Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Sd/79/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200860 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200860.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľky A. K., nar. XX.X.XXXX, bytom U. č. XXX, zastúpenej JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., advokátom, Ak Košice, Južná trieda 28, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č.8, o invalidný dôchodok takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 3. októbra 2013 č. XXX XXX XXXX X podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 233,54 EUR, na účet právneho zástupcu navrhovateľky v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave rozhodnutím zo dňa 20.6.2013 zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, keďže u navrhovateľky nedošlo k zmene skutočností rozhodujúcich pre nárok na výplatu invalidného dôchodku a bola u nej potvrdená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z tohto dôvodu patrí navrhovateľke dôchodok v nezmenenej výške. Rozhodnutie odporkyne napadla včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľka, pričom navrhla podanej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku v plnom rozsahu vyhovieť. Uviedla, že pre nevyhovujúci a stále zhoršujúci zdravotný stav nie je vôbec schopná pracovať. Vážne psychické problémy, vrodená porucha zrážanlivosti krvi, opakovaná trombóza, kŕče v nohách a vredy predkolenia, ktorými trpí, znižujú kvalitu života a odôvodňujú priznanie invalidity v plnom rozsahu. Odporkyňa na základe podaného opravného prostriedku navrhovateľky vykonala dňa 17.9.2013 opakované posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky posudkovým lekárom MUDr. S. D.. Posudkový lekár konštatoval, že u navrhovateľky došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, na základe čoho došlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % odo dňa posúdenia zdravotného stavu, t.j. celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 55 %. Na podklade lekárskeho posudku odporkyňa rozhodnutím zo dňa 3.10.2013 vyhovela čiastočne podanému opravnému prostriedku a zrušila svoje prvšie rozhodnutie zo dňa 20.6.2013. Zároveň vydala dňa 3.10.2013 nové rozhodnutie, ktorým zvýšila navrhovateľke invalidný dôchodok na sumu 185,10 EUR mesačne od 4.9.2013. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že po opakovanom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky bol lekárskym posudkom určený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť k 4.9.2013 na 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Tento záver vychádzal zo skutočností preukázaných počas konania o zmene sumy invalidného dôchodku. Suma invalidného dôchodku bola u navrhovateľky určená v súlade s § 73 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,7063 x obdobia dôchodkového poistenia 46, 0822 rokov x aktuálna dôchodková hodnota 10,0098 x 55 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t.j. 179,20 EUR mesačne. K tejto sume zároveň patrí navýšenie vo výške 5,90 EUR mesačne podľa § 82 a § 293ce Zákona o sociálnom poistení. Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 16.10.2013 navrhla nové rozhodnutie zo dňa 3.10.2013 o zvýšení invalidného dôchodku ako vecne správne a zákonné potvrdiť. Uviedla, že po podanej žiadosti navrhovateľky zo dňa 13.3.2013 o zvýšenie invalidného dôchodku bol po posúdení zdravotného stavu prijatý záver, že zdravotný stav navrhovateľky sa nezmenil a bola potvrdená miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Po podanom opravnom prostriedku a po opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky bolo posudkovým lekárom určené zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55 %, na základe čoho bol opakovane posúdený nárok navrhovateľky na invalidný dôchodok. Autoremedúrou zo strany odporkyne bolo zrušené rozhodnutie zo dňa 20.6.2013 a dňa 3.10.2013 bolo vydané nové rozhodnutie, ktorým bolo čiastočne vyhovené žiadosti navrhovateľky a invalidný dôchodok bol zvýšený na sumu 185,10 EUR mesačne, v súlade s ustanoveniami § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293ce Zákona o sociálnom poistení. Krajský súd podľa § 250l a nasl. Zákona č. 99/19633 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, vyslúchol účastníkov konania, oboznámil