Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5CoE/129/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8810200529 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8810200529.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného ALIANCIA ADVOKÁTOV a.s., Podtatranského 1, 811 05 Bratislava, IČO: 35 744 715, proti povinnej neb. M. A., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. XXX/X, E. nad Y., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, o vymoženie 67,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8Er/50/2010-16 zo dňa 15.01.2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 8Er/50/2010-19 zo dňa 13.02.2013 jednohlasne takto r o z h o d o l : M e n í uznesenie súdu 1. stupňa č. k. 8Er/50/2010-16 zo dňa 15.01.2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 8Er/50/2010-19 zo dňa 13.02.2013 v jeho napadnutej časti tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Matejovi Kršiakovi trovy exekúcie vo výške 46,13 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením stupňa č. k. 8Er/50/2010-16 zo dňa 15.01.2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 8Er/50/2010-19 zo dňa 13.02.2013 súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 71,81 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie o zastavení exekúcie právne odôvodnil podľa ust. § 19 Občianskeho súdneho poriadku, § 7 Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pričom konštatoval, že z dedičského spisu sp. zn. 5D/195/07 zistil, že M. A., narodená XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. XXX/X, E. J. Y., zomrela dňa XX.XX.XXXX, teda pred podaním návrhu na začatie exekúcie. Povinná zomrela ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, čím stratila procesnoprávnu spôsobilosť. Preto súd prvého stupňa exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa právne podľa ust. §§ 196, 203 ods. 1 Exekučného poriadku v súlade s vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, pričom konštatoval, že v danom prípade dôvodom zastavenia exekúcie bolo zavinenie oprávneného, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie voči procesne nespôsobilému subjektu. Preto na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Súdnemu exekútorovi priznal právo na trovy exekúcie celkom vo výške 71,81 eur, pozostávajúcich z minimálnej paušálnej náhrady vo výške 33,19 eur, zvýšenej o 20 % DPH vo výške 6,64 eur, z náhrady hotových výdavkov - náhrada poštovného v sume 22,10 eur, telekomunikačné výdavky 3,95 eur a náhrada spisového materiálu 5,93 eur (oba spisu, kancelársky papier, náplň tonerov). Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách exekúcie, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Poukazujúc na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a na právnu literatúru oprávnený namietal, že exekučný súd nezbavuje povinnosť preskúmať exekučný titul aj z hľadiska jeho materiálnej vykonateľnosti skutočnosť, že exekučný titul je opatrený doložkou o formálnej vykonateľnosti. Exekučný súd skúma ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. danosť alebo nedanosť všetkých procesných podmienok konania podľa ustanovenia § 103 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, Skúma teda aj procesnú subjektivitu účastníkov konania - ich procesnú spôsobilosť. Povinná zomrela dňa XX.XX.XXXX, teda v čase rozhodovania exekučného súdu o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Aj v danom prípade mal exekučný súd skúmať existenciu podmienok konania podľa ust. § 103, teda mal skúmať aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. V takom prípade by exekučný súd musel zistiť, že oprávnená (mal na mysli zrejme povinnú) stratila spôsobilosť byť účastníkom konania dňa XX.XX.XXXX, a z toho dôvodu mal uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a po právoplatnosti tohto uznesenia mal exekučné konanie zastaviť. Ak by exekučný súd postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nedošlo by k začatiu exekúcie a tým by nemohlo dôjsť k vzniku trov na strane súdneho exekútora, nakoľko úkony exekučnej činnosti je možné vykonávať až po udelení poverenia. Oprávnený ďalej namietal, že z ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva možnosť, nie povinnosť zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie iba vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. Nie je jednoznačne stanovené, ale je ponechané na úvahe súdu, či v prípade zastavenia konania v dôsledku zavinenia oprávneného ho súd zaviaže na náhradu trov exekúcie. Exekučný súd by mal vždy ad hoc posudzovať, či dôvod, pre ktorý exekúciu zastavil, napĺňa znaky zavinenia oprávneného. V danom prípade je smrť povinnej objektívnou skutočnosťou, ktorá nastala nezávisle na vôli oprávneného, oprávnený nemal vedomosť o tejto skutočnosti a preto nemal dôvod konať tak, že by vedome podal návrh na vykonanie exekúcie voči procesne nespôsobilému účastníkovi, a preto by ani nemal byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd uznesenie v ním napadnutej časti zrušil a nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného, čo sa týka uloženia mu povinnosti zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, nie je dôvodné. Vo vzťahu k samotnej výške súdnemu exekútorovi priznaných trov exekúcie bolo potrebné napadnuté uznesenie zmeniť. Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Zo spisu nepochybne vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 29.12.2009. Povinná zomrela dňa XX.XX.XXXX, teda nepomerne skôr, než sa oprávnený svojom návrhom domáhal vymoženia nároku, priznaného mu exekučným titulom. Súd prvého stupňa zaviazal na zaplatenie trov exekúcie oprávneného dôvodiac, že tento zavinil zastavenie exekúcie, pretože podal návrh na vykonanie exekúcie proti procesne nespôsobilému subjektu. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu k rozhodnutiu, kto je v danom prípade povinný zaplatiť trovy exekúcie, dospel súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými, a to v tom zmysle, že nakoľko povinná zomrela pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, oprávnený svojím konaním, t. j. podaním návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej, ktorá zomrela, resp. nekonaním, t. j. nepreverením informácií o povinnej, zapríčinil zastavenie exekúcie. V tomto smere nemôže obstáť odvolacia námietka oprávneného, že exekučný súd mal skúmať existenciu podmienok konania podľa ust. § 103 Občianskeho súdneho poriadku, teda mal skúmať aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. V tomto prípade prvostupňový súd správne uložil povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a to z toho dôvodu, že povinná dňa XX.XX.XXXX, teda ešte pred začatím exekučného konania zomrela, a teda už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nebola spôsobilá byť účastníkom tohto exekučného konania. Oprávnený si pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neoveril najrelevantnejšie skutočnosti, podmieňujúce úspešné podanie návrhu na exekúciu, a to, či povinná žije a aj napriek tomu podal návrh na začatie exekúcie, ktorý bol ale od počiatku nedôvodný. Oprávnený sám zavinil zastavenie exekúcie, preto je v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku povinný znášať trovy exekúcie. Je síce pravdou, že smrť je objektívnou okolnosťou, ktorý oprávnený nemohol ovplyvniť, avšak táto objektívna okolnosť nemôže znamenať vyvinenie sa oprávneného zo zavinenia na zastavení exekúcie, ktorý zavinenie na jeho strane ospravedlňuje nevedomosťou o smrti povinnej. Zavinením oprávneného na zastavení exekúcie v zmysle citovaného ustanovenia § 203 Exekučného poriadku je potrebné rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pri rozhodovaní, či v danom prípade oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Preto tiež o tom, či oprávnený zavinil, že konanie muselo byť zastavené, možno uvažovať len z procesného hľadiska a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Samotnú skutočnosť, že povinná zomrela dávno pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie a oprávnený nevenujúc pozornosť tomu, či ten, proti komu mieni viesť konanie, má procesnú spôsobilosť, možno z uvedených dôvodov považovať za zavinenie oprávneného. Z postupu vyplývajúceho zo spisu existuje preto nepochybný dôvod na prijatie záveru o procesnom zavinení oprávneného na zastavení exekúcie, nakoľko návrh oprávneného na uskutočnenie exekúcie bol podaný po tom, čo povinná zomrela. Preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ ním bola povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, za správne. Vo vzťahu k samotnej výške trov exekúcie odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa ich priznal v nesprávnej výške. Z odôvodnenia napadnutého vyplýva, že súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, pozostávajúce z minimálnej paušálnej odmeny vo výške 33,19 eur, zvýšenej o 20 % DPH vo výške 6,64 eur a náhradu hotových výdavkov za poštovné celkom vo výške 22,10 eur, telekomunikačné výdavky vo výške 39,95 eur a náhradu spisového materiálu (obal spisu, kancelársky papier, náplň tonerov) vo výške 5,93 eur. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o priznanie minimálnej paušálnej odmeny, v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne, lebo takéto rozhodnutie je v súlade s ust. § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Vo vzťahu k hotovým výdavkom za poštovné, priznaným súdom prvého stupňa v sume 22,10 eur, odvolací súd konštatuje, že pre priznanie náhrady hotových výdavkov v takejto časti nie je daný dôvod. Aj keď si súdny exekútor vo vyúčtovaní trov exekučného konania (č. l. 12 spisu) uplatnil nárok na náhradu poštovného vo výške 22,10 za 17 odoslaných zásielok, z pripojeného spisu Exekútorského úradu JUDr. Mateja Kršiaka, sp. zn. EX 1359/2009 vyplýva, že súdny exekútor doručoval len jednu zásielku, a to povinnej - upovedomenie o začatí exekúcie. Žiadne ďalšie doručenky v spise exekútorského úradu a ani spise exekučného súdu neobsahuje. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že aj v prípade, že súdny exekútor doručovanie v uplatnenom rozsahu uskutočnil, je povinný takéto doručenie preukázať. V opačnom prípade mu nie je možné priznať náhradu hotových výdavkov súvisiacich s doručovaním nad rámec toho, čo vyplýva zo spisu. Keďže z predložených spisov vyplýva doručovanie len jedinej zásielky súdnym exekútorom, nemohol súd prvého stupňa priznať náhradu hotových výdavkov za viac, než jednu doručenku (zásielku), a to v sume 1,30 eur. Rovnako nesprávne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov ako náhradu za spisový materiál vo výške 5,93 eur (obal spisu, kancelársky papier, náplň tonerov). Súdnemu exekútorovi náhrada hotových výdavkov vo výške 5,93 eur za spisový materiál - obal spisu, kancelársky papier a náplň tonerov nepatrí. Tieto nároky nie je možné považovať za hotové výdavky v zmysle § 22 cit. vyhlášky, podľa ktorého súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Náklady na takýto tzv. kancelársky materiál sú súčasťou administratívnych prác, ktorých náhrada za ich použitie v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Z uvedeného teda vyplýva, že súdnemu exekútorovi patria trovy exekúcie, pozostávajúce z minimálnej paušálnej odmeny vo výške 33,19 eur, z náhrady hotových výdavkov za poštovné vo výške 1,30 eur a za telekomunikačné výdavky vo výške 3,95 eur, spolu teda vo výške 38,44 eur, zvýšenej o 20 % DPH, t. j. o 7,69 eur, čo celkom predstavuje sumu 46,13 eur. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 220 Občianskeho súdneho poriadku zmenil tak, že oprávnenému uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie celkom vo výške 46,13 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.