Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/35/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200510 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200510.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek senátu JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu Z. N., nar. XX.B. XXXX, bytom S., U. č. XX, právne zastúpený Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners, s.r.o., so sídlom Hlavná č. 29, Prešov, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 28.januára 2014 na základe žaloby jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : V zákonom stanovenej lehote podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 28.01.2014 č. XXXXX-X/XXXX-BA, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanej na nové prejednanie a rozhodnutie a priznať náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že prvostupňový správny orgán Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov rozhodnutím zo dňa 27.11.2013 č. XXXXX/XXXX-Po-DvN zaviazal žalobcu, aby do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia vrátil časť dávky vyplatenej v nezamestnanosti za obdobie od 01.02.2012 do 31.07.2012 v sume 2.013,90 eur. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodla žalovaná citovaným rozhodnutím, ktorým odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V žalobe žalobca poukázal na odvolacie námietky, ktoré sú totožné so žalobnými námietkami s tým, že ak mu bola uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú dávku v nezamestnanosti podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, t. j. z dôvodu, že prijímal dávku, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom a podľa žiadosti o dôchodok zo dňa 26.06.2013 si uplatnil nárok na starobný dôchodok odo dňa 28.08.2011, a teda musel vedieť, prípadne musel z okolností predpokladať, že priznanie starobného dôchodku aj za obdobie, počas ktorého mal nárok na dávku v nezamestnanosti, bude mať za následok neoprávnené vyplatenie dávky v nezamestnanosti, s uvedenými závermi žalovanej žalobca nesúhlasí, pretože na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka S. splnil všetky zákonom stanovené podmienky, nemá vedomosť o tom, aby dávku v nezamestnanosti počas obdobia jeho nezamestnanosti od 01.02.2012 do 31.07.2011 poberal neoprávnene a protizákonne. Trvá na tom, že dávky v nezamestnanosti poberal iba na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka S. a o priznanie žiadal bez akéhokoľvek úmyslu ich prijímať neoprávnene, ako to vo svojom rozhodnutí s poukazom na zákonné ustanovenie uvádza prvostupňový správny orgán. V súvislosti s týmto názorom poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7Sžso/1/2009 zo dňa 25.02.2010, v ktorom podľa názoru žalobcu v obdobnej právnej veci najvyšší súd konštatoval, že: „Len vtedy, ak bude preukázané, že žalobca zavinil neoprávnenú výplatu dávky, alebo že ju vedome poberal v čase, za ktorý mu patrila, bolo možné žalobcovi uložiť povinnosť vrátiť preplatok na tejto dávke podľa§ 236 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení..., že žalobca nemohol v období od 14.januára 2004 do 29.februára 2004 vedieť, a ani nemohol z okolností predpokladať, či mu bude priznaný predčasný starobný dôchodok, ani nemohol vedieť, od akého dňa mu ho žalovaná prípadne prizná. Žalobca sa o tejto skutočnosti dozvedel až v deň doručenia rozhodnutia žalovaného z 19.marca 2014 č. X. o priznaní predčasného starobného dôchodku v sume 9.418,-- Sk (312,62 eur) mesačne, ktoré mu podľa tvrdenia žalobcu bolo doručené dňa 06.apríla 2014“. Žalobca s akcentom na uvedené má za to, že žalovaná objektívne nepreukázala, žeby mal v úmysle zaviniť, aby mu poukazovala neprávom určené dávky v nezamestnanosti. V čase, keď požiadal o priznanie starobného dôchodku, nemohol vedieť ani z okolností predpokladať, či mu žalovaná starobný dôchodok prizná alebo nie. Zároveň v tom čase nemohol vedieť ani z okolností predpokladať v prípade priznania starobného dôchodku dátum, od ktorého mu žalovaná prizná jeho vyplácanie. O skutočnosti, že mu žalovaná priznala starobný dôchodok, a že mu ho priznala od dátumu 28.08.2011, sa dozvedel až po doručení rozhodnutia zo dňa 04.10.2013. Rovnako sa nestotožňuje s tvrdením a postupom žalovanej, ktorým si jednostranne za obdobie od 01.02.2011 do 31.07.2011 pri