Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Sd/50/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200765 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200765.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa G. T., bytom T. XXX/X, J., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. apríla 2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 24.04.2014 odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“), § 114 ods. 1, § 259 ods. 1, § 293k, § 293l ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona“) priznala navrhovateľovi od 07.11.2010 starobný dôchodok v sume 91,40 € mesačne. Tento dôchodok ďalej podľa § 82 zákona a opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z.z., č. 344/2011 Z.z., č. 329/2012 Z.z. a č. 329/2013 Z.z., ktorými sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky a pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, zvýšila postupne starobný dôchodok od 01.01.2011, 01.01.2012, 01.01.2013 a 01.01.2014 až na sumu 116,20 € mesačne. Rozhodnutie odôvodnila tým, že v súlade s § 114 ods. 1 zákona starobný dôchodok je možné priznať najviac 3 roky spätne od uplatnenia nároku, t.j. najskôr od 07.11.2010. Podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 31.10.2013 bol navrhovateľovi podľa § 119 a nasl. ustanovení zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov priznaný od 01.02.1998 výsluhový príspevok, ktorý sa podľa § 124 ods. 3 písm. d/ zákona č. 328/2002 Z.z. považuje za výsluhový dôchodok. Na nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1965 do 27.09.1967, doba vojenského cvičenia od 13.04.1971 do 10.05.1971 a doba služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 01.10.1972 do 31.01.1998 v I. kategórii funkcií. Citovala § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého ak nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., doba I. (II.) kategórie funkcií sa hodnotí ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1993 Zb. Ďalej uviedla, že nakoľko navrhovateľ získal 27 rokov služby v I. pracovnej kategórii, dôchodkový vek je 55 rokov veku. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek pred 01.01.2004, t.j. dňa 25.04.2001, o nároku na starobný dôchodok v súlade s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. rozhodla podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003, s odchýlkami ďalej ustanovenými v zákone č. 461/2003 Z.z. Do vzniku nároku na starobný dôchodok navrhovateľ získal 39 rokov doby zamestnania. Na účely určenia sumy starobného dôchodku je rozhodných 36 rokov; na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada. Priemerný mesačný zárobok podľa § 12 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období. Rozhodným obdobím podľa § 12 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období. Rozhodným obdobím je podľa § 12 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, sú to kalendárne roky 1988 až 2000. Päť zárobkovo najlepších kalendárnych rokov sa v súlade s § 12 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. zisťuje porovnaním hrubých zárobkov za jednotlivé celé kalendárne roky. Priemerný mesačný zárobok bol vypočítaný za roky 1997, 1996, 1995, 1994, 2003 a upravený podľa § 293k zákona v znení zákona č. 310/2006 Z.z. na 149,62 €. Priemerný mesačný zárobok sa určil tak, že z priemerného mesačného zárobku neobmedzeného podľa § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. v sume 478,17 € sa suma 82,99 € započítala v plnej výške, zo sumy nad 82,99 € do 199,17 € sa započítala jedna tretina a zo sumy nad 199,17 € sa započítala jedna desatina. Takto upravený priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhlil na najbližší eurocent nahor. Dôvodila, že osobné vymeriavacie základy pred rokom 2009 boli na účely určenia sumy dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. prepočítané podľa konverzného kurzu (1 EUR = 30,1260 SKK) na sumy v eurách v súlade s § 293ar ods. 4 zákona v znení zákona č. 659/2007 Z.z. a zaokrúhlené na najbližší eurocent nahor. Po tomto prepočítaní hrubý zárobok za rok 1997 je 6 875,96 €, za rok 1996 je 6 342,67 €, za rok 1995 je 5 981,65 €, za rok 1994 je 5 193,43 € a za rok 1993 je 4 295,96 €. Podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. je základná výmera navrhovateľovho starobného dôchodku 60 % priemerného mesačného zárobku. Základná výmera sa od 21. roku zamestnania zvyšuje za každý ďalší rok zamestnania v I. pracovnej kategórii o 2 % priemerného mesačného zárobku (za 16 rokov o 32 %). Suma jeho starobného dôchodku do vzniku nároku na dôchodok je 92 % priemerného mesačného zárobku, t.j. 137,65040 € mesačne. K uvedenej sume patrí úprava podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. o 196,46609 € mesačne na 334,11649 € mesačne a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.z. o 20,04698 € mesačne na 354,16347 € mesačne. Suma starobného dôchodku určená s prihliadnutím na dobu výkonu služby ku dňu vzniku nároku na jeho výplatu vypočítaná podľa zákona č. 100/1988 Zb. je 354,16347 € mesačne. Poukázala na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, podľa ktorého ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Dôvodila, že pretože je navrhovateľ poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, sumu starobného dôchodku určenú s prihliadnutím na dobu výkonu služby je preto potrebné krátiť o pomernú časť sumy starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku za celé roky. Suma starobného dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia sa vypočíta ako rozdiel sumy starobného dôchodku určenej s prihliadnutím na dobu výkonu služby a pomernej časti sumy dôchodku zodpovedajúcej iba obdobiu výkonu služby. Táto pomerná časť zodpovedá pomeru obdobia