Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5S/7/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200211 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200211.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobkyne I. N., bytom X. XX, C., právne zastúpenej JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou, so sídlom Slovenská 69, Prešov, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. Co 17/2013/Mi zo dňa 4. decembra 2013 na základe žaloby takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. Co 17/2013/Mi zo dňa 4. decembra 2013 vo výroku, ktorým potvrdil výrok rozhodnutia bývalej Správy katastra Prešov č. C ROEP 90/2011/Pe zo dňa 30. septembra 2013 o nevyhovení námietok k parcelám EKN č. 1-123/1, 1-123/101, 1-122/4, 1-123/102, 1-458, 1-459/1, 1-603/2 a 1-603/102 v spojení s rozhodnutím Správy katastra Prešov č. C ROEP 90/2011/Pe zo dňa 30. septembra 2013 vo výroku, ktorým nevyhovela námietkam k parcelám EKN č. 1-123/1, 1-123/101, 1-122/4, 1-123/102, 1-458, 1-459/1, 1-603/2 a 1-603/102 a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. Z a s t a v u j e konanie vo vzťahu k výroku, ktorým žalovaný potvrdil výrok rozhodnutia Správy katastra Prešov o vyhovení námietkam k parcele EKN 1-122/3, a ktorým žalovaný zmenil výrok rozhodnutia Správy katastra Prešov s tým, že o námietkach k špecifikovaným parcelám sa rozhodne v samostatnom konaní podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z.z. Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 488,87 € v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré je povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Martiny Kožárovej Jenčovej, advokátke zriadená v Q., a.s., č.ú. XXX XXX XX XX/XXXX. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 04.12.2013 žalovaný ako príslušný správny orgán podľa § 5, § 7 ods. 1 a § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a podľa § 2 ods. 3, § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo veci odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu Správy katastra Prešov, odbor katastrálnych konaní (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. C ROEP 90/2011/Pe zo dňa 30.09.2013 o námietkach žalobkyne zo dňa 04.01.2012 proti výpisu z návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) v k.ú. G. podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.“) rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. C ROEP 90/2011/Pe zo dňa 30.09.2013 o vyhovení námietkam k parcele E KN č. 1-122/3 a výrok rozhodnutia o nevyhovení námietkam k parcelám E KN č. 1-123/1, 1-123/101, 1-122/4, 1,123/102, 1-458, 1-459/1, 1-603/2 a 1-603/102; zmenil výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. C ROEP 90/2011/Pe zo dňa 30.09.2013 o rozsahu parciel, ktoré budú predmetom konania podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z.z. tak, že v samostatnom konaní podľa § 12 citovaného zákona rozhodne o námietkach k týmto parcelám: E KN č. 1-797/2, 1-797/1, 1-797/101, 1-797/102, 1-797/103, 1-797/201, 1-797/203, 1-797/301, 1-797/303, 1-797/402, 1-797/403, 1-797/503, 1-797/603, 1-890/1, 1-890/2, 1-890/3, 1-514, 1-556/102, 1-556/2, 1-556/1, 1-556/202, 1-558/1, 1-558/2, 1-558/3,, 1-457/1, 1-457/2, 1-457/4, 1-457/108, 1-457/208, 1-457/308, 1-586/1, 1-586/2, 1-570/1, 1-570/2, 1-570/3, 1-570/4, 1-259/1, 1-260/1; mpč. 259/2 a mpč. 260/2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 04.01.2012 boli prvostupňovému správnemu orgánu doručené námietky žalobkyne zo dňa 18.12.2011 proti výpisu z návrhu ROEP v k.ú. G.. Námietky sa týkali parciel registra „E“ katastra nehnuteľností, a to č.: 1-797/2, 1-797/1, 1-797/101, 1-797/102, 1-797/103, 1-797/201, 1-797/203, 1-797/301, 1-797/303, 1-797/402, 1-797/403, 1-797/503, 1-797/603, 1-890/1, 1-890/2, 1-890/3, 1-122/3, 1-123/1, 1-123/101, 1-122/4, 1-123/102, 1-514, 1-556/102, 1-556/2, 1-556/1, 1-556/202, 1-558/1, 1-558/2, 1-558/3, 1-457/1, 1-457/2, 1-457/4, 1-457/108, 1-457/208, 1-457/308, 1-458, 1-459/1, 1-586/1, 1-586/2, 1-570/1, 1-570/2, 1-570/3, 1-570/4, 1-603/2, 1-603/102, 1-259/1, 1-260/1; mpč. 259/2 a 260/2. Z námietok vyplýva, že žalobkyňa podala námietky podľa ust. § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. a zároveň namietala aj spôsob nadobudnutia vlastníctva inými osobami, pričom v námietkach žiadala rozhodnúť podľa ust. § 12 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. C ROEP 90/2011/Pe zo dňa 25.10.2012 podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. námietkam žalobkyne nevyhovel. Na základe odvolania žalobkyne bolo rozhodnutím odvolacieho orgánu, Správy katastra Prešov, ako správy katastra v sídle kraja č. Co 42/2012/Ba zo dňa 10.06.2013 toto rozhodnutie zrušené z dôvodov vecných a procesných pochybení a vec bola správe katastra vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Uviedol, že listom zo dňa 14.08.2013 prvostupňový správny orgán vyzval žalobkyňu, aby do 10 dní od doručenia výzvy upresnila svoj návrh a oznámila, ktorých parciel sa návrh na vydanie rozhodnutia podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z.z. týka. Súčasne poučil žalobkyňu, že o tomto návrhu rozhodne v samostatnom konaní. Dňa 22.08.2013 bol správe katastra doručený list právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Martiny Kožárovej Jenčovej, v ktorom uviedla, že v návrhu ROEP sú parcely č. 1-797/2, 1-797/102, 1-797/202, 1-797/302, 1-797/402, 1-797/502, 1-797/3, 1-797/103, 1-797/203, 1-797/303, 1-797/403, 1-797/503, 1-797/603, 1-556/2, 1-556/1, 1-556/202, 1-556/102, 1-558/1, 1-558/2 a 1-558/3, resp. ich časti zapísané v prospech Mesta Prešov, a to na základe osvedčenia vyhlásenia o vlastníctve k nehnuteľnostiam zo dňa 18.03.1999, spísanom vo forme notárskej zápisnice č. N 602/98, Nz 114/99 pred notárom JUDr. Mariánom Petrom, podľa geometrického plánu č. 14360071-107/98, úradne overeným pod č. 1664/98, ktorého správnosť údajov namietajú účastníci konania z dôvodu, že odporujú skutočnosti, pretože uvedené nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané na účastníkov, resp. ich právnych predchodcov. Zdôraznila, že pôvodní vlastníci si uplatňovali svoje vlastnícke práva od Mesta Prešov a opakovane žiadali o majetkoprávne vysporiadanie ich nehnuteľností. Konštatovala, že uvedené nehnuteľnosti boli predmetom dedenia v celom ich rozsahu, a to v niektorých prípadoch pred osvedčením Mesta Prešov, ako aj po osvedčení. Uviedla, že osvedčenie neuvádza akým vyvlastňovacím rozhodnutím malo dôjsť k vyvlastneniu a osvedčené boli z väčšej časti pozemky, ktoré mali byť predmetom vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 5942/68 na výstavbu tzv. Pionierskej železnice, pričom toto vyvlastňovacie rozhodnutie nie je opatrené riadnou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, resp. že k právoplatnosti nemohlo dôjsť pre nevyplatenie náhrady za vyvlastnenie. Poukázala na judikatúru, podľa ktorej je možné spochybniť obsah verejnej listiny, čo vyplýva aj z ust. § 12 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. a žiadala, aby v súlade s ust. § 12 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona bolo potvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vo vzťahu k osvedčeným parcelám v prospech účastníkov konania. Súčasne žiadala, aby v súlade s § 12 ods. 1 citovaného zákona bolo potvrdené vlastnícke právo účastníkov v im zodpovedajúcich podieloch, a to k nehnuteľnostiam parc. č. 1-797/2, 1-797/1, 1-797/3, 1-797/101, 1-797/102, 1-797/103, 1-797/201, 1-797/202, 1.797/302, 1-797/502, 1-797/203, 1-797/301, 1-797/303, 1-797/402, 1-797/403, 1-797/503, 1-797/603, 1-890/1, 1-890/2, 1-890/3, 1-514, 1-556/102, 1-556/2, 1-556/1, 1-556/202, 1-558/1, 1-558/2, 1-558/3, 1-457/1, 1-457/2, 1-457/4, 1-457/108, 1-457/208, 1-457/308, 1-586/1, 1-586/2, 1-570/1, 1-570/2, 1-570/3, 1-570/4, 1-259/1, 1-260/1, 259/2 a 260/2, ktoré sú v návrhu ROEP zapísané v prospech Mesta Prešov, resp. Slovenskej