Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Sp/31/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013201058 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013201058.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou, v právnej veci navrhovateľa K. D., bytom N., C. č. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne č. 3156-67/2013-BA zo dňa 02.septembra 2013 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 02.septembra 2013 č. 3156-67/2013-BA. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa 02. septembra 2013 č. 3156-67/2013-BA odporkyňa podľa § 179 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vo veci nároku na úrazovú rentu rozhodla, že navrhovateľ ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu dňa 25.05.1989 podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. nemá nárok na úrazovú rentu. V odôvodnení rozhodnutia citovala ustanovenie zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení § 83, § 88 ods. 1 a poukázala na doterajší priebeh konania. Konštatovala, že pri posudzovaní nárokov navrhovateľa vychádzala z hlásenia o pracovnom úraze zo dňa 16.08.1990, rozsudku č.k. 3Sp/11/2013-57 z 14.05.2013, žiadosti o posúdenie zdravotného stavu zo dňa 26.06.2013, lekárskej správy zo dňa 06.08.2013, ktorá je prílohou tohto rozhodnutia. Poukázala na to, že navrhovateľ (poškodený) podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zo dňa 06.08.2013 v dôsledku pracovného úrazu z 25.05.1989 nemá nárok na úrazovú rentu, pretože nedošlo u neho v dôsledku uvedeného pracovného úrazu k zhoršeniu zdravotného stavu po 01.01.2004. Uviedla, že poškodený pracoval necelých 13 rokov ako vojak z povolania , od 01.04.1989 ako lesný robotník. Jeho pracovnou náplňou bola obsluha lanového systému, stavba trasy lanového systému, demontáž lanového systému, vyťahovanie lana k spíleným kmeňom a premiestňovanie lanového systému na inú lokalitu. Dňa 25.05.1989 utrpel pracovný úraz - pri sťahovaní dreva ho privalil strom, pričom prekonal polytraumu - trieštivú zlomeninu lopaty bedrovej kosti vľavo, pomliaždenie ľavej strany hrudníka so zoškrabnutím kože z ľavého podpazušia, pomliaždenie v driekovej oblasti, krvné podliatiny a odreniny v oblasti pravého stehna, malú tržnú ranku na brade bez potreby šitia. V bezvedomí nebol, zlomenina panvy bola liečená konzervatívne, hospitalizáciou. Po prepustení bola doporučená chôdza s dvoma nemeckými barlami, s odľahčovaním ľavej dolnej končatiny. Pre pretrvávajúce bolesti v oblasti ľavého bedrového kĺbu podstúpil operačné riešenie v mesiaci február 1990 - vybratie kostného úlomku časti panvy nad ľavým bedrovým kĺbom. V rámci rehabilitačnej liečby absolvoval aj kúpeľnú liečbu. V čase pracovného úrazu bol v zaškoľovacom období, ktoré malo trvať do 31.05.1989. Odo dňa 13.08.1990 mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok na následky pracovného úrazu. Dňa 21.09.1992 okolo 10.30 hod. bol zbitý známou osobou, v bezvedomí nebol. Po úraze bol vyšetrený a ošetrený neurológom ako stav po pomliaždení hlavy a poúrazové bolesti hlavy a závrate. Dňa 27.02.2003 havaroval ako vodič osobného auta, bol prijatý na jeden deň na traumatologické oddelenie za účelom pozorovania so záverom, že ide o pomliaždenie mozgu v prevažne zadnej časti hlavy vľavo. Od roku 1996 začal byť liečený neurológom pre bolesti hlavy, pobolievanie šije s vyžarovaním do pravého ramena, pričom röntgenologickým vyšetrením bol potvrdený blok krčnej chrbtice. CT vyšetrenie z roku 1998 dokumentuje degeneratívne, nie poúrazové zmeny v oblasti krčnej chrbtice s výrazným zhoršením, dokumentovaným v roku 2006. Podľa MRI nálezu ide o výrazné zúženie miechového kanála pri ťažkých degeneratívnych zmenách. Na základe uvedeného MRI nálezu bol poškodený v mesiaci marec 2007 operovaný následkom choroby, nie následkom pracovného úrazu, pre degeneratívne zmeny chrbtice s kompresiou miechy. Bol uznaný invalidným od 24.06.2006 zo všeobecných príčin, nie následkom pracovného úrazu. V odbornom neurologickom náleze zo dňa 15.06.2008 sa uvádza, že poškodenie krčnej miechy a miechových koreňov súvisia viac s úrazom hlavy z roku 1992 a s autonehodou z roku 2003, ako s pracovným úrazom z roku 1989, kde došlo k poškodeniu panvy. Aj zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že v žiadnom prípade pracovný úraz a trvalé následky zlomeniny panvy nemajú žiadnu príčinnú súvislosť so zmenami chrbtice a z nich vyplývajúcich bolestí chrbtice a hlavy. Tieto ťažkosti sú spôsobené degeneratívnym