Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Sp/7/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200427 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200427.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, proti odporcovi Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor, Konštantínova 6, Prešov, za účasti K. N., bytom C. Bohdanovce č. XX, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. V XXXX/XX-MŠ zo dňa 9. januára 2014 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. č. V XXXX/XX-MŠ zo dňa 9. januára 2014 . Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 09.01.2014 odporca ako správny orgán príslušný podľa § 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon") a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok") v konaní o povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností na základe záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-RAČ rozhodol tak, že podľa § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona návrh na vklad záložnej zmluvy zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 07.10.2013 mu bol predložený návrh na vklad vecného práva - záložného práva do katastra nehnuteľností. Citoval § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona a uviedol, že dňa 18.11.2014 bolo konanie prerušené a účastníci boli vyzvaní, aby sa písomne vyjadrili k otázkam, ktorých účelom je zistiť za akých okolností k uzavretiu dohody o splnomocnení došlo, či tvrdenia uvedené v tejto dohode zodpovedajú reálnym podmienkam uzavretej zmluvy, či dohoda o splnomocnení bola uzavretá vážne a slobodne a či mal účastník voľbu výberu splnomocnencov. Dôvodil, že dňa 23.12.2014 sa účastníčka K. N. osobne dostavila k odporcovi. Z jej vyjadrenia jednoznačne vyplynulo, že nemala vedomosť o poskytnutí plnej moci spoločnosti ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ani o možnosti zabezpečenia pohľadávok vyplývajúcich z úverovej zmluvy záložným právom. Toto vyjadrenie tvorí súčasť spisu. Pretože záložca potvrdil, že svojho zástupcu si nevybral slobodne a dobrovoľne a nevedel, že podpisuje plnú moc na založenie svojich nehnuteľností, rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Citoval ust. § 31 ods. 1, 4; § 52 ods. 1, 2, 3 a 4; § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. S poukázaním na tieto citované ustanovenia zákona argumentoval, že preskúmaním návrhu na vklad a jeho príloh, záložnej zmluvy a dohody o splnomocnení zistil, že z obsahu predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé, že záložca, ktorý je aj dlžníkom podľa zmluvy o úvere, nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, pretože podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej samotný obsah dlžník vôbec nemohol ovplyvniť. Tým nastal konflikt podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho (právne) záležitosti. To, že záložný veriteľ vybral aktuálne nie „svojho" advokáta, ale konkrétne „svoje" občianske združenie je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V rovine ochrany spotrebiteľa, aj keď je dohoda o splnomocnení zaradená na samostatnej listine, ide o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, preto je vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je absolútne neplatná. V závere dôvodil, že splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi vyberie veriteľ je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o čom medzičasom rozhodoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (rozsudok sp.zn. 10Sžr 19/2010). Pri rozhodovacej činnosti zohľadnil odporca aj uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.07.2011 sp.zn. 10C 121/2011 a následné potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.10.2011 sp.zn. 14Co 346/2011, ktorými bolo navrhovateľovi uložené zdržať sa výkonu záložného práva a výkonu zabezpečovacieho prevodu práva zo zabezpečovacích zmlúv, ktoré v mene spotrebiteľov uzavreli veriteľom vybraní splnomocnenci, ktorých vybrala (predformulovala) spotrebiteľom vo forme splnomocňovacej doložky v zmluvách o spotrebiteľskom úvere nebanková spoločnosť. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, v ktorom citoval ust. § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1 a 2 a § 46 Správneho poriadku. Je toho názoru, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa podľa riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo dlžníkovi - záložcovi. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Nie je mu jasné na základe čoho dospel odporca k záveru, že splnomocnenec je v styku so záložným veriteľom. Poukázal na ust. § 46 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny orgán preto musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Je toho názoru, že odporca vychádzal z ničím nepodložených predpokladov, čo preukazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Za takých okolností konštatoval, že odporca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydávaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Argumentoval, že správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa obmedzil iba na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak teda odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. K dohode o splnomocnení uviedol, že ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z obsahu tohto úkonu nevyplýva, žeby bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu odporcu tiež nevyplýva, žeby veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Ďalej uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ odporca z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe tohto záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Záver odporcu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa je hrubo rozporný s obsahom spisu. K dôvodom zamietnutia návrhu na vklad záložného práva kde odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukazuje na rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.07.2011 uviedol, že tento dôvod je nesprávny už na prvý pohľad. V danom prípade ide o zápis záložného práva do katastra nehnuteľností a nie o výkon záložného práva. Nie je teda prekážkou na povolenie vkladu záložného práva. Pripomenul aj to, že v prípade predbežného opatrenia, o ktorom rozhodoval Okresný súd v Banskej Bystrici nejde o meritórne rozhodnutie, pričom konanie o predbežnom opatrení nie je skončené a prebieha v tomto smere konanie na Ústavnom súde a to s ohľadom na rozhodnutie vo veci miestne nepríslušným súdom a pre nesplnenie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia. Zároveň uviedol, že predmetné predbežné opatrenie bolo vydané na základe úplne iného skutkového stavu ako je rozoberaný prípad. V závere opravného prostriedku namietal, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne právne posúdil dohodu o splnomocnení, v dôsledku čoho vydal nezákonné rozhodnutie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Krajský súd vo veci konal podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. v spojení s § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili písomným podaním zo dňa 18.07.2014 a 03.09.2014, pričom súhlasili, aby súd konal v ich neprítomnosti. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníčku konania K. N., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zistil, že dňa 07.10.2013 podal navrhovateľ odporcovi návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ do katastra nehnuteľností. Prílohou tohto návrhu bola aj samotná zmluva o zriadení záložného práva uzavretá dňa 17.09.2012 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a K. N. ako záložcom, zastúpeným splnomocnenou osobou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. Šarišské Bohdanovce podľa špecifikácie uvedenej v čl. I tejto zmluvy. Zriadenie záložného práva na základe tejto zmluvy malo slúžiť na zabezpečenie všetkých pohľadávok navrhovateľa ako záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.11.2012 (čl. II zmluvy o zriadení záložného práva). Obsah administratívneho spisu tvorí aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom K. N. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Z tejto dohody vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou s navrhovateľom. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto rozsahu, ako aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní s navrhovateľom združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečovaní svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. V predmetnej dohode o splnomocnení je ďalej označenie nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom záložného práva. Obsahom administratívneho spisu odporcu je aj úradný záznam spísaný dňa 23.12.2013 vo veci vyjadrenia K. N. ku konaniu vo veci podaného návrhu za účelom zistenia skutkového stavu. Z vyjadrenia účastníčky konania K. N. vyplýva, že o ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nikdy nepočula a nemá vedomosť o tom, aby mu udelila plnú moc. K overeniu podpisu na listine pristupovala ako k podmienke poskytnutia pôžičky. Obsah dohody jej nebol vysvetlený a zástupca jej nebol daný na výber. Nebola poučená o dôsledkoch nesplácania úveru, ani o možnosti založenia nehnuteľnosti. Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon správy katastra; vklad vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. Podľa § 30 ods. 3 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania, b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov označia sa všetky právne úkony, d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom dotknuté zapísané v katastri, e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu. Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, prílohy k návrhu na vklad sú najmä a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania aj tri ďalšie vyhotovenia, b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, d) geometrický plán, e) ocenenie nehnuteľnosti, f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba, g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov, h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného predpisu. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení aj s prihliadnutím na námietky navrhovateľa uplatnené v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v rámci svojich kompetencií a v súlade so zákonom. V jeho kompetencii v rámci rozhodovacieho procesu je aj posudzovanie náležitostí zmluvy z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, kde okrem iného posudzuje a prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj dohoda o plnomocenstve udelená účastníkom konania. Je nesporné, že dohoda o splnomocnení, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. V konaní bola vypočutá účastníčka konania K. N., ktorá k veci vypovedala, že má vedomosť o záložnej zmluve, ktorá bola predmetom návrhu na katastri, pretože bola predvolaná zamestnancami správy katastra, aby sa k tomu vyjadrila. Na objasnenie uviedla, že pre zlú finančnú situáciu a momentálny vzniknutý nedoplatok na elektrine, na základe čoho jej vypli elektrickú energiu, sa dostala do núdzovej situácie, pretože ešte nepoberala ani starobný dôchodok a preto sa rozhodla požičať si finančné prostriedky od spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Skontaktovala sa s nimi na základe inzerátu a išla na miesto ich prevádzky v bývalej budove Pozemných stavieb na Masarykovej ulici v Prešove. Tam v ten istý deň ako ich navštívila, podpísala všetky listiny, ktoré jej predložili a oni jej hneď vyplatili na ruku požičané peniaze. Bolo to vtedy 400 €. Priznáva si chybu, že si dôkladne nepreštudovala všetky listiny, ktoré podpisovala. Z uvedeného je zrejmé, že nepozná ani spoločnosť resp. združenie ProHelp, ktoré ju malo zastupovať a za ňu podpísať zmluvu o zriadení záložného práva. Uviedla, že o podpísaní takéhoto splnomocnenia nemá ani vedomosť. Z tohto združenia ju nikto nekontaktoval, ani ich nepožiadala o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Preto považuje rozhodnutie okresného úradu za správne. Navrhovateľ v opravnom prostriedku tvrdí, že zástupca (ProHelp) splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. V predmetnej dohode je ďalej v bode 2 a 3 deklarovaná vôľa splnomocniteľa zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol udeliť plnomocenstvo pre združenie ProHelp vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode. Toto tvrdenie navrhovateľa sa vzhľadom na vyjadrenie účastníka konania K. N. uvedené vo vyššie citovanom úradnom zázname, ktorý sa nachádza v administratívnom spise odporcu javí ako formálne a nepravdivé. Navrhovateľ pri svojom tvrdení vychádza iba z prehlásení, ktoré tvoria obsah dohody o splnomocnení vo forme predtlače, čo nekorešponduje so skutočnou vôľou splnomocniteľa - záložcu uzavrieť dohodu o splnomocnení s jej právnymi dôsledkami. Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári, kde je uvedený určený splnomocnenec - združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia (vopred predtlačeného) je zrejmé, že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej s navrhovateľom, z čoho sa dá usudzovať, že v prípade K. N. nešlo výslovne o individuálny a vopred po vzájomnej dohode uzavretý právny úkon a že združenie ProHelp tieto úkony realizuje s viacerými dlžníkmi navrhovateľa, čo preukazuje aj veľký počet súdnych rozhodnutí v totožných konaniach na tunajšom súde. S poukázaním na výpoveď účastníka konania je teda sporné či tento dvojstranný právny úkon bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, tak ako to upravuje ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a či bol splnomocniteľ dostatočne poučený o všetkých právnych úkonoch, právach a povinnostiach, ktoré sa týmto právnym úkonom zakladajú. Za takýchto okolností je dohoda o splnomocnení ako dvojstranný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľa vo vzťahu k argumentácii a odôvodneniu rozhodnutia odporcu, kde poukazuje na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť súdov a to Okresného súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžr 19/2010. Je nesporné, tak ako to uvádza navrhovateľ, že rozhodovaciu činnosť súdov v danom prípade nie je možné v celom rozsahu aplikovať z dôvodu, že sa rozhodovalo na základe iného skutkového stavu a na základe iných právnych skutočností. Ide predovšetkým o to, že v prípade rozhodnutia Okresného súdu v Banskej Bystrici išlo o vydanie predbežného opatrenia vo veci výkonu záložného práva a nie vo veci návrhu na zápis záložného práva do katastra nehnuteľností. V prípade rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd rozhodoval vo veci za okolností, kde splnomocnenie dlžníka ako splnomocniteľa na podpísanie záložnej zmluvy bolo obsahom samotnej zmluvy o úvere. Teda splnomocnenie sa nenachádzalo na samostatnej listine. Preto táto argumentácia vo vzťahu k danému prípadu neobstojí, avšak nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.