Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 11CoE/47/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812200029 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8812200029.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného: verita, s.r.o., Karpatská č. 18, Bratislava, IČO: 35940875, proti povinnému: Q. A., nar. XX.X.XXXX, XXX XX C. č. XXX, o vymoženie 611,56 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 11 Er 7/2012 - 15 zo dňa 17. apríla 2012, jednomyseľne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (Ex 5839/11) zo dňa 20.12.2011. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že exekučným titulom v danom prípade je rozhodcovský rozsudok, vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. IIC1110051 (s vyznačenou právoplatnosťou dňa 7.11.2011 a vykonateľnosťou dňa 11.11.2011). Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere č. 9153086408 zo dňa 5.8.2008 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, pričom účastníci sa v rámci zmluvy o úvere v bode 7 zmluvy dohodli, že akékoľvek spory vzniknuté zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o vznik, platnosť, výklad zmluvy o úvere, budú riešené v súlade s rozhodcovskou doložkou, uvedenou vo všeobecných obchodných podmienkach v II. časti v bode 10 Spoločné ustanovenia, upravujúcom riešenie sporov a rozhodcovskú doložku. Súd prvého stupňa, za aplikácie ustanovení 41 ods.2 písm. d/, § 44 ods.2 Exekučného poriadku, t.j. zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ďalej § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods.1,2 § 53 ods.1, 4 písm. r/, 5 Občianskeho zákonníka a napokon č.l. 169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 2,3 a 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vrátane jej Príloh vyslovil, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v tejto veci je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná, nakoľko nebola spotrebiteľom individuálne vyjednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu a úroveň informovanosti a nemal možnosť obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Okresný súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou zmluvnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore tak s vnútroštátnymi ako aj európskymi normami spotrebiteľského práva. Proti rozhodnutiu podal včas odvolanie oprávnený, písomným podaním zo dňa 7.5.2012, z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm. d/, f/ a § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p., v celom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alebo aby v zmysle § 221 ods.1 O.s.p. vec v celom rozsahu zrušil a vrátil ju okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmavať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z.z., má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z.z.. Vyplýva to z § 159 ods.2 O.s.p.. Exekučný súd nedisponuje právomocou posudzovať vecnú správnosť, t.j. skutkové a právne závery rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Možné je len preskúmavanie, pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods.1 písm. c/ z.č. 244/2002 Z.z.. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, zriadenou a pôsobiacou v Slovenskej republike v súlade so zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu NBS. Nejde tu o žiadny nebankový subjekt. V tejto súvislosti poukázal na to, že ustanovenie § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zakotvovalo povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, zriadeným podľa osobitného zákona. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku, nevynímajúc zreteľ na zásadu zákazu retroaktivity v právnom poriadku Slovenskej republiky. Povinný sa vo veci nevyjadril. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Konštatuje v zásade správnosť dôvodov a na doplnenie a zdôraznenie ich správnosti uvádza tieto ďalšie dôvody: V súvislosti s námietkami odvolateľa, odvolací súd poukazuje v prvom rade na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21. 3. 2012 sp. zn. 4Cdo 1/2012, v ktorom Najvyšší súd SR judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci, ktorou táto nepochybne je (táto skutočnosť odvolateľom ani rozporovaná nebola), za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy, premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Princíp vigilantibus iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky predmetného spotrebiteľského vzťahu. Rozhodcovská zmluva podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Rozhodcovská zmluva teda musí mať písomnú formu a písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Nepostačuje odkaz na všeobecné obchodné podmienky ako súčasť zmluvy o úvere. Ak súčasťou všeobecných obchodných podmienok je zmluva, ktorá pre svoju platnosť vyžaduje písomnú formu, potom tieto musia byť podpísané účastníkmi právneho vzťahu. Len tak je zachovaná písomná forma rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pretože vo veci rozhodoval rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy, potom oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie podľa § 41 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z.. Z tohto dôvodu rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia zamietol. Nie je možné viesť exekúciu, keď u oprávneného chýba titul na vedenie exekúcie, vydaný na to oprávneným orgánom, a to rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou. Dohodu o rozhodcovskej zmluve v spotrebiteľskej zmluve navyše možno pripustiť len za predpokladu, že podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivé konanie, nesplnenie čoho znásobuje neprijateľnosť rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky. Ustanovenie § 37 ods.1 citovaného zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje napríklad preskúmanie rozhodcovského rozsudku, podľa ktorého sa účastníci rozhodcovského konania môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak. Účastník rozhodcovského konania má v zmysle dohody právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15 dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi rozhodcovského konania. Takáto dohoda zo zmluvy o úvere, obchodných podmienok, ani z rozhodcovskej doložky nevyplýva, a teda je rozhodcovské konanie jednoinštančné na rozdiel od súdneho konania, ktoré je v zásade dvojinštančné. Tento nedostatok procesného pravidla znamená to, že nie je poskytnutá zvýšená ochrana spotrebiteľa, ktorú je potrebné v takomto prípade zabezpečiť. Rozhodcovská doložka (ak by sa o nej uvažovalo ako platne uzavretej z hľadiska formy) v tomto prípade, je upravená v zmluvných dojednaniach v bode 7 zmluvy o úvere (č.l. 10 spisu), podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou, uvedenou vo všeobecných obchodných podmienkach. Obchodné podmienky pre úver a to II. časť bod 10 bod 10.2 (č.l. 12/II. spisu), upravujú dohodu zmluvných strán na rozhodcovskej doložke, týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov, vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/ alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy a to: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka (pôvodný oprávnený), predloží spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania a b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient (povinný), predloží spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Rozhodcovská doložka, tak ako je naformulovaná v typizovanom tlačive pochádzajúcom od oprávneného, obchádzajúc možnosti zabezpečenia náležitej ochrany práv povinného a potláčajúc základné procesné postupy súdneho konania, stavia povinného do situácie vzdania sa vopred práv, ktoré priznáva zákon, jednoznačne bez jeho uvedomenia si dôsledkov a závažnosti možného stavu do tej miery, aby venoval rozhodcovskej zmluve zvýšenú pozornosť. Zákonná úprava (zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách), pritom v záujme ochrany práv spotrebiteľa, určuje v prípade rozhodcovských zmlúv povinnosť pre dodávateľov služieb spotrebiteľom preukázateľne poučiť spotrebiteľa - klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy konkrétnym spôsobom a zabezpečiť, aby klient mal možnosť uzrozumenej voľby, vyjadrenej následne informovaným súhlasom, resp. nesúhlasom. Oprávnený z tohto hľadiska nedal povinnému na výber, neumožnil mu reálnu uvedomelú voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom, naformulujúc rozhodcovskú zmluvu (doložku) vopred spolu s ostatnými zmluvnými podmienkami. Pokiaľ oprávnený poukázal v rámci odvolacích dôvodov na ustanovenie § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách s poukazom na povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, neskoršou novelizáciou zákonodarca zvolil presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a aby klient mal možnosť voľby. Oprávnený v danom prípade nepreukázal, žeby takúto možnosť voľby povinnému umožnil. Možno tak uzavrieť, že v danom prípade ide o povinným formálne odsúhlasenú vopred pripravenú a oprávneným predloženú rozhodcovskú doložku. Z týchto dôvodov napokon odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec zverenej právomoci, že svojim postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a dostatočne zistil skutkový stav, preto potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.