ochorením chrbtice. Týmto znaleckým posudkom bola vyvrátená akákoľvek príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a ostatnými chorobami, ktorými poškodený trpí (poškodenie medzistavcových platničiek a organická úzkostná porucha). Na základe vyššie uvedených odborných nálezov a záverov, s doplnením všetkých odborných nálezov, s nahliadnutím a zabezpečením kópií zo zdravotnej dokumentácie, ktoré doteraz neboli k dispozícii a s prihliadnutím na znalecký posudok, by mal poškodený v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 45% od 13.08.1990, odkedy bol uznaný čiastočne invalidným na následky pracovného úrazu. Výrazné zhoršenie zdravotného stavu v súvislosti s pracovným úrazom nebolo zdokumentované. V poslednom ortopedickom vyšetrení MUDr. I. - ortopedičky, ktorú si súdny znalec prizval k vyšetreniu, je popisovaná RTG aj funkčne nanajvýš coxartóza II. stupňa, pričom už v roku 1990 bol poškodený uznaný za čiastočne invalidného pre popisovanú coxartrózu II. stupňa a do dnešného dňa nebola indikovaná výmena bedrového kĺbu. Výsledky ortopedických vyšetrení nemali posudkoví lekári sociálnej poisťovne, pri predchádzajúcich posúdeniach zdravotného stavu poškodeného k dispozícii. Pri zisťovaní poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty bola zohľadňovaná aj pracovná náplň poškodeného v čase pracovného úrazu, z ktorej by nebol schopný ďalej vykonávať stavbu trasy a premiesťňovanie lanového systému. ostatné pracovné činnosti z pracovnej náplne by bol schopný vykonávať aj s mierne obmedzenou pohyblivosťou panvy. Posudkový lekár sociálneho poistenia určil u poškodeného percento poklesu pracovnej schopnosti následkom pracovného úrazu zo dňa 25.05.1989 v rozsahu 45 % s tým, že od 01.01.2004 nedošlo u neho k zhoršeniu zdravotného stavu v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Odporkyňa poukázala na to, že podľa § 272 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa od 01.januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26.novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 01.aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania. Podľa § 272 ods. 2 zákona nároky na výplatu plnení uvedených v ods. 1 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 31.decembri 2003, poskytujú sa v sume, v akej patrili do 31.decembra 2003. Podľa § 272 ods. 3 zákona náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31.decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 01.januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31.decembra 2003. Na transformovanú úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona poškodenému nevznikol nárok, nakoľko mu k 31.decembru 2003 netrval nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity z titulu poškodenia zdravia následkom pracovného úrazu zo dňa 25.05.1989. Nárok na úrazovú rentu môže poškodenému vzniknúť podľa § 88 zákona, až na základe novej právnej skutočnosti vzniknutej za účinnosti Zákona o sociálnom poistení, ktorou je zdokumentované zhoršenie zdravotného stavu, ktoré má vplyv na pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty. Poškodený bol oboznámený s lekárskou správou obsahujúcou posúdenie poklesu pracovnej schopnosti a jeho odôvodnenie, čo bez námietok potvrdil svojim podpisom. Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu včas návrh na preskúmanie rozhodnutia. Uviedol, že nevedel, prečo bol predvolaný na komisiu, kde mu bola položená jediná otázka, aké má problémy. Nesúhlasí s rozhodnutím, že problémy s chrbticou nesúvisia s pracovným úrazom. Všetky nálezy od úrazu totiž o tejto súvislosti hovoria, okrem nálezu plastického chirurga. Zhoršenie zdravotného stavu, o ktorom hovorí posudok, že nenastalo, potvrdzuje nález a bodové hodnotenie MUDr. K. a MUDr. H. a MUDr. N.. V spojitosti s coxartrózou mu ortopedička MUDr. K., ktorá tvrdí, že ide o III. stupeň, odporučila operáciu, ale zatiaľ sa nerozhodol. Navyše sa mu skrátila končatina, nejde len o coxartrózu, ale aj posunutie panvy a úlomky z nej. Teda žiada o vrátenie renty. Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 20.11.2013 k opravnému prostriedku navrhovateľa opísala úrazovú históriu navrhovateľa a priebeh celého konania o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu. Pritom poukázala aj na to, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 17C 92/1998-615 zo dňa 10.09.