Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/8/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200214 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200214.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej, členiek senátu JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu I. Q., bytom D. č. XX, U., právne zastúpeného JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Slovenská č. 69, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru č. 3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. Co 33/2013/Lu zo dňa 29. novembra 2013 na základe žaloby jednohlasne takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. Co 33/2013/Lu zo dňa 29.novembra 2013 vo výroku, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správy katastra č. C ROEP 24607/139/2011/Pe zo dňa 30.septembra 2013 vo výroku o nevyhovení námietkam k parcelám E KN č. 1-123/1, 1-123/101, 1-122/4, 1-123/102, 1-458, 1-459/1, 1-603/2, 1-603/102 v spojení s rozhodnutím Správy katastra Prešov, odboru katastrálnych konaní, č. C ROEP 24607/139/2011/Pe zo dňa 30.septembra 2013 vo výroku, ktorým nevyhovela námietkam k parcelám E KN č. 1-123/1, 1-123/101, 1-122/4, 1-123/102, 1-458, 1-459/1, 1-603/2, 1-603/102 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e . Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 346,83 Eur, ktoré je povinný zaplatiť právnej zástupkyni žalobcu JUDr. Martine Kožárovej Jenčovej do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou zo dňa 06.02.2014 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov č. Co 33/2013/Lu zo dňa 29.11.2013 v spojení s rozhodnutím Správy katastra Prešov sp. zn.: C ROEP 24607/139/2011/Pe zo dňa 30.09.2013, ktoré navrhol zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že napadnutým rozhodnutím doručeným dňa 09.10.2013 žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Správy katastra Prešov, odboru katastrálnych konaní č. C ROEP 24607/139/2011/Pe zo dňa 30.09.2013 o námietkach účastníka zo dňa 29.12.2011 proti výpisu z návrhu registra obnovenej evidencii (ďalej len „ROEP“) v katastrálnom území P. podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“) tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie zamietol a rozhodnutie správy katastra č. C ROEP 24607/139/2011/Pe zo dňa 30.09.2013 potvrdil. Žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné a nepreskúmateľné podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., pretože správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav a nevyrovnal sa so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní. Napadnutými nezákonnými rozhodnutiami a postupom správnych orgánov v konaní im predchádzajúcim bol žalobca ako účastník konania poškodený na svojich právach a zákonom chránených záujmoch, keďže mu protiprávne bolo odňaté vlastnícke právo a napadnuté rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktorý nebol zistený dostatočne, aby postačoval na posúdenie veci podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ďalej namietal, že správny orgán v predmetnej veci nepostupoval v súlade so zákonom č. 180/1995 Z. z., preto je jeho rozhodnutie skutkovo a právne nesprávne. Namietal, že podľa rozhodnutí správnych orgánov pôvodná pozemnoknižná parcela mpč. 123/1 s výmerou 1433 m2 bola zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. 31, k.ú. F. v prospech Bývalých urbárskych gazdov obce F.. V návrhu ROEP je táto parcela riešená ako parcela E KN č. 1-123/1 s výmerou 293 m2 v prospech Slovenskej republiky v celosti v správe Slovenského pozemkového fondu, E KN 1-123/101 s výmerou 88 m2 v prospech Slovenskej republiky v celosti v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., Banská Štiavnica, E KN 1-123/201 s výmerou 1037 m2 v prospech Slovenskej republiky v celosti v správe Slovenského pozemkového fondu. Žalobca poukázal na to, že podľa argumentácie správnych orgánov celá mpč. parcela č. 123/1 bola vyvlastnená na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 5877/1957 zo dňa 23.12.1957 v prospech Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu mesta Prešov. Ešte predtým mala byť uvedená parcela ako diel „a“ vykúpená na základe kúpnej zmluvy medzi Bývalými urbárskymi gazdami obce F. a Československým štátom zo dňa 26.07.1957 a následne bola táto parcela na základe žiadosti Mestského úradu v Prešove, odboru správy majetku privatizácie a mestského hospodárstva č. OSMPaMH/1101893-Ad zapísaná v prospech Mesta Prešov. Konštatoval, že súčasťou administratívneho spisu je aj potvrdenie Obvodného úradu Prešov, právneho oddelenia č. ObÚ-práv-96/03345-002, na základe ktorého bol v roku 2003 pod č. zmeny 683/03 na LV č. XXXX, k. ú. P. zapísaný žalobca ako podielový spoluvlastník uvedenej parcely. Poukázal na to, že správny orgán v konaní o ROEP zrušil parcelu E KN č. 123/1 na LV č. XXXX, k. ú. P. s odôvodnením, že zápis členov urbáru nebol vykonaný správne z dôvodu, že predmetná listina nebola spôsobilá na zápis. K námietke žalobcu na takýto postup správny orgán poukázal na to, že takéto potvrdenie správny orgán nemohol rešpektovať ako listinu o zmene vlastníctva a tento postup a jeho odôvodnenie nie je akceptovateľný, keďže nevychádza z ustanovení zákona č. 180/1995 Z. z. a nezodpovedá požiadavke riadneho a zrozumiteľného odôvodnenia rozhodnutia. Žalobca citoval ustanovenia zákona č. 180/1995 Z. z., a to § 5 ods. 1, podľa ktorého na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone stanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy a § 6, podľa ktorého podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami, alebo inými oprávnenými osobami z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov alebo z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Ďalej argumentoval ustanovením § 32 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie a pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Žalobca zdôraznil, že podľa citovaných ustanovení je cieľom konania zistiť skutočný stav veci, t.j. všetky dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim. Podklady sa pritom zisťujú z rôznych dostupných dôkazných prostriedkov. Správny orgán jeho námietku, že mal vychádzať aj z potvrdenia obvodného úradu vydaného v reštitučnom konaní, neakceptoval a poukazoval na to, že nejde o listinu o zmene vlastníctva. Takéto odôvodnenie nekorešponduje s ustanovením § 6 zákona č. 180/1995 Z. z., podľa ktorého podkladom nie sú len zápisy v katastri nehnuteľností, resp. listiny zo zbierky listín, ale podkladom pri zostavovaní ROEP sú aj iné dôkazy zistené v procese dokazovania. Správny orgán má pritom zákonnú povinnosť vyrovnať sa so všetkými do úvahy prichádzajúcimi dôkazmi. Potvrdenie obvodného úradu bolo vydané štátnym orgánom po preverení skutočností v ňom uvedených v reštitučnom konaní a v neposlednom rade v roku 2003 bolo katastrom akceptované ako listina spôsobilá na zápis vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcu a bolo teda úlohou správneho orgánu sa touto listinou zaoberať a pri svojom rozhodovaní na ňu prihliadať. Žalobca ďalej uviedol, že na druhej strane správny orgán vychádza z listín a zápisov, z ktorých je zrejmá nelogickosť vykonávaných prevodov, keď pôvodne bola mpč. parcela 123/1 evidovaná s výmerou 1433 m2, následne mala byť celá parcela už vo výmere 2018 m2 vyvlastnená a ešte predtým kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi Urbárskymi gazdami a Hospodárskym kombinátom mesta Prešov mala byť v celosti ako diel „a“ prevedená na kupujúceho. Teda najskôr mala byť celá parcela predaná, potom následne vyvlastnená, pričom vyvlastňovacie rozhodnutie sa od roku 1957 nepremietlo v zápise na liste vlastníctva, a preto má žalobca za to, že správny orgán nemôže nekriticky vychádzať z listín založených v evidencii nehnuteľností. Jeho úlohou je usporiadať vzťahy v katastrálnom území a to na základe všetkých predložených dôkazov. Správny orgán napriek zrejmej nelogickosti zapísaných prevodov, z týchto pri zostavovaní ROEP vychádza, a to bez ďalšieho odôvodnenia, no neakceptuje potvrdenie vydané v reštitučnom konaní štátnym orgánom, a to rovnako bez bližšieho odôvodnenia. Napadnuté rozhodnutie je tak v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, vychádza z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, a to v dôsledku nesprávnej aplikácie ustanovenia § 6 zákona č. 180/1995 Z. z. Podľa jeho názoru nie je možné, aby v administratívnom konaní bez rozhodnutia súdu bol zmenený právny stav zapísaný v katastri nehnuteľností, pretože správny orgán nemôže v konaní o ROEP de facto vyvlastniť majetok vlastníka, ktorý je zapísaný na LV, pretože takýto postup je v rozpore s čl. 20 Ústavy SR, podľa ktorého vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu a vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie je možné len za náhradu a vo verejnom záujme. Parcely mpč. 458, 459/1, 603/2, 603/102 sú v návrhu ROEP zidentifikované v prospech SR v správe obvodného úradu, ktorá vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudla na základe rozhodnutia Finančného odboru ONV v Prešove č. Fin.Rp.348/1968 H. zo dňa 05.11.1968, rozhodnutia Finančného odboru ONV v Prešove č. Fin.Rp.425/70H zo dňa 19.01.1970 a rozhodnutia Finančného odboru ONV v Prešove č. Fin.Rp.425/70H zo dňa 12.05.1970. V súvislosti s týmito rozhodnutiami žalobca uviedol, že považuje názor správnych orgánov, že ak žalobca namieta, že na tieto rozhodnutia