Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3S/22/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200218 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200218.1 Rozhodnutie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu DOBRO, s.r.o. Prešov, Sekčovská č. 54, Prešov, IČO 36 493 279, zastúpeného BENČÍK&PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., Františkánske námestie 4, Prešov, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná č. 33, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 7. januára 2013, číslo: 1100305/1/4468/2013 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 5. októbra 2012, číslo: 9700402/5/2835691/2012/Andr na základe žaloby takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 7. januára 2013, číslo: 1100305/1/4468/2013 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 5. októbra 2012, číslo: 9700402/5/2835691/2012/Andr podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie. Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 571,58 Eur, ktoré je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku tak, že sumu 70,- Eur je povinný zaplatiť žalobcovi a sumu 501,58 Eur je povinný poukázať na bankový účet právneho zástupcu žalobcu BENČÍK&PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., vedený v G. banke, a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: XXXXXX o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 7.1.2013 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov zo dňa 5.10.2012, číslo: 9700402/5/2835691/2012/Andr (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej zákon č. 563/2009 Z.z.) žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty určenej podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z.z. za zdaňovacie obdobie januára 2010 v sume 4 064,79 Eur tak, že podľa § 74 ods. 5 citovaného zákona odvolaniu nevyhovel a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že žalobca (ďalej len odvolávajúci sa) podal proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu odvolanie v ktorom namietal porušenie § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z.. Odôvodnil ho tým, že daňový úrad za zdaňovacie obdobie januára až december 2010 vyrubil daň z pridanej hodnoty 12 samostatnými rozhodnutiami datovanými dňa 5.10.2012, ktoré zaslal do vlastných rúk daňovému subjektu, ale iba v 4 poštových zásielkach, tak sa stalo, že správca dane má dôkaz o doručení rozhodnutí iba 4 doručenky namiesto 12 doručeniek. Odvolávajúci sa vyslovil názor, že správca dane mal 12 rozhodnutí doručiť poštou na doručenku 12 samostatnými zásielkami. Poukazoval na § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. podľa ktorého správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonávaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. V zmysle tohto ustanovenia doručenie rozhodnutí v daňovom konaní, od ktorého začína plynúť 15 dňová lehota na odvolanie, možno nesporne považovať za takýto úkon. Bez doručenia rozhodnutia určujúceho rozdiel dane by sa daňový subjekt nedozvedel o výške daňovej povinnosti a nemohol by podať odvolanie. Doručovanie písomností je jeden z mála prípadov, keď dôkazná povinnosť zaťažuje správcu dane. V nadväznosti na postup správcu dane, že dňa 10.8.2012 začal proces určovania dane podľa pomôcok a dňa 13.8.2012 vyhotovil protokol o určení dane podľa pomôcok odvolávajúci sa namietal tvrdenie správcu dane, že nepredložil daňové doklady pre výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za rok 2010; toto tvrdenie považoval za nepravdivé. Uviedol, že daňový úrad sám v rozhodnutí priznal, že daňový subjekt pri výkone daňovej kontroly dňa 24.4.2012 predložil časť dokladov, a to evidenciu záznamov pre účely DPH za zdaniteľné obchody uskutočnené v roku 2010, odberateľské faktúry a časť pokladničných dokladov. Dodal, že údajná nespolupráca s daňovým subjektom bola spôsobená splnomocnených zástupcom