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 7Co 52/2010 zo dňa 10.05.2010 bol zamietnutý návrh navrhovateľa o náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, pretože navrhovateľovi nepatrila k 31.12.2003 náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti z dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti medzi stratou v podnikaní a zníženou pracovnou schopnosťou. Odporkyňa po predošlom prerušení konania pre toto občianskoprávne konanie v konaní pokračovala, avšak konanie o nároku navrhovateľa bolo rozhodnutím zo dňa 26.07.2010 prerušené pre potreby zisťovania zhoršenia zdravotného stavu po 01.01.2004 pre účely priznania úrazovej renty v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 25.05.1989. Záver posudkového lekára zo dňa 22.09.2010 bol ten, že miera poklesu pracovnej schopnosti v súvislosti s pracovným úrazom je v rozsahu 0%, lebo u navrhovateľa nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu v dôsledku pracovného úrazu. Pre nesúhlas navrhovateľa so závermi bolo realizované opakované posúdenie poklesu pracovnej schopnosti so záverom posudkového lekára zo dňa 27.10.2010, podľa ktorého pokles pracovnej schopnosti následkom úrazu je od 01.01.2004 41 % a vzhľadom na zhoršenie stavu na bedrovom kĺbe od 14.01.2006 je pokles pracovnej schopnosti 45 %. Na základe toho bolo vydané rozhodnutie dňa 12.11.2010 č. 27045-8/2010- BA, podľa ktorého od 01.01.2004 navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu a má nárok na úrazovú rentu od 14.01.2006 do 31.01.2006 v sume 8,14 Eur a od 01.02.2006 v sume 13,98 Eur mesačne. Na základe opravného prostriedku navrhovateľa krajský súd rozsudkom zo dňa 22.09.2011 sp. zn. 1Sp/3/2011-61 toto rozhodnutie odporkyne zrušil a vrátil vec na nové konanie a nové posúdenie príčinnej súvislosti pracovného úrazu a poškodením, ochorením krčnej chrbtice. V novom konaní odporkyňa mala k dispozícii novú lekársku správu posudkového lekára zo dňa 14.12.2011, podľa ktorej navrhovateľ má pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu v rozsahu 45 % od 14.01.2006, pričom však zo znaleckého posudku 1/2011 vypracovaného MUDr. I. ani lekárskych správ z obdobia od roku 1990 do roku 2003 nebola preukázaná jednoznačná príčinná súvislosť medzi úrazovým dejom a poškodením krčnej chrbtice, avšak podľa znaleckého posudku ju nebolo možné jednoznačne vylúčiť. Na tento znalecký posudok odporkyňa neprihliadla z dôvodu odbornosti znalkyne v odbore zdravotníctvo a farmácia, ale pre odvetvie choroby z povolania, pričom v posudku absentovali nálezy z pracovného úrazu a ďalších úrazoch. Podľa nového rozhodnutia odporkyne zo dňa 04.01.2012 č. 3810-21/2012-BA navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu od 01.01.2004 a má nárok na úrazovú rentu od 14.01.2006 do 31.01.2006 v sume 8,14 Eur a od 01.02.2006 v sume 13,98 Eur mesačne. Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol opätovne posúdený posudkovým lekárom pobočky Prešov a podľa lekárskej správy zo dňa 07.02.2012 vzhľadom na nedoložené nové lekárske nálezy navrhovateľom ostal stav podľa pôvodného posudku. Keďže opravnému prostriedku nebolo vyhovené, bol navrhovateľ posúdený posudkovým lekárom ústredia v Košiciach za účasti neurológa, výsledkom čoho bola lekárska správa zo dňa 12.03.2012 so záverom, že navrhovateľ má pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty 41 % od 01.01.2004 pre poúrazové poškodenie pravého bedrového kĺbu a 45 % od 14.01.2006 naďalej po zhoršení zdravotného stavu pre stredne ťažké funkčné obmedzenie pohybu v ľavom bedrovom kĺbe, pričom príčinná súvislosť úrazu a popisovaných ťažkostí chrbtice nebola dokázaná, boli potvrdené nie poúrazové, ale degeneratívne zmeny na krčnej chrbtici. Rozsudkom krajského súdu zo dňa 11.07.2012 sp. zn. 6Sp/8/2012 bolo rozhodnutie zo dňa 04.01.2012 zrušené a vec vrátená odporkyni na doplnenie dokazovania ohľadom príčinnej súvislosti poškodenia chrbtice a pracovného úrazu zabezpečením znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom. V novom konaní odporkyňa požiadala o vypracovanie znaleckého posudku MUDr. N. C., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, plastická chirurgia, ktorý vypracoval posudok č. 109/2012. Na základe posudku posudkový lekár sociálneho poistenia vyhotovil lekársku správu dňa 09.01.2013, podľa ktorého úraz a trvalé následky zlomeniny panvy nemajú žiadnu príčinnú súvislosť s patologickými zmenami a z nich rezultujúcimi bolesťami chrbtice a hlavy, ktoré sú spôsobené degeneratívnym ochorením chrbtice, jej skoliózou a migrénou, ktoré majú samostatnú patologicko - anatomickú a patofyziologickú príčinu. Záver posudku