republiky v správe Obvodného úradu Prešov, ktorí mali vlastníctvo nadobudnúť na základe rozhodnutí finančného odboru ONV Prešov. Vo vzťahu k týmto parcelám uviedla, že je potrebné námietky posúdiť ako návrh podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z.z. z dôvodu, že účastníci v námietkach namietali zníženie výmery s poukazom na to, že uvedené parcely považujú za svoje a navrhujú zapísať pôvodnú výmeru parciel v ich prospech. V závere uviedla, že v prípade, ak prvostupňový správny orgán nebude mať splnené podmienky pre postup podľa § 12 citovaného zákona, je toho názoru, že sú splnené podmienky pre postup podľa § 11 citovaného zákona. Konštatoval, že po opätovnom prejednaní veci prvostupňový správny orgán dňa 30.09.2013 rozhodol tak, že námietkam k parcele E KN č. 1-122/3 vyhovel a námietkam k parcelám E KN č. 1-123/1, 1-123/101, 1-122/4, 1-123/102, 1-458, 1-459/1, 1-603/2 a 1-603/102 nevyhovel. Zároveň rozhodol, že o obsahu námietok k parcelám E KN č. 1-797/2, 1-797/1, 1-797/101, 1-797/102, 1-797/103, 1-797/201, 1-797/203, 1-797/301, 1-797/303, 1-797/402, 1-797/403, 1-797/503, 1-797/603, 1-890/1, 1-890/2, 1-890/3, 1-514, 1-556/102, 1-556/2, 1-556/1, 1-556/202, 1-558/1, 1-558/2, 1-558/3, 1-457/1, 1-457/2, 1-457/4, 1-457/108, 1-457/208, 1-457/308, 1-586/1, 1-586/2, 1-570/1, 1-570/2, 1-570/3, 1-570/4, 1-259/1, 1-260/1, mpč. 259/2 a 260/2 rozhodne v samostatnom konaní v súlade s ust. § 12 zákona č. 180/1995 Z.z. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, žalobkyňa podaním zo dňa 04.01.2012 doručila komisii pre vypracovanie ROEP pre k.ú. G. námietky podľa ust. § 7 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. k vyššie uvedeným parcelám. Prvostupňový správny orgán začal konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa ust. § 5 zákona č. 180/1995 Z.z. verejnou vyhláškou č. ROEP 24/2011 zo dňa 08.03.2011 pre k.ú. G.. Listom zo dňa 21.02.2011 zriadil podľa § 4 citovaného zákona komisiu pre obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „komisia“). V súlade s ust. § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. vyhláškou zo dňa 01.04.2011 zverejnil týmto dňom po dobu 30 dní návrh ROEP a prostredníctvom komisie doručil výpisy z ROEP známym účastníkom konania. Žalobkyni bol výpis z návrhu ROEP doručený dňa 07.12.2011 a námietky proti svojmu výpisu z ROEP podala dňa 04.01.2012, teda včas. Konštatoval, že hlavným dôvodom vypracovania ROEP pre dané katastrálne územie je potreba obnovy výkonu pozemkového vlastníctva k pôvodným nehnuteľnostiam. K námietkam žalobkyne uviedol, že pokiaľ ide o parcelu E KN č. 1-122/3 tejto vyhovuje z dôvodu, že pozemkovoknižná parcela mpč. 122/3 nebola predmetom dostupných rozhodnutí a v konaní nebolo žiadnou listinou preukázané, že vlastnícke právo prešlo na bývalý Československý štát, preto pri zápise vlastníckeho práva k tejto parcele je potrebné vychádzať z pôvodných údajov zapísaných v pozemkovej knihe v súlade s v tom čase platnými právnymi predpismi. Preskúmal námietku k parcele E KN č. 1-514 a uviedol, že táto parcela má byť predmetom ROEP. Konštatoval, že námietkam k parcelám E KN č. 1-123/1, 1-123/101, 1-458, 1-459/1, 1-603/2 a 1-603/102 nevyhovuje z dôvodu prechodu vlastníckeho práva na štát na základe verejných listín uvedených v odôvodnení k týmto parcelám. Pri parcelách E KN č. 1-123/102 a 1-122/4 konštatoval, že tieto parcely nikdy neboli v pozemkovej knihe zapísané vo vlastníctve Bývalých urbárskych gazdov obce D.. Zároveň uviedol, že návrh žalobcu na vydanie rozhodnutia podľa § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. je podaný oneskorene, preto na tento návrh v konaní neprihliada. Rovnako neprihliada ani na tie parcely, ktoré sú uvedené v odpovedi na výzvu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 22.08.2013, ktoré neboli predmetom námietky zo dňa 04.01.2012, pretože predmetom rozhodnutia môžu byť iba tie parcely, ktoré boli uvedené v námietkach a boli podané včas. Ďalej konštatoval, že proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne JUDr. Martiny Kožárovej Jenčovej v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom právna zástupkyňa namietala argumentáciu prvostupňového správneho orgánu vo vzťahu k parcelám č. 123/1 a 123/101, že parcela mpč. 123/1 bola vyvlastnená v prospech Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu Mesta Prešov, predtým vykúpená na základe kúpnej zmluvy v prospech Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu Mesta Prešov a zapísaná v prospech Mesta Prešov na základe žiadosti č. OSMPaMH/1101893-Ad. Vytýkala správnemu orgánu, že uvedené listiny akceptoval, avšak potvrdenie Obvodného úradu Prešov č. ObÚ-práv. 96/03345-002, ktoré bolo vydané v rámci reštitučného konania, nerešpektoval. Poukázala na zrejmú nelogickosť vykonávaných prevodov, keď najskôr mala byť celá parcela predaná, následne vyvlastnená, pričom vyvlastňovacie rozhodnutie sa od roku 1957 nepremietlo v zápise na liste vlastníctva. Konštatovala, že nepodáva odvolanie vo vzťahu k parcelám 123/102 a 122/4, pretože tieto nikdy neboli vo vlastníctve Urbárskych gazdov obce D.. Vo vzťahu k parcelám č. 458, 459/1, 603/2 a 603/102 uviedla, že na rozhodnutia finančného odboru nie je možné prihliadať, pretože samé osebe nemali konštitutívne, ale len deklaratórne účinky. Zdôraznila, že ak prvostupňový správny orgán rešpektuje právny stav vytvorený zákonom č. 81/1949 Zb., ktorým ex lege prechádzalo vlastnícke právo k pasienkom, pôvodne vo vlastníctve urbárnikov, na družstvá, tak musí rešpektovať aj právny stav vytvorený zákonom č. 49/1959 Zb., ktorým opätovne ex lege došlo k obnove individuálneho vlastníctva niekdajších urbárnikov alebo ich právnych nástupcov k pozemkom združeným v družstve, ktoré ich obhospodarovalo. Poukázala na to, že v konaní predložili dôkaz, z ktorého je zrejmé, že družstvo v obci D. nikdy nevzniklo. S týmito dôkazmi a námietkami sa prvostupňový správny orgán žiadnym spôsobom nevysporiadal. Namietala nesprávnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k všetkým parcelám, ktorý sa týka aj v tom, že prvostupňový správny orgán nesprávne posúdil podané námietky podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z.z. Postupoval nesprávne, ak odpoveď na výzvu, v ktorej účastníci žiadajú posúdiť námietku ako návrh podľa § 11 zákona posúdil ako samostatný návrh podľa § 11 citovaného zákona a ako podaný oneskorene ho zamietol. Aj z judikatúry vyplýva, že námietky sa majú posudzovať podľa ich obsahu aj ako návrh podľa § 11. Z obsahu podaných námietok je zrejmé, že bolo namietané zníženie výmery s poukazom na to, že uvedené parcely považuje žalobca za svoje a takto mal byť aj návrh podľa 11 citovaného zákona posúdený a za tým účelom malo byť vykonané dokazovanie. V týchto prípadoch preto prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav. Za nesprávne považovala napadnuté rozhodnutie v časti, podľa ktorej parcely registra E KN č. 797/202, 797/302, 797/502 a 797/3 neboli predmetom námietky účastníkov konania. Parcely boli vytvorené z pôvodných mpč. parciel 797/1, 797/2 a 797/3 v návrhu ROEP, voči ktorým námietky uplatnené boli. Konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v celom rozsahu, vykonal dokazovanie listinami predloženými v spise a zistil tento skutkový stav: Parcela E KN č. 1-123/1 a 123/101 Pozemkovoknižná parcela mpč. 123/1 o výmere 1433 m2 bola zapísaná v PKV č. 31 v k.ú. D. v prospech Bývalých urbárskych gazdov obce D. v celosti titulom kúpy číslom denníka 5301 z roku 1929. Na základe úlohy, ktorej účelom bolo zakladanie evidencie právnych vzťahov v extraviláne podľa zápisu v PKV č. 31 v k.ú. D., bola PVZ č. 107/93 na LV č. XXXX v k.ú. D. zapísaná okrem iných aj parcela E KN č. 123/1 v prospech Bývalých urbárskych gazdov obce D. v celosti. Priebeh hraníc pozemkovoknižnej parcely mpč. 123/1 bol zidentifikovaný na priebeh hraníc parcely zobrazenej na mape určeného operátu na parcelu E KN č. 123/1. Na základe žiadosti o zápis členov pozemkového spoločenstva do LV č. Z 3903/2003 a potvrdenia Obvodného úradu Prešov, právneho oddelenia č. ObU- práv.