Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Sp/11/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200323 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200323.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľky POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému úradu Prešov, katastrálnemu odboru so sídlom Konštantínova 6, Prešov, za účasti C. P., bytom N. XX, zast. ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Bratislava, Povraznícka 18, o preskúmanie rozhodnutia bývalej Správy katastra Prešov, Odbor katastrálnych konaní zo dňa 5. februára 2013, číslo: V 259/2013 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozhodnutie bývalej Správy katastra Prešov, Odbor katastrálnych konaní zo dňa 5. februára 2013, číslo: V 259/2013.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 05.02.2013 rozhodla bývalá Správa katastra Prešov, Odbor katastrálnych konaní (ďalej odporca) ako správny orgán príslušný podľa zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len Katastrálny zákon), o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa 16.01.2013, ktorého prílohou je Zmluva o zriadení záložného práva č. 179/2012-PTR, uzavretá medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava ako záložným veriteľom a záložcom C. P., zastúpeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava tak, že návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam v k. ú. N. - pozemok registra C KN parcelné číslo 172, zastavaná plocha o výmere 410 m2 v podiele 210/8640 vedený na LV XXX, stavba rodinného domu, súpisné číslo XXX, stojaci na parcele C KN 172 v celosti vedená na LV XXX a pozemok registra C KN parcelné číslo 171, záhrada o výmere 1289 m2 v podiele 210/8640, vedený na LV XXX podľa § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona zamietla.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporca uviedol, že predloženú zmluvu o zriadení záložného práva za záložcu podpísal splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Z obsahu predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé, že záložca, ktorý je aj dlžníkom podľa zmluvy o úvere (viď čl. II. Zmluvy o zriadení záložného práva) nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nakoľko podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej samotný obsah dlžník vôbec nemohol ovplyvniť. Týmto nastal konflikt v zmysle § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. To, že záložný veriteľ vyberal aktuálne nie svojho advokáta, ale konkrétne svoje občianske združenie je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo opäť iba potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V rovine ochrany
spotrebiteľa aj keď je dohoda o splnomocnení zaradená na samostatnej listine, ide o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, preto je vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je absolútne neplatná.
Odporca ďalej citoval ustanovenia § 30 ods. 5, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, § 31 ods. 1, 4, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka. Poukázala na to, že opraviť možno len chyby v písaní alebo počítaní, alebo iné zrejmé nesprávnosti podľa § 42 ods. 4 Katastrálneho zákona.
Na základe vyššie uvedených skutočností bol odporca toho názoru, že nie sú splnené podmienky na vklad, nakoľko predložená zmluva o zriadení záložného práva odporuje zákonu. Na strane záložcu bola podpísaná splnomocnencom podľa dohody o splnomocnení, ktorej obsah je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splnomocnení ako absolútne neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka spôsobuje absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Záujmy dlžníka sú v rozpore s konaním jeho zástupcu, nerešpektuje sa vyváženosť medzi predmetnom úverovej zmluvy, čo sa týka aj výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote než je výška plnenia z úverovej zmluvy. Tým sa výrazne zasahuje do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 17/2007).
Odporca tiež považoval dohodu o splnomocnení za neplatnú, pretože neobsahovala bližšie označenie nehnuteľností (druh pozemku a jeho výmeru), ktoré sa majú stať predmetom zálohu, čo robí takéto dojednanie neurčité a nezrozumiteľné (§ 31 ods. 1 Katastrálneho zákona). Vopred predpísané dojednanie, že nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet zálohu budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva je nejasné, nakoľko tieto nehnuteľnosti sú špecifikované priamo v dohode o splnomocnení a netvoria tzv. samostatnú prílohu vo forme výpisu z listu vlastníctva. Ide o rukou vpísané údaje o nehnuteľnostiach do vopred predtlačenej formy, ktorá tvorí časť dohody o splnomocnení. Nepredvolanie účastníkov konania za účelom vyjadrenia sa k nedostatkom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a dohody odôvodnil odporca aplikáciou § 3 ods. 3 Správneho poriadku.