uvádza, že od 14.01.2006 došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, preto je poškodený na účely § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo má v dôsledku pracovného úrazu viac ako 40-percentný pokles pracovnej schopnosti, miera poklesu pracovnej schopnosti v percentách je 45 %. Na základe toho odporkyňa vydala nové rozhodnutie dňa 25.01.2013, podľa ktorého navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu od 01.01.2004 a má nárok na úrazovú rentu od 14.01.2006 do 31.01.2006 v sume 8,14 Eur a od 01.02.2006 v sume 13,98 Eur mesačne. Ďalej uviedla jednotlivé sumy úrazovej renty, na ktorú má navrhovateľ nárok mesačne od 1.7.2006, od 01.07.2007, 01.07.2008, 01.01.2009, 01.01.2010, 01.01.2011, 01.01.2012, 01.01.2013. Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu opravný prostriedok, spochybnil odbornosť posudkových lekárov aj súdneho znalca. Opätovne bol navrhovateľ posúdený posudkovým lekárom pobočky Prešov, z ktorého lekárskej správy zo dňa 13.03.2013 je evidentné, že nevyhovel opravnému prostriedku a zotrval na predchádzajúcich záveroch, že navrhovateľ má pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty 45 % od 14.01.2006 naďalej. Následne posudkový lekár ústredia so sídlom v Prešove potvrdil tento záver i v spojitosti so znaleckým posudkom č. 109/2012. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 14.05.2013 sp. zn. 3Sp/11/2013 zrušil rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátil na nové konanie, pričom vytkol odporkyni, že vyriešená bola len otázka príčinnej súvislosti medzi poškodením chrbtice a pracovným úrazom, nie však percentuálny pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť navrhovateľa ako zamestnanca v zmysle § 88 ods. 1, 3 zákona. Súd uložil vypracovať odporkyni nový posudok v týchto intenciách. Posudkový lekár sociálneho poistenia pobočka Prešov vypracoval lekársku správu dňa 06.08.2013 s komplexným posúdením všetkých zdravotných ťažkostí navrhovateľa a jednotlivých odborných lekárskych vyšetrení, po doplnení všetkých súčastí zdravotnej dokumentácie, ktoré doteraz nemala odporkyňa k dispozícii, so zohľadnením znaleckého posudku MUDr. C.. Uzavrela, že navrhovateľ mal v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom pokles pracovnej schopnosti 41 % od 13.08.1990, odkedy bol uznaný čiastočne invalidným na následky pracovného úrazu. Výrazné zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa nebolo zaznamenané, keďže odborné nálezy sa rôznia a navyše posledným ortopedickým vyšetrením MUDr. I., ktorú si znalec prizval k vyšetreniu, je aj na základe RTG popisovaná funkčne nanajvýš coxartróza II. stupňa, pričom v roku 1990 bol menovaný uznaný čiastočne invalidným pre popisovanú coxartrózu III. stupňa a do dnešného dňa nebola indikovaná výmena bedrového kĺbu. Zohľadnená bola aj pracovná náplň navrhovateľa v čase pracovného úrazu, pričom navrhovateľ by nebol schopný vykonávať časť dovtedajšej činnosti, ostatné by mohol vykonávať s mierne obmedzenou pohyblivosťou panvy. Sumár správy je ten, že miera poklesu pracovnej schopnosti je 45 % a od 01.01.2004 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu. K tejto správe bolo vypracované stanovisko ústredia odporkyne dňa 23.08.2013. Toto stanovisko vysvetlilo nesprávnosť dovtedajšieho záveru o 45 % poklese pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty od 14.01.2006. Tento záver vychádzal zo zhoršenia funkčného obmedzenia pohyblivosti ľavého bedrového kĺbu, pre ktorý však bolo k dispozícii len ortopedické vyšetrenie zo dňa 10.10.1990, podľa ktorého išlo vtedy o artrózu ľavého bedrového kĺbu III. st. posttraumatickú, pričom v žiadnom z následných vyšetrení v ďalších rokoch nebol uvedený vyšší stupeň poškodenia bedrového kĺbu, skôr naopak, niektoré závery popisujú len II. stupeň poškodenia. Navyše toto vyšetrenie z 10.10.1990 dovtedy nebolo k dispozícii. Podľa názoru odporkyne toto jednoznačne preukazuje, že k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa od 14.01.2006 nedošlo. Na základe uvedených skutočností bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Na základe vlastného vyšetrenia, správy z hospitalizácie na traumatológii od 25.05. do 09.06.1989 + správy z hospitalizácie na ortopédii od 23.01.1990 do 05.02.1990, ortopedických vyšetrení z 17.01.1991, 18.01.1993, neurologických vyšetrení z 21.01.1993, ďalších ortopedických vyšetrení z 16.01.1997, 13.04.2010, 10.10.1990, znaleckého posudku č. 109/12 MUDr. N. C., RTG panvy z 05.11.2012, RTG LS