nie je možné prihliadať a jeho námietka nie je dôvodná, za názor nesprávny. Konštatoval, že týmito rozhodnutiami sa deklarovalo, že došlo k prechodu vlastníckeho práva k tam uvedeným nehnuteľnostiam, a to podľa § 1 zákona č. 81/1949 Zb., ktorým mal majetok bývalých urbarialistov prejsť do vlastníctva JRD a pri vysporiadaní JRD mal prejsť v zmysle Uznesenia vlády č. 997/1959 do vlastníctva Československého štátu. Žalobca akcentoval, že v konaní predložil celý rad dôkazov, z ktorých je zrejmé, že k takémuto prechodu vlastníckeho práva na JRD nemohlo dôjsť, lebo v Obci F., ktorá v čase od 15.03.1949 do 01.10.1959, teda v čase účinnosti zákona č. 69/1949 Sb. o jednotných roľníckych družstvách, bola samostatnou obcou, JRD nikdy nevzniklo. Napriek zákonu č. 69/1949 Sb. a zákonu č. 81/1949 Sb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov v Obci F. jednotliví urbárnici hospodárili na svojich pozemkoch, resp. pozemkoch v ich podielovom spoluvlastníctve samostatne až do roku 1959, keď pod tlakom štátnej správy odovzdali pozemky do užívania Štátnym majetkom, n. p. Solivar a zmenilo sa teda užívacie právo, nie však vlastnícke právo, ktoré zostalo zachované pôvodným urbárnikom. Na základe uvedeného žalobca dospel k záveru, že ak v Obci F. nevzniklo jednotné roľnícke družstvo, nemohlo ex lege dôjsť k prechodu vlastníckeho práva na štát, naopak, zostalo zachované vlastnícke právo pôvodným vlastníkom. Dôkazom týchto skutočností sú napokon aj prvostupňovým správnym orgánom zistené fakty, že aj po roku 1948 sa uzatvárali kúpno-predajné zmluvy medzi Bývalými urbárskymi gazdami obce F. a štátom, a teda štát odkupoval pozemky, ktoré podľa zákona mali prejsť na JRD, čo sa však neudialo, keďže JRD v Obci F. nikdy nevzniklo. Žalobca ďalej poukázal na to, že ďalším dôvodom, prečo je potrebné konštatovať, že rozhodnutia finančného odboru ONV nie sú relevantné, je ďalšia právna úprava prijímaná v tomto období. Stav podľa zákona č. 81/1949 Sb., teda prechod vlastníckeho práva na JRD zriadené podľa zákona č. 69/1949 Sb. tu existoval len v období od 15.03.1949 do 01.10.1959, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách a dochádza k obnove - priznaniu vlastníckeho práva jednotlivým oprávneným osobám - pôvodným spoluvlastníkom k takýmto spoločným urbárskym nehnuteľnostiam. Týmto zákonom, teda zákonom č. 49/1959 Zb. došlo ex lege k obnove individuálneho vlastníctva niekdajších urbárnikov alebo ich právnych nástupcov k pozemkom združeným v družstve, ktoré ich iba obhospodarovalo, pretože podľa § 24 ods. 1 zákona č. 49/1959 Zb. vlastníctvo k pozemkom združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu zostáva zachované s poukazom aj na Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 348/08 z 06.10.2010. Žalobca tiež namietal, že rozhodnutia finančného odboru, na ktoré sa správny orgán odvoláva, neboli nikdy doručené adresátom a v čase ich vydania už zákon 81/1949 Sb., o ktorý sa opierajú, ani neplatil, pretože bol v platnosti od 15.03.1949 do 01.10.1959, teda chýbal zákonný podklad pre ich vydanie. Žalobca ďalej poukázal na to, že na uvedené námietky a doložené dôkazy žalovaný uvádza iba to, že aj deklaratórne rozhodnutia môžu byť podkladom pre zápis vzniku, zmeny a zániku práv k nehnuteľnostiam a ako príklad uvádza dedičské rozhodnutia, a správny orgán nie je oprávnený posúdiť ničotnosť správnych aktov, a že okolnosť, že v Obci F. družstvo nikdy nevzniklo, nemá vplyv na skutočnosť, že zápisy v bývalej evidencii nehnuteľností boli vykonané na základe právoplatných listín. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru takéto odôvodnenie nespĺňa požiadavku §47 ods. 3 Správneho poriadku, keďže z neho nie je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s námietkami účastníka, akými úvahami sa pri svojom rozhodnutí riadil. Predovšetkým sa nevyrovnal s námietkou zmeny právnej úpravy, ktorou sa obnovilo vlastnícke právo niekdajších urbárnikov alebo ich právnych nástupcov. Skutočnosť, že táto zmena právnej úpravy sa neodrazila v zápisoch v pozemkovej knihe, nemôže byť argumentom pre jej nerešpektovanie, pretože práve pre nedostatky v evidencii pozemkov sa realizuje konanie o ROEP. Aj ostatné namietané skutočnosti podložené relevantnými dôkazmi sú podstatné pre rozhodnutie, a teda nemožno ich pri rozhodovaní opomenúť, resp. neprihliadanie na ne odôvodniť tým, že nemajú na rozhodnutie vplyv. Žalobca namietal, že žalovaný iba nekriticky akceptuje rozhodnutia vydané ešte v roku 1970, ktoré preukázateľne boli vydané v rozpore s vtedajšou právnou úpravou, vychádzali zo zákona, ktorý v čase ich vydania už neplatil a vychádzali z nedostatočne zisteného stavu. Na druhej strane správny orgán nevysvetlil, prečo považuje za relevantné len rozhodnutia finančného odboru a neprihliada na ďalšie listiny nachádzajúce sa v spise, teda potvrdenie Obvodného úradu Prešov, právneho oddelenia č. ObÚ- práv-96/03345-002 ako listinu, ktorú kataster už raz akceptoval. Žalobca namietal, že argumentácia, že spracovateľ ROEP vychádza zo zápisov uvedených v katastri, neobstojí, a to s poukazom na ustanovenie § 6 zákona č. 180/1995 Z. z. Pokiaľ by mal správny orgán vychádzať len zo zápisov v katastri, potom by nebolo potrebné zriaďovať komisiu, ktorej je zverené zhromažďovanie podkladov na zostavenie registra s poukazom na § 4 ods. 2 tohto právneho predpisu a takáto argumentácia je tak v rozpore so zmyslom a účelom celého zákona. Ak teda žalovaný nebral do úvahy dôkazy predložené žalobcom a ním uvádzané námietky, vychádza jeho rozhodnutie z nedostatočne zisteného skutočného stavu. Správny orgán nesprávne vec právne posúdil, keď neaplikoval ustanovenie § 6 zákona č. 180/1995 Z. z. a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca prezentoval názor, že jeho námietky, ktorými namietal zníženie výmery jeho parciel, bolo potrebné považovať za návrh podľa § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. a za tým účelom vykonať dokazovanie a napadnuté rozhodnutie je nesprávne, a to vo vzťahu k všetkým parcelám, ktorých sa týka, aj v tom, že správny orgán nesprávne posúdil podané námietky podľa § 11. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 6Sžo 60/2010, rozsudok tunajšieho súdu sp. zn.. 1S 75/2012, podľa ktorých je potrebné námietky účastníkov posudzovať podľa ich obsahu aj ako návrh podľa § 11. Zdôraznil, že účelom konania o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva totiž nie je kontrolovať, či sú podľa listín zapísané vzťahy v katastri nehnuteľností, resp. evidencii nehnuteľností, ale usporiadať vzťahy v katastrálnom území, v ktorom sa uskutočňuje konanie, čo vyplýva aj z §11 ods. 1 predmetného právneho predpisu. Z obsahu námietok je zrejmé, že žalobca namieta zníženie výmery, resp. ich úplné opomenutie s poukazom na to, že uvedené parcely považuje za svoje a navrhuje zapísať pôvodnú výmeru parciel v jej prospech. Podľa obsahu ide teda o návrh podľa § 11, a takto mal byť aj posúdený a za tým účelom malo byť vykonané dokazovanie, čo však správny orgán v dôsledku nesprávneho posúdenia námietok nerealizoval, a preto rozhodnutie je nezákonné aj z dôvodu zistenia skutkového stavu, ktorý je nepostačujúci pre rozhodnutie vo veci. Žalobca dôvodil, že správne konanie, aj ako ostatné druhy administratívneho procesu sú zásadne ovládané zásadou materiálnej pravdy, a preto správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. V predmetnej veci v dôsledku nesprávnej interpretácie § 11 zákona, ktorého výklad je daný citovanou judikatúrou, nedostatočne bol zistený skutkový stav veci. Vo vzťahu k parcelám E KN č. 797/202, 797/302, 797/502 a 797/3 správny orgán uviedol, že tieto parcely neboli predmetom námietok, a preto sa nimi nemôže zaoberať. Uvedené parcely boli vytvorené z pôvodných mpč. parciel 797/1, 797/2 a 797/3, voči ktorým žalobca námietky uplatnil a namietal zníženie ich výmery. Pre účastníka konania o návrhu ROEP je ťažké zorientovať sa v tom, aké ďalšie parcely boli z jeho parciel v návrhu ROEP vytvorené, ani z výpisu nevyplýva, že pôvodná mpč. parcela bola takýmto spôsobom rozdrobená. Preto mal za to, že správny orgán je povinný brať tieto skutočnosti do úvahy, a ak účastník namieta zníženie výmery pôvodnej parcely, je zrejmé, že ide o námietku, ktorá sa týka práve rozčlenenia jeho parcely a je to teda aj námietka voči novovytvoreným parcelám s tým, že Správny poriadok v § 3 ukladá správnym orgánom poskytovať účastníkom pomoc a poučenie, aby v konaní neutrpeli ujmu. Preto aj v tejto časti, kde správny orgán tvrdí, že parcely, ktoré neboli v námietkach uvedené, hoci námietky sa týkajú parciel, z ktorých boli tieto novovytvorené parcely vyčlenené, je rozhodnutie nezákonné. Písomným podaním zo dňa 27.10.2014 žalobca upravil petit žaloby tak, že navrhuje, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. Co 33/2013/Lu zo dňa 29.11.2013 vo výroku, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správy katastra č. C ROEP 24607/139/2011/Pe zo dňa 30.09.2013 vo výroku o nevyhovení námietkam k parcelám E KN č. 1-123/1, 1-123/101, 1-122/4, 1-123/102, 1-458, 1-459/1, 1-603/2 a 1-603/102 v spojení s rozhodnutím Správy katastra Prešov, odboru katastrálnych konaní č. C ROEP 24607/139/2011/Pe zo dňa 30.09.2013 vo výroku, ktorým nevyhovela námietkam k parcelám E KN č. 1-123/1, 1-123/101, 1-122/4, 1-123/102, 1-458, 1-459/1, 1-603/2 a 1-603/102. Vo zvyšku berie žalobu späť a navrhuje konanie zastavil. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie je dostatočne odôvodnené po skutkovej a právnej stránke a je vydané v súlade so zákonom. Vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, o čom svedčí obsah spisu prvostupňového orgánu, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia. Ďalej argumentoval tým, že podľa ustálenej judikatúry rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1Sžo 80/2007, sp. zn.: 3Sžo/169/2010 správny orgán nie je oprávnený na základe úsudku posudzovať platnosť alebo neplatnosť verejnej listiny. Správny orgán nemôže posudzovať otázky oprávnenia nakladania s neprideleným majetkom, platnosti prídelových listín, nulity právneho aktu, vzniku vlastníckeho práva a tak spochybniť vlastnícke právo vyplývajúce z údajov na aktuálnych listoch vlastníctva. Rozhodovanie o otázkach týkajúcich sa vlastníctva, vlastníckych sporov k nehnuteľnostiam, ako aj určovanie, či právo alebo právny vzťah je alebo nie je, resp. vyslovenie platnosti verejných a iných listín nepatrí správnemu orgánu, ale do právomoci súdu. K námietke, že správny orgán nerešpektoval potvrdenie Obvodného úradu Prešov, č. ObÚ-práv. 96/03345-002, ktoré bolo vydané v rámci reštitučného konania, odvolací správny orgán odôvodňuje, že pokiaľ listina nepreukazuje vznik, zmenu, resp. zánik práva k nehnuteľnosti, nemôže byť podkladom k zápisu v katastri nehnuteľností, a preto takéto potvrdenie správny orgán nemohol rešpektovať ako listinu o zmene vlastníctva. Vyplýva to z právnej úpravy § 34 až § 36 Katastrálneho zákona. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca poukazoval vo vzťahu k parcelám č. 458, 459/1, 603/2, 603/102, že rozhodnutia finančného odboru ONV nie sú relevantné, nakoľko nezohľadňovali skutočnosť, že zo zákona č. 49/1959 Zb. sa individuálne vlastníctvo bývalých urbárnikov obnovilo. Okrem toho účastníci v konaní predložili rad dôkazov, z ktorých je zrejmé, že družstvo v Obci F. nikdy nevzniklo. S týmito dôkazmi a námietkami účastníkov sa podľa jeho názoru správny orgán žiadnym spôsobom nevysporiadal. K uvedenej námietke žalovaný vo vyjadrení uviedol, že táto okolnosť nemá priamy vplyv na skutočnosť, že zápisy v bývalej evidencii nehnuteľností boli vykonané na základe právoplatných listín, ktorých neplatnosť nevyslovil predpísaným spôsobom žiadny orgán, preto aj spracovateľ ROEP z týchto zápisov v evidencii nehnuteľností, resp. v katastri nehnuteľností pri spracovaní návrhu ROEP vychádzal. Správny orgán nemá oprávnenie na základe úsudku posudzovať platnosť alebo neplatnosť verejnej listiny tak, ako to vyplýva z judikatúry uvedenej vyššie. K názoru, že správny orgán neakceptuje potvrdenie vydané v reštitučnom konaní štátnym orgánom, žalovaný zdôraznil, že uvedené potvrdenie nebolo rozhodnutím štátneho orgánu, ani inou listinou, ktorá by zákonným spôsobom potvrdzovala, resp. osvedčovala vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva. Námietka žalobcu, že žalovaný nekriticky akceptuje rozhodnutia z roku 1970, ktoré boli vydané v rozpore s vtedajšou právnou úpravou, je vzhľadom na vyššie uvedené právne dôvody bezvýznamná. Argumenty žalobcu týkajúce sa nesprávneho posúdenia námietok podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. sú v rozpore s kogentnou úpravou § 11 citovaného zákona a s obsahom uplatnených námietok. Z podaných námietok, ktoré boli predmetom rozhodovania správnych orgánov vyplýva, že účastník konania podal námietky v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z., ale zároveň namietal aj spôsob nadobudnutia vlastníctva inými osobami, pričom v námietkach žiadal rozhodnúť aj podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. Účastník konania, ani jeho právna zástupkyňa, v konaní nenamietali, že vo vzťahu k namietaným parcelám je potrebné námietky posúdiť aj ako návrh podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. Túto skutočnosť dokonca nenamietali ani v odvolaní proti rozhodnutiu správy katastra zo dňa 25.10.2012 o nevyhovení námietkam. Až na základe výzvy správy katastra na upresnenie návrhu na vydanie rozhodnutia podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z. z. právna zástupkyňa oznámila listom, že vo vzťahu k namietaným parcelám je potrebné námietky posúdiť aj ako návrh podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. Ustanovenie § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. predstavuje osobitnú právnu úpravu preukázania nadobudnutia vlastníctva k pozemkom vydržaním. Konanie sa začína na návrh toho účastníka, v prospech koho má byť rozhodnuté, že nadobudol vlastníctvo k určitému pozemku vydržaním, druhým účastníkom konania by mal byť ten, komu svedčí posledný zápis v pozemkovej knihe, resp. jeho právny nástupca. Návrh musí byť podaný v lehote podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona. V tejto zákonnej lehote nebol komisii návrh podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. účastníkom konania podaný. Žalovaný poukázal tiež na rozsudok KS v Prešove sp. zn.: 3S/73/2012 vydaný vo veci preskúmania rozhodnutia Co 17/2012/Lu, v ktorom súd konštatoval: „Nemožno súhlasiť s názorom, že námietky žalobcu bolo potrebné považovať za návrh podľa §11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., pretože v zmysle § 11 citovaného zákona sa konanie začína na návrh, ktorý musí obsahovať predpísané náležitosti. Návrh na konanie obsahujúci predpísané náležitosti podaný nebol.“ Stanovisko žalobcu, že ak účastník konania namieta zníženie výmery a navrhuje zapísať pôvodnú výmeru vo svoj prospech, automaticky je to návrh podľa §11 citovaného zákona, nie je možné akceptovať. Názor žalobcu, že parcely E KN č. 797/202 (4 m2), č. 797/302 (191 m2), č. 797/502 (97 m2) a č. 797/3 (415 m2) mali byť predmetom rozhodnutia, aj keď neboli v námietkach uvedené z dôvodu, že boli vytvorené z pôvodných mpč. parciel, voči ktorým námietky uplatnené boli, je v rozpore s kogentnou úpravou § 7 zákona č. 180/1995 Z. z. Predmetom rozhodnutia môžu byť iba parcely uvedené v námietkach, ktoré boli podané včas. Na oneskorené námietky, ktoré neboli podané v zákonnej lehote, správny orgán neprihliada. Žalobcom boli v konaní navyše uplatnené námietky aj proti parcelám neuvedeným vo výpise z návrhu ROEP (napr. E KN č. 1-797/102, 1-797/402, ktoré boli v návrhu ROEP zidentifikované v prospech Mesta Prešov), preto neobstojí jeho tvrdenie, že sa námietka vzťahuje aj na ďalšie parcely v námietkach neuvedené. Nebolo povinnosťou komisie ROEP či správneho orgánu skúmať, ktoré ďalšie parcely mal v úmysle účastník konania namietať. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, bolo náležite odôvodnené, správny orgán sa dostatočne vysporiadal so všetkými námietkami účastníka konania. Z týchto dôvodov žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Z obsahu predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Správa katastra Prešov, odbor katastrálnych konaní, rozhodnutím pod č. C ROEP 24607/139/2011/Pe vydaným 30.09.2013 ako správny orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov vo veci námietky účastníka konania I. Q.... proti výpisu z návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území P. podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov rozhodla tak, že podľa § 7 ods. 3 zákona NR SR č. 180/1995 Z. z.... námietkam žalobcu zo dňa 29.12.2011 a/ k parcele registra „E“ katastra nehnuteľností 1-122/3 vyhovuje, b/ k parcelám registra E KN: 1-123/1, 1-123/101, 1-122/4, 1-123/102, 1-458, 1-459/1, 1-603/2, 1-603/102 nevyhovuje, c/ o obsahu námietky k parcelám registra E KN: 1-797/2, 1-797/1, 1-797/101, 1-797/102, 1-797/103, 1-797/201, 1-797/203, 1-797/301, 1-797/303, 1-797/402, 1-797/403, 1-797/503, 1-797/603, 1-890/1, 1-890/2, 1-890/3, 1-514, 1-556/102, 1-556/2, 1-556/1, 1-556/202, 1-558/1, 1-558/2, 1-558/3, 1-457/1,1-457/2, 1-457/4, 1-457/108, 1-457/208, 1-457/308, 1-586/1, 1-586/2, 1-570-1, 1-570/2, 1-570/3, 1-570/4, 1-259/1, 1-260/1, mpč. 259/2 a 260/2 rozhodne v samostatnom konaní v súlade s ustanovením § 12 zákona. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím vydaným pod č. Co 33/2013/Lu dňa 29.11.2013 ako príslušný správny orgán podľa § 5, § 7 ods. 1, § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, podľa § 2 ods. 3, § 4 ods. 2, 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v konaní vo veci účastníka I. Q.... o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na prvostupňové rozhodnutie, obsah podaných námietok a konštatoval, že je príslušný na konanie podľa zákona č. 180/2013 Z. z. podľa § 8 písm. e/, § 9 ods. 3, § 9 ods. 11. Konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v celom rozsahu, vykonal dokazovanie listinami predloženými v spise, najmä - rozhodnutie Finančného odboru Okresného národného výboru v Prešove č. Fin. Rp. 348/1968 H. zo dňa 05.11.1968, zapísaným v evidencii nehnuteľností pod položkou výkazu zmien č. 49/73 do vlastníctva Československého štátu, - osvedčenie vyhlásenia o vlastníctve k nehnuteľnosti zo dňa 18.03.1999 spísaným vo forme notárskej zápisnice č. N 602/98, Nz 114/99 pred notárom JUDr. Mariánom Petrom, zapísaný do KN pod PVZ 422/99 v prospech Mesta Prešov; prílohou osvedčenia bol geometrický plán č. 14360071-107/98, úradne overený pod č. 1664/98, - rozhodnutie Finančného odboru ONV v Prešove č. Fin. Rp. 425/70 H zo dňa 19.01.1970, zapísaným v EN pod PVZ č. 61/70 do vlastníctva Československého štátu, - rozhodnutie Finančného odboru ONV v