-96/03345-002 bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech žalobkyne v podiele 48/2176 okrem iných aj k parcele E KN č. 1-123/1 zapísanej na LV č. XXXX pod ČZ 683/03 na LV č. XXXX v k.ú. G.. ČZ 920/11 na základe zápisnice zo zasadnutia komisie ROEP pre k.ú. G. zo dňa 11.08.2011 bola parcela E KN č. 1-123/1 na LV č. XXXX v k.ú. G. zrušená a v časti „C“ LV bola v zmysle § 39 ods. 2 katastrálneho zákona zapísaná poznámka, že hodnovernosť údajov katastra je spochybnená, pretože zápis žiadosti č. Z 3903/2003 zástupcu Urbáru D. - pozemkového spoločenstva o zápis členov na LV č. XXXX v k.ú. G. nebol vykonaný správne z dôvodu, že predmetná listina nebola spôsobilá na zápis. Na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 5877/1957 zo dňa 23.12.1957 odboru výstavby rady ONV v Prešove bola celá mpč. 123/1 o výmere 2018 m2 zapísaná v PKV č. 31 v k.ú. D. vyvlastnená v prospech Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu Mesta Prešov na výstavbu skleníkov. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný PVZ č. 65/74. Geometrickým plánom č. 191-17-25-57-920-405 vyhotoveným 29.05.1957 bol zadefinovaný priebeh hraníc novovytvorenej parcely EN č. 137/1, ktorá bola vytvorená okrem iných aj z dielu „a“ z pozemkovoknižnej parcely mpč. 123/1 zapísanej v PKV č. 31 v k.ú. D.. Zápis novovytvorenej parcely EN č. 137/1 bol vykonaný PVZ č. 65/74 na LV č. XXX v k.ú. G. v prospech Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu Mesta Prešov v celosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.07.1957. Pri tvorbe THM v k.ú. D. došlo k novému zameraniu vyšetreného stavu v teréne, k prečíslovaniu parciel a následne aj k novému určeniu ich výmer odvodeného z geometrického a polohového určenia. Prečíslovanie parciel bolo vykonané PVZ č. 845/76. Na základe toho bola parcela EN č. 137/1 prečíslovaná na parcelu EN č. 3043 na LV č. XXX (v súčasnosti parcela registra C). PVZ č. 5/79 bol na základe uznesenia Mestského súdu v Košiciach č. PK 53-ZPZ 419/78 vymazaný z LV č. XXX v k.ú. G. Hospodársky kombinát Mesta Prešov a na základe uznesenia Mestského súdu v Košiciach č. PK 159-ZPU 418/78 a č. PK 159-ZPZ 449/78 bol na LV č. XXX v k.ú. G. zapísaný Záhradnícky a sadovnícky podnik Prešov. PVZ č. 860/93 bola parcela EN č. 3043 zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. G. v prospech Mesta Prešov v celosti na základe žiadosti Mestského úradu v Prešove, odboru správy majetku, privatizácie a mestského hospodárstva č. OSMPaMH/1101/93-Ad, ktorej prílohou bol delimitačný protokol. Následne ďalšími právnymi zmenami zapísanými v katastrálnom operáte PVZ č. 81/94 a 356/94 došlo k rozdeleniu parcely C KN č. 3043. V návrhu ROEP v k.ú. G. je mpč. 123/1 zidentifikovaná ako parcely E KN č. 1-123/1 o výmere 293 m2 v prospech Slovenskej republiky v celosti v správe Slovenského pozemkového fondu, E KN č. 1-123/101 o výmere 88 m2 v prospech Slovenskej republiky v celosti v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. Banská Štiavnica a E KN č. 1-123/201 o výmere 1037 m2 v prospech Slovenskej republiky v celosti v správe Slovenského pozemkového fondu. Rozdelenie parcely určeného operátu bolo vykonané z dôvodu, že pôvodná nehnuteľnosť je delená vlastníckymi hranicami pozemkov, ktoré sú evidované v registri C a vpísané do LV v zmysle § 7 ods. 8 Metodického návodu na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov (MN 84.11.13.32.31.00-06). Geometrické a polohové určenie parciel E KN č. 1-123/1 a 1-123/101 je v súlade s ich zobrazením v grafickej časti ROEP a je identické so zobrazením daných častí parcely mpč. 123/1 na pozemkovoknižnej mape i v súlade s vyššie uvedenými zmenami. Parcely E KN č. 1-458 a 1-459/1 Pozemkovoknižné parcely mpč. 458 o výmere 1331 m2 a mpč. 459/1 o výmere 2742 m2 boli zapísané v PKV č. 44 v k.ú. D. v prospech Urbárskych gazdov obce D. v celosti titulom pokonania číslom denníka 532 z roku 1873. Na základe úlohy, ktorej účelom bolo zakladanie evidencie právnych vzťahov v extraviláne podľa zápisu v PKV č. 44 v k.ú. D., boli PVZ č. 555/93 na LV č. XXXX v k.ú. D. zapísané okrem iných aj parcely E KN č. 458 a 459/1 v prospech Urbárskych gazdov obce D. v celosti. Priebeh hraníc mpč. 458 a 459/1 boli zidentifikované na priebeh hraníc parciel zobrazených na mape určeného operátu na parcely E KN č. 458 a 459/1. Na základe žiadosti o zápis členov pozemkového spoločenstva do LV č. Z 3903/2003 a potvrdenia Obvodného úradu Prešov, právneho oddelenia č. ObÚ-práv.-96/03345-002 bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcu v podiele 48/2176 okrem iných aj k parcelám E KN č. 1-458 a 1-459/1 zapísaným na LV č. XXXX pod ČZ 683/03 na LV č. XXXX v k.ú. G.. ČZ 920/11 na základe zápisnice zo zasadnutia komisie ROEP pre k.ú. G. zo dňa 11.08.2011 boli parcely E KN č. 1-458 a 1-459/1 na LV č. XXXX v k.ú. G. zrušené a v časti „C“ LV bola v zmysle § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona zapísaná poznámka, že hodnovernosť údajov je spochybnená, pretože zápis žiadosti č. Z 3903/2003 zástupcu Urbáru D. - pozemkového spoločenstva o zápis členov na LV č. XXXX v k.ú. G. nebol vykonaný správne z dôvodu, že predmetná listina nebola spôsobilá na zápis. Rozhodnutím Finančného odboru Okresného úradu v Prešove č. Fin. Rp. 348/1968 H. zo dňa 05.11.1968 zapísaného do operátu EN pod PVZ č. 49/73 prešlo vlastnícke právo predmetných nehnuteľností Urbárskych gazdov obce D. na Československý štát. Pozemkovoknižné parcely mpč. 458 a 459/1 boli zverené do správy Štátneho majetku n.p. v Prešove. Podľa zákresu v pozemkovej mape je zrejmé, že mpč. 458 a 459/1 boli zlúčené do parcely EN č. 517/3, ktorá bola PVZ č. 184/91 zapísaná na LV č. XXX v k.ú. G. v prospech Čs. štátu - ZVL - Závod na výrobu ložísk, n.p. Prešov v celosti. Pri THM v roku 1976 bola parcela EN č. 517/3 prečíslovaná na parcelu č. 3138. V návrhu ROEP vk.ú. G. je zostatková časť mpč. 458 zidentifikovaná ako parcela E KN č. 1-458 o výmere 17 m2 a zostatková časť mpč. 459/1 je zidentifikovaná ako parcela E KN č. 1-459/1 o výmere 616 m2 v prospech Slovenskej republiky v správe Obvodného úradu Prešov v celosti, ktorá vlastnícke právo k predmetným parcelám nadobudla na základe rozhodnutia č. Fin. Rp. 348/1968 H. Geometrické a polohové určenie parciel E KN č. 1-458 a 1-459/1 je v súlade s ich zobrazením v grafickej časti ROEP a identické so zobrazením parciel mpč. 458 a 459/1 na pozemkovoknižnej mape i v súlade s vyššie uvedenými zmenami. Parcela E KN č. 1-603/2 a 1-603/102 Pozemkovoknižná parcela mpč. 603/2 o výmere 2159 m2 bola zapísaná v PKV č. 271 v k.ú. D. v prospech Urbárskych gazdov obce D. v celosti na základe zámennej zmluvy číslom denníka 637 z roku 1955. Geometrickým plánom č. 310-31-25-58-919-405 vyhotoveným 05.11.1958 bol zadefinovaný priebeh hraníc novovytvorenej parcely EN č. 601/2, ktorá bola vytvorená okrem iných aj z dielu „p“ z mpč. 603/2 zapísanej v PKV č. 271 v k.ú. D.. Dielom „p“ sa z mpč. 603/2 odčlenila časť o výmere 370 m2. Zápis novovytvorenej parcely EN č. 601/2 bol vykonaný PVZ č. 112/68 v prospech Československého štátu - Okresnej správy ciest, Prešov v celosti na základe kúpnopredajnej zmluvy č. 8/1958. Na základe rozhodnutia Finančného odboru Okresného úradu v Prešove č. Fin. Rp. 425/70 H. zo dňa 19.01.1970 zapísaného do operátu EN PVZ č. 61/70 prešlo vlastnícke právo aj k parcele mpč. 603/2 v jej zostatkovej výmere z Urbárskych gazdov obce D. na Československý štát. Technickým podkladom k listine bola identifikácia parciel č. 2498/1969, v ktorej je uvedené, že mpč. 603/2 zapísaná v PKV č. 271 v k.ú. D. je zlúčená do honu štátnych majetkov č. 581. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný PVZ č. 61/70 na LV č. XXX v k.ú. D.. Pri tvorbe THM v k.