Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Co/177/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713202016 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8713202016.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci navrhovateľky Bc. U. B., bytom O. XXXX/X, A., proti odporcovi Ing. M., bytom O. XXXX/X, o zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 7C 42/2013-42 zo dňa 24. 05. 2013 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného, o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 10C 169/2009 zo dňa 11. 12. 2009 tak, že zvýšil výživné zo sumy 85 Eur mesačne na sumu 130 Eur mesačne od 01. 03. 2013, ktoré je odporca povinný platiť k 20. dňu toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky. Dlžné výživné za obdobie od 01. 03. 2013 do 30. 05. 2013 v sume 135 Eur uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov a uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 10C 169/2009-37 zo dňa 11. 12. 2009 súd zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 15P 266/2005 zo dňa 16. 12. 2005 s právoplatnosťou k 23. 12. 2005 tak, že zvýšil výživné zo sumy 2 000 Sk na sumu 85 Eur mesačne počnúc dňom 28. 10. 2009 až do doby, kým sa nezmenia pomery. Zároveň súd rozhodol o dlžnom výživnom za obdobie od 28. 10. 2009 do 30. 11. 2009 v sume 21,09 Eur, k zaplateniu ktorých zaviazal odporcu v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V čase predchádzajúcej právnej úpravy bola navrhovateľka študentkou vysokej školy a príjem otca predstavoval 420 Eur mesačne, zároveň mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi, ktorému prispieval na výživu 82,90 Eur do marca roku 2013. Matka navrhovateľky poberala v tom čase príjem vo výške 750 Eur s tým, že mala približne výdavky na navrhovateľku vo výške 440 Eur mesačne. Následne súd citoval ust. § 62, § 75, 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a uviedol, že návrh na zvýšenie výživného súd považoval za dôvodný v súlade s citovaným ustanovením zákona. Z predchádzajúcej právnej úpravy výživného v roku 2000 je zrejmé, že došlo k zvýšeniu nákladov, ktoré navrhovateľka má pre ďalšiu svoju činnosť študentky vysokoškoláčky. Nie je zanedbateľné ani to, že pri rovnakom príjme odporcu k marcu 2013 odporcovi zanikla vyživovacia povinnosť voči synovi, ktorému prispieval na výživu mesačne sumou 82,90 Eur. Súd uznal tvrdenia odporcu, že pri nízkom mesačnom príjme po zohľadnení dvoch vyživovacích povinností mu ostali náklady na živobytie v minimálnej výške. I napriek tejto skutočnosti však odporca sám bol dobrovoľne ochotný prispievať vyššou sumou než bola určená predchádzajúcou právnou úpravou, a to vo výške 100 Eur, čo súd považoval za zodpovedný prístup k plneniu si vyživovacích povinností. Na druhej strane súd zohľadnil odôvodnené náklady, ktoré má navrhovateľka v súvislosti s prípravou na budúce povolanie, lebo je študentkou posledného ročníka vysokej školy, ďalej zohľadnil zánik vyživovacej povinnosti odporcu k synovi, a preto zmenil napadnutý rozsudok a zvýšil výživné zo sumy 85 Eur na sumu 130 Eur mesačne počnúc dňom 01. 03. 2013. Dlžné výživné za obdobie od 01. 03. 2013 do 30. 05. 2013 vo výške 135 Eur súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia vyššieho výživného, a preto súd s prihliadnutím na náklady, ako aj pomery otca ktoré má nepovažoval v prevyšujúcej časti návrh za dôvodný, a preto návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie odporca. Namietal zvýšenie výživného. Poukázal na to, že príjem matky navrhovateľky bude zvýšený o 5 %, lebo pracuje v Strednej odbornej škole v A. a jej príjem sa bude pohybovať vo výške 800 Eur mesačne. Zdôraznil, že pokiaľ matka navrhovateľky dáva navrhovateľke 400 Eur mesačne, tak jej zostane 400 Eur, avšak jeho celkový príjem je 420 Eur, pričom 130 Eur musí platiť výživné a zostane mu 290 Eur mesačne. Poukázal na to, že v roku 1998 založil navrhovateľke sporenie, kde jej posielal peniaze, a to od roku 2008 mesačne vo výške 47,50 Eur, aby mala na vysokoškolské štúdia. Navyše môže študent vysokej školy čerpať aj pôžičku zo študentského fondu. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľka má aj uložené finančné prostriedky, ako aj má iný príjem. Navyše chce ísť študovať do C. na stáž ako učiteľka odborných predmetov. Určenú výšku výživného nepovažoval za primeranú jeho majetkovým pomerom. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a určiť výživné vo výške 100 Eur mesačne od 01. 03. 2013 a dlžné výživné vo výške 45 Eur zaplatiť navrhovateľke v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázala na svoje odôvodnené náklady, ktoré má spojené s prípravou na budúce povolanie. Uviedla, že na pobyt do zahraničia je určená v rámci projektu ERAZMUS, nejedná sa o žiadnu stáž učiteľky odborných predmetov. Určenú výšku výživného považovala za kompromis medzi jej návrhom a možnosťami odporcu. Navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania, s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu od 18. 09. 2013, ako aj na internetovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa po skutkovej aj právnej stránke. K odvolaniu odporcu uvádza, že súd prvého stupňa správne postupoval, pokiaľ porovnával, či došlo k zmene pomerov na strane oprávnenej, ako aj povinného v čase porovnávaním pomerov predchádzajúcej právnej úpravy s pomermi v čase podania návrhu na zvýšenie výživného v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvého stupňa správne zohľadnil zánik vyživovacej povinnosti odporcu k synovi k 01. 03. 2013, ako aj správne zohľadnil zmenu pomerov, ktorá nastala u navrhovateľky v súvislosti s navštevovaním posledného ročníka na vysokej škole a s tým spojenými zvýšenými výdavkami na študijné pomôcky, ako aj stravné, ubytovanie na internáte. Tvrdené skutočnosti odporcom, že navrhovateľka má iný príjem, má možnosť si uhrádzať náklady spojené so štúdiom z nasporených finančných prostriedkov boli právne irelevantné z dôvodu, že výživné je osobným právom dieťaťa a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ktorá zodpovedá výške majetkových a sociálnych pomerov. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine) s tým, že pri posudzovaní sociálnych a majetkových pomerov povinného rodiča, ktorý má zákonnú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ktoré doposiaľ nenadobudlo schopnosť samo sa živiť, sa posudzujú aj majetkové pomery druhého rodiča, s ktorým navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti. Určené zvýšené výživné na navrhovateľku - vysokoškoláčku v zahraničí odvolací súd považoval za primerané sociálnym a majetkových pomerom i napriek preukázaným vyšším nákladom na uspokojovanie odôvodnených potrieb navrhovateľky. Namietané iné skutkové okolnosti týkajúce sa veci, odvolací súd nepovažoval za právne významné, a preto k nim nezaujal vecné stanovisko. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny vo výroku o zvýšení výživného, dlžnom výživnom a súvisiacom výroku o trovách konania v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zásadou úspechu navrhovateľky v odvolacom konaní, ktorej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Navrhovateľke však náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, lebo návrh na priznanie predložený nebol a z obsahu spisu preukázateľne žiadne trov odvolacieho konania navrhovateľke nevznikli (§ 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.