výkonu služby v celých rokoch získaných v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia k celkovému úhrnu dôb poistenia získaného v osobitnom aj všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Výpočet pomernej časti sumy starobného dôchodku určenej podľa zákona č. 100/1988 Zb. za obdobie výkonu služby je: 354,16347 € mesačne x 27 rokov výkonu služby = 265,62260250 € mesačne 39,3480 rokov úhrnom. Suma starobného dôchodku 88,60 po zaokrúhlení je rozdiel súm 354,16347 € a 265,62260250 €, t.j. 88,60 € mesačne. Suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 100/1988 Zb. ku dňu vzniku nároku na jeho výplatu je 88,60 € mesačne. Uviedla, že suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona zvyšuje odo dňa priznania o 3,05 % (o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 413/2009 Z.z.), čo je o 2,80 € mesačne na 91,40 € mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona zvyšuje od 01.01.2011 o 1,8 % (o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z.z.), čo je o 1,70 € mesačne na 93,10 € mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona zvyšuje od 01.01.2012 o 3,3 % (o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z.), čo je o 3,10 € mesačne na 96,20 € mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona zvyšuje od 01.01.2013 o 11,20 € mesačne (o pevnú sumu ustanovenú v § 1 písm. a/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z.) na 107,40 € mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293ce zákona zvyšuje od 01.01.2014 o 8,80 € mesačne (o pevnú sumu ustanovenú v § 1 písm. a/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z.) na 116,20 € mesačne. Obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu tohto rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že ho považuje za nezákonné, nepreskúmateľné, diskriminačné a v rozpore s medzinárodným Dohovorom č. 128. Za nezákonné považoval odôvodnenie rozhodnutia poukázaním na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ktoré uvádza odporkyňa a ktoré podľa navrhovateľa správne znie, že: ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku. Podľa názoru navrhovateľa z uvedeného vyplýva, že ak žiadateľ starobného dôchodku už poberá inú dávku za tú istú sociálnu udalosť, až vtedy sa starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. môže krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu. Druhá dávka musí byť taká dávka, na ktorú vznikne nárok tiež dosiahnutím dôchodkového veku. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov slovenskej republiky č. 6/2006 pod poradovým číslom 63 a dôvodil, že je potrebné poukázať na to, že výsluhový dôchodok je špeciálna dávka dôchodkového zabezpečenia príslušníkov Ozbrojených zborov, ktorá spomedzi všetkých dôb zamestnaní umožňuje zohľadniť len dobu výkonu služby. Na druhej strane starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok je všeobecná dávka dôchodkového zabezpečenia, na ktorú vznikla za podmienok uvedených v § 20 a nasl. ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. Pri rozhodovaní o nej sa zohľadňuje doba zamestnania, ktorou sa za istých okolností a po splnení zákonom stanovených podmienok môže aj doba, po ktorú bola vykonávaná služba príslušníka Ozbrojených zborov. Z uvedených dôvodov je potrebné zdôrazniť, že výsluhový dôchodok a starobný dôchodok nie sú dôchodky toho istého druhu. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sdo 15/2005 zo dňa 23.03.2006, z ktorého vyplýva, že vznik nároku na výsluhový dôchodok nie je odvodený od dovŕšenia veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, naopak je založený len na princípe výsluhy, t.j. trvania služobného pomeru počas určeného počtu rokov. Zo zákona č. 328/2002 Z.z. priamo nevyplýva, že výsluhový dôchodok je dávkou poskytovanou za prežitie určitého veku, t.j. za tú istú sociálnu udalosť, za ktorý je poskytovaný starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, čo jednoznačne preukazuje, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné. Namietal, že žiadne ustanovenie zákona č. 100/1988 Zb., ani zákoan č. 461/2003 Z.z. neoprávňuje odporkyňu na zníženie alebo krátenie výšky starobného dôchodku, na ktorý vznikol zákonný nárok. Zdôraznil, že nárok na starobný dôchodok mu vznikol podľa zákona č. 100/1988 Zb. vo výške 91 % z priemerného mesačného zárobku, teda vo výške 354,16347 € mesačne, čo nepopiera ani odporkyňa v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 3/2007 vedeného pod por.č. 40, z ktorého vyplýva, že pri vzniku nároku na starobný dôchodok má navrhovateľ právo na rovnaké zaobchádzanie ako tí poistenci, ktorým je starobným dôchodok poskytovaný len z jedného systému sociálneho zabezpečenia. Nemožno akceptovať výklad odporkyne, ktorým sa diskriminuje poistenec iného systému sociálneho zabezpečenia tým, že pre výpočet starobného dôchodku sa mu určitá doba zamestnania nehodnotí vôbec. Namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporkyne je nepreskúmateľné v časti, v ktorej odôvodňuje krátenie sumy dôchodku, ktoré nezdôvodňuje žiadnym zákonom alebo článkom Ústavy a z toho dôvodu je odôvodnenie v rozpore s ust. § 209 ods. 1 druhá veta zákona č. 461/2003 Z.z. K opravnému prostriedku navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa písomným podaním zo dňa 11.07.2014 a poverený zástupca odporkyne s poukázaním na toto písomné vyjadrenie, v ktorom sú uvedené totožné dôvody ako to vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, navrhol rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný. Z obsahu dávkového spisu vyplýva, že navrhovateľ podal žiadosť odporkyni o priznanie starobného dôchodku dňa 25.11.2013 a žiadal tento dôchodok priznať od 25.04.2001. Podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 