vyplácaní priznaného starobného dôchodku spätne k dátumu 28.08.2011 na celkovú priznanú výšku starobného dôchodku započítala sumu vo výške 1.636,80 eur, t.j. sumu rovnajúcu sa výške 272,80 eur x 6 mesiacov priznanej mesačnej sumy starobného dôchodku. Žalovaná v oznámení č. XXX XXX XXXX X o výplate dôchodku na účet zo dňa 09.10.2013 mu iba oznámila, že si zaúčtovala 1.636,80 eur na dávke v nezamestnanosti zo sumy priznaného starobného dôchodku patriacej za rovnaké obdobie. Aj keď sa žalovaná odvoláva vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí zo dňa 28.01.2014 na ustanovenie § 112 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení, podľa jeho názoru konala protiprávne a bez akejkoľvek opory v súčasnej platnej legislatíve, t.j. podľa Zákona o sociálnom poistení a jeho právny názor vychádza z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky citovaného v časti vyššie. V ďalšej časti žaloby žalobca citoval ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a to § 236 ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 195 ods. 1, 2, 3, ustanovenie § 209 ods. 1 až 6. Poukázal na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku § 250b ods. 1, 2, § 246a ods. 1 až 5, ustanovenie § 85 ods. 1 až 4, ustanovenie § 57 ods. 1 až 3. Žalovaná sa k veci vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 22.05.2014 a navrhla žalobu zamietnuť. Poukázala na zistený skutkový stav a so žalobnými námietkami sa vyrovnala tak, že ak príslušný zamestnanec žalovanej, ktorý posudzoval podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti žalobcu, zistil dňa 14.10.2013 na základe údajov uvedených v informačnom systéme žalovanej, že žalobcovi bol spätne priznaný starobný dôchodok odo dňa 28.08.2011. O tejto súvislosti je podstatné uviesť, že žalobca si uplatnil nárok na starobný dôchodok dňa 26.06.2013, pričom žalobca poberal dávku v nezamestnanosti v období od 01.02.2012 do 31.07.2012. V predmetnom prípade ide o samostatné dávkové konanie o nároku na dávku v nezamestnanosti, v ktorom prebieha samostatný proces zisťovania skutkového stavu. Na účely konania o dávke v nezamestnanosti môžu byť z objektívnych dôvodov dodatočne zistené relevantné skutočnosti z iných dávkových konaní, a to v dôsledku vzniku týchto skutočností až v neskoršom období v závislosti od konania fyzickej osoby uplatňujúcej si dávkové nároky v neskoršom období. Rozhodujúcim aspektom v prípade žalobcu je však dátum, od ktorého mu bol priznaný starobný dôchodok. V zmysle preukázaných zistení bolo možné konštatovať, že žalobca preukázateľne poberal dávku v nezamestnanosti, na ktorú mu až neskôr vznikol nárok, a to v dôsledku žalobcovho neskoršieho uplatnenia nároku na starobný dôchodok a v dôsledku jeho spätného priznania. V prípade žalobcu teda došlo k vzniku povinnosti žalovanej dodatočne vyhodnotiť dôsledky spätného priznania starobného dôchodku žalobcovi na jeho ostatné dávkové nároky a to tak, aby predmetné nároky boli posúdené v súlade s kritériami vyžadovanými Zákonom o sociálnom poistení. Žalovaná argumentovala aj tým, že dávka v nezamestnanosti je dávka vyplácaná za predpokladu splnenia podmienok stanovených Zákonom o sociálnom poistení a slúžiaca na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti. V prípadoch vzniku takých skutočností, ktoré majú rozhodujúci vplyv na zmenu sociálnej situácie poistenca poberajúceho dávku v nezamestnanosti, ako napr. vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu vzniku pracovného pomeru a opätovného nadobudnutia príjmu, resp. priznanie starobného dôchodku, stráca akékoľvek ďalšie poskytovanie dávky v nezamestnanosti svoje opodstatnenie a bolo by v zjavnom rozpore s ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení. V predmetných prípadoch, ktoré výslovne uvádza ustanovenie § 19 ods. 3 písm. b/ a § 105 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, v ktorých preukázateľne dochádza k nevyhnutnej zmene v sociálnej situácii poistenca poberajúceho dávku v nezamestnanosti, je prirodzeným dôsledkom tejto skutočnosti zánik nároku na dávku v nezamestnanosti. Je zrejmé a logické, že poskytovanie dávky v nezamestnanosti v takýchto situáciách by súčasne odporovalo účelu poistenia v nezamestnanosti, pretože v predmetných prípadoch už sociálna udalosť nezamestnanosti zanikla, resp. poistenec sa preukázateľne