, ktoré so žalobcom uzavreli zmluvy o reklame, nehodnotili ako celok, ale iba izolovane. Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v roku 2008 upravuje, že podľa § 49 ods. 2 môže platiteľ odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Právo na odpočítanie dane môže platiteľ uplatniť v súlade s § 51 ods.1 písm. a/ Zákona o dani z pridanej hodnoty v prípade, ak má od dodávateľa tovaru faktúru vyhotovenú podľa § 71 Zákona o dani z pridanej hodnoty. Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že platiteľ môže uplatniť právo na odpočítanie DPH z nakúpeného tovaru a služieb, ak má k dispozícii faktúru od dodávateľa a preukáže, že nákup, resp. poskytnutie služby bol za účelom podnikania. Ak teda žalobca poskytoval reklamu spoločnostiam Slovnaft, a.s., a PK moto, s.r.o., prostredníctvom pretekára, nedostatočne a nepresvedčivo správne orgány odôvodnili, prečo hodnotenie vzájomného vzťahu týchto subjektov zostalo nezohľadnené a podľa názoru súdu nie je rozhodujúce, či žalobca vykonával reklamnú činnosť ako činnosť vedľajšiu, pretože podstatné je, že podnikal. Z výpisu z obchodného registra je nesporné, že v predmete podnikania žalobca má aj reklamnú činnosť, a teda v tejto oblasti podnikal. Súd v tejto súvislosti poukazuje, že aj na predmetnú vec možno aplikovať (aj keď sa týka obdobia roku 2003, kedy platil zákon č. 289/1995 Z.z. o DPH) rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Sžf 48/2007, podľa ktorého vecná súvislosť zdaniteľných plnení platiteľa je daná, ak medzi nimi existuje ekonomický dôvod vzniku plnenia (kauza) a to bez ohľadu na existenciu priameho záväzkového právneho vzťahu. Je právne relevantné, či kauzou plnenia daňového subjektu, t.j. hospodárskym cieľom, pre ktorý sa plnenie uskutočnilo, bolo bez vlastného hospodárskeho prospechu daňového subjektu zabezpečiť finančného investora inému podnikateľskému subjektu - Železničnej spoločnosti, a.s., alebo či daňový subjekt tým sledoval vlastné ekonomické záujmy. V predmetnej veci ide o zabezpečenie finančného investora pretekárovi Y. W. prostredníctvom reklamných partnerov žalobcu, pričom ani správne orgány nespochybnili, že pretekár je samostatným daňovým subjektom, vo veci podal daňové podanie atď.. Aj podľa názoru súdu podmienkou odpočtu DPH je preto existencia vecnej súvislosti medzi prijatým zdaniteľným plnením a uskutočneným zdaniteľným plnením, t.j. ak sa preukáže vzájomná súvislosť medzi prijatým zdaniteľným plnením a uskutočneným zdaniteľným plnením, je daný dôvod na uskutočnenie odpočtu DPH. DPH podliehajú transakcie za protiplnenie a správne orgány nespochybnili finančné plnenie Slovnaftu, a.s. a PK moto, s.r.o., v súvislosti s reklamnou činnosťou žalobcu. Zákon č. 511/1992 Zb. v ustanovení § 48 ods. 2 upravuje, že odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môže zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté i v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Podľa § 48 ods. 6 - rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. V rozpore s vyššie citovaným ustanovením § 48 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. postupoval žalovaný, ak potvrdil dodatočné platobné výmery a to napriek tomu, že správca dane vzťah žalobcu, pretekára a reklamných partnerov žalobcu nehodnotil vo vzájomných súvislostiach, a teda pochybil. Žalovaný sa nevyrovnal ani s odvolacou námietkou žalobcu, že právny poriadok neukladá daňovému subjektu mať prostriedky na zabezpečenie motocykla atď. predtým, ako uzatvoril zmluvy o reklame. Ak bol takýto názoru prezentovaný, potom musí byť odôvodnený konkrétnym ustanovením príslušného právneho predpisu. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného a daňového úradu ako správcu dane sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto napadnuté rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. d/ zrušil a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je nevyhnutné opätovne posúdiť uzavreté zmluvy žalobcom so sponzorovaným, reklamnými partnermi žalobcu vo vzájomne súvislosti, prihliadnuť na ustanovenie § 3 ods. 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty v spojení s ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb.. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu trov konania. Žalobca si v žalobách uplatnil nárok na náhradu trov konania a to za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 331,13 EUR podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a to za 2 úkony (prípravu a prevzatie, podanie žaloby), teda 2x 130,16 EUR, 2x režijný paušál 7,81 EUR, spolu 275,94 EUR, daň z pridanej hodnoty 20% = 55,19 EUR, spolu náhrada za poskytnutie právnych služieb 331,13 EUR, vec vedená pôvodne pod sp. zn.: 1S/17/2013. Ďalej vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn.: 1S/18/2013 žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 331,13 EUR spočívajúce v sume súdneho poplatku za podanie žaloby v sume 66,-- EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 331,13 EUR a to za 2 úkony (príprava a prevzatie, žaloba), teda 2x 130,16 EUR, 2x režijný paušál v sume 7,81 EUR, spolu základ dane 275,94 EUR, DPH 20% = 55,19 EUR, celkom 331,13 EUR. Vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn.: 1S/19/2013 žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 331,13 EUR spočívajúce v sume súdneho poplatku za podanie žaloby v sume 66,-- EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 331,13 EUR a to za 2 úkony (príprava a prevzatie, žaloba), teda 2x 130,16 EUR, 2x režijný paušál v sume 7,81 EUR, spolu základ dane 275,94 EUR, DPH 20% = 55,19 EUR, celkom 331,13 EUR. Vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn.: 1S/20/2013 žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 331,13 EUR spočívajúce v sume súdneho poplatku za podanie žaloby v sume 66,-- EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 331,13 EUR a to za 2 úkony (príprava a prevzatie, žaloba), teda 2x 130,16 EUR, 2x režijný paušál v sume 7,81 EUR, spolu základ dane 275,94 EUR, DPH 20% = 55,19 EUR, celkom 331,13 EUR. Súd preskúmal predložené vyúčtovanie a žalobcovi priznal náhradu za poskytnutie právnej pomoci iba raz za prípravu a prevzatie, pretože ide o identické žaloby s rovnakým právnym problémom, teda 331,13 EUR. V ďalších pôvodne troch samostatných veciach náhradu za poskytnutie právnych služieb za 1 úkon právnej pomoci, teda podanie žaloby, teda 136,16 EUR + 7,81 EUR, spolu s režijným paušálom 7,81 EUR = 137,97 EUR, z toho 20% DPH predstavuje sumu 27,59 EUR, spolu 165,56 EUR x 3, čo je 496,68 EUR + 4x70 zaplatený súdny poplatok, spolu teda 1.107,81 EUR, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcu žalobcu na účet právneho zástupcu AK Novikmec, s.r.o., č. účtu: 12055308/5200 vedený v OTP Banka Slovensko, a.s., Vranov nad Topľou do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania súd rozhoduje na návrh podľa § 151 ods. 1, 2 (v spojení s §246c ods. 1 O.s.p.). Žalobca trovy konania nevyčíslil v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, preto vychádzal z trov vyčíslených v žalobách a trovy vyplývajúcich zo spisu (súdne poplatky). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.