31.10.2013 bol navrhovateľovi podľa § 119 a nasl. ustanovení zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky priznaný od 01.02.1998 výsluhový príspevok, ktorý sa podľa § 124 ods. 3 písm. d/ zákona č. 328/2002 Z.z. považuje za výsluhový dôchodok. Na nárok za výsluhový príspevok a jeho výšku mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1965 do 27.09.1967, doba vojenského cvičenia od 13.04.1971 do 10.05.1971 a doba služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 01.10.1972 do 31.01.1998 v I. kategórii funkcií. Navrhovateľ považoval za nezákonné rozhodnutie odporkyne vo vzťahu k aplikácii čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, na základe ktorého odporkyňa krátila navrhovateľovi sumu starobného dôchodku a poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (1Sdo 15/2005), z ktorých malo vyplynúť, že výsluhový dôchodok nie je tou istou sociálnou udalosťou ako starobný dôchodok, ktorý je poskytovaný zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. Rovnako namietal, že žiadne ustanovenie zákona č. 100/1988 Zb., ani zákona č. 461/2003 Z.z. neoprávňuje odporkyňu na krátenie výšky starobného dôchodku. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá bola Československou socialistickou republikou ratifikovaná 11.01.1990 a vyhlásená pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov. Touto medzinárodnou zmluvou je Slovenská republika podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky viazaná. Postup odporkyne, ktorým navrhovateľovi podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach krátila starobný dôchodok vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp.zn. 9So 138/2011. V odôvodnení tohto citovaného rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia osobitných skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi riadne zohľadnené pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo nepriaznivým zdravotným stavom, osobitné právne úpravy používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho zabezpečenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia (zákon č. 328/2002 Z.z.) neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca bez zohľadnenia kategórii funkcií a bez zohľadnenia dôb poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky započítavajú doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Absolútne vylúčenie hodnotenie doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom má za následok horšie zaobchádzanie s nimi ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a o ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške akoby celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch je taký postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme. Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že zastáva názor, že aj vtedy, ak by navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému napríklad vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyňa by mala postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti. S poukázaním na vyššie uvedený názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považuje tieto námietky navrhovateľa za neopodstatnené. Za opodstatnené považuje súd námietky navrhovateľa vo vzťahu k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pri odôvodnení spôsobu výpočtu krátenia dávky starobného dôchodku. Podľa § 209 ods. 1, 2 a 4 zákona, Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia je nesporné, že odporkyňa určila sumu starobného dôchodku navrhovateľa s prihliadnutím na dobu výkonu služby ku dňu vzniku nároku na jeho výplatu vypočítanú podľa zákona č. 100/1988 Zb. v sume 354,16347 € mesačne. Túto výšku navrhovateľ ani nenamieta. Následne prikročila v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ku kráteniu sumy starobného dôchodku s poukázaním na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach s odôvodnením, že sumu starobného dôchodku určenú s prihliadnutím na dobu výkonu služby je potrebné krátiť o pomernú časť sumy starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku za celé roky. Suma starobného dôchodku sa tak mala vypočítať ako rozdiel sumy starobného dôchodku určenej s prihliadnutím na dobu výkonu služby a pomernej časti sumy dôchodku zodpovedajúcej iba obdobiu výkonu služby. Túto pomernú časť sumy starobného dôchodku vypočítala tak, že násobila 354,16347 € x 27 rokov výkonu služby = 265,62260250 € mesačne a podľa vzorca mala byť táto suma podielom počtom rokov 39,3480 rokov získaných úhrnom za obdobie výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Takýto spôsob výpočtu krátenia starobného dôchodku je však nepreskúmateľný pre zmätočnosť a nezrozumiteľnosť. Suma 354,16347 x 27 rokov výkonu služby netvorí výsledok 265,62260250 € mesačne. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia preto nie je ani zrejmé akým spôsobom dospela odporkyňa k výpočtu sumy starobného dôchodku 265,62260250 € (krátenú sumu), ktorú odpočítala od celkovej sumy starobného dôchodku určenej s prihliadnutím na dobu výkonu služby ku dňu vzniku nároku na jeho výplatu, t.j. 354,16347 €, čím dosiahla sumu starobného dôchodku navrhovateľa určenú na jeho výplatu, t.j. 88,60 € mesačne. Odporkyňa teda pri odôvodňovaní krátenia starobného dôchodku navrhovateľa a priznania sumy tohto dôchodku na výplatu nepostupovala v súlade s ust. § 209 ods. 1 a 4 zákona. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie zrušil pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť tak, aby rozhodnutie spĺňalo základné kritériá uvedené v ust. § 209 zákona a výpočet starobného dôchodku logickým a gramatickým výkladom odôvodniť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si nežiadal a odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.