stal sociálne zabezpečený prostredníctvom inej dávky sociálneho poistenia. Žalovaná konštatovala, že v správnom konaní bolo dňa 14.10.2013 preukázateľne zistené, že žalobcovi bol spätne priznaný starobný dôchodok odo dňa 28.08.2011, pričom predmetnú skutočnosť nespochybňuje ani žalobca. V zmysle aplikácie § 19 ods. 3 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení možno konštatovať, že odo dňa 28.08.2011 sa na žalobcu nevzťahovalo poistenie v nezamestnanosti, a preto dávka v nezamestnanosti vyplatená za obdobie od 01.02.2012 do 31.07.2012 v celkovej sume 3.650,70 eur mu bola vyplatená neprávom. Pretože z dôvodu § 105 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% a dňom priznania starobného dôchodku v prípade žalobcu je 28.08.2011, aj v zmysle aplikácie ustanovenia § 105 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení je v prípade žalobcu vylúčená existencia nároku na dávku v nezamestnanosti v období od 28.08.2011. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že poskytovaním dávky v nezamestnanosti žalobcovi aj za obdobie, za ktoré mu trvá nárok na starobný dôchodok, by zjavne odporovalo ustanoveniam § 19 ods. 3 písm. b/ a § 105 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. V správnom konaní bolo zo strany žalovanej taktiež preukázané, že žalobca bol v zmysle bodu 10, 15 a 17 poučenia žiadateľa o dávku v nezamestnanosti tvoriaceho súčasť žiadosti o dávku v nezamestnanosti, ktorú žalobca vlastnoručne podpísal dňa 15.02.2012, informovaný o skutočnosti, že dávka v nezamestnanosti mu nebude patriť za obdobie, počas ktorého bude poberať priznaný starobný dôchodok. Podpísaním predmetného tlačiva žalobca osvedčil, že uvedenému poučeniu porozumel. V zmysle aplikácie § 236 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorému mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, t.j. v prípade žalobcu ide o takú dávku v nezamestnanosti, ktorá bola vyplácaná v období odo dňa 28.08.2011, t.j. ide o dávku v nezamestnanosti preukázateľne vyplácanú žalobcovi za obdobie od 01.02.2012 do 31.07.2012 v celkovej sume 3.650,70 eur. Podmienky vzniku a zániku sociálneho poistenia, vrátane podmienok zániku nároku na dávku v nezamestnanosti sú striktne stanovené Zákonom o sociálnom poistení, ktorý neobsahuje ustanovenia o odstránení tvrdosti zákona a neumožňuje sociálnej poisťovni povoliť výnimky zo zákonných podmienok vo veci povinnosti vrátiť dávku v nezamestnanosti. Na základe preukázania vyššie uvedených skutkových a právnych súvislostí týkajúcich sa zreteľne právne vymedzeného vylúčenia súbežného nároku na dávku v nezamestnanosti a nároku na starobný dôchodok v prípade žalobcu, žalovaná konštatovala, že žalobcovi vznikla povinnosť vrátiť neprávom vyplatená dávku v nezamestnanosti podľa § 236 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení, t.j. z dôvodu, že prijímal dávku, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom. Žalobca musel vedieť, prípadne musel z okolností predpokladať, že v prípade vzniku objektívnej skutočnosti priznania starobného dôchodku jeho osobe sa dávka v nezamestnanosti, ktorá by mu bola vyplatená za obdobie poberania starobného dôchodku, bude považovať za dávku vyplatenú neprávom. Vzhľadom na zistenie objektívnej skutočnosti spätného priznania starobného dôchodku žalobcovi žalovaná bola povinná súčasne posúdiť dôsledky predmetnej skutočnosti vo vzťahu k opodstatnenosti a oprávnenosti priznania dávky v nezamestnanosti žalobcovi, a to výlučne na základe aplikácie príslušných ustanovení Zákona o sociálnom poistení. K uvedeným postupom žalovaná musela pristúpiť zo svoje úradnej povinnosti. S námietkou žalobcu vo vzťahu k aplikácii § 112 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalovaná poukázala na to, že k uvedenému postupu musela pristúpiť výlučne zo svojej úradnej povinnosti vyžadujúcej dôslednú aplikáciu všetkých relevantných ustanovení Zákona o sociálnom poistení. Podľa ustanovenia § 112 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení , ak zanikol nárok na dávku alebo nárok na jej výplatu pre priznanie inej dávky alebo ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, zúčtujú sa sumy inej dávky patriacej odo dňa jej priznania so sumami doterajšej dávky vyplatenými za ten istý čas. Z predmetného ustanovenia Zákona o sociálnom poistení jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou odôvodňujúcou možnosť zúčtovania akýchkoľvek dávok sociálneho poistenia je preukázaná existencia zániku nároku na dávku, alebo zániku nároku na jej výplatu pre priznanie inej dávky, z čoho jednoznačne vyplýva, že Zákon o sociálnom poistení nepripúšťa, aby bolo možné zo strany žalovanej neriešiť dôsledky neopodstatnene vyplácanej dávky, t.j. dávky vyplácanej napriek skutočnosti, že na ňu zanikol nárok. Inštitút zúčtovania s inou aktuálne vyplácanou dávkou je možné použiť len v prípade, ak nastanú okolnosti aktuálneho vyplácania dávky, ktorú je možné zúčtovať s neprávom vyplácanou dávkou. V opačnom prípade je možné vyžadovať splnenie povinnosti vrátiť predmetnú neprávom vyplácanú dávku, resp. zvyšnú časť sumy predmetnej neprávom vyplácanej dávky, ak po vykonaní zúčtovania nebola zúčtovaná celková suma neprávom vyplácanej dávky, a to v zmysle § 236 Zákona o sociálnom poistení. Možno konštatovať, že v prípade žalobcu po vykonanom zúčtovaní sumy starobného dôchodku so sumou neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti zvyšná suma neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti predstavuje sumu 2.013,90 eur. Súčasne žalovaná poukazuje na ustanovenie § 145 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistené, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, do 30 dní od zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou, alebo do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby povinnej odvádzať poistné. Z uvedeného vyplýva, že v prípadoch, v ktorých je dodatočne preukázané, že existencia poistenia v nezamestnanosti bola neopodstatnená v zmysle Zákona o sociálnom poistení, poistené zaplatené bez právneho dôvodu je žalovaná povinná vrátiť. V prípade žalobcu je preukázané, že existencia jeho povinného poistenia v nezamestnanosti bola neopodstatnená odo dňa 28.08.2011, a to výlučne z dôvodu neskoršieho žalobcom vykonaného uplatnenia nároku na starobný dôchodok, ktorý mu bol spätne priznaný, t.j. s dôsledkami na právne vzťahy existujúce v minulosti. Bez zohľadnenia týchto dôsledkov by zjavne vznikali diskriminačné situácie voči subjektom, ktoré musia v aktuálnom čase vždy rešpektovať nemožnosť súbežného poberania dávok sociálneho poistenia v prípadoch, v ktorých to výslovne vylučuje Zákon o sociálnom poistení. Žalovaná v predmetných prípadoch vracia poistné zaplatené bez právneho dôvodu odvádzateľovi poistného za zamestnanca, t.j. voči ktorému si zamestnanci môžu uplatniť nárok na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu za zamestnancov. Súčasne žalovaná poukázala na to, že znenie ustanovenia § 19 ods. 3 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení jednoznačne uvádza, že poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, t.j. vylúčenie súčasnej existencie poistenia v nezamestnanosti s obdobím poberania starobného dôchodku nemožno za žiadnych okolností považovať za sporné. Vzhľadom na elementárne právne súvislosti spojené s nemožnosťou vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v dôsledku priznania starobného dôchodku, a teda vzhľadom na zrejmý dôsledok spočívajúci vo vylúčení súbežného poberania predmetných dávok, o čom bol žaloba preukázateľne informovaný už v období uplatnenia nároku na dávku v nezamestnanosti, považuje tvrdenia žalobcu uvedené v jeho žalobnom návrhu a týkajúce sa údajnej nemožnosti predvídať dátum priznania starobného dôchodku za účelové. V predmetnom prípade totiž rozhodujúcou skutočnosťou odôvodňujúcou postup žalovanej pri aplikácii ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení nie je žalobcova subjektívne možnosť, resp. nemožnosť predvídať výsledok iného dávkového konania, ale jeho preukázateľná subjektívne vedomosť, resp. subjektívna nevedomosť o zrejmých právnych dôsledkoch priznania starobného dôchodku na možnosť poberania dávky v nezamestnanosti. Je však taktiež zrejmé, že akákoľvek fyzická osoba, ktorá už bola preukázateľne oboznámená s dôsledkami rozhodnutí v iných dávkových konaniach vo vzťahu k opodstatnenosti priznania a poberania dávky v nezamestnanosti sa nemôže považovať za dobromyseľnú aj v prípade, ak by sa objektívne preukázali skutočnosti vylučujúce opodstatnenosť priznania a poberania dávky v nezamestnanosti v predchádzajúcom období a uvedená fyzická osoba by predmetnú dávku odmietla vrátiť ako neprávom priznanú dávku. V súvislosti s argumentáciou žalobcu na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 7Sžso/1/2009 zo dňa 25.februára 2010 žalovaná poukázala na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorú so zreteľom na aktuálnosť právnej úpravy a taktiež so zreteľom na obdobie vzniku posudzovaných prípadov považuje za relevantnú vo väčšej miere než judikatúra, na ktorú poukazuje žalobca vo svojom žalobnom návrhu. Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 9Sžso/31/2011 zo dňa 29.marca 2012 bolo potvrdené rozhodnutie príslušného krajského súdu, ktorý zamietol žalobu proti rozhodnutiu žalovanej vo veci povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku v nezamestnanosti z dôvodu spätného priznania dávky nemocenského poistenia na základe aplikácie ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení. V zmysle odôvodnenia predmetného rozhodnutia: „Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so zisteniami a závermi krajského súdu. Podľa § 106 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. výplata dávky v nezamestnanosti nepatrí za dni, za ktoré sa vypláca nemocenské. Je nesporné, že žalobkyni bola priznaná výplata nemocenského od 26.augusta 2008, a že od tohto dňa jej v súlade s ustanovením § 106 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. nepatrila výplata dávky v nezamestnanosti. O skutočnosti, že dávka v nezamestnanosti nepatrí za dni, počas ktorých má nárok na nemocenské, a o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku, bola žalobkyňa poučená, čo potvrdila dňa 05.augusta 2008 vlastnoručným podpisom. Keďže žalobkyni bol nárok na nemocenské priznaný spätne od 26.augusta 2008 do 29.januára 2009, pričom jej bola za obdobie od 26.augustas 2008 do 11.januára 2009 už vyplatená dávka v nezamestnanosti, ktorá jej podľa § 106 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. nepatrila, bola jej dávka v nezamestnanosti vyplatená neprávom. Vzhľadom na poučenie o tom, že dávka nepatrí za obdobie vyplácania nemocenského, žalobkyňa musela vedieť, že sa jej dávka v nezamestnanosti vyplatila neprávom, a preto je povinná neprávom vyplatenú dávku vrátiť.“ Vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sa žalovaná domnieva, že jeho závery je možné analogicky aplikovať aj na prípad žalobcu. Podľa ustanovenia § 109 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Z uvedeného vyplýva, že nárok na výplatu dávky môže vzniknúť vždy len za naplnenia primárneho predpokladu vzniku nároku na predmetnú dávku v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. So zreteľom na ustanovenie § 106 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení vylučujúceho súbežnú existenciu nároku na výplatu dávky v nezamestnanosti a nároku na výplatu nemocenského, možno analogicky vyvodiť záver, že aj vylúčenie nároku na výplatu na dávku v nezamestnanosti v dôsledku spätného priznania starobného dôchodku v zmysle ustanovenia § 19 ods. 3 písm. b/ a § 105 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení je vždy nevyhnutne spojené aj s právnym dôsledkom vylúčenia nároku na výplatu predmetnej dávky v nezamestnanosti. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že v prípade spätného priznania a vyplácania inej dávky sociálneho poistenia, ktorého zrejmým dôsledkom je nemožnosť vzniku nároku na dávku sociálneho poistenia, resp. zánik nároku na výplatu dávky sociálneho poistenia, poistenec, ktorý preukázateľne poberal predmetnú dávku sociálneho poistenia, je povinný ju vrátiť v zmysle ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení. V prípade žalobcu je zrejmé, že nárok na dávku v nezamestnanosti mu nemohol vzniknúť pre priznanie inej dávky sociálneho poistenia, t.j. pre priznanie starobného dôchodku, pričom o predmetnom právnom dôsledku bol preukázateľne vyrozumený zo strany žalovanej. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca sa včas podanou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Definíciu rozhodnutia správneho orgánu upravuje prvá hlava piatej časti O.s.p. v ustanovení § 244 ods. 3 tak, že rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich práva ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka S. rozhodnutím vydaným dňa 27.11.2013 pod č. XXXXX/XXXX-PO-DvN ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 178 ods. 1 písm. a/ šiesteho bodu zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vo veci povinnosti poberateľa dávky v nezamestnanosti vrátiť dávku alebo jej časť rozhodla tak, že podľa§ 236 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je pán Z. N.... povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia vrátiť časť dávky v nezamestnanosti za obdobie od 01.02.2012 do 31.07.2012 v celkovej sume 2.013,90 eur. Výrok rozhodnutia odôvodnila zisteným skutkovým stavom tak, ako je popísaný vo vyjadrení žalovanej a aj v rozhodnutí žalovanej. Na základe odvolania žalobcu rozhodla žalovaná ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 179 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení rozhodnutím zo dňa 28.01.2014 č. XXXXX-X/XXXX-BA tak, že podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na obsah odvolania, citovala ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, konkrétne § 19 ods. 3 písm. b/, § 105 ods. 2, § 112 ods. 9, ustanovenie § 236 ods. 1 písm. b/. Poukázala na zistený skutkový stav a to, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S. č. A/XXXX/XXXXX-X z 09.02.2012 bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01.02.2012 a nárok na dávku v nezamestnanosti si uplatnil 15.02.2012 predložením uvedeného rozhodnutia v Sociálnej poisťovni, pobočke S.. Pretože splnil zákonom stanovené podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-PO zo dňa 20.02.2012, podľa ktorého žalobca mal podľa § 104 ods. 1, § 105 ods. 1, § 107 a § 108 Zákona o sociálnom poistení nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 40,1161 eur od 01.02.2012 na obdobie 6 mesiacov pri splnení ustanovených zákonných podmienok a dávku v nezamestnanosti žalobca poberal od 01.02.2012 do 31.07.2012, t.j. celé podporné obdobie a bola mu vyplatená celková sume 3.650,70 eur. Ďalej poukázala na to, že rozhodnutím zo dňa 04.10.2013 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok od 28.08.2011 a následne žalovaná v súlade s ustanovením § 112 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení zúčtovala sumy dôchodkovej dávky vo výške 1.636,80 eur so sumami dávky v nezamestnanosti vyplatenými za ten istý čas. Pretože Zákon o sociálnom poistení podľa § 19 ods. 3 písm. b/ neumožňuje súbeh výplaty starobného dôchodku a dávky v nezamestnanosti, prvostupňový správny orgán 21.10.2013 žalobcu vyzval na zaplatenie neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti v celkovej sume 2.013,90 eur, pretože suma neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti vo výške 3.650,70 eur bola znížená o sumu, ktorá bola zúčtovaná s dôchodkovou dávkou patriacou žalobcovi v období od 01.02.2012 do 31.07.2012, t.j. so sumou 1.636,80 eur. Pretože žalobca predpísanú sumu neuhradil, bolo vydané prvostupňové rozhodnutie. Žalovaná argumentovala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej tým, že dávka v nezamestnanosti je dávka vyplácaná po splnení zákonných podmienok, ktorá slúži na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti. Podľa § 19 ods. 3 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok. Keďže bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok spätne od 28.08.2011, podľa § 19 ods. 3 písm. b/ citovaného zákona, žalobcovi k dňu 01.02.2012 nemal nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti vzniknúť. Z uvedeného je zrejmé, že dávka v nezamestnanosti vyplatená žalobcovi za obdobie od 01.02.2012 do 31.07.2012 bola vyplatená neprávom a to v celkovej sume 2.013,90 eur. Podľa rozhodnutia žalovanej zo dňa 04.02.2013 č. 560 828 0524 0 mal žalobca v uvedenom období, t.j. od 01.02.2012 do 31.07.2012 nárok na starobný dôchodok vo výške 1.636,80 eur (272,80 eur x 6 mesiacov). Keďže sa v dôsledku priznania starobného dôchodku zmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku v nezamestnanosti, žalovaná v súlade s ustanovením § 112 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení zúčtovala sumy priznaného starobného dôchodku vo výške 1.636,80 eur so sumami dávky v nezamestnanosti vyplatenými za ten istý čas. Zvyšná časť sumy dávky v nezamestnanosti vo výške 2.013,90 eur, ktorú podľa § 112 ods. 9 zákona nebolo možné zúčtovať so sumami priznaného starobného dôchodku, bola žalobcovi vyplatená neprávom. V súvislosti s ďalšími námietkami žalobcu žalovaná uviedla, že