Prešove č. Fin. Rp. 425/70 H zo dňa 12.05.1970, zapísaným v EN pod PVZ č. 69/70 do vlastníctva Československého štátu, - vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst 5877/1957 zo dňa 23.12.1957, zapísaným v EN pod PVZ č. 65/74 v prospech Československého štátu - Hospodársky kombinát Mesta Prešov, - kúpnopredajná zmluva medzi „Urbárskymi gazdami“ obce F. ako predávajúcim a Československými štátnymi cestami, n. p., podnikovým riaditeľstvom v Prešove ako kupujúcim, uzavretou dňa 28.12.1956, zapísanou v EN pod PVZ č. 79/70, - kúpnopredajná zmluva č. 22/1958 medzi „Bývalými urbárskymi gazdami“ obce F. ako predávajúcimi a KNV - odborom MH a dopravy Prešov ako kupujúcim, zapísanou v EN pod PVZ č. 112/68, - rozhodnutie Finančného odboru ONV v Prešove č. Fin. Rp. 3696/90 zo dňa 25.04.1990 spolu s hospodárskou zmluvou č. Fin. HZ-35/1988 zo dňa 30.11.1988 v prospech Mestskej správy služieb Prešov, zapísanými v EN pod PVZ č. 196/90, - delimitačný protokol č. 2007/22/M/135r zo dňa 10.12.2007 v prospech Mesta Prešov, zapísaným v KN pod PVZ č. 166/08. Žalovaný na základe uvedených listín zistil skutkový stav, podľa ktorého: Parcela E KN č. 1-123/1 a 1-123/101 Pozemkovoknižná parcela mpč. 123/1 o výmere 1433 m2 bola zapísaná v PKV č. 31 v k. ú. F. v prospech Bývalých urbárskych gazdov obce F. v celosti titulom kúpy číslom denníka 5301 z roku 1929. Na základe úlohy, ktorej účelom bolo zakladanie evidencie právnych vzťahov v extraviláne podľa zápisu v PKV č. 31 v k. ú. F. bola PVZ č. 107/93 na LV č. XXXX v k. ú. F. zapísaná okrem iných aj parcela E KN č. 123/1 v prospech jednotlivých členov urbárskeho spoločenstva Bývalých urbárskych gazdov obce F.. Priebeh hraníc pozemkovoknižnej parcely mpč. 123/1 bol zidentifikovaný na priebeh hraníc parcely zobrazenej na mape určeného operátu na parcelu E KN č. 123/1. Na základe žiadosti o zápis členov pozemkového spoločenstva do LV č. Z 3903/2003 a potvrdenia Obvodného úradu Prešov, právneho oddelenia č. ObÚ-práv.-96/03345-002 bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech I. Q. v podiele 48/2176, okrem iných aj k parcele E KN č. 1-123/1 zapísanej na LV č. XXXX pod ČZ 683/03 na LV č. XXXX v k. ú. P.. ČZ 920/11 na základe zápisnice zo zasadnutia komisie ROEP pre k. ú. P. zo dňa 11.08.2011 bola parcela E KN č. 1-123/1 na LV č. XXXX v k. ú. P. zrušená a v časti „C" LV bola v zmysle § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona zapísaná poznámka, že hodnovernosť údajov je spochybnená, pretože zápis žiadosti registrovanej pod č. Z 3903/2003 zástupcu Urbáru F., pozemkového spoločenstva o zápis členov na LV č. XXXX v k. ú. P. nebol vykonaný správne z dôvodu, že predmetná listina nebola spôsobilá na zápis. Na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 5877/1957 zo dňa 23.12.1957 odboru výstavby rady ONV v Prešove bola celá pozemkovoknižná parcela mpč. 123/1 o výmere 2018 m2 zapísaná v PKV č. 31 v k. ú. F. vyvlastnená v prospech Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu Mesta Prešova na výstavbu skleníkov. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný PVZ č. 65/74. GP č. 191-17-25-57-920-405 vyhotoveným 29.05.1957 bol zadefinovaný priebeh hraníc novovytvorenej parcely EN č. 137/1, ktorá bola vytvorená aj z dielu „a" z mpč. 123/1 zapísanej v PKV č. 31 v k. ú. F.. Zápis novovytvorenej parcely EN č. 137/1 bol vykonaný PVZ č. 65/74 na LV č. XXX v k. ú. P. v prospech Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu Mesta Prešov v celosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.07.1957. Pri tvorbe THM v k. ú. F. došlo k novému zameraniu vyšetreného stavu v teréne, k prečíslovaniu parciel a následne aj k novému určeniu ich výmer odvodeného z geometrického a polohového určenia. Prečíslovanie parciel bolo vykonané PVZ č. 845/76. Na základe toho bola parcela EN č. 137/1 prečíslovaná na parcelu EN č. 3043 na LV č. XXX (v súčasnosti parcela registra C). PVZ č. 5/79 bol na základe uznesenia Mestského súdu v Košiciach č. PK 53-ZPZ 419/78 vymazaný z LV č. XXX k. ú. P. Hospodársky kombinát Mesta Prešov a na základe uznesenia Mestského súdu v Košiciach č. PK 159-ZPU 418/78 a č. PK 159-ZPZ 449/78 bol na LV č. XXX v k. ú. P. zapísaný Záhradnícky a sadovnícky podnik Prešov. PVZ č. 860/93 bola parcela EN č. 3043 zapísaná na LV č. XXXX v k. ú. P. v prospech Mesta Prešov v celosti na základe žiadosti Mestského úradu v Prešove, odboru správy majetku, privatizácie a mestského hospodárstva č. OSMPaMH/1101/93-Ad, kde prílohou bol delimitačný protokol. Následne ďalšími právnymi zmenami zapísanými v katastrálnom operáte PVZ č. 81/94 a 356/94 došlo k rozdeleniu parcely C KN č. 3043. V návrhu ROEP v k. ú. P. je mpč. 123/1 zidentifikovaná ako parcely E KN č. 1-123/1 o výmere 293 m2 v prospech SR v celosti v správe Slovenského pozemkového fondu, E KN č. 1-123/101 o výmere 88 m2 v prospech SR v celosti v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. Banská Štiavnica a E KN č. 1-123/201 o výmere 1037 m2 v prospech SR v celosti v správe Slovenského pozemkového fondu. Rozdelenie parcely určeného operátu bolo vykonané z dôvodu, že pôvodná nehnuteľnosť je delená vlastníckymi hranicami pozemkov, ktoré sú evidované v registri C a vpísané do LV v zmysle § 7 ods. 8 Metodického návodu na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov (MN 84.11.13.32.31.00-06). Geometrické a polohové určenie parciel E KN č. 1-123/1 a 1-123/101 je v súlade s ich zobrazením v grafickej časti ROEP a identické so zobrazením daných častí parcely mpč. 123/1 na pozemkovoknižnej mape i v súlade s vyššie uvedenými zmenami. Parcely E KN č. 1-458 a 1-459/1 Pozemkovoknižné parcely mpč. 458 o výmere 1331 m2 a pozemkovoknižná parcela mpč. 459/1 o výmere 2742 m2 boli zapísané v PKV č. 44 v k. ú. F. v prospech Urbárskych gazdov obce F. v celosti titulom pokonania číslom denníka 532 z roku 1873. Na základe úlohy, ktorej účelom bolo zakladanie evidencie právnych vzťahov v extraviláne podľa zápisu v PKV č. 44 v k. ú. F., boli PVZ č. 555/93 na LV č. XXXX v k. ú. F. zapísané aj parcely E KN č. 458 a 459/1 v prospech jednotlivých členov urbárskeho spoločenstva Bývalých urbárskych gazdov obce F.. Priebeh hraníc mpč. 458 a 459/1 bol zidentifikovaný na priebeh hraníc parciel zobrazených na mape určeného operátu na parcely E KN č. 458 a 459/1. Na základe žiadosti o zápis členov pozemkového spoločenstva LV č. Z 3903/2003 a potvrdenia Obvodného úradu Prešov, právneho oddelenia č. ObÚ-práv.-96/03345-002 bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech I. Q. v podiele 48/2176, okrem iných aj k parcelám E KN č. 1-458 a 1-459/1 zapísaným na LV č. XXXX pod ČZ 683/03 na LV č. XXXX v k. ú. P.. ČZ 920/11 na základe zápisnice zo zasadnutia komisie ROEP pre k. ú. P. zo dňa 11.08.2011 boli parcely E KN č. 1-458 a 1-459/1 na LV č. XXXX v k. ú. P. zrušené a v časti „C" LV bola v zmysle § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona zapísaná poznámka, že hodnovernosť údajov je spochybnená, pretože zápis žiadosti registrovanej pod č. Z 3903/2003 zástupcu Urbáru F. - pozemkového spoločenstva o zápis členov na LV č. XXXX v k. ú. P. nebol vykonaný správne z dôvodu, že predmetná listina nebola spôsobilá na zápis. Rozhodnutím Finančného odboru, Okresného úradu v Prešove, č. Fin. Rp. 348/1968 H. zo dňa 05.11.1968 zapísaného don operátu EN pod PVZ č. 49/73 prešlo vlastnícke právo predmetných nehnuteľností Urbárskych gazdov obce F. na Československý štát. Pozemkovoknižné parcely mpč. 458 a 459/1 boli zverené do správy Štátneho majetku n. p. v Prešove. Podľa zákresu v pozemkovej mape je zrejmé, že mpč. 458 a 459/1 boli zlúčené do parcely EN č. 517/3, ktorá bola pod PVZ č. 184/91 zapísaná na LV č. XXX v k. ú. P. v prospech Čs. štátu - ZVL - Závod na výrobu ložísk, n. p. Prešov v celosti. Pri THM v roku 1976 bola parcela EN č. 517/3 prečíslovaná na parcelu č. 3138. V návrhu ROEP v k. ú. P. je zostatková časť mpč. 458 zidentifikovaná ako parcela E KN č. 1-458 o výmere 17 m2 a zostatková časť mpč. 459/1 je zidentifikovaná ako parcela E KN č. 1-459/1 o výmere 616 m2 v prospech Slovenskej republiky v správe obvodného úradu v celosti, ktorá vlastnícke právo k predmetným parcelám nadobudla na základe rozhodnutia č. Fin. Rp. 348/1968 H. Geometrické a polohové určenie parciel E KN č. 1-458 a 1-459/1 je v súlade s ich zobrazením v grafickej časti ROEP a identické so zobrazením parciel mpč. 458 a 459/1 na pozemkovoknižnej mape i v súlade s vyššie uvedenými zmenami. Parcela E KN č. 1-603/2 a 1-603/102 Pozemkovoknižná parcela mpč. 603/2 o výmere 2159 m2 bola zapísaná v PKV č. 271 v k. ú. F. v prospech Urbárskych gazdov obce F. v celosti na základe zámennej zmluvy číslom denníka 637 z roku 1955. GP č. 310-31-25-58-919-405 vyhotoveným 05.11.1958 bol zadefinovaný priebeh hraníc novovytvorenej parcely EN č. 601/2, ktorá bola vytvorená aj z dielu „p" z mpč. 603/2 zapísanej v PKV č. 271 v k. ú. F.. Dielom „p" sa z mpč. 603/2 odčlenila časť o výmere 370 m2. Zápis novovytvorenej parcely EN č. 601/2 bol vykonaný PVZ č. 112/68 v prospech Československého štátu - Okresnej správy ciest, Prešov v celosti na základe kúpnopredajnej zmluvy č. 8/1958. Na základe rozhodnutia Finančného odboru, Okresného úradu v Prešove, č. Fin. Rp. 425/70 H. zo dňa 19.01.1970 zapísaného do operátu EN PVZ č. 61/70 prešlo vlastnícke právo aj k parcele mpč. 603/2 v jej zostatkovej výmere z Urbárskych gazdov obce F. na Československý štát. Technickým podkladom k listine bola identifikácia parciel č. 2498/1969, v ktorej je uvedené, že mpč. 603/2 zapísaná v PKV č. 271 v k. ú. F. je zlúčená do honu štátnych majetkov č. 581. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný PVZ č. 61/70 na LV č. XXX v k. ú. F.. Pri tvorbe THM v k. ú. F. bola PVZ č. 845/76 parcela EN č. 581 prečíslovaná na parcelu EN č. 3619 zapísanú na LV č. XXX (v súčasnosti parcela C), pričom následne pod PVZ č. 1/87 bola parcela EN č. 3619 zapísaná na LV č. XXX v k. ú. P. zrušená. Na základe úlohy, ktorej účelom bolo zakladanie evidencie právnych vzťahov v extraviláne podľa zápisu v PKV č. 271 v k. ú. F. bola PVZ č. 887/93 na LV č. XXX v k. ú. P. zapísaná okrem iných aj parcela E KN č. 1-603/2 v prospech Čs. štátu - Štátnych majetkov Solivar v celosti. Priebeh hraníc mpč. 603/2 bol zidentifikovaný na priebeh hraníc parcely zobrazenej na mape určeného operátu na parcelu E KN č. 1-603/2. V návrhu ROEP v k. ú. P. je parcela E KN č. 1-603/2 zapísaná na LV č. XXX zidentifikovaná ako parcely E KN č. 1-603/2 o výmere 751 m2 v prospech Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu v celosti, ktorá vlastnícke právo k predmetným parcelám nadobudla na základe rozhodnutia č. Fin. Rp. 425/70 H a na E KN č. 1-603/102 o výmere 56 m2 v prospech Mesta Prešov v celosti, ktoré vlastnícke právo k predmetným parcelám nadobudlo na základe hospodárskej zmluvy č. HZ-02/INV-78. Zvyšná časť parcely E KN č. 1-603/2 zapísanej na LV č. XXX bola pričlenená k parcelám EN č. 3627 zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. P., ktorá bola následne ďalšími právnymi zmenami pod PVZ č. 20/94 a 200/94 zmenená a k EN č. 3625 zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. P., ktorá bola následne ďalšími právnymi zmenami PVZ č. 23/93, 358/93, 367/93, 418/93 a 469/93 a ČZ 415/00, 25/01, 108/01, 331/01 a 358/01 zmenená. Parcely boli predmetom nadobúdania vlastníckeho práva podľa týchto listín : GP č. 241-1-3401-216-78 vyhotoveným dňa 31.08.1978 bol zadefinovaný okrem iných aj priebeh hraníc novovytvorenej parcely EN č. 3627, ktorá bola vytvorená okrem iných aj z dielu „l2“ z mpč. 603/2 zapísanej v PKV č. 271. Zápis novovytvorenej parcely EN č. 3627 bol vykonaný PVZ č. 76/79 na LV č. XXXX v k. ú. P. v prospech Čs. štátu - Obchodu s nábytkom Prešov v celosti na základe hospodárskej zmluvy zo dňa 28.02.1979 uzavretej medzi Štátnym majetkom, n. p. Prešov ako odovzdávajúcou organizáciou a Obchodom s nábytkom, Prešov ako preberajúcou organizáciou. Následne ďalšími právnymi zmenami zapísanými v katastrálnom operáte PVZ č. 20/94 a 200/94 bola parcela C KN č. 3627 zapísaná na LV č. XXXX v k. ú. P. zmenená. GP č. 241-1-3401-216-78 vyhotoveným dňa 31.08.1978 bol zadefinovaný okrem iných aj priebeh hraníc novovytvorenej parcely EN č. 3625, ktorá bola vytvorená okrem iných aj z dielu „n3“ z mpč. 603/2 zapísanej v PKV č. 271. Zápis novovytvorenej parcely EN č. 3625 bol vykonaný PVZ č. 2/80 na LV č. XXXX v k. ú. P. v prospech Stavby - výrobného družstva Prešov v celosti na základe hospodárskej zmluvy č. HZ-02/INV-78 uzavretej medzi Štátnym majetkom, n. p. Prešov ako odovzdávajúcou organizáciou a Stavbou - výrobné družstvo Prešov ako preberajúcou organizáciou. Následne ďalšími právnymi zmenami zapísanými v katastrálnom operáte pod PVZ č. 23/93, 358/93, 367/93, 418/93 a 469/93 a ČZ 415/00, 25/01, 108/01, 331/01 a 358/01 bola parcela C KN č. 3625 zapísaná na LV č. XXXX v k. ú. P. zmenená. Geometrické a polohové určenie parciel E KN č. 1-603/2 a 1-603/102 je v súlade s ich zobrazením v grafickej časti ROEP a je identické so zobrazením parcely mpč. 603/2 na pozemkovoknižnej mape v súlade s vyššie uvedenými zmenami. Žalovaný zo zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že parcely uvedené v námietkach, ktorých sa týka prvý a druhý výrok napadnutého prvostupňového rozhodnutia, sú v návrhu ROEP zapísané v súlade s listinami uloženými v zbierke listín a v skorších operátoch, ktoré evidovali vlastnícke vzťahy (pozemková kniha) a sú zobrazené v súlade s geometrickým a polohovým určením podľa mapy určeného operátu a katastrálnej mapy a výmery parciel boli spresnené konaním o ROEP v súlade so zákonom č. 180/1995 Z. z. a geometrické a polohové určenie predmetných parciel bolo prevzaté z určeného operátu v zmysle platných predpisov, pričom priebeh hraníc parciel je identický s priebehom hraníc parciel v mape určeného operátu. Ďalej žalovaný argumentoval tým, že vo vzťahu k výmerám parciel v celej histórii evidencii pozemkov neboli záväznými údajmi a v minulosti sa výmery získavali rôznymi spôsobmi, ktoré nezabezpečovali dostatočnú presnosť ich výpočtu. Podľa nariadenia Ministerstva spravodlivosti zo dňa 15.12.1855 č. 222 strana majetkovej podstaty neručí, okrem iných, aj za správnosť plošnej miery parciel. V zmysle § 51 pozemkovoknižného poriadku pozemková kniha neručila za správnosť uvádzanej výmery. Zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností účinný od 01.04.1964 do 31.12.1992 neupravoval záväznosť výmery a podľa § 40 zákona č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností (účinný od 01.01.1993 do 31.12.1995) záväzným údajom katastra je geometrické určenie nehnuteľnosti a nie výmera. Podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona (s účinnosťou od 01.01.1996) výmera parcely je hodnoverným a záväzným údajom katastra len vtedy, ak je určená v digitálnej forme obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním vykonaným po účinnosti tohto zákona. Aj táto úprava (posledná veta v § 70 ods. 2) bola s účinnosťou od 01.09.2009 z katastrálneho zákona vypustená zmenou katastrálneho zákona pod č. 304/2009 Z. z. Výmery parciel registra E prevzaté zo skorších evidencií sú preto nepresné, resp. informatívne a práve konaním o ROEP v súlade so zákonom č. 180/1995 Z. z. v platnom znení sa ich výmera spresňuje s tým, že ich geometrické a polohové určenie je prevzaté z určeného operátu v zmysle platných predpisov. Výmery parciel sú v súlade s grafickou časťou operátu a boli vypočítané z digitalizovaných naskenovaných máp. Podľa § 3 ods. 4 Katastrálneho zákona geometrickým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia ich hranicami. Podľa ods. 5 polohovým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa rozumie ich definovanie v zobrazovacom systéme. V zmysle ods. 7 veľkosť výmery parcely vyplýva z geometrického a polohového určenia pozemku. Podľa Metodického návodu na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov sa uvádza výmera podľa určeného operátu, pričom sa táto kontroluje s grafickou výmerou získanou skenovaním a digitalizáciou máp určeného operátu. Rozdiel výmer musí byť v dovolených odchýlkach, ktoré sú stanovené v zmysle prílohy č. 3 Metodického návodu. Krajná odchýlka výmer sa stanovuje v závislosti od kvality mapy, mierky mapy a kontrolovanej výmery. Správa katastra skúma, či na ich určenie boli použité vyhovujúce prístroje, pomôcky a metódy a zároveň môže zápisnične rozhodnúť o prevzatí výmer z kartometrických súradníc. V zmysle Metodického návodu ak krajná odchýlka nie je splnená, zisťuje sa príčina, pričom správa katastra preverí, či na určenie kartometrických súradníc boli použité vyhovujúce mapové podklady a či na ich určenie boli použité aj vyhovujúce prístroje, pomôcky a metódy. V uvedenom prípade správa katastra šetrením zistila, že boli použité vyhovujúce mapové podklady a boli použité vyhovujúce prístroje, pomôcky a metódy. Bol zachovaný platný právny stav. Preto rozhodla, že sa prevezme grafická výmera parcely určeného operátu podľa zobrazenia v grafickej časti návrhu ROEP. Výmery parciel sú v súlade s grafickou časťou operátu a boli vypočítané z digitalizovaných naskenovaných máp. Zistený skutkový stav žalovaný odôvodnil tým, že konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim je osobitným konaním upraveným zákonom č. 180/1995 Z. z., lebo podľa § 1 ods. 1 tohto právneho predpisu v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje ROEP. Citoval ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., podľa ktorého podklady potrebné na zistenie registra zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmú pri prešetrovaní v obci a správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje. Pri spracovaní ROEP sú pozemnoknižné parcely zidentifikované na parcely určeného operátu. Identifikácie parciel boli vyhotovované v zmysle platných technických predpisov a uvádzala sa v nich výmera vedená v pozemkovej knihe, v určenom operáte alebo v inej listine potvrdzujúcej vlastnícke právo, ktorá nebola údajom záväzným, ale informatívnym. Právne vzťahy, geometrické a polohové určenie pôvodných parciel bolo prevzaté z určeného operátu (pozemková kniha a pozemkový kataster). Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe, spolu s poučením o možnosti podať námietky. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia námietky spolu s ich odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa a/ doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje, b/ uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania, ktorým výpis z návrhu registra nebolo možné doručiť alebo ich pobyt, alebo sídlo nie sú známe. Argumentoval tým, že podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. námietky posúdi komisia, ktorá si na ten účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi a so svojim stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Ďalej citoval ustanovenie § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., podľa ktorého na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy. V ďalšej časti odôvodnenia citoval ustanovenia Správneho poriadku, konkrétne § 3 ods. 1, 4, § 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 2, 3 a § 59 ods. 1. Odvolateľ v dôvodoch odvolania vo vzťahu k parcelám č. 123/1 a 123/101 vyjadril názor, že správny orgán nerešpektoval potvrdenie Obvodného úradu Prešov č. ObÚ-práv. 96/03345-002, ktoré bolo vydané v rámci reštitučného konania, ale pridržiaval sa stanoviska, že pôvodná mpč. parcela 123/1 bola celá vyvlastnená v prospech Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu Mesta Prešov, predtým vykúpená na základe kúpnej zmluvy v prospech Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu Mesta Prešov a zapísaná v prospech Mesta Prešov na základe žiadosti č. OSMPaMH/1101893-Ad. Podľa názoru odvolateľa správny orgán napriek zrejmej nelogickosti týchto prevodov z uvedených listín pri zostavovaní ROEP vychádza bez bližšieho odôvodnenia. Považuje preto rozhodnutie v časti týkajúcej sa parciel č. 123/1 a 123/101 za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, keďže neodôvodňuje, prečo vychádza zo zápisov, ktoré sú nelogické, keďže dvakrát došlo rôznymi právnymi aktami k prevodu vlastníctva na ten istý subjekt a na druhej strane správny orgán nerešpektuje výsledok reštitučného konania, v rámci ktorého boli preskúmané otázky navrátenia vlastníctva účastníkom ako oprávneným osobám. K uvedeným argumentom žalovaný uviedol, že správne orgány na úseku katastra sú povinné rešpektovať listiny už zapísané v evidencii nehnuteľností a v katastri nehnuteľností. V zbierke listín pod PVZ č. 65/74 boli zapísané vo vzťahu k mpč. pare. č. 123/1 z PKV č. 31 v k. ú. F. dve listiny, potvrdzujúce prechod, resp. prevod vlastníckeho práva k mpč. parc. č. 123/1 na Československý štát - Hospodársky kombinát Mesta Prešov, a to : vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst. 5877/1957 zo dňa 23.12.1957, odbor výstavby rady ONV v Prešove a kúpna zmluva zo dňa 26.07.1957, ktorej technickým podkladom bol geometrický plán č. 191-17-25-57-920-405 vyhotovený 29.05.1957, ktorý zadefinoval priebeh hraníc novovytvorenej parcely EN č. 137/1, ktorá bola vytvorená okrem iných aj z dielu „a" z pozemkovoknižnej parcely mpč. 123/1 zapísanej v PKV č. 31 v k. ú. F.. Ak odvolateľ namieta logickú nezrozumiteľnosť, je nutné zdôrazniť, že správny orgán uviedol všetky listiny, na základe ktorých bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v danom prípade v prospech bývalého Československého štátu. Uvedené listiny boli zapísané v bývalej evidencii nehnuteľností a sú uložené v zbierke listín. Posudzovanie správnosti a zákonnosti rozhodnutí vydaných bývalými orgánmi štátnej správy citovanými v odvolaní, nepatrí do právomoci správneho orgánu na úseku katastra. Podľa ustálenej judikatúry (rozsudky NS SR sp. zn. 1 Sžo 80/2007, sp. zn. 3Sžo/169/2010) správe katastra neprináleží oprávnenie posudzovať spôsobilosť listiny na zápis na základe preskúmavania oprávnenia orgánu na jej vydanie. Správa katastra nie je oprávnená na základe úsudku posudzovať platnosť alebo neplatnosť verejnej listiny, pretože takýmto rozhodnutím by zasiahla do vlastníctva vlastníka už zapísaného na liste vlastníctva. Správny orgán si nemôže otázky oprávnenia nakladania s neprideleným majetkom, platnosti prídelových listín, nulity právneho aktu, vznik vlastníckeho práva a tak spochybniť vlastnícke právo vyplývajúce z údajov na aktuálnych listoch vlastníctva vyriešiť ani ako predbežnú otázku. Spor o týchto otázkach je len v právomoci súdu v riadnom sporovom konaní. Rozhodovanie o otázkach týkajúcich sa vlastníctva, vlastníckych sporov k nehnuteľnostiam, ako aj určovanie, či právo alebo právny vzťah je alebo nie je, resp. vyslovenie platnosti verejných a iných listín nepatrí správnemu orgánu, ale do právomoci súdu. Právnym prostriedkom na dosiahnutie zmeny zápisov evidovaných v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedali právnemu stavu tvrdenému odvolateľom, je určovacia žaloba. Žalobca vo vyjadrení doručenom správe katastra dňa 22.08.2013 namieta aj nespôsobilosť vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 5942/68 na výstavbu tzv. Pionierskej železnice na zápis z dôvodu, že nie je opatrené riadnou doložkou právoplatnosti, resp. z dôvodu jeho neprávoplatnosti pre nevyplatenie náhrad za vyvlastnené pozemky. Žalovaný v súvislosti s touto námietkou uviedol, že toto vyvlastňovacie rozhodnutie bolo doručené vtedajšej Krajskej správe geodézie a kartografie v Prešove dňa 07.11.1975 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a bolo zapísané do evidencie nehnuteľností v súlade so zákonom č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností v znení neskorších predpisov a vykonávacou vyhláškou č. 23/1964 Zb. k tomuto zákonu, podľa ktorých zápisy právnych vzťahov k nehnuteľnostiam mali len deklaratórny charakter. Orgány evidencie nehnuteľností neboli povinné pred zápisom do evidencie nehnuteľností skúmať vecnú stránku doručených listín, resp. overovať pravdivosť skutočností uvedených v listinách doručených na zápis, teda ani tú skutočnosť, či náhrada za vyvlastnené pozemky, resp. časti pozemkov bola vlastníkom aj vyplatená. Takáto povinnosť im zo zákona neprináležala. Vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst. 5942/68 sa navyše netýka parciel, ktoré sú predmetom tohto konania. K námietke, že správny orgán nerešpektoval potvrdenie Obvodného úradu Prešov č. ObÚ-práv. 96/03345-002, ktoré bolo vydané v rámci reštitučného konania odvolací správny orgán argumentoval, že pokiaľ listina nepreukazuje vznik, zmenu resp. zánik práva k nehnuteľnosti, nemôže byť podkladom k zápisu v katastri nehnuteľností, a preto iba takéto „potvrdenie" správny orgán nemohol rešpektovať ako listinu o zmene vlastníctva. Žalobca opakovane poukazoval vo vzťahu k parcelám č. 458, 459/1, 603/2, 603/102, že na „rozhodnutia finančného odboru ONV" nie je možné prihliadať, keďže samé osebe nemali konštitutívne, ale len deklaratórne účinky a nezohľadňovali skutočnosť, že zo zákona č. 49/1959 Zb. sa individuálne vlastníctvo bývalých urbárnikov obnovilo. Okrem toho účastníci v konaní predložili rad dôkazov, z ktorých je zrejmé, že družstvo v Obci F. nikdy nevzniklo. S týmito dôkazmi a námietkami účastníkov sa podľa jeho názoru správny orgán žiadnym spôsobom nevysporiadal. Zdôraznil, že ide o ničotné správne akty, na ktoré správny orgán nemôže prihliadať. Žalovaný dôvodil, že aj deklaratórne rozhodnutia môžu byť podkladom pre zápis vzniku, zmeny, resp. zániku práv k nehnuteľnostiam (napr. zápis rozhodnutia o dedičstve, ktoré je tiež deklaratórnym rozhodnutím, nakoľko dedičstvo prechádza na dedičov okamihom smrti poručiteľa). Posúdiť v tomto administratívnom konaní „tzv. ničotné správne akty" neprináleží správnemu orgánu, ktorý nemá oprávnenie posudzovať spôsobilosť listiny na zápis na základe preskúmavania oprávnenia orgánu na jej vydanie. Správa katastra nie je oprávnená na základe úsudku posudzovať platnosť alebo neplatnosť verejnej listiny. K námietke, že sa správny orgán nevysporiadal s argumentom, že v Obci F. družstvo nikdy nevzniklo žalovaný uviedol, že táto okolnosť nemá priamy vplyv na skutočnosť, že zápisy v bývalej evidencii nehnuteľnosti boli vykonané na základe právoplatných listín, ktorých neplatnosť nevyslovil predpísaným spôsobom žiadny orgán, preto aj spracovateľ ROEP z týchto zápisov v evidencii nehnuteľností resp. v katastri nehnuteľností pri spracovaní návrhu ROEP vychádzal. Odvolanie týkajúce sa nesprávneho posúdenia námietok podľa §11 zákona č. 180/1995 Z. z. je v rozpore s kogentnou úpravou § 11 cit. zákona a s obsahom uplatnených námietok. Žalovaný akcentoval, že povinnosťou správneho orgánu je posúdiť obsah podaných námietok, každú osobitne a všetky v ich vzájomnej súvislosti a vyzvať účastníka, aj v súlade s § 3 ods. 2 a § 19 ods. 2 a 3 Správneho poriadku, na spresnenie predložených námietok (návrhov), pričom musí byť zrejmé, čoho sa námietky týkajú a čo presne navrhovateľ navrhuje. Až potom je možné o námietkach, či návrhoch dostatočným a určitých spôsobom rozhodnúť. Z podaných námietok vyplýva, že účastník podal námietky v zmysle ust. § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z., ale zároveň namietal aj spôsob nadobudnutia vlastníctva inými osobami, pričom v námietkach žiadal rozhodnúť podľa ust. § 12 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. ak sa v konaní zistia údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní alebo o zápise za vlastníka alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva veci štátu na obec, správny orgán môže na návrh rozhodnutím potvrdiť nadobudnutie vlastníctva vydržaním inou osobou, potvrdiť, že pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo inej osoby, a to aj vtedy, ak sú dotknuté pozemky a právne vzťahy k nim evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií; vydaním rozhodnutia správneho orgánu strácajú osvedčenia alebo protokoly a zoznamy platnosť. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 podáva komisii ten, kto o vydanie rozhodnutia preukáže právny záujem, najneskôr však v lehote ustanovenej na podanie námietok (S 7 ods. 2). Komisia návrh posúdi a so svojím stanoviskom ho predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. správny orgán na návrh účastníka konania (ďalej len „navrhovateľ") rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného držiteľa. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 možno podať len na účely konania a najneskôr s podaním námietok (§ 7 ods. 2). V zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z. z. návrh musí obsahovať skutočnosti o splnení podmienok vydržania ustanovených osobitným predpisom. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. komisia posúdi návrh rovnako, ako ustanovuje § 7 ods. 3; so svojím stanoviskom a s priloženými dôkazmi predloží návrhy správnemu orgánu na rozhodnutie (§ 11 ods. 6). Ustanovenie § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. predstavuje osobitnú právnu úpravu preukázania nadobudnutia vlastníctva k pozemkom vydržaním. Konanie sa začína na návrh toho účastníka, v prospech koho má byť rozhodnuté, že nadobudol vlastníctvo k určitému pozemku vydržaním, druhým účastníkom konania by mal byť ten, komu svedčí posledný zápis v pozemkovej knihe, resp. jeho právny nástupca. Návrh musí byť podaný v lehote podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona. V tejto zákonnej lehote nebol komisii návrh podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. účastníkom konania podaný. Účastník konania ani jeho právna zástupkyňa v konaní nenamietali, že vo vzťahu k namietaným parcelám je potrebné námietky posúdiť aj ako návrh podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z.. Túto skutočnosť dokonca nenamietali ani v odvolaní proti rozhodnutiu správy katastra zo dňa 25.10.2012 o nevyhovení námietkam. Až na základe výzvy správy katastra na upresnenie návrhu na vydanie rozhodnutia podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z. z. právna zástupkyňa oznámila listom, že vo vzťahu k namietaným parcelám je potrebné námietky posúdiť aj ako návrh podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. Pokiaľ právna zástupkyňa argumentuje, že účelom konania podľa zákona č. 180/1995 Z. z. „nie je kontrolovať, či sú podľa listín zapísané vzťahy v katastri nehnuteľností, ale usporiadať vzťahy v katastrálnom území, v ktorom sa uskutočňuje konanie", odvolací správny orgán uvádza, že tieto vzťahy možno usporiadať len na základe listín. Je potrebné zdôrazniť, že podľa § 6 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa ods. 1, t.j. údajov poskytnutých oprávnenými osobami, údajmi z katastrálneho operátu, štátnych archívov, listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Spracovaný návrh registra rešpektuje údaje k nehnuteľnostiam zapísané v katastrálnom operáte. Bez predloženia listiny o vlastníckom práve nie je možné ani v konaní o ROEP zapísať vlastníctvo k nehnuteľnosti. Názor právnej zástupkyne, že parcely E KN č. 797/202 (4 m2), č. 797/302 (191 m2), č. 797/502 (97 m2) a č. 797/3 (415 m2) mali byť predmetom rozhodnutia, aj keď neboli v námietkach uvedené z dôvodu, že boli vytvorené z pôvodných mpč. parciel, voči ktorým námietky uplatnené boli, je v rozpore s kogentnou úpravou § 7 zákona č. 180/1995 Z. z. Žalovaný konštatoval, že predmetom rozhodnutia môžu byť iba parcely uvedené v námietkach, ktoré boli podané včas. Na oneskorené námietky, ktoré neboli podané v zákonnej lehote, správny orgán neprihliada. Účastníkom konania boli navyše uplatnené námietky aj proti parcelám neuvedeným vo výpise z návrhu ROEP (napr. E KN č. 1-797/102, 1-797/402, ktoré boli v návrhu ROEP zidentifikované v prospech Mesta Prešov), preto neobstojí tvrdenie právnej zástupkyne, že sa námietka vzťahuje aj na ďalšie parcely v námietkach neuvedené. Nebolo povinnosťou komisie či správneho orgánu skúmať, ktoré ďalšie parcely mal v úmysle účastník konania namietať. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej argumentoval tým, že podľa dôvodovej správy k zákonu č. 180/1995 Z. z.: Účelom navrhovanej úpravy je v osobitnom administratívnom konaní zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, úradne ich autorizovať a vytvoriť tak právne podmienky pre nakladanie s pozemkami. ... Zmyslom registra obnovenej evidencie pozemkov, ktorý bude zostavený a schválený ako výsledok konania vo forme rozhodnutia, je sústrediť pokiaľ možno všetky údaje o pozemkoch v katastrálnom území a o právnych vzťahoch k nim, aby po zapísaní do katastra nehnuteľností mohli byť využívané ako údaje katastra. Preto, ak svedčí vlastnícke právo na základe verejných, či iných listín určitej osobe, pričom vo vzťahu k danej osobe došlo k ďalším právnym zmenám, zapísaným v EN, či v KN, správny orgán zostavujúci ROEP je povinný túto skutočnosť v plnom rozsahu rešpektovať. Ak niektorá iná, nezapísaná osoba s týmito zápismi nesúhlasí, môže danú vec riešiť cestou súdu prostredníctvom určenia vlastníctva. Odvolacie konanie tvorí jeden súvislý celok s konaním v prvom stupni. Druhostupňový správny orgán rozhodnutím o odvolaní meritórne završuje konanie, pretože proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu sa už nemožno odvolať. Žalovaný na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán správne zistil skutkový stav a v odôvodnení náležité zhodnotil vykonané dôkazy a reagoval na vyjadrenia účastníka konania. Z uvedených dôvodov odvolací správny orgán podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie ako vecne správne a zákonné. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ktorá upravuje správne súdnictvo. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. - v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. - rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Pretože predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ide o konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§ 247 až § 250k). V súvislosti s úpravou petitu žaloby súd poukazuje na to, že podľa § 250h ods. 1 O.s.p. - až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b a podľa ods. 2 - až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade. Pretože žalobca vzal žalobu späť v uvedenom rozsahu, predmetom preskúmania boli iba výroky rozhodnutí správnych orgánov, ktorým nebolo vyhovené námietkam žalobcu podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a vo vzťahu k ostatným výrokom súd konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil, pretože súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré brania vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a, alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2 O.s.p.). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Súd vo veci zastavenia konania nevydával samostatné uznesenie, pretože takýto postup považoval za neúčelný a nehospodárny. Z predloženého spisu vyplýva, že žalobca písomným podaním adresovaným Správe katastra Prešov datovaným dňom 18.12.2011, ktoré bolo správe katastra doručené dňa 29.12.2011, podal v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. námietky proti výpisu ROEP, vo vzťahu k parcelám registra E KN: 1-797/2, 1-797/1, 1-797/101, 1-797/102, 1-797/103, 1-797/201, 1-797/203, 1-797/301, 1-797/303, 1-797/402, 1-797/403, 1-797/503, 1-797/603, 1-890/1, 1-890/2, 1-890/3, 1-122/3, 1-123/1, 1-123/101, 1-122/4, 1-123/102, 1-514, 1-556/102, 1-556/2, 1-556/1, 1-556/202, 1-558/1, 1-558/2, 1-558/3, 1-457/1, 1-457/2, 1-457/4, 1-457/108, 1-457/208, 1-457/308, 1-458, 1-459/1, 1-586/1, 1-586/2, 1-570/1, 1-570/2, 1-570/3, 1-570/4, 1-603/2, 1-603/102, 1-259/1, 1-260/1, 259/2, 260/2, vo vzťahu ku ktorým námietkam nebolo vyhovené, pretože nesúhlasil so znížením výmery s poukazom na to, že tam uvedené parcely považoval za svoje, uviedol, že mu nie sú známe žiadne úbytky výmery parciel a navrhol zapísať pôvodnú výmeru parciel v jeho prospech ako svoje podielové spoluvlastníctvo. Správne orgány založili odôvodnenia rozhodnutí na názore, že bez predloženia listiny o vlastníckom práve nie je možné ani v konaní o ROEP zapísať vlastníctvo k nehnuteľnosti. Takýto záver však odporuje ustanoveniam zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ktoré žalovaný cituje v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v § 1 ods. 1 upravuje, že v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Podľa § 4 ods. 1 - správny orgán zriaďuje pre každú obec komisiu na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - komisia a) spolupracuje so štátnymi orgánmi a s účastníkmi konania pri príprave a pri organizačnom zabezpečení zostavenia registra, b) zabezpečuje a zhromažďuje podklady potrebné na zostavenie registra a na rozhodnutie správneho orgánu podľa § 11 a 12, c) plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona. Podľa § 5 ods. 1 - na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy. Podľa § 6 ods. 1 - podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Podľa ods. 2 - správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje. Podľa § 7 ods. 1 - správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10 ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi výpis z návrhu registra. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - námietky spolu s ich odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa a) doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje, b) uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania, ktorým výpis z návrhu registra nebolo možné doručiť alebo ich pobyt, alebo sídlo nie sú známe. Podľa § 7 ods. 3 - námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a so svojím stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné súdom. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia - Na námietky podané po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 a na námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, komisia neprihliadne. Komisia o tejto skutočnosti písomne informuje toho, kto námietku podal. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že správne orgány v predmetnej veci uvedeným spôsobom nepostupovali, pretože nedodržali ustanovenie § 6 ods. 1 a § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. Správne orgány v konaní nevypočúvali žiadnych svedkov, ani nevykonali žiadne iné dôkazy, mechanicky návrh ROEP realizovali podľa predložených listín a s námietkami žalobcu tak, ako ich identifikoval v námietkach, sa žalovaný ale ani správny orgán prvého stupňa dôsledne nevyporiadali. Z ustanovení zákona č. 180/1995 Z. z. vyplýva, že úkony, ktoré súvisia so zistením podkladov a zostavením návrhu registra, sa delia na úkony správneho orgánu, úkony komisie a úkony projektanta. Návrh registra zostavuje na základe zmluvy so správnym orgánom projektant. Po zostavení návrhu registra sa začína proces jeho posudzovania, a do tejto fázy konania patrí aj posúdenie námietok, ktorý sa končí rozhodnutím správneho orgánu o schválení registra. Ak v námietkach proti návrhu ROEP žalobca namieta zníženie výmery, resp. ich úplné opomenutie s poukazom na to, že uvedené parcely považuje za svoje a navrhuje zapísať pôvodnú výmeru parciel v jeho prospech, podanie s námietkami je treba posudzovať v intenciách § 19 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., že podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu, je podľa názoru súdu zrejmé, že podáva návrh na postup podľa § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. (podľa tohto ustanovenia správny orgán na návrh účastníka rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemkom vydržaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného držiteľa). Žalobca podľa názoru súdu splnil aj podmienky ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z. z., lebo tvrdí, že k zániku vlastníckeho práva nedošlo. Je teda povinnosťou komisie, aby vykonala dokazovanie podľa už citovaných ustanovení zákona č. 180/1995 Z. z., aby bolo možné buď návrhu vyhovieť alebo nevyhovieť. Skutočnosť, že komisia a správne orgány si zjednodušujú postup podľa zákona č. 180/1995 Z. z. a tento právny predpis neaplikujú v plnom rozsahu, je dané aj tým, že v napadnutom rozhodnutí, ale aj vo vyjadrení k žalobe, žalovaný cituje právne vety z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1Sžo/80/2007, 3Sžo/169/2010, ktoré sa týkajú opravy chyby v katastrálnom operáte a nie konania podľa zákona č. 180/1995 Z. z. Z predloženého administratívneho spisu a rozhodnutí správnych orgánov podľa názoru súdu je zrejmé, že zriadená komisia sa riešeniu sporných otázok vyhýba, tieto dostatočne a v rozsahu upravenom zákonom č. 180/1995 Z. z. nerieši, vychádzajúc z právneho názoru, že tieto prípady majú byť riešené v sporovom súdnom konaní. Ak by takýto názor mal byť akceptovateľný, potom by zákonodarca v zákone č. 180/1995 Z. z. neupravil aj inštitút vydržania v § 11 a neobsahoval by ani § 12, ktorý rieši otázku notárskych osvedčení o vydržaní atď. Vo vzťahu k posudzovaniu obsahu námietok a náležitosti návrhu podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. súd poukazuje na judikát NS SR sp. zn. 6Sžo 60/2010, z ktorého vyplýva, že posudzovanie námietok nemá byť príliš formalistické v súvislosti s návrhom podľa § 11. Takýto záver vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/2010 (aj keď sa týka postupu podľa zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločenstvám...), že je treba použiť také výkladové pravidlá, ktoré sledujú uplatnenie účelu zákona. V súvislosti s výkladom zákona súd rovnako poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 206/2010, v ktorom sa uvádza, že „základné právo na súdnu ochranu (spravodlivé súdne konanie) je v demokratickej spoločnosti považované za natoľko závažné, že pri jeho výkone neprichádza do úvahy (zo strany súdov) ani jeho zužujúci výklad a ani také formálne interpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie či dokonca popretie“. Tak, ako namieta žalobca v podanej žalobe, rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci, v rozpore s ustanovením § 46 Zákona o správnom konaní, ustanovenia § 6 ods. 1 a § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. a odôvodnenia rozhodnutia sú aj nekonzistentné. Správny orgán fakticky napadnutý výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že akceptoval rozhodnutia orgánov štátnej správy a takto aj bol spracovaný návrh ROEP vo vzťahu k vyvlastňujúcim rozhodnutiam, rozhodnutiam finančného odboru ONV, ktoré sú citované v odôvodneniach, na druhej strane zrušil zápis na liste vlastníctva v prospech Bývalých vlastníkov gazdov na základe vydaného potvrdenia ONV. Rozhodnutia správnych orgánov tak nie sú v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Ak teda správny orgán tvrdí, že nemôže meniť vlastnícke právo a musí akceptovať listiny, potom tak, ako žalobca namieta, nemôže jedno rozhodnutie vydané orgánom štátnej správy akceptovať a druhé rozhodnutie neakceptovať. Celý postup správnych orgánov však nekorešponduje ani s účelom zákona, pretože správnym orgánom nič nebráni v tom, aby námietky žalobcu boli posúdené nielen podľa § 12, ale aj podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. Je nesporné, že účelom prijatia zákona č. 180/1995 Z. z. je na základe vykonaného dokazovania v rozsahu upravenom zákonom č. 180/1995 Z. z. v § 6 ods. 1, 2 a následne po podaní námietok podľa § 7 ods. 3 usporiadať vzťahy bez potreby vec riešiť v občianskoprávnom konaní. Postup popísaný žalovaným je mechanickým opisovaním predložených listín, bez náležitého odôvodnenia, akceptácie jedných dôkazných prostriedkov vo forme listín, neakceptovanie ďalších listín v dôsledku čoho bolo rozhodnutie žalovaného vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a rovnaký záver platí aj pre rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Z obsahu odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré je identické so žalobnými námietkami, je zrejmé, že sa žalovaný s odvolacími námietkami nevyrovnal, neriešil otázku právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia č. 5877/1957 zo dňa 23.12.1957 v prospech Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu mesta Prešov, pričom žalobca tvrdí, že toto rozhodnutie doručované nebolo, nie je zrejmé, či bola vyplatená náhrada. Rozhodnutia správnych orgánov majú v odôvodnení účastníka konania presvedčiť o správnosti výroku rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). Preto, ak účastník správneho konania namieta neprávoplatnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia, reštituovanie nehnuteľností, nesprávnosť výmery, potom záver o tom, že je jedine správny záver, ktorý formálne akceptuje iba citované listiny v rozhodnutiach, je prinajmenšom predčasný, lebo správne orgány nevykonali vo veci žiadne dokazovanie ako ukladajú citované ustanovenia zákona č. 180/1995 Z.z.. Táto skutočnosť je zrejmá aj z obsahu administratívneho spisu. Komisia ROEP námietkam v rozsahu žalobných námietok jednoducho nevyhovela bez akejkoľvek argumentácie, čo vyplýva zo zápisnice z jej rokovania. V súvislosti s rozhodovaním v predmetnej veci súd poukazuje aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný v rozsudku sp. zn.: 9Sžr 2/2013 zo dňa 23.júla 2014, v ktorom boli riešené rovnaké právne otázky ako v predmetnej veci. Po preskúmaní postupu a rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov upravenej žaloby súd dospel k záveru, že správne orgány vo veci rozhodli na základe nedostatočne zisteného stavu veci a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto rozhodnutie bývalej správy katastra a žalovaného v napadnutej časti zrušil a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. Správne orgány v ďalšom konaní sú povinné dostatočne zistiť skutkový stav veci a vyrovnať sa s námietkami žalobcu rešpektujúc právny názor súdu, ktorý je podľa § 250j ods.7 O.s.p. pre správne orgány záväzný. Žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, súd priznal náhradu trov konania podľa §250k ods. 1 O.s.p. Právna zástupkyňa žalobcu vyčíslila trovy konania písomným podaním zo dňa 27.10.2014 tak, že žiadala priznať trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb A/ tarifná odmena (§ 9 a nasl. vyhlášky) hodnota 1 úkonu (§ 11 ods. 4 vyhlášky): 1/6 výpočtového základu, t.j. 127,16 Eur v roku 2012, 134 Eur v roku 2014, 11.12.2012 - prevzatie a príprava veci vrátane prvej porady s klientom 127,16 EUR, 06.02.2014 - písomné podanie - žaloba 134 Eur, spolu 261,16 Eur. I. náhrada hotových výdavkov (tzv. režijný paušál) (§ 16 ods. 3 vyhlášky) režijný paušál rok 2012: 1 x 7,63 = 7,63 Eur rok 2014: 1 x 8,04 = 8,04 Eur spolu: 15,67 Eur trovy právneho zastúpenia spolu: 276,83 Eur B/ súdny poplatok v sume 70 Eur trovy konania celkom: 346,83 Eur. Po preskúmaní predloženého vyúčtovania súd dospel k záveru, že toto je v súlade s ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, preto rozhodol tak, ako uvádza výrok tohto rozsudku. Náhradu trov konania je povinný žalovaný uhradiť na účet vedený v ČSOB, a.s., pobočka Prešov, č. účtu: 400 272 27 34/7500 do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.