sa s predloženým administratívnym spisom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky je dôvodný. Z predloženého administratívneho a dávkového spisu odporkyne vyplýva, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 20.6.2013 bolo vydané na základe posudku Sociálnej poisťovne, pobočky v Poprade zo dňa 28.5.2013, ktorý bol vypracovaný MUDr. A. I. za osobnej účasti navrhovateľky. V posudku sa konštatuje, že navrhovateľka je uznaná invalidnou od roku 2006 s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pre psychické chronifikované ochorenie - schizoafektívnu poruchu, pre ktorú je liečená a opakovane hospitalizovaná od roku 2003. Rovnako bola u navrhovateľky diagnostikovaná porucha osobnosti, schizoidný a postprocesuálny defekt osobnosti, popisované poruchy nálad, chronická hypotýmia, depresie, tenzia, anxieta, v myslení mikromanické paranoidné insuficienčné obsahy, psychosomatická výkonnosť navrhovateľky trvale znížená. K recidíve ochorenia dochádza pri záťaži, napr. pri konflikte v práci. Pre vrodenú trombofíliu s opakovanými flebotrombózami ľavej dolnej končatiny navrhovateľka sledovaná hematológom, pričom toto ochorenie bolo posúdené ako posudkovo nezávažné, bez klinických prejavov. Zmena miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky a výrazné zhoršenie jej zdravotného stavu zistené neboli. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie odôvodňujúce priznanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je tak posúdená schizofrénia, porucha schizotypová a poruchy s bludmi, stredne ťažkej formy, zaradené do kapitoly V, položka 2, písm. a/ podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení. Ako iné zdravotné postihnutia boli posudkovým lekárom konštatované vrodená trombofília a opakované flebotrombózy ľavej dolnej končatiny, bez vplyvu na percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky. Ako podklad pre záver odborného posudku o invalidite žiadateľky boli posúdené psychiatrické nálezy, ktoré konštatovali u navrhovateľky subdepresívne nálady, emočnú a afektívnu labilitu, tenzie, anxiety, zvýšenú iritabilitu, chronický únavový syndróm. Navrhovateľka je schizoidnou osobnosťou v depresívnej dekompenzácii, so sklonmi k paranoidnému nazeraniu a sociálnej izolácii. Diagnostikovala sa tak schizoidná porucha chronickej formy, zmiešaný typ vyžadujúci kontinuálnu liečbu. Hematologické vyšetrenia konštatovali vrodenú trombofíliu s predispozíciou k tromboembolizmu. Správa z gastroenterologického vyšetrenia konštatovala antrálnu gastritídu, masívny DGR. Na základe podané opravného prostriedku navrhovateľky sa dňa 17.9.2013 konalo opätovné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko v Poprade, MUDr. S. D., pričom bol priamo posúdený aktuálny zdravotný stav navrhovateľky spolku s vyhodnotením výsledkov predložených lekárskych správ z vyšetrení absolvovaných navrhovateľkou. Správy z vyšetrení u kožného lekára konštatujú puchnutie ľavej dolnej končatiny, dermatoepidermitídu s drobnými defektmi a trofickými zmenami. Hematologické vyšetrenia konštatujú nález na ľavej dolnej končatine bez krvácania, objektívne bez patológie. Neurologické vyšetrenie z 9.9.2013 potvrdzuje neprítomnosť mozočkových a symbolických funkcií, dobrú dynamiku chrbtice. Neurologický nález v norme, bez lateralizácie a ložiskovej symptomatológie. Správy z psychiatrických vyšetrení, ako aj prepúšťacie správy po hospitalizácii na psychiatrickom oddelení konštatujú prehĺbenie depresívnej symptomatológie, po liečbe redukcia depresívnej symptomatiky. Zotrvávajú sklony k paranoidnému nazeraniu, anxiozita, znížená koncentrácia, znížená frustračná tolerancia, prejavy emočne refraktívnej lability, mikromanické myslenie s insuficienčnými obsahmi. Posudkový lekár uviedol, že posudzovaná osoba je sledovaná na psychiatrických pracoviskách, s poslednou hospitalizáciou v novembri 2012, kedy bola prijatá pre akútne zhoršenie zdravotného stavu. Po nasadenej liečbe dochádza k úprave v zmysle tendencie k eutýmii, bez rušivých prejavov v správaní, spontánne ani pri celkovej explorácii neproduktívna, v popredí osobnostná báza. Záver kontrolného lekárskeho posudku tak konštatoval a zhodne potvrdil u navrhovateľky ako rozhodujúce zdravotné postihnutie schizotypové poruchy stredne ťažkej formy, zaradené do kapitoly