Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Sd/46/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200728 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200728.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa Q.. R. K., bytom W., W. XX, zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom v Bratislave, Sibírska č. 4, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 25. novembra 2014 číslo: XXX XXX XXXX X takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 25. novembra 2013 číslo: XXX XXX XXXX 0.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 25.11.2013 odporkyňa zamietla podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len zákon č. 100/1988 Zb.) a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákona) žiadosť navrhovateľa zo dňa 17.10.2013 o priznanie starobného dôchodku od 17.10.2010. V odôvodnení uviedla, že žiadosťou zo dňa 17.10.2013 navrhovateľ žiadal o priznanie starobného dôchodku od 17.10.2010. Citovala § 259 ods. 1 zákona, § 21 ods. 1, § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. a poukázala na potvrdenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Bratislava č. SPOU-OSZ-31.387-25-2013-VZ zo dňa 23.8.2013 z ktorého vyplýva, že navrhovateľovi bol od 6.1.2002 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý sa od 1.7.2002 považuje s poukazom na § 125 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z. z.) za výsluhový dôchodok. Starobný dôchodok, ktorý je naďalej navrhovateľovi vyplácaný útvarom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. pre priznanie ktorého navrhovateľ ku dňu 1.8.2001 splnil všetky zákonné podmienky. Vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 citovaného zákona. Z týchto dôvodov žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zamietla.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania tohto rozhodnutia. Opravný prostriedok označil ako „Žiadosť o jednorazové odškodné“ a ani na pojednávaní konanom dňa 30.9.2014 nevedel konkretizovať, či jeho podanie je žiadosťou o jednorazový príspevok, či je opravným prostriedkom alebo žiadosťou o prepočet dôchodku. Právny zástupca navrhovateľa žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporkyne zo dňa 25.11.2013 a vrátil jej vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.
Poverená zástupkyňa odporkyne navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že opravnému prostriedku nie je možné vyhovieť, lebo rozhodnutie a postup odporkyne boli v súlade so zákonom.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou spísanou dňa 17.10.2013, odporkyni doručenou dňa 21.10.2013, navrhovateľ žiadal o priznanie starobného dôchodku od 17.10.2010. Na základe tejto žiadosti vydala odporkyňa preskúmavané rozhodnutie. Zo spisu ďalej vyplýva, že Personálnym rozkazom veliteľa Okresného veliteľstva PZ v Prešove č. 99 zo dňa 24.9.1996 bol navrhovateľ uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 109 ods. 1 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky dňom 31.10.1996 na základe žiadosti navrhovateľa. Žiadosťou doručenou dňa 13.11.1996 žiadal o priznanie príspevku za službu od 1.11.1996 podľa zákona č. 410/1991 Zb.. Rozhodnutím Č.p.: SC-31.387/5/96 zo dňa 21.11.1996 bol navrhovateľovi priznaný podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb., od 1.11.1996 príspevok za službu. Žiadosťou doručenou dňa 29.10.2011 navrhovateľ žiadal o priznanie starobného dôchodku. Rozhodnutím č.p.: SCP-31.387-9/6-2001 zo dňa 28.12.2001 bol navrhovateľovi od 6.1.2002 priznaný podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. starobný dôchodok.
Dňom 1.7.2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z. z.).
Podľa § 125 ods. 1 citovaného zákona starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva.
Pokiaľ zákonodarca vo vyššie citovanom ustanovení uviedol, že starobné dôchodky sa za určitých podmienok považujú za výsluhové dôchodky podľa zákona č. 328/2002 Z. z. je zrejmé, že tieto starobné dôchodky sú naďalej starobnými dôchodkami podľa zákona č. 100/1988 Zb. a za výsluhové dôchodky podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa iba považujú, najmä na účely ich valorizácie a výplaty z osobitného systému sociálneho poistenia policajtov a vojakov. Takýto záver vyplýva z rozdielnych podmienok vzniku nároku na výsluhový dôchodok a nároku na starobný dôchodok, ako aj z rozdielneho spôsobu výpočtu a výšky starobných dôchodkov priznaných podľa § 22 až 24 v spojení s § 132 a 133 zákona č. 100/1988 Zb. a spôsobu výpočtu a výšky výsluhového dôchodku priznaného podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 9So/129/2010).
Je nesporné, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa iba považuje. Výsluhový dôchodok podľa § 38 a nasledujúcich ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z. mu priznaný nebol a nárok na výsluhový dôchodok podľa tohto zákona mu teda nevznikol.
Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 citovaného zákona.
Pokiaľ podaním opravného prostriedku navrhovateľ sledoval ten cieľ aby bola zohľadnená ďalšia doba zamestnania, ktorá nebola započítaná pri priznaní starobného dôchodku, takúto jeho žiadosť je možné posúdiť len ako žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku, čo vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok 9So/129/2010 zo dňa 24.11.2011).
Starobný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný a je vyplácaný útvarom ministerstva vnútra. Keďže odporkyňa nerozhodovala o priznaní starobného dôchodku a tento dôchodok navrhovateľovi ani nevypláca, nie je daná jej právomoc rozhodnúť ani o zvýšení starobného dôchodku. V tejto veci je daná právomoc útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Z uvedených dôvodov ak odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok, rozhodla v súlade so zákonom, preto krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie ako zákonné potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.