Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 8Co/94/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710208282 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8710208282.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci navrhovateľky E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. , H. XXXX/XX, právne zast. Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, Okružná 871/65, proti odporcom: 1/ D. J., nar. XX. X. XXXX, bytom P., H. XXXX/XX, 2/ D. J., nar. X. X. XXXX, bytom P. č. XXX, U., odporcovia právne zast. Mgr. Stanislavom Feketem, advokátom so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 42/97, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s prísl., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 13.4.2012 č.k. 7C 151/2010 - 100 a uzneseniu zo dňa 20.1.2012 č.k. 7C 151/2010 - 77 takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. P o t v r d z u j e uznesenie. Odporcom v 1. a 2. rade sa p r i z n á v a náhrada trov náhrada trov odvolacieho konania v sume 98,69 Eur a navrhovateľka je p o v i n n á ju uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk, alebo na účet právneho zástupcu žalovaných, ktorým je Mgr. Stanislav Fekete. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh na určenie, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností rodinného domu s. č. XXX na pozemku parc. č. 428, pozemku parc. č. 428 o výmere 1428 m2 nachádzajúcich sa v k. ú. U. zapísaných na LV č. XXX na Správe katastra Poprad v podiele 9/20-in k celku zamietol. Návrh na určenie, že darovacia zmluva uzatvorená medzi odporcom v 1/ rade a odporcom v 2/ rade, vklad ktorej bol povolený Správou katastra Poprad pod V 358/2011 je neplatná, zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi v 1/ rade náhradu trov konania nepriznáva. Navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi v 2/ rade iné trovy konania vo výške 68,40 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 423,13 Eur s tým, že iné trovy konania a trovy právneho zastúpenia je povinná zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu v 2/ rade Mgr. Stanislava Feketeho, advokáta, Nám. sv. Egídia 42/97, Poprad, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého vo forme notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade JUDr. Štefana Dugasa v Kežmarku N 79/2006, NZ 20085/2006, NCRls 19959/2006 z 24. 5. 2006 navrhovateľka s odporcom v 1/ rade uzatvorili darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu 9/20-tin k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. U. rodinnému domu s. č. XXX nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. 428, pozemku 428 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1428 m2 zapísaných na LV č. XXX v k. ú. U.. Súd ďalej zistil, že výzvou na vrátenie daru z 22. 7. 2010 navrhovateľka vo vzťahu k odporcovi v 1/ rade žiadala vrátenie predmetu darovacej zmluvy z dôvodu, že od uzavretia manželstva odporcu v 1/ rade 18. 6. 2008 sa jeho správanie k navrhovateľke zhoršilo. Od narodenia vnučky navrhovateľku prestal navštevovať, neumožňuje jej vídať vnučku, nenavštevuje ju na životné sviatky, Vianoce, nedáva darčeky. V roku 2009 nepomohol navrhovateľke pri prestavbe bytu v P.. Odporca v 1/ rade potvrdil, že prevzal predmetnú výzvu na vrátenie daru. Následne s odporcom v 2/ rade uzatvoril darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach. Vklad bol povolený Správou katastra pod V-358/2011. Z listu vlastníctva č. XXX vedeného na Správe katastra Poprad vyplýva, že na liste vlastníctva je odporca v 2/ rade zapísaný ako vlastník nehnuteľností rodinného domu s.č. XXX, pozemku parc. č. 428 o výmere 1428 m2 v k.ú. U. v podiele spolu 20/20-tin. Súd v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol čoho sa navrhovateľka domáhala a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca v 1/ a 2/ rade, opísal podstatný obsah výpovedí svedkov Q. J., J. J., D. P. a R. J., vec právne posúdil podľa v súlade s ustanovením § 80c O.s.p., § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 630 Občianskeho zákonníka a dospel k nasledovným záverom. Súd sa v konaní predovšetkým zaoberal otázkou právne významnou pre posúdenie tejto veci, či po uzatvorení darovacej zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom v 1/ rade dňa 24. 5. 