V, položka 2a/ podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení s percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenou na 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň však ako iné zdravotné postihnutie odôvodňujúce zvýšenie percentuálnej miery o 10 % posudkový lekár uviedol chronickú žilovú nedostatočnosť lokalizovanú na ľavej dolnej končatine, s prítomným defektom kože, so secernáciou, vrodenú trombofíliu a opakované flebotrombózy ľavej dolnej končatiny, čím došlo k zvýšeniu celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a to odo dňa posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom. Navrhovateľka tak bola podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení uznaná za invalidnú, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky nie je 45 % ale je 55 %. Zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 70 ods. 1 podmienky nároku na invalidný dôchodok upravuje tak, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Kritéria na posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť upravuje § 71 ods. 1 až 10 Zákona o sociálnom poistení tak, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (§ 71 ods. 1 až 3 Zákona o sociálnom poistení). Podľa § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (§ 71 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení). Podľa § 71 ods. 8 mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa ods. 9 Zákona o sociálnom poistení ak v prílohe č. 4 uvedeného zákona nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Podľa ods. 10 citovaného zákona sa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkoví lekári za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky stanovili schizoafektívnu poruchu chronickej formy, prevažne zmiešaného typu podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, ktorá klasifikuje percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov, pričom zdravotné postihnutie navrhovateľky tak bolo zaradené do kapitoly V., duševné choroby a poruchy správania, položka 2a/, ktorá zahŕňa schizofréniu, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi stredne ťažkej formy s percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenou v rozsahu 35 % až 45 %. Navrhovateľka bola posúdená na hornej hranici stanoveného percentuálneho rozpätia. Spolu so zvýšením percentuálnej miery o 10 % za iné zistené ochorenia a zdravotné postihnutia, chronickú žilovú nedostatočnosť lokalizovanú na ľavej dolnej končatine s prítomným defektom kože, so secernáciou, vrodenú trombofíliu a opakované flebotrombózy ľavej dolnej končatiny bola celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky určená na 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zákon o sociálnom poistení, § 195 ods. 1 až 3 upravuje, že organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 196 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania, vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Zo žiadneho ustanovenia Zákona o sociálnom poistení nevyplýva, aby vyššie citované ustanovenia § 195 a § 196 nebolo aplikovateľné na konanie o invalidný dôchodok a rovnako aj vo vzťahu k odôvodneniu posudku, pretože je súčasťou odôvodnenia rozhodnutia, platí ustanovenie § 209 ods. 1, podľa ktorého rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Ak je posudok sociálnej poisťovne pobočky súčasťou odôvodnenia rozhodnutia, potom posudok musí byť odôvodnený tak, aby zodpovedal kritériám upraveným vo vyššie citovanom ustanovení § 209 ods. 1, 4 Zákona o sociálnom poistení. Posudkový lekár nezhodnotil a nijako neodôvodnil pri zaradení hodnotenej choroby jej posúdenie ako stredne ťažkej formy a nie ťažkej formy, čo by odôvodňovalo navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na pojednávaní dňa 24.4.2014 právny zástupca navrhovateľky uviedol, že v čase od posledného posúdenia zdravotného stavu odporkyňou v septembri 2013 a od rozhodnutia zo dňa 3.10.2013 došlo k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľky. Navrhovateľka bola opakovane hospitalizovaná na psychiatrickej liečebni v Q., z čoho predložil súdu lekárske správy. Po vyšetrení CT a MR bola u navrhovateľky zistená kôrová atrofia mozgu. Uviedol, že posudkový lekár vo vyhotovenom posudku nezdôvodnil, prečo bola diagnóza navrhovateľky zaradená do kapitoly