Rozhodnutie odporcu napadla včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľka. Žiadala, aby na základe odvolania v rámci autoremedúry odporca napadnuté rozhodnutie zrušil a povolil vklad zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 11.12.2012, č. 179/2012-PTR, resp. ak odporca odvolaniu nevyhovie žiadala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec na nové konanie o povolení vkladu záložného práva.
Návrh odôvodnila tým, že citovala ustanovenia § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Poukázala, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len splnomocnenec) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Tak vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.
Navrhovateľka zdôraznila, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, a to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol
súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval.
Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.
Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom.
Navrhovateľka má za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná, a ak bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne, vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresné. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý najmä, ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Možno teda konštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu.
Navrhovateľka sa nestotožňuje s právnym názorom odporkyne, ktorá poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Domnieva sa, že dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa ani na ňu nevťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré poukazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Odporkyňa nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh. Následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila, vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnosti, pretože došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu Združením ProHelp, pričom neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného Združenia ProHelp. V tejto časti je rozhodnutie odporkyne zmätočné a nepreskúmateľné, udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do
dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané, neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného Združenia ProHelp.
Nestotožňuje sa rovnako s názorom správneho orgánu, že Dohoda o splnomocnení musí mať v zmysle Katastrálneho zákona tie isté náležitosti v označení nehnuteľností, ako vyžaduje ustanovenie § 42 zákona pre zmluvu. Poukazuje na skutočnosť, že predmetom právnej úpravy znenia § 42 katastrálneho zákona je spôsobilosť zmlúv, verejných listín a iných listín na zápis do katastra, pričom podľa jej názoru Dohoda o splnomocnení nemá charakter zmluvy, verejnej a ani inej listiny na základe ktorej sa uskutočňuje zápis práv do katastra (ktorými sú vklad, záznam a poznámka). Samotný Katastrálny zákon ohľadne náležitostí Dohody o splnomocnení požaduje v zmysle § 30 ods. 5 písm. d/ len aby podpis splnomocniteľa bol osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 Katastrálneho zákona.
Navrhovateľka ďalej poukázala na tú skutočnosť, že platná právna úprava nevyžaduje na platnosť dohody o plnej moci, ktorou sa účastníci dohodnú na zastupovaní pri uzatvorení záložnej zmluvy osobitné náležitosti pre obsah takejto dohody. Posúdenie, či právny úkon spĺňa podmienku platnosti, a to že musí byť určitý, inak je podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatný, závisí od jeho obsahu. Obsah musí byť pritom formulovaný tak, že vylučuje pochybnosť o tom, čo je predmetnom právneho úkonu a aké sú práva a povinnosti zmluvných strán. V tomto prípade z textu splnomocnenia je nepochybné, že predmetnom záložnej zmluvy, na uzatvorení ktorej mal byť splnomocnený zástupca, môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť vo vlastníctve splnomocniteľa. Z textu je zrejmé, že žiadna z nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa, ktorú bude tento v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vlastniť, nie je vylúčená z toho, aby tvorila predmet zálohu. Text teda nepripúšťa žiadnu pochybnosť o tom, čo môže byť predmetom zálohu. Sú to všetky nehnuteľnosti splnomocniteľa, ktoré vlastní ku dňu podpísania záložnej zmluvy a to bez ohľadu na to, že tieto nie sú bližšie individualizované. Naopak z uvedenej formulácie splnomocnenia je zrejmé, že predmetom zálohu môžu byť aj nehnuteľnosti nadobudnuté splnomocniteľom po uzatvorení dohody o splnomocnení, ak ich bude vlastniť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy. Z § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti odporkyne o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Odporkyňa nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila z dôvodov vyššie uvedených v tomto podaní. Odporkyňa vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam.
Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a nesplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Navrhovateľka pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od navrhovateľky poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni navrhovateľke riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľky ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.
Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Účastníčka konania sa písomne k návrhu na preskúmanie rozhodnutia nevyjadrila a rovnako tak neurobil ani splnomocnenec účastníčky konania.
Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, vypočul účastníčku konania, podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu o zamietnutí návrhu na vklad záložnej zmluvy podľa § 31ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona, keďže dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzavretá
medzi splnomocniteľom C. P. a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci je neplatná podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Splnomocniteľ nemal možnosť slobodného výberu osoby, ktorá ho bude zastupovať a podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej obsah nemohol ovplyvniť.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 11.12.2012 navrhovateľka žiadala o vklad Zmluvy o zriadení záložného práva, č. 179/2012-PTR do katastra nehnuteľnosti.