Ing. B. E., ktorý túto skutočnosť aj sám priznal, čím spôsobil škodu daňovému subjektu, ktorú aj uznal. Tento problém potom nie je v daňovom subjekte, ale v jeho zástupcovi, ktorý si neplnil povinnosti vyplývajúce zo zastúpenia daňového subjektu. Odvolávajúci sa ďalej namietal, že ak správca dane nevyužil ako pomôcky jemu doručené účtovné doklady daňového subjektu, porušil tým § 48 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.. Ako dôvod uviedol skutočnosť, že kompletné účtovníctvo predložil dňa 24.8.2012, čo potvrdil aj správca dane v rozhodnutí, podľa ktorého dňa 24.8.2012 a dňa 27.8.2012 tretie osoby predložili správcovi dane doklady ku kontrole. Tretími osobami boli Ing. E., predchádzajúci zástupca daňového subjektu, a JUDr. Q., nový splnomocnený zástupca daňového subjektu. Správca dane pritom akceptoval JUDr. Q., pretože práve jemu doručoval napadnuté rozhodnutie. Nesúhlasil s dôvodmi správcu dane, pre ktoré nepoužil tieto doklady ako pomôcky (že správca dane ich môže a nemusí využiť ako pomôcky). Domnieval sa, že doklady mohol a mal využiť ako pomôcky, pričom doručenie dokladov pre účely daňovej kontroly nie je podmienené splnomocnením. Tieto doklady môže doniesť ktokoľvek do podateľne správcu dane alebo podať na pošte bez toho, aby musel mať splnomocnenie na tento úkon. Za principiálnu námietku považoval tú, že správca dane nemal vôbec v tomto prípade aktivizovať mechanizmus určenia dane podľa pomôcok podľa § 48 a § 49 zákona č. 563/2009 Z.z.. Za absurdné považoval to, že správca dane ako jedinú pomôcku použil daňové priznanie daňového subjektu za kontrolované zdaňovacie obdobie. V tejto súvislosti poukázal aj na ustanovenie § 48 ods. 5 zákona, podľa ktorého je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Z tohto ustanovenia vyplýva povinnosť, nie oprávnenie prihliadnuť na zistené okolnosti vyznievajúce v prospech daňového subjektu. Uviedol, že pozná najmenej tri ďalšie pomôcky ktoré mal správca dane využiť v rámci výkonu kontroly, a to: účtovné doklady daňového subjektu predložené dňa 24.8.2012, evidencia DPH na vstupe a výstupe za zdaňovacie obdobia rokov 2008 a 2009 a znalecký posudok z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo. Pretože správca dane nepoužil ani jednu z týchto pomôcok, porušil ustanovenie § 48 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.. Ďalej odvolávajúci sa citoval § 48 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. podľa ktorého správca dane je oprávnený použiť ako pomôcky aj vlastné poznatky zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu alebo údaje podobných podnikateľských subjektov porovnateľných s kontrolovaným daňovým subjektom. Napriek tomu, že správca dane vedie evidenciu daňového subjektu vrátane osobného účtu a mal informácie o obratoch, o základe dane, DPH na vstupe a na výstupe aj za predchádzajúce roky, tieto informácie nevyužil. Vyčíslenie dane doviedol do absurdného štádia, pretože daň na vstupe vyčíslil v nulovej hodnote a daň na výstupe vyčíslil v 100 % výške uvedenej v daňovom priznaní. V závere odvolania daňový subjekt namietal, že správca dane pred použitím pomôcok mal uprednostniť postup podľa § 25a zákona č. 563/2009 Z.z. a vyčísliť daň na základe znaleckého posudku. Na základe podaného odvolania žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. a zistil tento skutkový stav. Daňový úrad Prešov na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 9700402/1/537904/2012/Andr zo dňa 20.03.2012 začal dňa 16.04.2012 výkon daňovej kontroly u platiteľa dane z pridanej hodnoty DOBRO, s. r. o. Prešov, Sekčovská 54, Prešov za zdaňovacie obdobie január až december 2010. Dňa 24.04.2012 daňový subjekt predložil pre účely daňovej kontroly iba časť dokladov, t. j. časť evidencie záznamov o dodaných tovaroch a službách a vystavené faktúry za zdaniteľné obchody v roku 2010 a časť neočíslovaných pokladničných dokladov bez akejkoľvek evidencie. Doklady z ktorých