V, položka 2a/ a nie 2b/ ako ťažká forma schizotypových porúch. Posudkový lekár rovnako nezohľadnil prítomnosť porúch nálad, manické a depresívne stavy. V mene navrhovateľky tak navrhol opakovane posúdiť jej zdravotný stav s akcentom na posledné zdravotné záznamy a aktuálny zhoršený stav navrhovateľky. Navrhovateľka osobne uviedla, že nie je schopná sa v súčasnej dobe zamestnať, keďže vzhľadom na jej psychický stav a duševné ochorenia ju žiaden zamestnávateľ nezamestná. Navrhovateľkou boli predložené lekárske správy MUDr. N. J., psychiatra, zo dňa 25.7.2013, 12.9.2013, 5.11.2013, 25.11.2013, 23.12.2013, 4.2.2014 ako aj prepúšťacia práva po hospitalizácii v Q. na psychiatrickom oddelení zo dňa 23.11.2013 a 28.2.2014. Odporkyňa na pojednávaní navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že trvá na záveroch posudku posudkového lekára zo dňa 17.9.2013. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že vo veci nebolo zo strany odporkyne rozhodnuté na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a rozhodnutie je zároveň nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Lekárske správy predložené navrhovateľkou preukazujú závažné zmeny na jej zdravotnom stave, ktoré súd nie je sám oprávnený objektívne posúdiť. Je preto namieste znova posúdiť komplexne zdravotný stav navrhovateľky príslušným posudkovým lekárom so zreteľom na aktuálne predložené lekárske správy. Súd preto v súlade s postupom podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a ustanovením § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je nevyhnutné zistiť dostatočne skutkový stav na základe všetkých predložených dôkazov, lekárskych nálezov a správ predložených navrhovateľkou, s predloženými odbornými nálezmi sa vyporiadať v zmysle kritérií stanovených príslušnými ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení upravujúcich problematiku určovania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odporkyňa povinná dostatočne a presvedčivo odôvodniť. Len po doplnenom dokazovaní bude môcť odporkyňa vo veci správne a zákonné rozhodnúť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p. podľa ktorého má žalobca právo na náhradu trov konania v prípade úspechu v konaní. Navrhovateľka, v konaní zastúpená právnym zástupcom, bola v konaní úspešná, má preto právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré si jej právny zástupca v určenej lehote vyčíslil. Súd mu tak priznal náhradu trov za dva úkony právnej pomoci, prevzatie a príprava zastupovania vrátane štúdia spisu a účasť na pojednávaní dňa 24.4.2014 v súlade s § 11 ods. 4, druhá veta vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to v sume 61,87 EUR (1/13 výpočtového základu pri zastúpení v dávkových veciach sociálneho poistenia) za jeden úkon, spolu s režijným paušálom 8,04 EUR za jeden úkon. Právny zástupca navrhovateľky má tiež právo na náhradu za stratu času za štúdium spisu na Krajskom súde v Prešove dňa 18.3.2014 a účasť na pojednávaní dňa 24.4.2014, t.j. 2x 26,80 EUR (2 polhodiny za jeden úkon podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky pri odmene za jednu polhodinu 13,40 EUR) a náhradu za opotrebenie motorového vozidla 76 km x 0,138 EUR za jednu cestu, spolu s náhradou za pohonné hmoty (76km x spotreba 6 l na 100 km x cena 1,349 EUR za liter), t.j. spolu 2x 20,058 EUR. Spolu má tak navrhovateľka právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 233,54 EUR (2x 61,87 EUR + 2x 8,04 EUR + 2x 20,058 EUR + 2x 26,80 EUR), ktoré je odporkyňa povinná nahradiť navrhovateľke k rukám právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. JCLic. Tomášovi Majerčákovi, PhD. v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na bankový účet právneho zástupcu vedený v Sberbank, a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX. Vo zvyšku predloženého vyúčtovania súd navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, keďže zo strany právneho zástupcu došlo k chybnému vyčísleniu odmeny za jeden úkon právnej služby, keď si za jeden úkon vyčíslil odmenu v sume 134,- EUR ako 1/6 výpočtového základu, a nie ako 1/13 výpočtového základu, ako má byť správne v súlade s § 11 ods. 4, druhá veta uvedenej vyhlášky, keďže ide o osobitné konanie vo veciach dávok sociálneho poistenia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).