chrbtice, Th a C chrbtice, konzultácie s MUDr. I. dňa 13.11.2012, posudková lekárka uviedla, že bezpochyby úrazové poškodenie ľavej strany zanechalo trvalý následok v zmysle obmedzenia pohyblivosti ľavej dolnej končatiny v bedrovom kĺbe a chronické bolesti ľavej strany panvy a ľavej dolnej končatiny a tieto sú po jej vyšetrení poškodeného a po konzultáciách s ortopédom a röntgenológom nespochybniteľné. Iná situácia však nastáva pri hodnotení vzťahu poškodenia panvy a bolestí celej chrbtice a hlavy. V žiadnom prípade úraz a trvalé následky zlomeniny panvy nemajú žiadnu príčinnú súvislosť s patologicko-anatomickými zmenami chrbtice a z nich rezultujúcich bolestí chrbtice a hlavy. Tieto sú spôsobené degeneratívnym ochorením chrbtice, jej skoliózou a migrénou, ktoré majú svoju samostatnú patologicko-anatomickú a patofyziologickú príčinu, tieto ťažkosti samy o sebe sú taktiež nespochybniteľné. Ako pracovný úraz boli uvedené neskoré následky poranenia hrudníka a panvy. Z celkového posudku vyplýva, že navrhovateľ necelých 13 rokov pracoval ako vojak. Od 01.04.1989 pracoval ako lesný robotník podľa pracovnej náplne uvedenej v pracovnej anamnéze. V čase pracovného úrazu bol navrhovateľ v zaškoľovacom období, ktoré malo trvať až do 31.05.1989. Od 13.08.1990 mal priznaný čiastočný invalidný dôchodok na následky pracovného úrazu. Od 26.04.2006 bol uznaný invalidným zo všeobecných príčin. Dňa 25.05.1989 utrpel pracovný úraz - pri sťahovaní dreva ho privalil strom, pričom prekonal polytraumu - trieštivú zlomeninu lopaty bedrovej kosti vľavo, pohmoždenie ľavej strany hrudníka, pohmoždenie v driekovej oblasti, krvné podliatiny a odreniny v oblasti pravého stehna, s malou tržnou rankou na brade, v bezvedomí nebol. Zlomenina panvy bola liečená konzervatívne, hospitalizáciou - 12 dní, pri prepustení doporučená chôdza s dvomi nemeckými barlami, s odľahčovaním ľavej dolnej končatiny. Pre pretrvávajúce bolesti v oblasti ľavého bedrového kĺbu podstúpil operačné riešenie na Ortopedickej klinike v J. dňa 06.02.1990 - vybratie kostného úlomku časti panvy nad ľavým bedrovým kĺbom. V rámci rehabilitačnej liečby absolvoval aj kúpeľnú liečbu v N. v roku 1990. Dňa 21.09.1992 okolo 10.30 hod. bol zbitý známou osobou, v bezvedomí nebol. Po úraze bol vyšetrený a ošetrený neurológom ako stav po pohmoždení hlavy a poúrazové bolesti hlavy a závrate. Dňa 27.02.2003 havaroval ako vodič osobného auta, bol prijatý na jeden deň na traumatologické oddelenie za účelom pozorovania, stav bol uzavretý ako pohmoždenie hlavy v temporálnej oblasti vľavo. Od roku 1996 začal byť liečený neurológom pre bolesti hlavy, pobolievanie šije s vyžarovaním do pravého ramena, pričom RTG vyšetrením bol potvrdený blok krčnej chrbtice. V roku 1998 CT vyšetrenie chrbtice dokumentuje degeneratívne zmeny - nie poúrazové v oblasti krčnej chrbtice s výrazným zhoršením v roku 2006 podľa MRI nálezu, výrazné zúženie miechového kanála pri ťažkých degeneratívnych zmenách. Na základe uvedeného MRI nálezu bol v marci 2007 navrhovateľ operovaný a bol uznaný invalidným od roku 2006 následkom choroby, nie následkom pracovného úrazu pre degeneratívne zmeny chrbtice s kompresiou miechy. Na základe znaleckého posudku zo dňa 16.11.2012 posudková lekárka konštatovala, že v zdravotnom stave navrhovateľa nedošlo k zhoršeniu v súvislosti s úrazom od roku 1990, kedy bol navrhovateľ uznaný čiastočne invalidným na následky pracovného úrazu pre koxartrózu III. stupňa. Podľa posledného ortopedického vyšetrenia MUDr. I., ktorú si znalec prizval k vyšetreniu, je popisovaná RTG a funkčne nanajvýš koxartróza II. stupňa (bez zhoršenia oproti roku 1990). Z uvedeného vyplýva, že už v roku 1990 navrhovateľ mal pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty 45%, teda v čase úrazu nebol schopný vykonávať 45% z pracovnej náplne: stavbu trasy, premiesťňovanie lanového systému a sťahovanie dreva koňmi. Ostatné pracovné činnosti z pracovnej náplne bol navrhovateľ schopný vykonávať naďalej. Na základe všetkých týchto uvedených skutočností navrhla odporkyňa napadnuté rozhodnutie potvrdiť. K tomu vyjadreniu odporkyne navrhovateľ podal vyjadrenie. Namietol oprávnenosť znalkyne MUDr. A. I., napriek tomu, že po sťažnosti Slovenskú lekársku komoru dostal odpoveď o oprávnenosti MUDr. I. vypracovať znalecký posudok. Namietol nesprávne hodnotenie jeho psychiatrických problémov, nesprávne vyhodnotenie nálezov poškodenia chrbtice, nesprávny záver o degeneratívnom pôvode poškodenia chrbtice. Nesúhlasí ani so záverom o 45 % miere poklesu pracovnej činnosti, ani s povahou práce, na ktorých výkon má naďalej schopnosť. Predovšetkým ale nesúhlasí so záverom, že od 01.01.2004 nedošlo u neho k zhoršeniu zdravotného stavu, pretože to dokazujú nálezy ortopédie, neurológie, pričom poukazuje na nesprávne použitie ust. § 17 ods. 2 zákona odporkyňou. Zotrval na svojom opravnom prostriedku. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s lekárskou správou Sociálnej poisťovne pobočka Prešov zo dňa 06.08.2013, s lekárskou správou Sociálnej poisťovne ústredie, pobočka Košice zo dňa 19.11.2013, administratívnym spisom odporkyne a zistil, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Rozhodnutie odporkyne o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu vychádza zo záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia založených na podrobnom odbornom preskúmaní zdravotného stavu navrhovateľa, príčin jeho poškodenia a zhoršovania, zo zohľadnením pracovného a následných úrazov navrhovateľa, liečebných, operačných zásahov, pričom podkladom pre tento záver bola rozsiahla zdravotná dokumentácia za obdobie od pracovného úrazu v roku 1989, preskúmal aj znalec MUDr, C. v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia a plastická chirurgia a vypracoval znalecký posudok č. 109/2012, pričom jeho hlavnou úlohou bolo pre potreby rozhodnutia odporkyne zistiť, či existuje príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom zo dňa 25.05.1989 a zhoršením zdravotného stavu od 01.01.2004 prejavujúcim sa zhoršením jeho pracovnej schopnosti od 01.01.2004 a či má navrhovateľ možnosť vykonávať po 01.01.2004 v dôsledku poškodenia zdravia pri pracovnom úraze pracovné činnosti, pri ktorých utrpel poškodenie na zdraví. Odporkyňa rešpektovala súdom v skoršom zrušujúcom rozsudku č. k. 3Sp/11/2013-57 zo dňa 14.05.2013 uloženú povinnosť preskúmať a odôvodniť percentuálny pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť navrhovateľa ako zamestnanca tak, ako to upravuje ust. § 88 ods. 1, 3 zákona sociálneho poistenia. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 88 ods. 3 tohto zákona pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa lekárskej správy zo dňa 06.08.2013 na účely priznania úrazovej renty (na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 02.06.2006) nemá poškodený v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 25.05.1989 pokles pracovnej schopnosti, nakoľko u neho nedošlo v dôsledku tohto pracovného úrazu k zhoršeniu zdravotného stavu po 01.01.2004. S prihliadnutím aj na znalecký posudok MUDr. C. č. 109/2012 v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 25.05.1989 by mal navrhovateľ pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 45% to však od 13.08.1990, kedy bol uznaný za čiastočne invalidného na následky tohto úrazu. Žiadne výrazné zhoršenie tohto stavu v súvislosti s pracovným úrazom nebolo zdokumentované. Ani posledné ortopedické vyšetrenie MUDr. I. prizvanej znalcom nepotvrdilo zhoršenie stavu, bola zistená coxartróza nanajvýš II. stupňa, tak ako už v roku 1990, kedy bol navrhovateľ uznaný za čiastočne invalidného. Problémy počínajúce v roku 1996, bolesti hlavy, šije s vyžarovaním do pravého ramena, RTG vyšetrením potvrdený blok krčnej chrbtice, prerástli od roku 1998 podľa CT vyšetrenia do degeneratívnych, nie úrazových, zmien krčnej chrbtice s výrazným zhoršením od roku 2006. Podľa MRI nálezu ide o výrazné zúženie miechového kanála pri ťažkých degeneratívnych zmenách. Toto si vyžiadalo operáciu v roku 2007. Nešlo však o poškodenie v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 25.05.1989. Pritom od 26.04.2006 bol navrhovateľ uznaný invalidným. Tieto závery potvrdil aj lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 19.11.2013 po tom, čo bol navrhovateľov stav opätovne posúdený po podaní odvolania proti teraz preskúmavanému rozhodnutiu odporkyne. Opätovne bolo konštatované, že k zhoršeniu zdravotného stavu u navrhovateľa nedošlo v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 25.05.1989, a že už v roku 1990, kedy bol uznaný za čiastočne invalidného na následky pracovného úrazu pre coxartrózu III. stupňa, mal pokles pracovnej schopnosti pre účely úrazovej renty o 45 % pracovnej náplne, a navyše podľa posledného ortopedického vyšetrenia MUDr. I. prizvanej znalcom k vyšetreniu k posudku č. 109/2012 bol u navrhovateľa zistený II. stupeň tohto poškodenia. Ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. jednoznačne upravuje, že poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2, a teda toto ustanovenie vymedzuje okruh podmienok potrebný pre vznik nároku na úrazovú rentu, a to že poškodený musel utrpieť pracovný úraz, poškodený má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať činnosť, uvedený pokles je výslovne zapríčinený utrpeným pracovným úrazom. Navrhovateľ tvrdí, že splnil podmienky nároku na úrazovú rentu, pretože došlo k zhoršeniu zdravotného stavu vo vzťahu k chrbtici (musel sa podrobiť operácii) a to v súvislosti s pracovným úrazom. Z obsahu predložených lekárskych nálezov však takýto záver nevyplýva. V nálezoch bezprostredne po pracovnom úraze nie je ani zmienky o poškodení chrbtice a až v ortopedickom náleze zo dňa 16.01.1997 MUDr. D. je konštatovaný cervikokraniálny syndróm. V nálezoch vrátene RTG snímok sú konštatované degeneratívne zmeny nie na podklade úrazu v oblasti panvy. Podľa názoru súdu odporkyňa rozhodla správne, v súlade so zákonom a na základe dostatočne zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu. Navrhovateľ v konaní nespochybnil správnosť záverov znaleckého posudku, a ak navrhovateľ tvrdí, že záver o poškodení chrbtice (v dôsledku pracovného úrazu) vyplýva z odborných nálezov MUDr.K. a MUDr. H. a MUDr. N. takýto záver nemožno urobiť. Z posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 26.05.2008 je nesporné, že bolo ohodnotené obmedzenie pohyblivosti ľavého bedrového kĺbu a skrátenie ľavej dolnej končatiny a pooperačná jazva na ľavej strane panvy spolu 250 bodmi. V posudku MUDr.N. o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 16.11.2011 sa síce konštatuje zlomenina stavca, podvrtnutie C, Th a L chrbtice a poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažké s príznakmi koreňového dráždenia s celkovým počtom bodov 360, ktoré však boli vyvrátené znaleckým posudkom MUDr. N. C. číslo 109/12. Nálezmi boli jednoznačne preukázané, že navrhovateľ dňa 25.05.1989 utrpel trieštivú zlomeninu lopaty ľavej bedrovej kosti, pomliaždenie ľavej strany hrudníka s odreninou kože v oblasti ľavej poruchy, pomliaždenie s krvnou podliatinou ľavej driekovej oblasti, tržnú ranu brady a pomliaždenie pravého stehna s krvnou podliatinou. Znalec uviedol, že na tieto poranenia sa poškodený liečil ústavne na Oddelení úrazovej chirurgie OÚNZ NsP N. od 25.05.1989 do 09.06.1989. Podrobil sa konzervatívnej liečbe, ktorá spočívala v zošití rany na brade, kľudu na lôžku, tlmení bolestí a krvácania liekmi a rehabilitácii s pomocou bariel. Neskôr ambulantná liečba. Pre bolesti v postihnutej oblasti panvy bol poškodený hospitalizovaný na Ortopedickej klinike v J. od 05.02.1990 do 14.02.1990, kde bola zistená deformácia oblasti ľavej bedrovej lopaty s miernym vyklenutím a so zachovaním funkcie ľavého bedrového kĺbu. RTG tento stav popisuje ako stav po zlomenine lopaty bedrovej kosti vľavo s prominujúcim fragmentom rozsahu 4x3 cm. Tento fragment bol dňa 06.05.1990 v narkóze odstránený. Pri poranení panvy nedošlo k porušeniu celistvosti a symtericity panvového kruhu, ani k poškodeniu bedrových kĺbov, ani bedrovo-krížových spojení, ani k porušeniu postavenia driekovo-krížovej časti chrbtice, taktiež ani k poraneniu krčnej chrbtice, čo už samo o sebe vylučuje akúkoľvek súvislosť s porušením statiky a dynamiky chrbtice ako následku jej úrazu. Podľa zdravotnej dokumentácie poškodený mal byť v práci v lese pritlačený uvoľneným stromom. Charakter poranení poškodeného svedčí o tom, že jeho poranenia boli spôsobené tlakom na poranené oblasti ľavej strany tela. Najväčšia intenzita násilia pôsobila na oblasť panvy, čo spôsobilo trieštivú zlomeninu lopaty ľavej bedrovej kosti, menšia intenzita násilia spôsobila pomliaždenie ľavej strany hrudníka, ľavej driekovej oblasti a ľavého stehna a slabá intenzita násilia spôsobila tržnú ranu brady. Tento tlak mohol byť spôsobený stromom. Poranenia poškodeného sú v príčinnej súvislosti s predmetným pracovným úrazom zo dňa 25.05.1989. Znalec akcentoval, že dňa 25.05.1989 poškodený neutrpel žiadne poranenie krčnej chrbtice, čo vyplýva z prepúšťacej správy z oddelenia úrazovej chirurgie. Ak by pri tomto úraze poškodený utrpel akékoľvek poškodenie krčnej chrbtice, jej poranenie by sa prejavilo bezprostredne po úraze, prípadne niekoľko dní po ňom bolesťami krčnej chrbtice a obmedzením jej pohyblivosti. U poškodeného sa prvá jednorazová zmienka o bolestiach hlavy a krčno-hlavovom syndróme objavuje až 25.07.1990, teda rok po úraze. Do roku 1988 nie je k dispozícii jeho zdravotná dokumentácia. Druhá zmienka