ú. D. bola PVZ č. 845/76 parcela EN č. 581 prečíslovaná na parcelu EN č. 3619 na LV č. XXX (v súčasnosti parcela registra C). PVZ č. 1/87 bola parcela EN č. 3619 zapísaná na LV č. XXX v k.ú. G. zrušená. Na základe úlohy, ktorej účelom bolo zakladanie evidencie právnych vzťahov v extraviláne podľa zápisu v PKV č. 271 v k.ú. D. bola PVZ č. 887/93 na LV č. XXX v k.ú. G. zapísaná okrem iných aj parcela E KN č. 1-603/2 v prospech Čs. štátu - Štátnych majetkov Solivar v celosti. Priebeh hraníc mpč. 603/2 bol zidentifikovaný na priebeh hraníc parcely zobrazenej na mape určeného operátu na parcelu E KN č. 1-603/2. V návrhu ROEP v k.ú. G. je parcela E KN č. 1-603/2 zapísaná na LV č. XXX zidentifikovaná ako parcely E KN č. 1-603/2 o výmere 751 m2 v prospech Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu v celosti, ktorá vlastnícke právo k predmetnej parcele nadobudla na základe rozhodnutia č. Fin. Rp. 425/70 H a E KN č. 1-603/102 o výmere 56 m2 v prospech Mesta Prešov v celosti, ktoré vlastnícke právo k tejto parcele nadobudlo na základe hospodárskej zmluvy č. HZ-02/ INV-78. Zvyšná časť parcely E KN č. 1-603/2 zapísanej na LV č. XXX bola pričlenená k parcele EN č. 3627 zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. G., ktorá bola následne ďalšími právnymi zmenami pod PVZ č. 20/94 a 200/94 zmenená a k EN č. 3625 zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. G., ktorá bola ďalšími právnymi zmenami PVZ č. 23/93, 358/93, 367/93, 418/93 a 469/93 a ČZ 415/00, 25/01, 108/01, 331/01 a 358/01 zmenená. Parcely boli predmetom nadobúdania vlastníckeho práva podľa týchto listín: Geometrickým plánom č. 241-1-3401-216-78 vyhotoveným dňa 31.8.1978 bol zadefinovaný okrem iných aj priebeh hraníc novovytvorenej parcely EN č. 3627, ktorá bola vytvorená okrem iných aj z dielu „I2“ z mpč. 603/2 zapísanej v PKV č. 271. Zápis novovytvorenej parcely EN č. 3627 bol vykonaný PVZ č. 76/79 na LV č. XXXX v k.ú. G. v prospech Československého štátu - Obchodu s nábytkom Prešov v celosti na základe hospodárskej zmluvy zo dňa 28.2.1979 uzavretej medzi Štátnym majetkom, n.p. Prešov ako odovzdávajúcou organizáciou a Obchodom s nábytkom, Prešov ako preberajúcou organizáciou. Následne ďalšími právnymi zmenami zapísanými v katastrálnom operáte pod PVZ č. 20/94 a 200/94 bola parcela C KN č. 3627 zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. G. zmenená. Geometrickým plánom č. 241-1-3401-216-78 vyhotoveným dňa 31.08.1978 bol zadefinovaný okrem iných aj priebeh hraníc novovytvorenej parcely EN č. 3625, ktorá bola vytvorená okrem iných aj z dielu „n3“ z mpč. 603/2 zapísanej v PKV č. 271. Zápis novovytvorenej parcely EN č. 3625 bol vykonaný PVZ č. 2/80 na LV č. XXXX v k.ú. G. v prospech Stavby - výrobného družstva Prešov v celosti na základe hospodárskej zmluvy č. HZ-02/INV-78 uzavretej medzi Štátnym majetkom, n.p. Prešov ako odovzdávajúcou organizáciou a Stavbou - výrobné družstvo Prešov ako preberajúcou organizáciou. Následne ďalšími právnymi zmenami zapísanými v katastrálnom operáte pod PVZ č. 23/93, 358/93, 367/93, 418/93 a 469/93 a ČZ 415/00, 25/01, 108/01, 331/01 a 358/01 bola parcela C KN č. 3625 zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. G. zmenená. Geometrické a polohové určenie parciel E KN č. 1-603/2 a 1-603/102 je v súlade s ich zobrazením v grafickej časti ROEP a je identické so zobrazením parcely mpč. 603/2 na pozemkovoknižnej mape i v súlade s vyššie uvedenými zmenami. Dôvodil, že zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že parcely uvedené v námietkach, ktorých sa týka prvý a druhý výrok napadnutého prvostupňového rozhodnutia, sú v návrhu ROEP zapísané v súlade s listinami uloženými v zbierke listín a v skorších operátoch, ktoré evidovali vlastnícke vzťahy (pozemková kniha) a sú zobrazené v súlade s geometrickým a polohovým určením podľa mapy určeného operátu a katastrálnej mapy. Výmery parciel boli spresnené konaním o ROEP v súlade so zákonom č. 180/1995 Z.z. Geometrické a polohové určenie predmetných parciel bolo prevzaté z určeného operátu v zmysle platných predpisov. Priebeh hraníc parciel je identický s priebehom hraníc parciel v mape určeného operátu. Pokiaľ ide o výmery parciel, v celej histórii evidencie pozemkov neboli záväznými údajmi. V minulosti sa výmery získavali rôznymi spôsobmi, ktoré nezabezpečovali dostatočnú presnosť ich výpočtu. V zmysle nariadenia Ministerstva spravodlivosti zo dňa 15.12.1855 č. 222 strana majetkovej podstaty neručí, okrem iných, aj za správnosť plošnej miery parciel. V zmysle § 51 pozemkovoknižného poriadku pozemková kniha neručila za správnosť uvádzanej výmery. Zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností účinný od 01.04.1964 do 31.12.1992 neupravoval záväznosť výmery a podľa § 40 zákona č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností (účinný od 01.01.1993 do 31.12.1995) záväzným údajom katastra je geometrické určenie nehnuteľnosti a nie výmera. Podľa § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona (s účinnosťou od 01.01.1996) výmera parcely je hodnoverným a záväzným údajom katastra len vtedy, ak je určená v digitálnej forme obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním vykonaným po účinnosti tohto zákona. Aj táto úprava (posledná veta v § 70 ods. 2) bola s účinnosťou od 01.09.2009 z katastrálneho zákona vypustená zmenou katastrálneho zákona pod č. 304/2009 Z. z. Výmery parciel registra E prevzaté zo skorších evidencií sú preto nepresné, resp. informatívne a práve konaním o ROEP v súlade so zákonom č. 180/1995 Z.z. v platnom znení sa ich výmera spresňuje s tým, že ich geometrické a polohové určenie je prevzaté z určeného operátu v zmysle platných predpisov. Výmery parciel sú v súlade s grafickou časťou operátu a boli vypočítané z digitalizovaných naskenovaných máp. Podľa § 3 ods. 4 katastrálneho zákona geometrickým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia ich hranicami. Podľa ods. 5 polohovým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa rozumie ich definovanie v zobrazovacom systéme. V zmysle ods. 7 veľkosť výmery parcely vyplýva z geometrického a polohového určenia pozemku. Ďalej dôvodil, že podľa Metodického návodu na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov sa uvádza výmera podľa určeného operátu, pričom sa táto kontroluje s grafickou výmerou získanou skenovaním a digitalizáciou máp určeného operátu. Rozdiel výmer musí byť v dovolených odchýlkach, ktoré sú stanovené podľa prílohy č. 3 Metodického návodu. Krajná odchýlka výmer sa stanovuje v závislosti od kvality mapy, mierky mapy a kontrolovanej výmery. Správa katastra skúma, či na ich určenie boli použité vyhovujúce prístroje, pomôcky a metódy a zároveň môže zápisnične rozhodnúť o prevzatí výmer z kartometrických súradníc. Podľa Metodického návodu ak krajná odchýlka nie je splnená, zisťuje sa príčina, pričom správa katastra preverí, či na určenie kartometrických súradníc boli použité vyhovujúce mapové podklady a či na ich určenie boli použité aj vyhovujúce prístroje, pomôcky a metódy. V uvedenom prípade bolo šetrením zistené, že boli použité vyhovujúce mapové podklady a boli použité vyhovujúce prístroje, pomôcky a metódy. Bol zachovaný platný právny stav. Preto prvostupňový správny orgán rozhodol, že sa prevezme grafická výmera parcely určeného operátu podľa zobrazenia v grafickej časti návrhu ROEP. Výmery parciel sú v súlade s grafickou časťou operátu a boli vypočítané z digitalizovaných naskenovaných máp. Citoval ust. § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. a dôvodil, že pri spracovaní ROEP sú pozemkovoknižné parcely zidentifikované na parcely určeného operátu. Identifikácie parciel boli vyhotovené v zmysle platných technických predpisov a uvádzala sa v nich výmera vedená v pozemkovej knihe, v určenom operáte alebo v inej listine potvrdzujúcej vlastnícke právo, ktorá nebola údajom záväzným, ale informatívnym. Právne vzťahy, geometrické a polohové určenie