bolo uplatnené právo na odpočítanie dane ku kontrole predložené neboli. Išlo o evidenciu záznamov o prijatých službách a prijaté faktúry. Preto výzvou č. 9700402/5/254174/2012/Andr zo dňa 07.05.2012, doručenou dňa 14.05.2012, správca dane vyzval daňový subjekt na predloženie v nej uvedených účtovných dokladov, v lehote do 8 pracovných dní od doručenia tejto výzvy. V tomto prípade lehota uplynula dňa 24.05.2012. Keďže si daňový subjekt túto povinnosť v stanovenej lehote nesplnil aj napriek tomu, že to telefonicky sľúbil, správca dane zaslal opakovanú výzvu na splnenie uvedenej povinnosti č. 9700402/5/521348/2012/Andr zo dňa 24.05.2012, ktorá bola doručená dňa 29.05.2012. V tejto výzve správca dane určil lehotu na splnenie povinnosti 15 dní od jej doručenia, t. j do 19.06.2012. Až dňa 20.06.2012 sa dostavil na daňový úrad poverený zástupca daňového subjektu Ing. B. E., no žiadne doklady za kontrolované zdaňovacie obdobia nepredložil, a opäť prisľúbil, že ich predloží nasledujúci deň (zápisnica č. 9700402/5/1040992/2012/Andr). Nestalo sa tak. V telefonickom rozhovore dňa 21.06.2012 so správcom dane uviedol, že „to nestihol", ale dal ďalší prísľub, že sa tak stane dňa 25.06.2012 (úradný záznam č. 9700402/5/1125152/2012). Vzhľadom na tieto skutočnosti správca dane predvolal na deň 17.07.2012 na ústne pojednávanie konateľa daňového subjektu Ing. W. B., ktorého tiež vyzval na predloženie daňových dokladov s upozornením, že, ak si povinnosť vyplývajúcu z § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. nesplní, správca dane určí daň podľa pomôcok (predvolanie č. 9700402/5/1124094/2012/Andr zo dňa 21.06.2012). Ani konateľ daňového subjektu v deň pojednávania nepredložil žiadne doklady, a ani sa k daným skutočnostiam nevyjadril. Na to správca dane podaním č. 9700402/5/1799795/2012/Andr. ktoré bolo doručené konateľovi (dňa 09.08.2012) a poverenému zástupcovi (dňa 24.07.2012, v tento deň bola ukončená daňová kontrola) oznámil daňovému subjektu, že dňa 10.08.2012 začne určovanie dane podľa pomôcok, pretože nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z., lebo daňový subjekt si nesplnil pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť. Na základe výsledkov určovania dane podľa pomôcok správca dane vyhotovil protokol č. 9700402/5/2164347/2012/Andr zo dňa 13.08.2012, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie č. 9700402/5/2196370/2012/Andr zo dňa 14.08.2012, daňový subjekt fakticky prevzal dňa 07.09.2012, t. j. osemnásty deň od uloženia zásielky. Správca dane posúdil prevzatie tejto zásielky v zmysle podmienok doručovania uvedených v § 31 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., na základe čoho zásielka bola prevzatá dňa 04.09.2012. Dňa 24.08.2012 sa dostavili na daňový úrad Ing. B. E. a JUDr. V. Q. za účelom predloženia dokladov, ktoré v priebehu výkonu kontroly neboli k dispozícii. Ich rozsah je uvedený v zápisnici z ústneho pojednávania č. 9700402/5/2316848/2012/Andr. Splnomocnený zástupca JUDr. V. Q. doručil na daňový úrad vyjadrenie k protokolu o určení dane podľa pomôcok dňa 26.09.2012 a dňa 27.09.2012 bolo doručené doplnenie tohto vyjadrenia. Následne na to správca dane podaním č. 9700402/5/2811689/2012/Andr zo dňa 08.10.2012 oznámil daňovému subjektu, že uvedené vyjadrenia k protokolu nie sú účinné, pretože boli podané v čase, keď lehota určená v § 49 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. uplynula. V nadväznosti na to správca dane vydal rozhodnutie č. 9700402/5/2835691/2012/Andr zo dňa 05.10.2012, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 4 064,79 eura za zdaňovacie obdobie január 2010, proti ktorému podal v zákonnej lehote odvolanie daňový subjekt. Ďalej žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 24 ods. 1, § 25a ods. 1, § 31 ods.1 písm. b), ods. 3, § 45 ods. 2 písm. d), § 46 ods. 1, ods. 9 písm. b), § 48 ods. 1 písm. c), ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 