Z tejto zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a záložcom C. P., zastúpeným na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci Bratislava vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k bezpodielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 802000825 zo dňa 20.09.2011 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 350 Eur, ďalej poplatku v sume 346 Eur, ďalej úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.
Z kópie dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá medzi splnomocniteľom C. P. a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, zastúpeným U. L. - predsedom združenia vyplýva, že (citácia): „1. Za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., č. zmluvy 802000825 (ďalej len zmluva o úvere), splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú toto plnomocenstvo s nasledovným obsahom: 2. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. 3. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocnencovho záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nevyplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. 4. Bližšia špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa (sú rukou dopísané). 5. Združenie ProHelp v najlepšom záujme hájenia práv splnomocniteľa berie na vedomie, že podpisom tejto dohody vzniká združeniu ProHelp povinnosť postupovať v súlade s prijatým plnomocenstvom, ktoré je na základe vyhlásenia splnomocniteľa ako dlžníka zo Zmluvy o úvere v celom rozsahu v súlade so záujmami splnomocniteľa, a to až do jeho odvolania splnomocniteľom...“
Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv, alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, v záujme ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 29 Katastrálneho zákona, vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra.
Podľa § 30 ods. 4 písm. g/ Katastrálneho zákona, prílohy k návrhu na vklad sú najmä dohoda o splnomocnenie, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť overený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, Správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, čo je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné, a či zmluvná voľnosť prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené.
Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada Správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené Správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.
Podľa § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona, na zápis práv k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku, alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina, alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti. Zmluva, verejná listina, alebo iná listina obsahujú označenie:
a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c/ nehnuteľnosti podľa katastrálnych území, parcelných čísel pozemkov, evidovaných v súbore popisných informácií, druhom pozemkov, súpisných čísel stavieb a spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkov k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel.
Účastníčka konania v zápisnici o výsluchu zo dňa 12.12.2013 na súde uviedla, že iba pred zamestnankyňou navrhovateľky podpisovala zmluvu o úvere a splátkový harmonogram. Vôbec nebola oboznámená s tým, že ak úver nebude splácať, zriadi sa záložné právo na nehnuteľnosti ktorých je spoluvlastníčkou. Podpis na dohode o splnomocnení nie je jej, nebola ho overovať na matrike a
preto ani nevedela, že ju pri uzatváraní Zmluvy o zriadení záložného práva malo zastupovať združenie občianskoprávnej pomoci Pro Help.
Ak by vedela, že na jej nehnuteľnosti sa zriadi záložné právo pre navrhovateľku, zmluvu o úvere by vôbec neuzatvorila.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na obsah administratívneho spisu dospel krajský súd k záveru, že správne postupoval správny orgán, ak zamietol návrh na vklad predmetnej záložnej zmluvy z dôvodu, že dohoda o splnomocnení je vopred pripraveným formulárom s vopred určeným zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci a splnomocniteľ nemohol ovplyvniť výber tohto záujmu, nie je ani v jeho záujme uzatvorenie záložnej zmluvy, navrhovateľ bol v kontakte so splnomocnencom, teda ide o rozpor záujmov zastúpeného a zástupcu. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom a podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Dohoda o splnomocnení nebola urobená slobodne a vážne, je teda neplatná a záložnú zmluvu za záložcu uzavrel splnomocnenec, ktorý na takýto úkon nebol oprávnený. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Splnomocnenie na právny úkon k nehnuteľnostiam by malo kopírovať samotný predmet zmluvy, t. j. obsahom zmluvy by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľností ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu a pre dohodu o splnomocnení.
To, že dohoda o splnomocnení je absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a jeho zástupcu v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka potvrdzuje aj skutočnosť, že na tunajší súd napadli nové veci vo vzťahu k návrhom na zriadenie záložného práva a v každom prípade je záložca (pri uzatváraní úverovej zmluvy dlžník) zastúpený združením občianskoprávnej pomoci ProHelp so sídlom v Bratislave.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.