pôvodných parciel bolo prevzaté z určeného operátu (pozemková kniha a pozemkový kataster). Ďalej citoval ust. § 7 ods. 1 a 3, § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., § 3 ods. 1 a 4, § 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 2 a 3 a § 59 ods. 1 Správneho poriadku. Argumentoval, že žalobkyňa v dôvodoch odvolania vo vzťahu k parcelám č. 123/1 a 123/101 vyjadrila názor, že prvostupňový správny orgán nerešpektoval potvrdenie Obvodného úradu Prešov č. ObÚ-práv. 96/03345-002, ktoré bolo vydané v rámci reštitučného konania, ale pridržiaval sa stanoviska, že pôvodná mpč. parcela 123/1 bola celá vyvlastnená v prospech Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu Mesta Prešov, predtým vykúpená na základe kúpnej zmluvy v prospech Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu Mesta Prešov a zapísaná v prospech Mesta Prešov na základe žiadosti č. OSMPaMH/1101893-Ad. Podľa názoru žalobkyne prvostupňový správny orgán napriek zrejmej nelogickosti týchto prevodov z uvedených listín pri zostavovaní ROEP vychádzal bez bližšieho odôvodnenia. K týmto argumentom žalovaný zdôraznil, že správne orgány na úseku katastra sú povinné rešpektovať listiny už zapísané v evidencii nehnuteľností a v katastri nehnuteľností. V zbierke listín pod PVZ č. 65/74 boli zapísané vo vzťahu k mpč. 123/1 z PKV č. 31 v k.ú. D. dve listiny potvrdzujúce prechod, resp. prevod vlastníckeho práva na Československý štát - Hospodársky kombinát Mesta Prešov, a to vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst. 5877/1957 zo dňa 23.12.1957, odbor výstavby rady ONV v Prešove a kúpna zmluva zo dňa 26.07.1957, ktorej technickým podkladom bol geometrický plán č. 191-17-25-57-920-405 vyhotovený dňa 29.05.1957, ktorý zadefinoval priebeh hraníc novovytvorenej parcely EN č. 137/1, ktorá bola vytvorená okrem iných aj z dielu „a“ z pozemkovoknižnej parcely mpč. 123/1 zapísanej v PKV č. 31 v k.ú. D.. Ak žalobkyňa namieta logickú nezrozumiteľnosť považoval za potrebné zdôrazniť, že prvostupňový správny orgán uviedol všetky listiny, na základe ktorých bol vykonaný zápis vlastníckeho práva, v danom prípade v prospech bývalého Československého štátu. Uvedené listiny boli zapísané v bývalej evidencii nehnuteľností a sú uložené v zbierke listín. Posudzovanie správnosti a zákonnosti rozhodnutí vydaných bývalými orgánmi štátnej správy citovanými v odvolaní nepatrí do právomoci správneho orgánu na úseku katastra. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžo 80/2007, sp.zn. 3Sžo/169/2010, z ktorej vyplýva, že správe katastra neprináleží oprávnenie posudzovať spôsobilosť listiny na zápis na základe preskúmavania oprávnenia orgánu na jej vydanie. Správa katastra nie je oprávnená na základe úsudku posudzovať platnosť alebo neplatnosť verejnej listiny, pretože takýmto rozhodnutím by zasiahla do vlastníctva vlastníka už zapísaného na liste vlastníctva. Správny orgán si nemôže otázky oprávnenia nakladania s neprideleným majetkom, platnosti prídelových listín, nulity právneho aktu, vznik vlastníckeho práva a tak spochybniť vlastnícke právo vyplývajúce z údajov na aktuálnych listoch vlastníctva vyriešiť ani ako predbežnú otázku. Spor o týchto otázkach je len v právomoci súdu v riadnom sporovom konaní. Rozhodovanie o otázkach týkajúcich sa vlastníctva, vlastníckych sporov k nehnuteľnostiam, ako aj určovanie, či právo alebo právny vzťah je alebo nie je, resp. vyslovenie platnosti verejných a iných listín nepatrí správnemu orgánu, ale do právomoci súdu. Právnym dôsledkom na dosiahnutie zmeny zápisov evidovaných v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedali právnemu stavu tvrdenému žalobcom, je určovacia žaloba. K námietke žalobkyne vo vzťahu k spôsobilosti vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 5942/68 na výstavbu tzv. Pionierskej železnice konštatoval, že toto vyvlastňovacie rozhodnutie bolo doručené vtedajšej Krajskej správe geodézie a kartografie v Prešove dňa 07.11.1975 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a bolo zapísané do evidencie nehnuteľností v súlade so zákonom č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností v znení neskorších predpisov a vykonávacou vyhláškou č. 23/1964 Zb. k tomuto zákonu, podľa ktorých zápisy právnych vzťahov k nehnuteľnostiam mali len deklaratórny charakter. Orgány evidencie nehnuteľností neboli povinné pred zápisom do evidencie nehnuteľností skúmať vecnú stránku doručených listín, resp. overovať pravdivosť skutočností uvedených v listinách doručených na zápis, teda ani tú skutočnosť, či náhrada za vyvlastnené pozemky, resp. časti pozemkov bola vlastníkom aj vyplatená. Takáto povinnosť im zo zákona neprináležala. Predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie sa naviac netýka parciel, ktoré sú predmetom tohto konania. K námietke, že prvostupňový správny orgán nerešpektoval potvrdenie Obvodného úradu Prešov č. ObÚ-práv. 96/03345-002, ktoré bolo vydané v rámci reštitučného konania uviedol, že pokiaľ listina nepreukazuje vznik, zmenu resp. zánik práva k nehnuteľnosti, nemôže byť podkladom k zápisu v katastri nehnuteľností, a preto iba takéto potvrdenie prvostupňový správny orgán nemohol rešpektovať ako listinu o zmene vlastníctva. K námietke žalobkyne vo vzťahu k parcelám č. 458, 459/1, 603/2, 603/102 s odôvodnením, že na rozhodnutia finančného odboru ONV nie je možné prihliadať, keďže samé osebe nemali konštitutívne, ale len deklaratórne účinky a nezohľadňovali skutočnosť, že zo zákona č. 49/1959 Zb. sa individuálne vlastníctvo bývalých urbárnikov obnovilo, pričom preukázal v konaní listinnými dôkazmi, že družstvo v Obci D. nikdy nevzniklo žalovaný uviedol, že nesúhlasí s týmito námietkami, pretože aj deklaratórne rozhodnutia môžu byť podkladom pre zápis vzniku, zmeny, resp. zániku práv k nehnuteľnostiam (napr. zápis rozhodnutia o dedičstve, ktoré je tiež deklaratórnym rozhodnutím). Posúdiť v tomto administratívnom konaní tzv. ničotné správne akty neprináleží správnemu orgánu, ktorý nemá oprávnenie posudzovať spôsobilosť listiny na zápis na základe preskúmavania oprávnenia orgánu na jej vydanie. Prvostupňový správny orgán nie je oprávnený na základe úsudku posudzovať platnosť alebo neplatnosť verejnej listiny. K námietke, že sa prvostupňový správny orgán nevysporiadal s argumentom, že v Obci D. družstvo nikdy nevzniklo uviedol, že táto okolnosť nemá priamy vplyv na skutočnosť, že zápisy v bývalej evidencii nehnuteľností boli vykonané na základe právoplatných listín, ktorých neplatnosť nevyslovil predpísaným spôsobom žiadny orgán, preto aj spracovateľ ROEP z týchto zápisov v evidencii nehnuteľností resp. katastri nehnuteľností pri spracovaní návrhu ROEP vychádzal. K vytýkanému nesprávnemu posúdenia námietok podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z.z. dôvodil, že povinnosťou správneho orgánu je posúdiť obsah podaných námietok, každú osobitne a všetky v ich vzájomnej súvislosti a vyzvať účastníka, aj v súlade s § 3 ods. 2 a § 19 ods. 2 a 3 Správneho poriadku, na spresnenie predložených námietok (návrhov), pričom má byť zrejmé, čoho sa námietky týkajú a čo presne navrhovateľ navrhuje. Až potom je možné o námietkach, či návrhoch dostatočným a určitých spôsobom rozhodnúť. Z podaných námietok vyplýva, že žalobkyňa podala námietky podľa ust. § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z., ale zároveň namietala aj spôsob nadobudnutia vlastníctva inými osobami, pričom v námietkach žiadala rozhodnúť podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona. Citoval ust. § 12 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1, 3, 4 a 6 zákona č. 180/1995 Z.z., v súvislosti s ktorými uviedol, že ust. § 11 zákona č. 180/1995 Z.z. predstavuje osobitnú právnu úpravu preukázania nadobudnutia vlastníctva k pozemkom vydržaním. Konanie sa začína na návrh toho účastníka, v prospech koho má byť rozhodnuté, že nadobudol vlastníctvo k určitému pozemku vydržaním, druhým