o pobolievaní šije sa v zdravotnej dokumentácii objavuje až pri nervovom vyšetrení 20.03.1996, kedy RTG krčnej chrbtice poukazuje na blok segmentu C4, so zhoršením. Je vylúčené, že by sa postihnutý úrazom krčnej chrbtice na nejaké ťažkosti v poúrazovom období do mesiaca nesťažoval, naviac ak by krčná chrbtica bola tak markantne poškodená. Kategoricky a bez akýchkoľvek odborných pochybností znalec vylučuje poranenie medzistavcových platničiek C4-6 pri úraze dňa 25.05.1989. Znalec v posudku konštatoval, že v zdravotnej dokumentácii poškodeného po roku 1989 pri nervovom vyšetrení 20.03.1996 (teda sedem rokov po predmetnom úraze) poškodený udáva bolesti hlavy, zvýrazňujúce sa v záchvatoch a pobolievanie šije s vyžarovaním do pravého ramena, čo neurológ hodnotí ako kinetickú (teda pohybovú) poruchu krčnej chrbtice. Súčasne bola prvýkrát vyhotovená RTG snímka krčnej chrbtice, ktorá poukazuje na blok segmentu C4 (čo je funkčná zmena), nie na anatomické zmeny. Tieto ťažkosti v rozličnom stupni v tomto veku má už skoro každý druhý človek. Potom toto konštatuje ortopedické vyšetrenie 16.01.1997 a 04.11.1997. Prvé seriózne RTG a CT vyšetrenie krčnej chrbtice bolo vyhotovené 14.04.1998, kedy RTG krčnej chrbtice popisuje degeneratívne osteochondrózne zmeny s artrózou medzistavcových kĺbových plošiek, prevažne medzi C3-4. CT vyšetrenie krčnej chrbtice diagnostikuje v úrovni C2-3 dorzálnu paramediálnu protrúziu medzistavcovej platničky, zužujúcej predný arachnoidálny priestor, v úrovni C3-4 pomerne výrazné osteoproduktívne zmeny na dolnom zadnom okraji C3 a hornom zadnom okraji C4, v úrovni medzistavcovej platničky vzadu je paramediálna protrúzia s vybočením doprava a výrazné osteofyty na dolnom okraji C4 a hornom zadnom okraji C5 zužujúcich pomerne výrazne miešny kanál. Anatomicky dôkaz poškodenia krčnej chrbtice u poškodeného teda je dátum 14.04.1998 (teda deväť rokov po predmetnom úraze). Znalec v posudku opätovne zdôraznil, že pri úraze 25.05.1989 poškodený neutrpel žiadne poranenie krčnej chrbtice ani celistvosti panvového kruhu, preto poškodenie krčnej chrbtice nemá a nemôže mať žiadnu príčinnú súvislosť s predmetným úrazom. Dávať do súvislosti úraz, pri ktorom nedošlo k poraneniu krčnej chrbtice ani hlavy, len k poraneniu panvy, ale bez porušenia panvového kruhu a bedrových kĺbov s objektívnym nálezom (RTG, CT a MRI) poškodenia krčnej chrbtice desať rokov po úraze, je veľmi mierne povedané odborný nezmysel. Jedná sa o degeneratívne ochorenie krčnej chrbtice, ako o tom svedčí jej CT vyšetrenie v apríli 1998, CT a MRI vyšetrenie v decembri 2005 (CT: protrúzia C5-6 s miernym zúžením neuroforamín 5-6 vpravo, MRI: mediálne protrúzie diskov s maximom na C5-6 so zúžením miechového kanála s kontaktom na štruktúry miechy - segmentálna stenotizácia C4-5, C5-6, C6-7 pri osteochondróze a hypetrofii lig. flavum), neurochirurgické vyšetrenie 26.06.2006 a 15.11.2006, kedy je progresia nálezu (z neurologického hľadiska ide o výrazné poškodenie krčnej chrbtice degeneratívnym procesom v rozsahu 3 stavcov...). Tieto anatomické zmeny na krčnej chrbtici hodnotí ako degeneratívne i neurochirurg pred operáciou krčnej chrbtice. Z vývoja ťažkostí, udávaných poškodeným po úraze 25.05.1989 a z objektívnych RTG, CT a MRI nálezov na krčnej chrbtici poškodeného je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že sa jedná o degeneratívne ochorenie celej chrbtice a akcentáciou postihnutia oblasti krčnej chrbtice neúrazového pôvodu. Na záver znalec konštatuje, že bezpochyby úrazové poškodenie ľavej panvy zanechalo trvalý následok v zmysle obmedzenia pohyblivosti ľavej dolnej končatiny v bedrovom kĺbe a chronické bolesti ľavej strany panvy a ľavej dolnej končatiny v bedrovom kĺbe a chronické bolesti ľavej strany panvy a ľavej dolnej končatiny a tieto sú po jeho vyšetrení poškodeného a po konzultácii s ortopédom a röntgenológom nespochybniteľné. Iná situácia však nastáva pri hodnotení vzťahu poškodenia panvy a bolestí celej chrbtice a hlavy. V žiadnom prípade úraz a trvalé následky zlomeniny panvy nemajú žiadnu príčinnú súvislosť s patologicko-anatomickými zmenami chrbtice a z nich rezultujúcich bolestí chrbtice a hlavy. Tieto sú spôsobené degeneratívnym ochorením chrbtice, jej skoliózou a migrénou, ktoré majú svoju samostatnú patologicko-anatomickú a patofyziologickú príčinu. Tieto ťažkosti samy o sebe sú taktiež nespochybniteľné. Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporkyňa zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.