žalobca je povinný vrátiť neprávom vyplatenú dávku v nezamestnanosti podľa § 236 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení, t.j. z dôvodu, že prijímal dávku, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa mu vyplatila neprávom. Podľa žiadosti o dôchodok zo dňa 26.06.2013 si žalobca uplatnil nárok na starobný dôchodok odo dňa 28.08.2011. Keďže žalobca osobne požiadal o starobný dôchodok spätne odo dňa 28.08.2011, musel vedieť, prípadne musel z okolností predpokladať, že priznanie starobného dôchodku aj za obdobie, počas ktorého mal nárok na dávku v nezamestnanosti, t.j. za obdobie od 01.02.2012 do 31.07.2012 bude mať za následok neoprávnené vyplatenie dávky v nezamestnanosti. Žalovaná ďalej akcentovala, že súbežné poberanie dávky v nezamestnanosti aj starobného dôchodku nie je v zmysle Zákona o sociálnom poistení možné, ktorá skutočnosť okrem § 19 ods. 3 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení vyplýva aj z ustanovenia § 105 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká dňom priznania starobného dôchodku. O uvedenom a zároveň o povinnosti poberateľa dávky v nezamestnanosti vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu neplatila alebo nepatrila v poskytovanej sume, bol žalobca poučený, čo dňa 15.02.2012 osvedčil svojim podpisom na prevzatom poučení žiadateľa o dávku v nezamestnanosti a podpísaním uvedeného tlačiva osvedčil, že osvedčeniu porozumel. Žalovaná ďalej poukázala na to, že podľa § 112 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, zúčtujú sa sumy inej dávky patriacej odo dňa jej priznania so sumami doterajšej dávky vyplatenými za ten istý čas. Na základe uvedeného ustanovenia boli sumy priznanej dôchodkovej dávky (sumy starobného dôchodku, nie výsluhového dôchodku ako namietal žalobca), ktoré mali byť žalobcovi vyplatené v období od 01.02.2012 do 31.07.2012 v celkovej sume 1.636,80 eur zúčtované so sumami dávky v nezamestnanosti, ktoré boli žalobcovi vyplatené za identické obdobie. Uvedený postup sociálnej poisťovne - žalovanej bol teda v súlade so Zákonom o sociálnom poistení. V súvislosti s citovaným uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 7Sžso/1/2009 z 25.02.2010 žalovaná uviedla, že toto rozhodnutie nerieši problematiku zúčtovania sumy dôchodkovej dávky s vyplatenou dávkou v nezamestnanosti, pričom v konaniach vo veciach dávky v nezamestnanosti rozhoduje príslušná organizačná zložka sociálnej poisťovne individuálne v samostatnom konaní a vo vzťahu ku konkrétnemu účastníkovi konania. Tento postup nie je možné zovšeobecniť, pretože v každom konaní je dôkazná situácia iná a vzájomné porovnávanie rôznych konaní s rôznym skutkovým stavom nie je relevantné. Žalovaná konštatovala, že žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok od 28.08.2011 a od tohto dňa sa neho poistenie v nezamestnanosti nevzťahovalo tak, ako upravuje § 19 ods. 3 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení, a preto dávka v nezamestnanosti vyplatená za obdobie od 01.02.2012 do 31.07.2012 v celkovej sume 2.013,90 eur mu bola vyplatená neprávom. Žalovaná uzavrela, že zo zistených skutočností je zrejmé, že žalobca musel predpokladať, že v prípade spätného priznania starobného dôchodku bude dávku v nezamestnanosti vyplatenú za uvedené obdobie podľa § 236 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení povinný vrátiť. Zistený skutkový stav je medzi účastníkmi konania nesporný a zo spisu vyplýva, že pri žiadosti o dávku v nezamestnanosti je aj poučenie žiadateľa o dávku v nezamestnanosti, pričom podľa bodu 15 (citácia): „Fyzická osoba, ktorá si uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti a nárok na výplatu dávky je povinná preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Poberateľ dávky v nezamestnanosti je povinný oznámiť najmä poberanie nemocenského, materského, ošetrovného, rodičovského príspevku, starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% a vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie.“ Podľa bodu 16 (citácia): „Skutočnosti rozhodujúce pre priznanie dávky v nezamestnanosti je žiadateľ o dávku povinný doložiť pri podaní žiadosti o dávku v nezamestnanosti, a to rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti, pracovnú zmluvu, potvrdenie o zamestnaní (pri zamestnaní alebo samostatnej zárobkovej činnosti v štátoch EU). Zmeny týchto skutočností je povinný oznámiť najneskôr do ôsmich kalendárnych dní.