49, ods. 2, ods. 3, § 68 ods. 2 písm. c), ods. 5, § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. a uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu § 74 ods. 5 citovaného zákona, pričom sa riadil vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Rozsah skúmania zameral na dodržanie zákonných podmienok na aplikovanie § 48 zákona č. 563/2009 Z.z.. V zmysle tejto právnej úpravy na to, aby správca dane mohol aplikovať § 48 zákona č. 563/2009 Z.z., teda zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok, musia byť splnené zákonné podmienky uvedené v § 48 ods. 1 citovaného zákona. Na základe preukázateľne vykonaných procesných úkonov správcu dane a nevykonaných povinných procesných úkonov daňového subjektu bola v danom prípade splnená zákonná podmienka na aplikáciu § 48 zákona č. 563/2009 Z.z., uvedená v ods. 1 písm. c). Zo spisového materiálu je preukázané, že daňový subjekt nesplnil povinnosti uvedené v § 45 ods. 2 v nadväznosti na § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.. Je preto nedôvodné tvrdenie daňového subjektu, že správca dane vôbec nemal aktivovať proces určenia dane podľa pomôcok. Ak teda správca dane určil daň podľa pomôcok, procesne postupoval v súlade so zákonom pričom zdôraznil zásadnú právnu skutočnosť, že pri určení dane podľa pomôcok správca dane a aj odvolací orgán vydávajú rozhodnutie procesného charakteru, pričom správca dane v týchto prípadoch nevykonáva dokazovanie, ani nezisťuje skutkový stav veci tak, ako v priebehu výkonu kontroly. Aj námietku žalobcu vo vzťahu k porušeniu § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. žalovaný vyhodnotil ako nedôvodnú. Zo spisového materiálu vyplýva, že rozhodnutie bolo doručené do vlastných rúk dňa 11.10.2012 splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu. Obsah poštovej doručenky jasne identifikuje číslo doručovaného rozhodnutia. Niet preto pochýb o tom. že správca dane preukázal jeho doručenie spôsobom stanoveným v § 31 ods. 1 zákona. Spôsob doručovania každého rozhodnutia osobitnou doručenkou, ktorého sa dožaduje odvolávajúci sa, nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona. V odvolaní namietal aj voči tvrdeniu správcu dane. že nepredložil daňové doklady pre výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2010. Aj túto námietku považoval odvolací orgán za neopodstatnené. Daňový subjekt síce predložil časť záznamov, ktoré však neboli totožné s údajmi uvedenými v daňovom priznaní. Predložil faktúry za rôzne činnosti, dobropisy bez označenia odberateľa a časť neočíslovaných pokladničných dokladov bez evidencie. Pre správne posúdenie zdaniteľných obchodov z ktorých si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v § 70 stanovil daňovému subjektu povinnosti, ktoré si daňový subjekt nesplnil. Nepredložil evidenciu záznamov o dodaných a prijatých tovaroch a službách a doklady, na základe ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane. Nestalo sa tak aj napriek niekoľkým výzvam správcu dane, v ktorých boli identifikované účtovné doklady potrebné pre výkon kontroly, a aj napriek neustálym prísľubom na splnenie tejto povinnosti. Doklady nedoložil ani sám daňový subjekt na ústnom pojednávaní dňa 17.07.2012 (zápisnica č. 9700402/5/1796571/2012/Andr). Oprávnene teda správca dane prijal záver, že daňový subjekt ako nositeľ tejto povinnosti, v danom prípade v osobe poverenej jeho zastupovaním, daňové doklady pre výkon daňovej kontroly nepredložil. Ak navodzuje za tento stav zodpovednosť povereného zástupcu, táto skutočnosť je iba jeho vnútorným problémom, a nemá vplyv na to, že povinnosť bola zákonom uložená daňovému subjektu. V ďalšej časti odvolania sa daňový subjekt zameral na námietky voči vykonaným, ale najmä „nevykonaným" procesným úkonom správcu dane už v samotnom prebiehajúcom procese určovania dane podľa pomôcok. Tieto námietky odvolací orgán vyhodnotil ako námietky podané nad rozsah