KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Prešov27. 10. 2013plný text

Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoE/151/2013 z 27. 10. 2013

CitáciaUznesenie Krajského súdu Prešov z 27. októbra 2013, sp. zn. 7CoE/151/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8404114709.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/151/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8404114709
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8404114709.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ulici
Pribinovej č. 25 proti povinným 1/ D. E. a 2/ E. E., obom bývajúcim v P., na ulici A. č. XXXX/X, o vymoženie
sumy 467,37 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa
25.02.2013 č.k. 3Er 479/2004-44 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Oprávnený n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a povinným a súdnemu exekútorovi
sa ich náhrada n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením zamietol návrh povinných na zastavenie exekúcie. Exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške
160,62 eur a na ich zaplatenie zaviazal oprávneného. Ďalej vyslovil, že žiaden z ostatných účastníkov
nemá právo na náhradu trov exekučného konania.

Vykonaním dokazovaním mal za preukázané, že návrh povinných na zastavenie exekúcie nie
je dôvodný. Povinní sú právnymi nástupcami v návrhu pôvodne označeného povinného Z. E..
Zodpovednosť dediča za poručiteľove dlhy je vždy obmedzená výškou ceny nadobudnutého dedičstva.
Na druhej strane dedič nezodpovedá za poručiteľove záväzky len dedičstvom, respektíve jeho podielom
in natura alebo len vecou, ktorú zdedil, ale aj svojím vlastným majetkom do výšky ceny dedičstva,
ktoré nadobudol. Ak je dedičov, ktorí dedičstvo neodmietli viac, rozsah zodpovednosti každého z nich
sa spravuje výškou ceny majetku, ktorý fakticky nadobudol. Preto je nesprávny záver povinných o
tom, že pohľadávka zanikla v dôsledku jej neuplatnenia zo strany oprávneného v rámci dedičského
konania. Prihlásenie pohľadávky do dedičského konania nie je podmienkou úspešného vymáhania tejto
pohľadávky od dedičov. Za správne sa nedá považovať ani tvrdenie povinných o premlčaní pohľadávky
uplatňovanej v exekučnom konaní.

Čo sa týka predloženej notárskej zápisnice, táto nepredstavuje spôsobilý exekučný titul, nakoľko za
právneho predchodcu povinných vyhlásila vôľu osoba, ktorej záujmy boli v rozpore so záujmami
právneho predchodcu povinných.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovej lehote odvolanie oprávnený, ktorý ho navrhol zrušiť.
Ako dôvod uviedol, že otázku či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda či
sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej aj
právoplatne rozhodol. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd je povinný preskúmať
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul,
pričom poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného



titulu zákonom. V opačnom prípade žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal, a teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Hoci počas celého trvania exekučného
konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, v prípade nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia nastane situácia, kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, nakoľko
pohľadávka oprávneného bude premlčaná.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal uznesenie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že
odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej oprávnený a právny predchodca povinných uzatvorili zmluvu o úvere, súčasťou ktorej vo forme
pretlače bol uvedený text o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša Kušníra právnym predchodcom
povinných na uznanie záväzku z úvere v mene právneho predchodcu povinných v notárskej zápisnici ako
exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Takto udelené
plnomocenstvo sa za platný právny úkon označiť nedá, a preto advokát Mgr. Tomáš Kušnír nemohol
pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice v mene právneho predchodcu povinných a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu
a zastúpeného v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia
zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Uvedený rozpor so záujmami právneho predchodcu
povinných spočíva v tom, že jeho zástupca, ktorý mal právneho predchodcu povinných pri uznaní dlhu
a spisovaní notárskej zápisnice zastupovať bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo
za následok, že právny predchodca povinných si nemohol Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu
vybrať na základe svojej vôle.

Keďže ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a OZ) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú
musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Právny úkon urobený zástupcom nespĺňajúcim podmienky
upravené v ust. § 22 ods. 2 OZ je v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. V
prejednávanej veci zástupca povinného nedisponoval platným plnomocenstvom. Notárska zápisnica
predložená oprávneným nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu a to preto lebo
bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Za takejto situácie súd prvého stupňa
správne postupoval, ak exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP po vyhlásení za neprípustnú zastavil.

V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR z 12.5.2011 č.k. IV.
US 183/11 - 16. V obdobných právnych veciach, týkajúcich sa posudzovania notárskej zápisnice ako
exekučného titulu boli sťažnosti oprávneného odmietnuté ako zjavne neopodstatnené. Podľa záverov
Ústavného súdu jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul,
keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať a preto je podľa názoru Ústavného súdu z
ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak neexistuje
notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z
hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Zatiaľ
čo dôvody na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§57 ods.1 Exekučného
poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods.2 Exekučného
poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih kedy tak má alebo môže učiniť nie je v ňom
ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení
exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného
vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.



S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 O. s. p.
uznesenie ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v
odvolacom konaní úspešní povinní a súdny exekútor náhradu trov nežiadali priznať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 3Er/479/2004

    potvrdené