2006 sa správal odporca v 1/ rade ako obdarovaný k navrhovateľke ako darkyni tak, že by bolo dôvodné domáhať sa vrátenia daru navrhovateľkou voči odporcovi v 1/ rade písomným prejavom vôle z 22. 7. 2010. Súd dospel k záveru, že po uzatvorení darovacej zmluvy sa odporca v 1/ rade k navrhovateľke nesprával spôsobom, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Z výpovede samotných účastníkov konania je zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi konania sa narušili v roku 2009, nejaký čas po narodení dcéry odporcu v 1/ rade v novembri 2008. Navrhovateľka vytýkala odporcovi v 1/ rade porušenie dobrých mravov najmä tým, že odporca v 1/ rade s manželkou nenechali jej ako babke vnučku bez ich prítomnosti, že prestal odporca v 1/ rade navštevovať navrhovateľku, a že v roku 2009 odporca v 1/ rade nepomohol navrhovateľke pri rekonštrukcii bytu. Z výsluchu svedkov i účastníkov konania súd dospel k názoru, že samotná skutočnosť, že odporca v 1/ rade s manželkou nenechali u navrhovateľky dcéru vo veku 1-2 rokov bez ich prítomnosti dôvodiac, že dcéra pri navrhovateľke plakala, nepredstavuje porušenie dobrých mravov. Je zrejmé, že navrhovateľka sa chcela potešiť z malej vnučky, však vzhľadom na vek dieťaťa je možné, že dieťa bez prítomnosti najmä mamy a osôb, s ktorými prichádza do styku dennodenne sa cíti neisté. Odporca v 1/ rade s dcérou predtým navrhovateľku navštevovali. Ak neskôr došlo k obmedzeniu návštev odporcu v 1/ rade u navrhovateľky súd je názoru, že k takému vývoju vzájomných vzťahov podstatnou mierou prispela i samotná navrhovateľka zasielaním nevhodných SMS-správ odporcovi v 1/ rade, čo samotná navrhovateľka nepoprela. Obsah SMS-správ potvrdil i svedok D. P.. Nemožno sa čudovať správaniu sa odporcu v 1/ rade a najmä jeho manželky k navrhovateľke po oboznámení sa s názorom navrhovateľky prejaveným v SMS-správach vo vzťahu k odporcovi v 1/ rade a jeho manželke. Odporca v 1/ rade ako dieťa má si ctiť rodičov, avšak ako otec rodiny má novozaloženú rodinu chrániť. Za hrubé porušenie dobrých mravov nemožno považovať skutočnosť, že odporca v 1/ rade nepomohol navrhovateľke pri rekonštrukcii bytu. Za daných okolností, že nešlo o rozsiahlu rekonštrukciu a vzhľadom na situáciu odporcu v 1/ rade, ktorý v čase rekonštrukcie prišiel domov z práce v zahraničí, vôbec nemožno hovoriť o akomkoľvek porušení dobrých mravov. Hrubým porušením dobrých mravov nie je ani súčasný postoj odporcu v 1/ rade k navrhovateľke - nenavštevovanie navrhovateľky, pretože vyplýva zo vzájomných narušených vzťahov medzi účastníkmi konania. Konanie odporcu v 1/ rade vytýkané navrhovateľkou vo výzve na vrátenie daru a v konaní nenapĺňa znaky hrubého porušenia dobrých mravov. Účinky právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru by nastali doručením výzvy odporcu v 1/ rade iba v prípade, že zo strany odporcu v 1/ rade by bolo preukázané správanie hrubo porušujúce dobré mravy. Keďže účinky právneho úkonu darcu smerujúce k vráteniu daru nenastali, návrhom na určenie, že darovacia zmluva uzatvorená medzi odporcom v 1/ rade a odporcom v 2/ rade je neplatná, a že navrhovateľka je podielová spoluvlastníčka nehnuteľností, nemožno vyhovieť, dôvodiac, že naďalej platí právny stav vyplývajúci z uzatvorenej darovacej zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom v 1/ rade. V čase uzatvorenej darovacej zmluvy medzi odporcom v 1/ rade a odporcom v 2/ rade bol odporca v 1/ rade ako vlastník nehnuteľností oprávnený s nehnuteľnosťami nakladať. Súd nezistil v konaní žiadny iný dôvod, pre ktorý by bol predmetný právny úkon neplatný. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporcovi v 1/ rade náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu trov konania neuplatnil. Odporcovi v 2/ rade súd priznal náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 423,13 Eur. Uvedenú sumu súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne vyčíslil a poukázal na jednotlivé ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, na základe ktorých pri výpočte postupoval. Navrhovateľka v podanom odvolaní proti tomuto rozsudku navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru navrhovateľky súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav. Súd sa v odôvodnení predmetného rozsudku v prevažnej časti opieral a svoje závery vyvodzoval z SMS - správ, ktoré údajne boli príčinnou rozvratu vzťahov medzi navrhovateľkou a odporcom v 1/ rade a jeho manželkou. Ani na jednom pojednávaní v tejto veci neboli dané SMS - správy odporcom predložené a teda nie je možné preukázať ich obsah. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti nepreskúmateľné a v žiadnom prípade nie je správne a relevantné sa o tieto SMS- správy opierať a brať ich do úvahy pri konečnom rozhodnutí súdu v predmetnej veci. Bez tohto dôkazu nie je možné hovoriť o nejakom vzájomnom nevhodnom správaní, resp. správaní v rozpore s dobrými mravmi medzi navrhovateľkou a odporcom v 1/ rade. Podľa názoru navrhovateľky ďalej správanie odporcu v 1/ rade voči navrhovateľke s prihliadnutím na ich rodinný vzťah matky a syna možno vyhodnotiť ako konanie, ktoré je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka sa od roku 2001 sama starala o tri maloleté deti, medzi nimi aj o odporcu v 1/rade, poskytovala im všetku starostlivosť a zabezpečenie, ktoré boli potrebné pre ich zdravý vývin. Odporcovi v 1/ rade v roku 2006 darovala spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam s tým, že odporcovi v 1/ rade tento dar bude prospešný pre jeho ďalší život a vytvorenie si prípadného vlastného bývania. Zo všetkých týchto okolností potom vyvstáva ako oprávnené aj očakávanie navrhovateľky, že správanie odporcu v 1/ rade ako jej syna bude voči nej na požadovanej úrovni a kvalite, že jej bude oporou a nápomocný v ďalších rokoch života a že spolu budú upevňovať silné rodinné väzby. Ako bolo preukázané aj dokazovaním v tomto konaní, správanie odporcu v 1/ rade voči navrhovateľke sa tak radikálne zmenilo, že tento s ňou prestal udržiavať akékoľvek kontakty. Tieto kontakty prerušil aj s ďalšími členmi rodiny, svojimi súrodencami, vôbec svoju matku nenavštevuje a to ani pri príležitosti jej narodenín či iných sviatkov. Neumožňuje jej vídať sa s jej vnučkou a tráviť s ňou čas, na čo má bez pochyby právo a nárok. Tieto skutočnosti boli v konaní potvrdené nielen výsluchom navrhovateľky, ale aj odporcu v 1/ rade a ostatných svedkov. Uvedené konanie odporcu v 1/ rade odôvodnene pociťuje navrhovateľka ako veľkú citovú ujmu a neprejavovanie akéhokoľvek záujmu odporcu v 1/ rade o ňu ako matku je možné s prihliadnutím na všetky okolnosti považovať za správanie, ktoré je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Právny zástupca odporcov vo vyjadrení k odvolaniu proti rozsudku navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. V celom rozsahu sa stotožnil s názorom súdu, že správanie odporcu v 1/ rade nenapĺňa znaky hrubého porušenia dobrých mravov. Súd v tejto súvislosti jasne uviedol, že ani súčasný postoj odporcu v 1/ rade k žalobkyni - nenavštevovanie navrhovateľky a ani to, že nepomohol pri rekonštrukcii bytu nie sú akýmkoľvek porušením dobrých mravov. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. K odvolacím námietkam navrhovateľky proti napadnutému rozsudku sa žiada uviesť nasledovné. Podľa ustálenej súdnej praxe predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci. Ak súd prvého stupňa dospel k záveru, že konanie odporcu vytýkané navrhovateľkou vo výzve na vrátenie daru nenapĺňa znaky hrubého porušenia dobrých mravov, nemožno tomuto záveru súdu prvého stupňa nič vyčítať. Súdna prax sa tiež ustálila na závere, že právo darcu domáhať sa daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí, predaj darovanej nehnuteľnosti, či neumožnenie darkyni stretávať sa s vnučkou obdarovaného nemožno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov. Otázka, s ktorou sa súd v konaní zaoberal, či k zhoršeniu vzťahov medzi darkyňou a obdarovaným došlo aj prispením darkyne zasielaním SMS - správ, tak, pri nepreukázaní hrubého porušenia dobrých mravov zo strany obdarovaného zostáva bez právneho významu. Odvolací súd preto v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Napadnutým uznesením zo dňa 20.1.2012 č.k. 7 C 151/2010 - 77 súd uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi v 1/ rade trovy konania vo výške 97,04 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 25,99 Eur s tým, že trovy právneho zastúpenia vo výške 25,99 Eur je navrhovateľka povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaných Mgr. Stanislava Feketeho do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že v právnej veci účastníkov nariadil na deň 9.11.2011 pojednávanie, ktorého sa navrhovateľka nezúčastnila, keď jej neúčasť ospravedlnil na pojednávaní právny zástupca z dôvodu, že pracuje v zahraničí na turnusy, pričom telefonicky minimálne pred týždňom mu oznámila, že sa nemôže na pojednávanie dostaviť vzhľadom na výkon práce. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca navrhovateľky, odporcovia v 1/ a 2/ rade a substitučný zástupca právneho zástupcu žalovaných. Právny zástupca žalovaných si písomným podaním zo dňa 14.11.2011 v spojení s podaním zo dňa 5.12.2011 uplatnil náhradu zavinených trov konania a predložil ich špecifikáciu. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 147 ods. 1 O.s.p. a dospel k nasledovným záverom. Súd zaviazal navrhovateľku na náhradu trov konania odporcu v 1/ rade a právneho zástupcu odporcov v súvislosti s odročeným pojednávaním dňa 9.11.2011, ktoré by inak neboli vznikli a ktorých vznik spôsobila svojím zavinením. Navrhovateľka prevzala predvolanie na pojednávanie dňa 15.10.2011, svoju neúčasť oznámila právnemu zástupcovi minimálne týždeň pred nariadeným termínom pojednávania, súdu ani odporcom resp. ich právnemu zástupcovi však svoju neúčasť vopred neoznámila a z nariadeného pojednávania sa neospravedlnila ani písomne, ani mailom ani telefonicky a neurobil tak ani jej právny zástupca. Nakoľko sa navrhovateľka pojednávania vo veci nezúčastnila, súd pojednávanie odročil. Preto má súd za to, že svojím správaním tak navrhovateľka zavinila vznik trov konania súvisiacich s účasťou odporcov a ich právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré muselo byť odročené pre neprítomnosť navrhovateľky a ktoré by inak neboli vznikli a na náhradu ktorých súd navrhovateľku zaviazal. Navrhovateľka v podanom odvolaní navrhla napadnuté uznesenie zrušiť. Rozhodnutie považuje za nesprávne. Poukázala ďalej na to, že na predmetnom pojednávaní sa zúčastnil aj právny zástupca navrhovateľky, ktorý ospravedlnil neúčasť navrhovateľky na pojednávaní z dôvodu pracovných povinností v zahraničí, pričom zároveň oznámil konajúcemu súdu, že navrhovateľka súhlasí s tým, aby sa vo veci pojednávalo v jej neprítomnosti. K odročeniu pojednávania dňa 9.11.2011 nedošlo z dôvodu, že by o to žiadal právny zástupca navrhovateľky, nakoľko tento súhlasil s pojednávaním v neprítomnosti navrhovateľky a teda nič nebránilo tomu, aby súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vo veci pojednával. Podľa názoru navrhovateľky súd dňa 9.11.2011 teda mohol pojednávať a na pojednávaní vypočuť prítomných účastníkov konania, resp. vykonať ďalšie dokazovanie listinnými dôkazmi. Navrhovateľka má za to, že tu nebol dôvod na odročenie pojednávania. V tejto súvislosti preto nemožno pripísať navrhovateľke zavinenie za to, že pojednávanie dňa 9.11.2011 bolo odročené a z toho dôvodu nie sú u nej ani splnené podmienky na to, aby mala povinnosť nahradiť trovy konania ostatným účastníkom, ako o tom bolo rozhodnuté súdom prvého stupňa. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že súd prvého stupňa na pojednávanie dňa 9.11.2011 osobitne predvolal navrhovateľku, ktorá je v konaní zastúpená právnym zástupcom. Ak výsluch navrhovateľky súd považoval za významný pre náležité zistenie skutkového stavu, nemožno tomuto postupu súdu prvého stupňa nič vyčítať. Či už by dňa 9.11.2011 pojednávanie neodročil a len za účelom vypočutia navrhovateľky nariadil ďalšie pojednávanie, nič to nemení na tom, že porušením procesných povinností navrhovateľky došlo, prípadne by došlo k pojednávaniu, ktoré možno posúdiť vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 147 O.s.p. ako nadbytočné. Ak teda súd prvého stupňa v napadnutom uznesení aplikoval ustanovenie § 147 O.s.p. je jeho postup správny. Odvolací súd preto v súlade s ustanovením § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p.. Predmetom odvolacieho konania vo vzťahu k odvolaniu proti uzneseniu o separátnych trovách sú trovy konania v sume 123,03 Eur. Odmena vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.) tvorí sumu 8,30 Eur, režijný paušál 7,63 Eur a 20 % DPH z tejto sumy 3,18 Eur spolu 19,11 Eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za písomné vyjadrenie vo veci samej tvorí sumu 58,69 Eur ( § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky), režijný paušál 7,63 Eur a 20 % DPH 13,26 Eur- spolu 79,58 Eur. Súčet uvedených odmien tvorí priznanú sumu 98,69 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.