Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Sp/9/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200487 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200487.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, Kalinčiakova 878, Vranov nad Topľou, za účasti P. B., bytom E. XXXX/X, X., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. k.: V 1935/2013/Vs zo dňa 22. januára 2014 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 22. januára 2014 č. V 1935/2013/Vs. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporca rozhodol o návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podaného dňa 06.11.2013 na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 401/2013- PTR zo dňa 11.10.2013, ktorú uzavreli účastníci navrhovateľ ako záložný veriteľ a P. B. ako záložca tak, že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „Katastrálny zákon“) zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu na vklad a jeho príloh zistil, že predmetnú záložnú zmluvu za záložcu podpísal zástupca ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci na základe dohody o splnomocnení napísanej na štandardnom zmluvnom formulári, ktorú splnomocniteľ podpísal dňa 11.12.2012 vo Vranove nad Topľou a splnomocnenec splnomocniteľom podpísaný návrh prijal jeho podpísaním v ten istý deň, t. j. 11.12.2012 v W.. Podpísanie dohody o splnomocnení v ten istý deň, ale na rôznych miestach svedčí o tom, že účastníci právneho úkonu o veci zastupovania pri uzatvorení záložnej zmluvy nejednali priamo, ale prostredníctvom zástupcu poskytovateľa úveru (záložného veriteľa), o čom svedčí forma a obsah samotnej dohody o splnomocnení, ktorá je rovnaká ako vo všetkých doterajších prípadoch. Návrh dohody predložený budúcemu záložcovi na podpísanie na formulárovej (alebo predtlačenej) listinnej predlohe svedčí o tom, že návrh nevznikol na základe vzájomnej konsenzuálnej dohody oboch strán, ale rozhodnutím jej predkladateľa. Dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto jeho možnosť, aby ním určený zástupca, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil jeho záujmy, mu bola už v takomto návrhu dohody o splnomocnení nielenže obmedzená, ale priamo odňatá. Takýmto postupom bol dlžníkovi (záložcovi) znemožnený slobodný výber osoby, ktorá bude za neho obstarávať jeho právne záležitosti pri konaní na základe zastúpenia, čím nebola naplnená zákonná požiadavka vyplývajúca z § 17 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní umožniť účastníkovi voľbu svojho zástupcu. Rovnako je otázne, či zastúpenie na základe takto zvoleného zástupcu je prejavom dôvery zastúpeného k zástupcovi. Je nepochybné, že v prejednávanej veci existencia predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva a s ňou súvisiaca dohoda o splnomocnení je primárne vyvolaná finančnými aktivitami poskytovateľa úveru (konkrétne zabezpečovací úkon viazaný k zmluve o úvere) a ich vzťah k uvedenému úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický. V tejto súvislosti nie je podľa odporcu zanedbateľný ani fakt, že v zmysle svojho predmetu sa úverové zmluvy podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka zaraďujú pod režim obchodných záväzkových vzťahov. Odporca s prihliadnutím na citované ust. § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) preskúmal otázku, či v prejednávanej veci uzavretím zmluvy došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ. Návrh dohody o splnomocnení predložený budúcemu záložcovi k podpisu na formulárovej (alebo predtlačenej/ listinnej predlohe s dopredu určenou osobou splnomocnenca, v rámcovej forme určeným rozsahom jeho oprávnenia) v záujme právnej istoty musí byť rozsah zástupcovho oprávnenia vždy v plnomocenstve vecne konkretizovaný pri jeho uzatváraní; rozsah plnomocenstva vyjadrený konštatovaním, že splnomocnenec za splnomocniteľa uzavrie záložnú zmluvu pre zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré v čase jej uzatvorenia budú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve splnomocniteľa takýmto rozsahom nie je a podľa odporcu je v rozpore s § 31 ods. 1 OZ. Rovnako neuvedenie podmienok možnosti odstúpenia od dohody zo strany splnomocniteľa v návrhu dohody o splnomocnení, neuvedenie spôsobu kontaktovania sa za účelom konzultácie pri uzatváraní záložnej zmluvy a neposkytnutie kópie uzavretej dohody o splnomocnení splnomocniteľovi, nevytvárajú rámec podmienok pre riadne zastupovanie záujmov zastúpeného, ale naopak vytvárajú podmienky pre konanie výhodné v prospech záložného veriteľa. Uvedené zistenia podľa odporcu svedčia o tom, že dohoda o splnomocnení vykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 OZ. Zároveň odporca konštatoval, že v zmysle § 53 ods. 2 OZ sa na takúto dohodu o splnomocnení nevzťahuje výnimka majúca základ v individuálne dohodnutých neprijateľných podmienkach (vopred v podstatných častiach navrhnutá, pripravená, naokrajovaná, a tým minimalizovaná sloboda prejavu vôle splnomocniteľa). Správny orgán z týchto dôvodov označil takúto dohodu o splnomocnení ako celok za neprijateľnú (nekalú) podmienku, a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Uvedená situácia procesne spôsobila vznik právneho stavu, že splnomocnenec nenadobudol hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne uzavrel záložnú zmluvu. odporca tento záver podporil aj poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/106/2012 zo dňa 19.03.2013. Odporca v konaní o povolení vkladu preskúmal podmienky na jeho povolenie na