“ Podľa bodu 17 tohto poučenia (citácia): „Príjemca dávky v nezamestnanosti je povinný vrátiť dávku v nezamestnanosti alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak nesplní povinnosť uloženú týmto zákonom alebo prijímal dávku v nezamestnanosti alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila alebo vedome inak spôsobil, že dávka v nezamestnanosti alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila.“ Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v ustanovení § 19 upravuje osobný rozsah poistenia v nezamestnanosti a konkrétne v odseku 3 písm. b/ tak, že poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% a fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek. Ustanovenie § 105 ods. 2 citovaného zákona upravuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. Podľa § 236 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení - príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila... . Je síce pravdivé tvrdenie žalobcu, že v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti a to dňa 15.02.2012 nevedel, či mu na základe žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 26.06.2013 tento dôchodok bude priznaný a od kedy, súčasne je však bez akýchkoľvek pochybností, že dôchodok žiadal priznať od 28.08.2011, a teda mal vedomosť o tom, že ak mu od uvedeného dátumu bude priznaný starobný dôchodok v zmysle citovaných ustanovení Zákona o sociálnom poistení a poskytnutého poučenia pri podávaní žiadosti o dávku v nezamestnanosti, bude musieť dávku v nezamestnanosti za uvedené obdobie vrátiť ako vyplatenú neprávom. Sociálna poisťovňa pobočka ani žalovaná netvrdia, že žalobca dávku v nezamestnanosti vylákal, alebo že inak vedome spôsobil, že dávka mu bola vyplatená neprávom v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti, ale tak, ako uvádza žalovaná, priznaním starobného dôchodku rozhodnutím zo dňa 04.10.2013 od 28.08.2011 sa rozhodné skutočnosti pre vyplácanie dávky v nezamestnanosti zmenili a žalobcovi po doručení tohto rozhodnutia muselo byť zrejmé, že mu nemôže za rovnaké obdobie byť vyplácaný starobný dôchodok a aj vyplatená dávka v nezamestnanosti, pretože citované ustanovenia Zákona o sociálnom poistení takéto duplicitné vyplácanie starobného dôchodku a dávky v nezamestnanosti neumožňuje. Táto skutočnosť nespochybniteľne bola žalobcovi pri podaní žiadosti o dávku v nezamestnanosti z poučenia známa, a teda mal vedomosť o tom, že túto dávku bude musieť vrátiť. Súd sa nestotožňuje ani s názorom žalobcu, že zúčtovanie dávky v nezamestnanosti so starobným dôchodkom je v rozpore so zákonom, pretože z ustanovenia § 112 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení jednoznačne vyplýva, že ak zanikol nárok na dávku alebo nárok na jej výplatu pre priznanie inej dávky, alebo ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, zúčtujú sa sumy inej dávky patriacej odo dňa jej priznania zo sumami doterajšej dávky vyplatenými za ten istý čas. Žalobca iba tvrdí, že postup sociálnej poisťovne ústredia bol v rozpore so zákonom, avšak neuviedol žiadne konkrétne ustanovenia príslušného právneho predpisu, v rozpore s ktorým sociálna poisťovňa ústredie postupovať mala. Naviac je treba poukázať na to, že ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. a to konkrétne § 19 ods. 2 písm. b/, § 105 ods. 2 a ustanovenie § 236 ods. 1 písm. b/ je treba vykladať vo vzájomných súvislostiach a komplexne. Súd súčasne považuje za potrebné poukázať na to, že Ústava Slovenskej republiky v čl. 2 ods. 2 upravuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a podľa čl. 13 ods. 1 písm. a/ povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Ak teda žalobca tvrdí, že za obdobie od 01.02.2012 do 31.07.2012 mu patrila dávka v nezamestnanosti a súčasne aj starobný dôchodok, aj keď priznaný spätne, takýto názor súd považuje za nesúladný s uvedenými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a citovanými článkami Ústavy Slovenskej republiky. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovanej v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovanej v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní úspech nemal a žalovaná aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.