účastníkom konania by mal byť ten, komu svedčí posledný zápis v pozemkovej knihe, resp. jeho právny nástupca. Návrh musí byť podaný v lehote podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona. V tejto zákonnej lehote nebol komisii podľa citovaného ustanovenia § 11 žalobcom podaný. Žalobkyňa ani jej právna zástupkyňa v konaní nenamietali, že vo vzťahu k namietaným parcelám je potrebné námietky posúdiť aj ako návrh podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z.z. Túto skutočnosť nenamietali ani v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 25.10.2012 o nevyhovení námietkam. Až na základe výzvy prvostupňového správneho orgánu na upresnenie návrhu na vydanie rozhodnutia podľa § 12 citovaného zákona právna zástupkyňa oznámila listom, že vo vzťahu k namietaným parcelám je potrebné námietky posúdiť aj ako návrh podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z.z. Pokiaľ právna zástupkyňa argumentuje, že účelom konania podľa zákona č. 180/1995 Z.z. nie je kontrolovať, či sú podľa listín zapísané vzťahy v katastri nehnuteľností, ale usporiadať vzťahy v katastrálnom území, v ktorom sa uskutočňuje konanie uviedol, že tieto vzťahy možno usporiadať len na základe listín. Poukázal pritom na § 6 ods. 2 citovaného zákona a dôvodil, že spracovaný návrh registra rešpektuje údaje k nehnuteľnostiam zapísané v katastrálnom operáte. Bez predloženia listiny o vlastníckom práve nie je možné ani v konaní o ROEP zapísať vlastníctvo k nehnuteľnosti. Názor právnej zástupkyne, že parcely E KN č. 797/202, č. 797/302, č. 797/502 a č. 797/3 mali byť predmetom rozhodnutia, aj keď neboli v námietkach uvedené z dôvodu, že boli vytvorené z pôvodných mpč. parciel, voči ktorým námietky uplatnené boli, je v rozpore s kogentnou úpravou § 7 zákona č. 180/1995 Z.z. Predmetom rozhodnutia môžu byť iba parcely uvedené v námietkach, ktoré boli podané včas. Na oneskorené námietky, ktoré neboli podané v zákonnej lehote, správny orgán neprihliada. Žalobkyňou boli navyše uplatnené námietky aj proti parcelám neuvedeným vo výpise z návrhu ROEP (napr. E KN č. 1-797/102, 1-797/402, ktoré boli v návrhu ROEP zidentifikované v prospech Mesta Prešov), preto neobstojí tvrdenie právnej zástupkyne, že sa námietka vzťahuje aj na ďalšie parcely v námietkach neuvedené. Nebolo povinnosťou komisie či správneho orgánu skúmať, ktoré ďalšie parcely mal v úmysle žalobkyňa namietať. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 180/1995 Z.z., z ktorej vyplýva, že účelom navrhovanej úpravy je v osobitnom administratívnom konaní zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, úradne ich autorizovať a vytvoriť tak právne podmienky pre nakladanie s pozemkami. Zmyslom registra obnovenej evidencie pozemkov, ktorý bude zostavený a schválený ako výsledok konania vo forme rozhodnutia, je sústrediť pokiaľ možno všetky údaje o pozemkoch v katastrálnom území a o právnych vzťahoch k nim, aby po zapísaní do katastra nehnuteľností mohli byť využívané ako údaje katastra. Preto, ak svedčí vlastnícke právo na základe verejných, či iných listín určitej osobe, pričom vo vzťahu k danej osobe došlo k ďalším právnym zmenám, zapísaným v EN, či v KN, správny orgán zostavujúci ROEP je povinný túto skutočnosť v plnom rozsahu rešpektovať. Ak niektorá iná, nezapísaná osoba s týmito zápismi nesúhlasí, môže danú vec riešiť cestou súdu prostredníctvom určenia vlastníctva. V závere konštatoval, že prvostupňový správny orgán správne zistil skutkový stav a v odôvodnení náležite zhodnotil vykonané dôkazy a reagoval na vyjadrenia žalobkyne. Preto odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako vecne správne a zákonné. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia, ktoré považovala za nezákonné a nepreskúmateľné čo do dôvodov, pretože žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav a nevysporiadal sa so všetkými námietkami žalobkyne uvedenými v podanom odvolaní. Dôvodila, že podľa napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu pôvodná pozemnoknižná parcela mpč. 123/1 o výmere 1433 m2 bola zapísaná v PKV č. 31, k.ú. D. v prospech Bývalých urbárskych gazdov obce D.. V návrhu ROEP je táto parcela riešená ako parcela E KN č. 1-123/1 o výmere 293 m2 v prospech Slovenskej republiky v celosti v správe Slovenského pozemkového fondu, EK - 4. (správne EKN č.) 1-123/101 o výmere 88 m2 v prospech Slovenskej republiky v celosti v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. Banská Štiavnica a E KN č. 1-123/201 o výmere 1 037 m2 v prospech Slovenskej republiky v celosti v správe Slovenského pozemkového fondu. Správne orgány v napadnutých uzneseniach uviedli, že celá mpč. parcela č. 123/1 bola vyvlastnená na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 5877/1957 zo dňa 23.12.1957 v prospech Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu Mesta Prešov. Ešte predtým mala byť uvedená parcela ako diel „a“ vykúpená na základe kúpnej zmluvy medzi Bývalými urbárskymi gazdami obce D. a Československým štátom zo dňa 26.07.1957. Následne bola uvedená parcela na základe žiadosti MsÚ v Prešove, odbor správy majetku privatizácie a mestského hospodárstva č. OSMPaMH/1101893-Ad zapísaná v prospech Mesta Prešov. Súčasťou administratívneho spisu je aj potvrdenie Obvodného úradu Prešov, právneho oddelenia č. ObÚ-práv-96/03345-002, na základe ktorého bol v roku 2003 pod ČZ 683/03 na LV č. XXXX, k.ú. G. zapísaný žalobca ako podielový spoluvlastník uvedenej parcely. Prvostupňový správny orgán v konaní o ROEP zrušil parcelu E KN č. 123/1 na LV č. XXXX, k.ú. G. s odôvodnením, že zápis členov urbáru nebol vykonaný správne z dôvodu, že predmetná listina nebola spôsobilá na zápis. K jej námietke na takýto postup žalovaný poukázal na to, že takéto potvrdenie správny orgán nemohol rešpektovať ako listinu o zmene vlastníctva. Tento postup, ako aj odôvodnenie nie je akceptovateľné, keďže nevychádza z ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z. a nezodpovedá požiadavke riadneho a zrozumiteľného odôvodnenia rozhodnutia. Citovala ust. § 5 ods. 1 a § 6 zákona č. 180/1995 Z.z., § 32 Správneho poriadku a uviedla, že v zmysle citovaných ustanovení zákona je cieľom konania zistiť skutočný stav veci cez všetky dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim. Podklady sa pritom zisťujú z rôznych dostupných dôkazných prostriedkov. Žalovaný námietku žalobkyne, že mal vychádzať aj z potvrdenia Obvodného úradu vydaného v reštitučnom konaní neakceptoval, poukazujúc na to, že nejde o listinu o zmene vlastníctva. Takéto zdôvodnenie nekorešponduje s ust. § 6 zákona č. 180/1995 Z.z., podľa ktorého podkladmi nie sú len zápisy v katastri nehnuteľností, resp. listiny zo zbierky listín, ale podkladom pri zostavovaní ROEP sú aj iné dôkazy zistené v procese dokazovania. Správny orgán má pritom zákonnú povinnosť vyporiadať sa so všetkými do úvahy prichádzajúcimi dôkazmi. Potvrdenie Obvodného úradu bolo vydané štátnym orgánom po preverení skutočností v ňom uvedených v reštitučnom konaní a v neposlednom rade v roku 2003 bolo katastrom akceptované ako listina spôsobilá na zápis vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobkyne. Bolo teda úlohou správneho orgánu sa touto listinou zaoberať a pri svojom rozhodovaní na ňu prihliadať. Ďalej uviedla, že žalovaný vychádzal z listín a zápisov, z ktorých je zrejmá nelogickosť vykonávaných prevodov, keď pôvodne bola mpč. parcela 123/1 evidovaná s výmerou 1 433 m2, následne mala byť celá parcela (už vo výmere 2 018 m2) vyvlastnená a ešte predtým kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi Urbárnymi gazdami a Hospodárskym kombinátom mesta Prešov mala byť v celosti ako diel „a“ prevedená na kupujúceho. Teda najskôr mala byť celá parcela predaná, potom následne vyvlastnená, pričom vyvlastňovacie rozhodnutie sa od roku 1957 nepremietlo v zápise na liste vlastníctva. Preto je toho názoru, že správny orgán nemôže nekriticky vychádzať z listín založených v evidencii nehnuteľností, jeho úlohou je usporiadať vzťahy v katastrálnom území a to na základe všetkých predložených dôkazov. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán napriek zrejmej nelogickosti zapísaných prevodov z týchto pri zostavovaní ROEP vychádzal, a to bez bližšieho odôvodnenia, no neakceptuje potvrdenie vydané v reštitučnom konaní štátnym orgánom, a to rovnako bez bližšieho odôvodnenia. Napadnuté rozhodnutie je preto v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vychádza z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, a to v dôsledku nesprávnej aplikácie ust. § 6 zákona č. 180/1995 Z.z. Je toho názoru, že nie je možné, aby v administratívnom konaní, bez rozhodnutia súdu bol zmenený právny stav zapísaný v katastri nehnuteľností. Správny orgán nemôže v konaní o ROEP de facto vyvlastniť majetok vlastníka, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva. Takýto postup je v rozpore s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. K parcelám mpč. 458, 459/1, 603/2 a 603/102 uviedla, že sú v návrhu ROEP zidentifikované v prospech Slovenskej republiky, v správe Obvodného úradu, ktorá vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudla na základe rozhodnutí Finančného odboru ONV v Prešove č. Fin. Rp. 348/1968H zo dňa 05.11.1968, Fin. Rp. 425/70H zo dňa 19.01.1970 a Fin. Rp. 425/70H zo dňa 12.05.1970. Považuje za nesprávny názor žalovaného, podľa ktorého námietky žalobkyne, že na tieto rozhodnutia nie je možné prihliadať, nie sú dôvodné. Týmito rozhodnutiami sa deklarovalo, že došlo k prechodu vlastníckeho práva k tam uvedeným nehnuteľnostiam, a to podľa § 1 zákona č. 81/1949 Sb., ktorým mal majetok bývalých urbarialistov prejsť do vlastníctva JRD a pri vysporiadaní JRD mal prejsť v zmysle uznesenia vlády č. 997/1959 do vlastníctva Československého štátu. V konaní predložila celý rad dôkazov, z ktorých je zrejmé, že k takémuto prechodu vlastníckeho práva na JRD nemohlo dôjsť, keďže v Obci D., ktorá v čase od 15.03.1949 do 01.10.1959 bola samostatnou obcou, JRD nikdy nevzniklo. Napriek zákonu č. 69/1949 Zb. a zákonu č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov v obci D. jednotliví urbárnici hospodárili na svojich pozemkoch, resp. pozemkoch v ich podielovom spoluvlastníctve samostatne až do roku 1959, keď pod tlakom štátnej správy odovzdali pozemky do užívania Štátnym majetkom, n.p. Solivar. Z uvedeného je zrejmé, že v dôsledku skutočnosti, že v obci D. nevzniklo jednotné roľnícke družstvo, nemohlo ex lege dôjsť k prechodu vlastníckeho práva na štát, naopak, zostalo zachované vlastnícke právo pôvodným vlastníkom. Dôkazom týchto skutočností sú napokon aj prvostupňovým správnym orgánom zistené fakty, že aj po roku 1948 sa uzatvárali kúpnopredajné zmluvy medzi Bývalými urbárskymi gazdami obce D. a štátom. Štát teda odkupoval pozemky, ktoré podľa zákona mali prejsť na JRD, čo sa však nestalo, pretože JRD v Obci D. nikdy nevzniklo. Ako ďalší dôvod prečo je potrebné konštatovať, že rozhodnutia finančného odboru nie sú relevantné poukázal na právnu úpravu, ktorá bola prijímaná v tomto období. Stav podľa zákona 81/1949 Zb., teda prechod vlastníckeho práva na JRD zriadené podľa zákona 69/1949 Zb. tu existoval len v období od 15.03.1949 do 01.10.1959, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách a dochádza k obnove - priznaniu vlastníckeho práva jednotlivým oprávneným osobám - pôvodným spoluvlastníkom k takýmto spoločným urbárskym nehnuteľnostiam. Týmto zákonom došlo ex lege k obnove individuálneho vlastníctva niekdajších urbárnikov k pozemkom združeným v družstve, ktoré ich iba obhospodarovalo. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 49/1959 Zb. vlastníctvo k pozemkom združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu ostáva zachované. Rozhodnutia finančného odboru, na ktoré sa žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán odvoláva, neboli nikdy doručené adresátom a v čase ich vydania už zákon č. 81/1949 Zb., o ktorý sa opierajú, ani neplatil, teda chýbal zákonný podklad pre ich vydanie. Ďalej uviedla, že k jej námietkam vo vzťahu k týmto rozhodnutiam a predloženým dôkazom žalovaný uviedol iba to, že aj deklaratórne rozhodnutia môžu byť podkladom pre zápis vzniku, zmeny a zániku práv k nehnuteľnostiam, a že nie je správny orgán oprávnený posúdiť ničotnosť správnych aktov ako aj to, že okolnosť, že v obci D. družstvo nikdy nevzniklo, nemá vplyv na skutočnosť, že zápisy v bývalej evidencii nehnuteľností boli vykonané na základe právoplatných listín. Takéto odôvodnenie podľa názoru žalobkyne nespĺňa požiadavku § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože z neho nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s jeho námietkami a akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil. Predovšetkým sa nevysporiadal s námietkou zmeny právnej úpravy, ktorou sa obnovilo vlastnícke právo niekdajších urbárnikov. Skutočnosť, že táto zmena právnej úpravy sa neodrazila v zápisoch v pozemkovej knihe nemôže byť argumentom pre jej nerešpektovanie, pretože práve pre nedostatky v evidencii pozemkov sa realizuje konanie o ROEP. Dôvodila, že argumentácia, že spracovateľ ROEP vychádzal zo zápisov uvedených v katastri neobstojí, a to s poukazom na ust. § 6 zákona č. 180/1995 Z.z. Ak by mal správny orgán vychádzať len zo zápisov v katastri, potom by nebolo potrebné zriaďovať komisiu, ktorej je zverené zhromažďovanie podkladov na zostavenie registra. Takáto argumentácia je tak v rozpore so zmyslom a účelom celého zákona. Ak teda žalovaný nebral do úvahy dôkazy predložené žalobkyňou a ňou uvádzané námietky, vychádza jeho rozhodnutie z nedostatočne zisteného skutočného stavu a správny orgán nesprávne vec právne posúdil, keď neaplikoval ust. § 6 zákona č. 180/1995 Z.z. a napadnuté rozhodnutie je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Tvrdila, že námietky, ktorými namietala zníženie výmery jej parciel bolo potrebné považovať za návrh podľa § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. a za tým účelom vykonať dokazovanie. Napadnuté rozhodnutie je nesprávne, a to vo vzťahu ku všetkým parcelám, ktorých sa týka aj v tom, že správny orgán nesprávne posúdil podané námietky podľa § 11 citovaného zákona. Poukázala pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžo 60/2010. Uviedla, že z obsahu námietok je pritom zrejmé, že namietala zníženie výmery resp. ich úplné opomenutie s poukazom na to, že uvedené parcely považuje za svoje a navrhuje zapísať pôvodnú výmeru parciel v jej prospech. Podľa obsahu ide teda o návrh podľa § 11 a takto mal byť aj posúdený a za tým účelom malo byť vykonané dokazovanie, čo prvostupňový správny orgán v dôsledku nesprávneho posúdenia námietok nerealizoval. Vo vzťahu k parcelám E KN č. 797/202, 797/302, 797/502 a 797/3 uviedla, že žalovaný poukazuje na to, že tieto parcely neboli predmetom námietok, a preto sa nimi nemôže zaoberať. Uvedené parcely bolo vytvorené z pôvodných mpč. parciel 797/1, 797/2 a 797/3, voči ktorým žalobkyňa námietky uplatnila a namietala zníženie ich výmery. Pre účastníka konania o návrhu ROEP je ťažké zorientovať sa v tom, aké ďalšie parcely boli z jeho parciel v návrhu ROEP vytvorené a ani z výpisu nevyplýva, že pôvodná mpč. parcela bola takýmto spôsobom rozdrobená. Je toho názoru, že správny orgán je povinný brať tieto skutočnosti do úvahy a pokiaľ účastník namieta zníženie výmery pôvodnej parcely je zrejmé, že ide o námietku týkajúcu sa práve rozčlenenia jeho parcely a teda aj námietku voči novovytvoreným parcelám. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 17.03.2014, v ktorom poukázal na dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul právnu zástupkyňu žalobkyne, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Žalobkyňa sa písomnou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia správnych orgánov v celom rozsahu. Na pojednávaní petit žaloby upravila tak, že vzala žalobu späť vo vzťahu k výroku rozhodnutí správnych orgánov, ktorých námietke bolo vyhovené, a o ktorých rozhodne v samostatnom konaní. Podľa § 250h ods. 1 a 2 O.s.p., až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b. Až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Z dôvodu, že žalobkyňa vzala žalobu späť v uvedenom rozsahu, predmetom preskúmania boli iba výroky rozhodnutí správnych orgánov, ktorými nebolo vyhovené námietkam žalobkyne podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a vo vzťahu k ostatným výrokom súd konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa písomným podaním zo dňa 18.12.2011, ktoré bolo Správe katastra Prešov doručené dňa 04.01.2012, podala námietky proti všetkým parcelám vo vzťahu, ku ktorým námietkam nebolo vyhovené, žiadala tieto parcely v príslušnom podiele zapísať ako svoje podielové spoluvlastníctvo. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., správny orgán zriaďuje pre každú obec komisiu na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 Z.z., podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje. Podľa § 7 ods. 1 a 3 zákona č. 180/1995 Z.z., správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10 ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi výpis z návrhu registra. Námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a so svojím stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné súdom. Správne orgány odôvodnenie rozhodnutí vo vzťahu k nevyhoveniu k námietkam žalobkyne založili svoj názor na tom, že bez predloženia listiny o vlastníckom práve nie je možné ani v konaní o ROEP zapísať vlastníctvo k nehnuteľnosti. Takýto záver však odporuje ustanoveniam zákona č. 180/1995 Z.z., ktoré žalovaný cituje v odôvodnení napadnutého rozhodnutia Správne orgány nepostupovali v súlade s ust. § 6 ods. 1, § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. Obsahom administratívneho spisu sú zápisnice z rokovania komisie ROEP zo dňa 11.08.2011, 09.02.2012 a 06.03.2012. Z týchto zápisníc nevyplýva, že by boli vypočutí v konaní svedkovia alebo vykonané iné dôkazy. Návrh ROEP bol realizovaný podľa predložených listín, pričom s námietkami žalobkyne sa žalovaný ani prvostupňový správny orgán dôsledne nevysporiadali. Z ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z. vyplýva, že úkony, ktoré súvisia so zistením podkladov a zostavením návrhu registra sa delia na úkony správneho orgánu, úkony komisie a úkony projektanta. Návrh registra zostavuje na základe zmluvy so správnym orgánom projektant. Po zostavení návrhu registra sa začína proces jeho posudzovania a do tejto fázy konania patrí aj posúdenie námietok, ktorý sa končí rozhodnutím správneho orgánu o schválení registra. Ak v námietkach žalobkyňa tvrdí, že je podielovou spoluvlastníčkou konkrétnych nehnuteľností a podľa § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. v spojení s § 19 ods. 2 Správneho poriadku vyplýva, že podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu je podľa názoru súdu zrejmé, že podáva návrh na postup podľa § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. Podľa § 11 ods. 1 a 4 zákona č. 180/1995 Z.z., správny orgán na návrh účastníka konania rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného držiteľa. Návrh musí obsahovať skutočnosti o splnení podmienok vydržania ustanovených osobitným predpisom, pričom a) navrhovateľ si môže započítať aj čas pred účinnosťou osobitného predpisu, b) prekážkou vydržania podľa tohto zákona nie je, ak pozemok bol v užívaní poľnohospodárskej organizácie alebo lesnej organizácie podľa skorších predpisov alebo ak je pozemok v čase podania návrhu v nájme. Podľa názoru súdu žalobkyňa splnila aj podmienky uvedené v ust. § 11 ods. 4 citovaného zákona, lebo tvrdí, že k zániku vlastníckeho práva nedošlo. Je teda povinnosťou komisie, aby vykonala dokazovanie podľa už vyššie citovaných ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z., aby bolo možné buď návrhu vyhovieť alebo nevyhovieť. Súd sa stotožňuje s námietkou žalobkyne v žalobe, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci, v rozpore s ust. § 46 Správneho poriadku. Správny orgán napadnutý výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že akceptoval rozhodnutia orgánov štátnej správy a takto aj bol spracovaný návrh ROEP vo vzťahu k vyvlastňovacím rozhodnutiam, rozhodnutiam finančného odboru ONV, ktoré sú citované v odôvodneniach, na druhej strane zrušuje zápis na liste vlastníctva v prospech bývalých urbárskych vlastníkov gazdov na základe vydaného potvrdenia ONV a neakceptoval rozhodnutie v konaní o dedičstve. Ak teda správny orgán tvrdí, že nemôže meniť vlastnícke právo a musí akceptovať listiny, potom tak ako žalobkyňa namieta nemôže jedno rozhodnutie vydané orgánom štátnej správy akceptovať a druhé rozhodnutie neakceptovať. Celý postup správnych orgánov nekorešponduje ani s účelom zákona, pretože správnym orgánom nič nebráni v tom, aby námietky žalobkyne boli posúdené nielen podľa § 12, ale aj podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z.z. Tak ako to uvádza žalobkyňa v žalobe, účelom konania o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva podľa zákona č. 180/1995 Z.z. nie je kontrolovať či sú podľa listín zapísané vzťahy v katastri nehnuteľností resp. evidencii nehnuteľností, ale usporiadať vzťahy v katastrálnom území, v ktorom sa uskutočňuje konanie, čo vyplýva aj z ust. § 11 ods. 1 zákona. Postup popísaný správnym orgánom je mechanickým opisovaním predložených listín bez náležitého odôvodnenia, akceptácie jedných dôkazných prostriedkov vo forme listín, neakceptovanie ďalších listín. Z tohto dôvodu rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Rovnaký záver platí aj pre rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Súd v tejto súvislosti poukazuje tak ako aj žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžo 60/2010. Je potrebné poukázať aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 12/2010, z ktorého vyplýva, že je treba použiť také výkladové pravidlá, ktoré sledujúc naplnenie účelu zákona, ako aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 206/2010, v ktorom ústavný súd uviedol, že základné právo na súdnu ochranu (spravodlivé súdne konanie) v demokratickej spoločnosti považované za natoľko závažné, že pri jeho výkone neprichádzajú do úvahy (zo strany súdov) ani jeho zužujúce výklady, ani také formálne interpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca popretie. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu nespĺňa z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia základné kritériá upravené v ust. § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci a z odôvodení rozhodnutí nie je zrejmé ako sa žalovaný a prvostupňový správny orgán vyrovnal s námietkami žalobcu. Z uvedeného dôvodu sú napadnuté rozhodnutia nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto ich krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. zrušil a vrátil v rozsahu zrušenia vec žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude o odvolacích námietkach žalobkyne vo vzťahu k zrušenému výroku rozhodnutia opätovne rozhodnúť a v odôvodnení rozhodnutia sa dôsledne vyrovnať s odvolacími námietkami žalobkyne tak, aby rozhodnutie spĺňalo kritériá uvedené v ust. § 46 a 47 Správneho poriadku. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 250j ods. 7 O.s.p.). O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,- € a trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) a to za tri právne úkony - prevzatie a príprava veci, vrátane prvej porady s klientom (17.12.2012) v hodnote 127,16 €, písomné podanie žaloby (06.02.2014) v hodnote 134,- €, účasť na pojednávaní (22.10.2014) v hodnote 134,- € a režijného paušálu 1 x 7,63 € (rok 2012) a 2 x 8,04 € (rok 2014), čo predstavuje spolu celkom 418,87 €. Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.