možnosti skúmania napadnutého rozhodnutia. Ak bola daň určená podľa pomôcok, bol zúžený aj rozsah skúmania takéhoto rozhodnutia. Daňový subjekt mohol namietať iba v rozsahu, v akom je oprávnený sa písomne vyjadriť k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Ak teda daňový subjekt podal v odvolaní námietky aj iného charakteru, v zásade tieto nemôžu ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Námietkami neovplyvňujúcimi zákonnosť napadnutého rozhodnutia sú námietky, ktoré daňový subjekt smeroval voči rozsahu použitých pomôcok. V odvolaní pomenoval jednotlivé druhy pomôcok, ktoré mal správca dane v procese určovania dane podľa pomôcok využiť. Za absurdné považuje to, že správca dane využil ako pomôcku iba daňové priznanie a nevyužil najmenej tri jemu známe pomôcky. Poukázal aj na § 25a zákona č. 563/2009 Z. z., kde je daná možnosť požiadať znalca o vyčíslenie dane na základe znaleckého posudku. K tomu uviedol, že zákonodarca nijakým spôsobom nevymedzil, že pomôcky uvedené príkladom v § 48 ods. 3 zákona musia byť v procese určenia dane podľa pomôcok nevyhnutne použité, lebo ak nie, malo by to vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Vplyv na zákonnosť rozhodnutia má iba zistenie, že na postup podľa § 48 (určenie dane podľa pomôcok) neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 48 ods. 1 tohto zákona. Na margo využitia znaleckého posudku uviedol, že v daňovom konaní nie je možné určiť daň podľa znaleckého posudku. Táto právomoc je vymedzená iba správcovi dane rozhodnutím. Toto ustanovenie si daňový subjekt nesprávne vysvetľuje v tom, že za skutočnosť dôležitú pre správne určenie dane považuje samotnú daň. Nie je tomu tak. Ide o inú skutočnosť, ktorá podmieňuje správnosť určenia dane. Daňový subjekt argumentoval aj tým. že kompletné účtovníctvo predložil dňa 24.08.2012 a dňa 27.08.2012 preto daňové doklady mal správca dane využiť ako pomôcky. Ani tento argument nie je právne účinný. Ustanovenie § 48 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. upravuje správcovi dane možnosť použiť doklady ako pomôcky, ale nie povinnosť ich použiť. V rozpore s uvedeným ustanovením zákona práve takýmto spôsobom daňový subjekt nesprávne povyšuje možnosť správcu dane na povinnosť správcu dane. V konečnom dôsledku správca dane v rozhodnutí uviedol dôvody, prečo tieto doklady ako pomôcky nevyužil. K argumentácii daňového subjektu, aj keď nesúvisela s meritom veci, o možnosti kýmkoľvek doniesť doklady do podateľne správcu dane alebo doručiť poštou, poznamenal, že teoreticky je to možné. Pri tomto spôsobe doručenia dokladov je však identita osoby ktorej sa doklady týkajú zrejmá z písomného podania tohto subjektu. V danom prípade však bola situácia úplne iná. Uvedené osoby sa dňa 24.08.2012 mali zúčastniť ústneho pojednávania vo vzťahu k výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010 u správcu dane, vyvolaného konateľom daňového subjektu. Ak boli tieto osoby oprávnené konať v mene daňového subjektu (na tomto pojednávaní konateľ prítomný nebol), museli byť na takéto úkony daňovým subjektom splnomocnené. Napokon daňový subjekt neúčinne namietal aj voči aplikácii § 48 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.. Správca dane zistil skutočnosti ktoré považoval za výhodné pre daňový subjekt a aj na ne prihliadal. Z tohto ustanovenia zároveň ale nevyplýva, že tieto okolnosti má povinnosť správca dane vyhľadávať. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Namietal pochybenia správnych orgánov v rovine hmotnoprávnej aj procesnoprávnej. Vyslovil názor, že sa žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými odvolávacími námietkami žalobcu a preto je rozhodnutie pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Namietal, že 12 rozhodnutí správcu dane malo byť žalobcovi, ako mesačnému platcovi DPH, doručených 12 samostatnými doporučenými zásielkami, nie štyrmi, preto bol porušený § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z.. Tvrdenie daňového úradu, že určil - vyrubil daň podľa pomôcok v súlade s § 48, § 49 zákona č. 563/2009 Z.z., lebo žalobca nepredložil daňové doklady pre výkon daňovej kontroly za rok 2010 sa nezakladajú na pravde. Sám v svojom rozhodnutí (str. 2 ) priznal, že žalobca predložil časť dokladov, pričom v danom prípade nešlo o nespoluprácu žalobcu so správcom dane, ale o nedorozumenie v komunikácii medzi správcom dane a žalobcom, zapríčinené flagrantným porušením povinností hraničiacich až s trestnoprávnou zodpovednosťou vtedajšieho splnomocneného zástupcu žalobcu Ing. B. E.. Zdôraznil, že kompletné účtovníctvo predložil dňa 24.8.2012, ktoré správca dane nepoužil, čím porušil § 48 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z., pričom sa nejednalo o tzv. tretie osoby. Správca dane nemal vôbec aktivovať mechanizmus určenia dane podľa pomôcok podľa § 48, § 49 zákona č. 563/2009 Z.z.. Porušil aj § 48 ods. 5 citovaného zákona, lebo správca dane v rámci pomôcok použil len jednu pomôcku - daňové priznanie, aj keď podľa žalobcu mohol použiť minimálne ďalšie tri pomôcky, čo však neurobil. Nesúhlasil ani s argumentáciou druhostupňového rozhodnutia, že určenie dane podľa pomôcok je procesného charakteru, pričom správca dane nevykonáva dokazovanie ani nezisťuje skutkový stav. Podľa žalobcu ide o rozhodnutie meritórneho charakteru. Žalobca ďalej namietal, že správca dane porušil aj § 48 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. lebo nepoužil vlastné poznatky zo zdaňovania daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov napriek tomu, že správca dane viedol evidenciu žalobcu, vrátane osobného účtu žalobcu, aj za dva predchádzajúce roky (rok 2008, 2009). Argumentoval, že správca dane mal pred vyčíslením dane podľa pomôcok uprednostniť znalecký posudok v zmysle § 25a zákona č. 563/2009 Z.z.. Nie je ani pravda, že správca dane zistil skutočnosti, ktoré považoval za výhodne pre daňový subjekt (§ 48 ods. 5), práve naopak ani správca dane ani žalovaný v konaní § 48 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. neaplikovali. Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 21.2.2014 sa písomne ospravedlnil a súhlasil aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania s tým, že podľa § 250g ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutia obidvoch správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Predmetom preskúmania je rozhodnutie Daňového úradu Prešov, ktorý vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len daňový poriadok) rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2010 v sume 4 064,79 Eur podľa pomôcok. Na základe odvolania žalobcu, žalovaný podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku odvolaniu nevyhovel a rozhodnutie daňového úradu potvrdil. Preskúmavacie konanie sa teda týka problematiky určenia dane podľa pomôcok, keď rozsah preskúmavacieho konania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. bol daný rozsahom námietok uvedených v žalobe, konkretizovaných v skoršej časti rozsudku. Procesný postup pri určení dane podľa pomôcok je upravený v § 48 daňového poriadku. Podľa § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností. Podľa § 48 ods. 3 daňového poriadku správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane. štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov. Podľa § 48 ods. 4 daňového poriadku ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Podľa § 49 ods. 2 daňového poriadku daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 9 ods. 2 daňového poriadku daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak má zástupca trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len "členský štát"), musí si zvoliť zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky; inak sa budú písomnosti ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania. Vychádzajúc z obsahu