základe listín predložených účastníkmi v súlade s § 30 ods. 3, 4 a 5 katastrálneho zákona a tieto skúmal jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. Vychádzal pritom aj z výpovedí účastníkov iných konaní v rovnakej veci, ktorí nezávisle na sebe rovnako vypovedali o stave veci a to formou odpovedí na tie isté položené otázky. Na základe toho dospel odporca k záveru, že pre právne posúdenie podmienok na povolenie vkladu rozhodujúcou listinou je dohoda o splnomocnení na konanie za dlžníka pri následných právnych úkonoch súvisiacich so zriadením záložného práva. Zo spôsobu jej uzavretia vyplývajúceho z právneho posúdenia stavu veci na základe listinných podkladov, ale aj z poznatkov vyplývajúcich z na sebe nezávislých výpovedí o skutkovom stave veci inými doterajšími účastníkmi správny orgán konštatoval, že záložná zmluva podpísaná splnomocnencom na základe neplatného právneho úkonu dohody o splnomocnení bola uzavretá v rozpore so zákonom a podľa § 39 OZ je neplatná. Navrhovateľ podal včas opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp- združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocentsvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Domnieval sa, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov, správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. V prípade dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na predmetnom právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Poukazuje tiež na to, že zo spisu správneho orgánu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v napadnutom rozhodnutí absolútne neobstojí, pretože uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva ( t. j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzoval, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Nestotožňuje sa ani s právnym názorom odporcu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 OZ, t. j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Má za to, že dohodu o plnomocenstve, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Navrhovateľ citoval ustanovenia Občianskeho zákonníka § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní § 32 ods. 1, 2, § 46 Katastrálneho zákona § 4 ods. 2, § 30 ods. 5 písm. d/, § 31 ods. 1. Z uvedených ustanovení navrhovateľ vyvodil záver, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom musí reálne existovať a odporca vydal nezákonné rozhodnutie, lebo dohoda o splnomocnení je samostatným právnym úkonom. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako správne potvrdiť zotrvávajúc na svojom právnom názore, že právny úkon dohody o splnomocnení nebol uzavretý slobodne a vážne, a preto je neplatný. Neplatná dohoda o splnomocnení činí neplatnou aj záložnú zmluvu. Krajský súd podľa § 250l a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým podaním zo dňa 12.05.2014. Odporca doručil ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní až dňa 21.05.2014. Súd vypočul účastníčku správneho konania P. B., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 06.11.2013 podal návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. 401/2013-PTR do katastra nehnuteľností. K návrhu súčasne pripojil uvedenú zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 11.10.2013 uzatvorenú podľa § 151a a nasl. OZ, ktorú za záložcu uzavrelo na základe dohody o splnomocnení ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci v zastúpení F. P., predsedu združenia. Z predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. zmluvy, v prospech záložného veriteľa, a to na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 901501322 zo dňa 11.12.2012 uzatvorenej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 800,00 Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Prílohou návrhu bola aj dohoda o splnomocnení, ktorou „...splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok so Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok SR. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Následne sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Účastníčka správneho konania P. B. na pojednávaní dňa 20.05.2014 uviedla, že súhlasí s rozhodnutím odporcu, ktorý zamietol návrh na vklad záložného práva. Dohodu určite podpísala, pretože bola u notára overiť podpis, ale pokiaľ ide o obsah údajov uvedených na dohode, určite tam neboli popísané nehnuteľnosti s údajmi tak, ako sú uvedené teraz, teda list vlastníctva, parcela, výmera, atď. O tom, že podpisuje nejakú dohodu o splnomocnení vôbec nevedela. V žiadnom prípade nesúhlasí s tým, aby sa zriaďovalo záložné právo k pozemkom, ktoré zdedila po svojich právnych predchodcoch. Nemala vedomosť o tom, že dohodou o splnomocnení udeľuje plnomocenstvo združeniu ProHelp. Pokiaľ ide o to, či skutočne žiadala združenie ProHelp, aby ju bezplatne zastupovalo, a že niekto z tohto združenia s ňou rokoval, tento údaj je nepravdivý, pretože okrem zamestnanca Pohotovosti, pána L., nikto iný s ňou vo vzťahu k úveru ani vo vzťahu k udeleniu plnomocenstva nerokoval. Môže jednoznačne vyhlásiť, že pokiaľ by mala vedomosť o tom, že jej Pohotovosť pri nesplácaní úveru chce siahnuť na pozemky, ktoré zdedila, v žiadnom prípade by túto dohodu o splnomocnení nepodpísala. Podľa jej názoru ju mal pán L. informovať, že okrem zmluvy o úvere podpisuje aj dohodu pre akési združenie ProHelp. V tej rýchlosti, ak vás o tom nikto neinformuje, človek tieto listiny, resp. papiere nečíta a domnieva sa, že ide len o samotnú zmluvu o úvere. Podľa § 552 OZ pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom vecí alebo práva je upravené v časti o vecných právach. Katastrálny zákon v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona. Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia - práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to vlastníckom práve, záložnom práve...). Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 Katastrálneho zákona upravuje náležitosti návrhov na vklad a jeho príloh. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Z uvedeného ustanovenia Katastrálneho zákona, aj podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že odporca bol oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti dohody o splnomocnení, ktorou dlžník splnomocnil Združenie ProHelp na uzavretie záložnej zmluvy. Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Podľa § 151b ods. 1, 2 OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh. Podľa § 151d ods. 1 veta prvá OZ zálohom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3, záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi. Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa § 22 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa ods. 2, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ). V citovanom ustanovení sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú. Platný právny úkon takto predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem iného aj slobodne a vážne. Ak má byť dohoda o splnomocnení právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012). Takáto slobodná vôľa splnomocniteľa však bola v danom prípade obmedzená, ak v predtlači dohody o splnomocnení je ako splnomocnenec uvedené konkrétne Združenie ProHelp. Zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. V prejednávanej veci nebola hodnoverne preukázaná vôľa dlžníka splnomocniť na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva vopred predformulované Združenie ProHelp. Navyše z obsahu spisu ako aj z formy uzavretej zmluvy o úvere je zrejmé a nepochybné, že dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise so zmluvou o úvere a poskytnutými finančnými prostriedkami zo strany veriteľa, čo vyplynulo aj z výpovede účastníčky správneho konania P. B.. Splnomocnenca na zastupovanie tak nevyberal sám budúci dlžník, ale poskytovateľ úveru. Týmto postupom bol znemožnený slobodný výber spôsobu konania pri uzatváraní záložnej zmluvy zo strany P. B., čím bol porušený prejav slobodnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa pri uzatváraní právneho úkonu. Splnomocniteľovi nebola daná reálna možnosť odmietnuť udelenie plnomocenstva, ak mal záujem o poskytnutie peňažného úveru. Uvedenie splnomocnenca v predtlači formulárovej dohody o plnomocenstve jednoznačne potvrdzuje skutočnosť, že v danom prípade nešlo o slobodnú vôľu splnomocniteľa vo výbere osoby splnomocnenca, resp. vôbec o vôľu uzavrieť slobodne a vážne samotnú zmluvu s vedomím si možných dôsledkov tohto právneho úkonu. Skutočnosť, že ide o vopred určeného splnomocnenca zo strany navrhovateľa, poskytovateľa úveru a záložného veriteľa, bezpochyby odôvodňuje záver v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ, keďže vzniká dôvodná pochybnosť v tom smere, že záujmy splnomocnenca sú v danom prípade v rozpore so záujmami splnomocniteľa. Ak teda odporca v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že predloženie návrhu dohody o splnomocnení pri uzatváraní úverovej zmluvy poskytovateľom úveru s vopred určeným splnomocnencom svedčí o tom, splnomocniteľovi bol znemožnený slobodný výber zástupcu, súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožňuje. V súvislosti s námietkou navrhovateľa, podľa ktorej dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách súd uvádza, že aj podľa právnej teórie možno pojem spotrebiteľská zmluva vymedziť v dvojakom zmysle, a to jednak v širšom zmysle, kedy ňou bude každá zmluva uzavieraná medzi spotrebiteľom a dodávateľom a jednak v užšom zmysle, kedy pôjde o tie spotrebiteľské zmluvy, ktorým treba venovať osobitnú pozornosť a ktorých podmienky na uzavieranie sú všeobecne zakotvené v § 52 a nasl. OZ. Ide o osobitný spôsob ochrany spotrebiteľa pri uzatváraní tých zmlúv, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých, čo platí aj v danom prípade, spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah. Odporca preto postupoval správne, ak prihliadol aj na tento dôvod pri zamietnutí návrhu na vklad predmetnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Súd v konaní aplikoval ustanovenie § 250i ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odporca vo veci rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Vo veci súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo 30/2007, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že „zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje nárok vlastníckeho práva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nevyplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojím účelom a obsahom obchádza zákon, a je teda v zmysle § 39 OZ neplatné... Zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu), tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nie len zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Preto aj odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu a súdu prvého stupňa, že týmto postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi.“ Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nemal úspech, odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.