preskúmavaného rozhodnutia aj zaslaného administratívneho spisu je nesporné, že správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu na základe oznámenia o vykonaní daňovej kontroly č. 9700402/1/537904/2012/Andr dňa 16.4.2012. Keďže dňa 24.4.2012 predložil žalobca pre účely daňovej kontroly len časť dokladov, výzvou zo dňa 7.5.2012, č. 9700402/5/254174/2012/Andr, žalobcovi doručenou dňa 14.5.2012, správca dane vyzval žalobcu na predloženie dokladov presne špecifikovaných v tejto výzve v lehote 8 pracovných dní. V tomto prípade lehota uplynula dňa 24.5.2012. Keďže si daňový subjekt túto povinnosť v stanovenej lehote nesplnil aj napriek tomu, že to telefonicky sľúbil, správca dane zaslal opakovanú výzvu na splnenie uvedenej povinnosti č. 9700402/5/521348/2012/Andr zo dňa 24.05.2012, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 29.05.2012. V tejto výzve správca dane určil lehotu na splnenie povinnosti 15 dní od jej doručenia, t. j do 19.06.2012. Až dňa 20.06.2012 sa dostavil na daňový úrad poverený zástupca žalobcu Ing. B. E., no žiadne doklady za kontrolované zdaňovacie obdobia nepredložil, a opäť prisľúbil, že ich predloží nasledujúci deň (zápisnica č. 9700402/5/1040992/2012/Andr). Doklady ani v tento deň nepredložil. V telefonickom rozhovore dňa 21.06.2012 so správcom dane uviedol, že to nestihol, ale dal ďalší prísľub, že sa tak stane dňa 25.06.2012 (úradný záznam č. 9700402/5/1125152/2012). Z týchto dôvodov správca dane predvolal na deň 17.7.2012 na ústne pojednávanie konateľa žalobcu Ing. W. B., ktorého tiež vyzval na predloženie daňových dokladov s upozornením, že ak si povinnosť vyplývajúcu mu z § 45 ods. 2 daňového priadku nesplní, správca dane určí daň podľa pomôcok (predvolanie č. 9700402/5/1124094/2012/ Andr zo dňa 21.6.2012). Ani konateľ žalobcu v deň pojednávania nepredložil žiadne doklady, ani sa k daným skutočnostiam nevyjadril. Z uvedeného vyplýva, že si žalobca pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností nesplnil svoju zákonnú povinnosť upravenú v § 24 ods. 1 daňového poriadku, preto nepochybil správca dane ak určil daň podľa pomôcok. Nedôvodná je preto námietka, že správca dane vôbec nemal aktivovať mechanizmus určovania dane podľa pomôcok a je bez právneho významu, že sa tak malo stať v dôsledku porušenia povinností zo strany Ing. B. E., splnomocneného zástupcu žalobcu, lebo pre dané konanie bolo rozhodujúce, že Ing., B. E. bol v rozhodnom čase zástupcom žalobcu v zmysle § 9 ods. 2 daňového poriadku, (v konaní táto otázka sporná nebola) a teda s ním správca dane bol povinný konať aj konal ako s daňovým subjektom so všetkými právami a povinnosťami daňového subjektu, pričom žalobca ani neuviedol z akých ustanovení daňového poriadku či iného právneho predpisu vyplýva, že pri určení dane podľa pomôcok má správca dane povinnosť prihliadať na takéto zavinené konanie zástupcu daňového subjektu. Podľa názoru krajského súdu si môže žalobca prípadne nároky voči Ing. B. E. uplatniť v inom (občiansko-právnom konaní) ale nie v daňovom konaní. Krajský súd sa nestotožňuje ani s námietkou, že správca dane mal pred vyčíslením dane podľa pomôcok uprednostniť znalecký posudok s poukazom na § 25a ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre správne určenie dane môže správca dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného stanoviska. Ako bolo uvedené, procesný postup pri určovaní dane podľa pomôcok je upravený v § 48 a § 49 daňového poriadku a aj keď pomôckou môže byť aj znalecký posudok (§ 48 ods. 3 daňového poriadku) z ďalších ustanovení zákona nevyplýva, že pred určením dane podľa pomôcok má správca dane uprednostniť znalecký posudok a teda takáto argumentácia nemá oporu v zákone. Správca dane nepochybil ani v prípade, že doručoval viacero rozhodnutí v jednej obálke, čím mal porušiť § 24 ods. 3 daňového poriadku, lebo z ustanovení § 30 až 35 daňového poriadku upravujúcich doručovanie nevyplýva, že takýmto spôsobom správca dane nemohol postupovať a teda ani táto námietka nekorešponduje so zákonnou úpravou. Ako dôvodnú súd vyhodnotil námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozhodnutí obidvoch správnych orgánov vo vzťahu k aplikácii § 48 ods. 3, 4, 5 daňového poriadku a nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného ktorý sa nevysporiadal ani s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Podľa § 74 ods. 6 daňového poriadku rozhodnutie o odvolaní neobsahuje odôvodnenie, ak sa v ňom vyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. Podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že aj rozhodnutie správcu dane o určení dane podľa pomôcok, aj rozhodnutie žalovaného, keďže odvolaniu žalobcu nevyhovel, museli obsahovať odôvodnenie, v ktorom boli správne orgány povinné sa okrem iného vysporiadať s návrhmi a námietkami daňového subjektu. V tomto smere považuje krajský súd za absolútne nedostatočné a teda aj nepreskúmateľné rozhodnutie správcu dane vo vzťahu k aplikácii § 48 ods. 3, 4 daňového poriadku lebo neuviedol, prečo nepoužil aj iné pomôcky a vo vzťahu k dodatočne predloženým účtovným dokladom dňa 24.8.2012 t.j. pred vydaním prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že na predložené doklady neprihliadal, lebo v procese určovania dane podľa pomôcok zákon neumožňuje vykonať dokazovanie a preverovanie dokladov. Naopak z ustanovenia § 48 ods. 4 daňového poriadku vyplýva, že účtovné doklady predložené daňovým subjektom v priebehu určenia dane podľa pomôcok môže správca dane využiť ako pomôcku a aj keď zákon správcovi dane neukladá povinnosť, ale iba možnosť využiť tieto doklady ako pomôcky, neznamená to, že ich nevyužitie nie je povinný správca dane odôvodniť tak, aby v medziach logickej správnej úvahy, v súlade s § 3 ods.1 daňového poriadku a účelom zákona bolo možné zistiť, prečo nebolo možné predložené doklady využiť ako pomôcky. Opačný výklad by bol prejavom svojvôle správneho orgánu a ustanovenie § 48 ods. 4 daňového poriadku by bolo pri takomto výklade neaplikovateľné. Napriek nepreskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane, námietkam uvedeným v odvolaní poukazujúcim na tieto pochybenia, ale aj týkajúcim sa nedodržania postupu podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku, napriek povinnosti žalovaného vysporiadať sa s týmito námietkami nielen podľa § 63 ods. 5, ale aj § 49 ods. 2 daňového poriadku, (žalobca namietal aj nedodržanie postupu podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku) žalovaný takýmto spôsobom nepostupoval. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d) zrušil preskúmavané rozhodnutie v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť riadiac sa záväzným právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 250j ods. 7 O.s.p.). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v sume 571,58 Eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby v sume 70,- Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi a trov právneho zastúpenia v sume 501,58 Eur, vyčíslených podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o náhradách a odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky) za tieto úkony právnej služby. Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je advokát oprávnený vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti O.s.p. účtovať tarifnú odmenu vo výške 1/6 výpočtového základu. V roku 2013 je tarifná odmena vyčíslená vo výške 130,16 Eur + režijný paušál 7,81 Eur a v roku 2014 je tarifná odmena vo výške 134,- Eur a režijný paušál vo výške 8,04 Eur. Prevzatie veci a príprava zastúpenia = 130,16 Eur + 7,81 Eur. 1.3.2013 - žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia = 130,16 Eur + 7,81 Eur. 21.2.2014 pojednávanie na Krajskom súde v Prešove = 134,- Eur + 8,04 Eur Spolu: 417,98 Eur + DPH 20 % 83,60 Eur = 501,58 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.