Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Sd/91/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201230 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014201230.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa Z. O. - D., nar. XX. M. XXXX, bytom E. č. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 28.augusta 2014 č. XXX XXX XXXX a v r a c i a vec odporkyni na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d/ v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p.. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím vydaným dňa 28.08.2014 pod č. XXX XXX XXXX odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 27.06.2011 podľa § 142 ods. 4 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z.. V odôvodnení odporkyňa poukázala na žiadosť navrhovateľa zo dňa 27.06.2014, ktorou žiadal priznať starobný dôchodok od 27.06.2011. Ďalej poukázala na tú skutočnosť, že v konaní o starobnom dôchodku navrhovateľ rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 05.03.1998 preukázal, že mu bol od 01.02.1998 priznaný podľa § 119 a §120 zákona SNR č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR v znení neskorších predpisov v súčinnosti s § 84 a § 85 Výnosu Ministerstva vnútra SR č. 86 zo dňa 16.12.1991, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona SNR č. 410/1991 Zb. v znení ďalších zmien a doplnení príspevok za službu. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR Bratislava zo dňa 16.06.2014 zn. SPOU-OSZ-32.495-16/2014- VZ na nárok na príspevok za službu a jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1965 do 27.09.1967 a doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 16.01.1970 do 31.01.1998 zaradená do I. kategórie funkcií. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. od 18.12.2001, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z.. Podľa § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávku sa ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.januárom 2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 01.januárom 2004. Podľa § 142 ods. 4 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka Policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Podľa § 261 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení má poistenec, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pred 01.januárom 2004 a nepoberal tento dôchodok, nárok na starobný dôchodok, ak po vzniku nároku na starobný dôchodok je nepretržite zamestnaný do 31.decembra 2003. Pretože túto podmienku navrhovateľ nespĺňa, lebo v období od 01.februára 1998, t.j. od vzniku nároku na starobný dôchodok nebol nepretržite zamestnaný do 31.decembra 2003, nevznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Pretože sociálna poisťovňa nie je príslušná na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa, jeho žiadosť bola zamietnutá. Rozhodnutie odporkyne napadol včas podaným návrhom na preskúmanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie o zamietnutí jeho žiadosti o starobný dôchodok vníma a pokladá ako polovičný a nekompletný právny akt zbavujúci sa zodpovednosti a jej prenášania na iný orgán, pričom celú právnu ťarchu prenecháva na občana žiadateľa, ktorý celý produktívny život riadne a včas odvádzal poistné odvody do sociálneho systému a teraz sa nemôže domôcť svojho práva štandardným spôsobom. Považuje to za nespravodlivé a diskriminačné, ak občan viac ako 40 rokov pracoval a odvádzal odvody do sociálnej poisťovne a dôchodok poberal len za odpracovaných 30 rokov. Ďalej uviedol, že odporkyňa vo svojom rozhodnutí uvádza, že podľa § 132 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení od 18.12.2001 mu vznikol nárok na starobný dôchodok, o ktorej skutočnosti je presvedčený aj on a zákon č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov a ani žiadny iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené a nárok na ne nezaniká uplynutím času. Zdôraznil, že kardinálny problém spočíva v tom, že dve vrcholné štátne inštitúcie sa nevedia dohodnúť, resp. nájsť jedno zákonné spoločné riešenie jeho prípadu, ale i viacerých takýchto prípadov. Sociálna poisťovňa skoro každý podobný prípad zamieta a odkazuje, aby žiadateľ podľa ustanovenia § 142 ods. 4 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka PZ požiadal odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR. Konštatoval, že práve tu vzniká zatiaľ vážna neprekonateľná kolízna situácia. Má osobnú vedomosť o totožných prípadoch, ako je jeho, kde bývalí kolegovia už skôr požiadali sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok, tá im žiadosť zamietla, tí sa odvolali, krajský súd odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie sociálnej poisťovne, v ktorom bolo stanovené expressis verbis, že o nárokoch o také dôchodkové dávky je povinný rozhodnúť odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR. Bývalý kolega navrhovateľa sa s takýmto rozhodnutí krajského súdu obrátil písomnou žiadosťou na odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR a táto inštitúcia prostredníctvom jeho štatutára zaslala siahodlhý list, v ktorom okrem iných záležitostí výkladového charakteru spochybňuje rozsudok krajského súdu a zdôrazňuje, že od 01.07.2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužívajú § 130 a § 145 zákona č. 100/1988 Zb., § 157 až § 160, §167 a § 174 vyhlášky č. 149/1988 Zb. Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí. Poukázal ďalej na to, že riaditeľ odboru JUDr. U. od dotyčnej osoby žiada zaslať právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu SR, kde na základe až toho bude o jeho podanej žiadosti rozhodovať. Ministerstvo vnútra SR neakceptuje v takýchto prípadoch ani rozsudok krajského súdu a domáha sa právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Preto na základe týchto uvedených skutočností podáva návrh na rozhodnutie súdom, lebo iným spôsobom svojho nepremlčateľného nároku na starobný dôchodok sa nevie domôcť. Odporkyňa sa k veci vyjadrila písomným podaním zo dňa 23.10.2014 a navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. od 18.12.2001, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z.. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplaty z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.januárom 2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 01.januárom 2004. Podľa § 142 ods. 4 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka Policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V uvedenej veci odporkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 9So/103/2011 zo dňa 26.septembra 2012. V predmetnom rozsudku Najvyšší súd SR vyslovil názor, že podľa § 114 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. orgánmi sociálneho zabezpečenia sú Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí a ďalšie štátne orgány určené zákonmi národných rád. Ak ide o sociálne zabezpečenie vojakov v povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zboru nápravnej výchovy, sú orgánmi sociálneho zabezpečenia ministerstvá národnej obrany a vnútra, ministerstva vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík a orgány uvedené v § 142. O sociálnom zabezpečení príslušníkov Policajného zboru a Železničnej polície rozhodujú príslušné orgány Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Kompetencia príslušných orgánov Ministerstva vnútra SR rozhodnúť o sociálnom zabezpečení policajtov, a teda aj o nároku na starobný dôchodok, nie je v danom prípade ustanovením § 143a bod 1 zákona č. 328/2002 Z.z. dotknutá, keďže navrhovateľ nebol od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31.decembru 2003, ako to predpokladá ustanovenie § 261 ods. 1 zákona. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 zb. v spojení s § 259 ods. 1 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. je daná právomoc príslušného orgánu Ministerstva vnútra SR. Odporkyňa poukázala aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/134/2010 zo dňa 24.11.2011, sp. zn: 9So/129/2010 zo dňa 24.11.2011, sp. zn.: 7So/24/2011 zo dňa 29.02.2012 a sp. zn.: 9So/43/2011 zo dňa 29.03.2012. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predloženého administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný, pretože rozhodnutie odporkyne je nedostatočne odôvodnené. Z dávkového spisu vyplývajú skutočnosti tak, ako sú prezentované odporkyňou, teda že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 27.06.2014 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 27.06.2011 a v žiadosti súčasne uviedol vo vzťahu k dobe zamestnania (poistenia), že v dobe od 19.07.1964 do 30.06.1963 bol zamestnaný Štátne lesy Košice, Lesný závod Giraltovce, od 01.07.1965 do 30.09.1965 nepracoval, od 01.10.1965 do 27.09.1967 vykonával základnú vojenskú službu, v dobe od 28.09.1967 do 30.09.1967 nepracoval, v dobe 01.10.1967 do 11.01.1969 Státní lesy Plzeň, Lesní závod Nýrsko, Česká republika, v dobe od 12.01.1969 do 23.04.1969 nepracoval, v dobe od 24.04.1969 do 13.10.1969 Západočeské pekárny cukrárny n.p. Klatovy, Česká republika, v dobe od 14.10.1969 do 15.01.1970 nepracoval, v dobe od 16.01.1970 do 31.01.1998 vykonával služobný pomer príslušníka Policajného zboru, v dobe od 01.08.1989 do 31.03.1990 prevádzkareň MNV Sačurov, od 01.01.1993 do 30.04.1993 samostatne zárobkovo činná osoba popri zamestnaní, od 01.01.1995 do 14.04.1995 samostatne zárobkovo činná osoba popri zamestnaní, nevznikla povinnosť platiť poistné, od 01.02.1998 do 30.12.2003 nezamestnaný - evidovaný a od 31.12.2003 nezamestnaný - neevidovaný. Z výroku rozhodnutia je zrejmé, že odporkyňa nerozhodovala vo veci samej, teda o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok, ale z procesných dôvodov argumentujúc ustanoveniami § 142 ods. 4 písm. b/ Zákona o sociálnom zabezpečení v spojení s § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Zákon č. 100/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení v ustanovení § 142 ods. 2 upravuje, že sociálne zabezpečenie príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti riadi a kontroluje Federálne ministerstvo vnútra v súčinnosti s ministerstvami vnútra a životného prostredia republík, vykonávajú ho prostredníctvom svojich orgánov Federálne ministerstvo vnútra a ministerstva vnútra a životného prostredia republík vo svojej pôsobnosti. Podľa ods. 4 písm. b/ tohto ustanovenia - o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra orgán príslušného ministerstva. Je síce pravdou, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v ustanovení § 259 ods. 1 upravuje, že v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Súčasne tak, ako to namieta navrhovateľ, zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanovení § 2 ods. 1 upravuje, že pod pojmom ministerstvo sa na účely tohto zákona rozumie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo Policajný zbor alebo Hasičský a záchranný zbor alebo Horská záchranná služba, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky alebo Zbor väzenskej a justičnej stráže, Slovenská informačná služba, Národný bezpečnostný úrad, Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak. Dôvodná je aj námietka, že zákon č. 328/2002 Z.z. v § 121 upravuje, že o dávkach sociálneho zabezpečenia, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou tohto zákona a o ktorých sa do tohto dňa právoplatne nerozhodlo, sa rozhodne podľa doterajších predpisov. Podľa názoru súdu ide však o aplikáciu hmotnoprávnych ustanovení, nie však ustanovení procesných, pretože ustanovenie § 143a uvedeného zákona vylučuje v konaní podľa zákona č. 328/2002 Z.z. aplikáciu ustanovení § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb., ale aj § 157 a § 160 až § 174 vyhlášky Federálneho ministerstva práve a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva Zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Podľa názoru súdu povinnosťou odporkyne v konaní o starobný dôchodok bolo podrobne a presvedčivo odôvodniť právny názor odporkyne, že nie je príslušná rozhodovať o uplatnenom nároku na starobný dôchodok. Odôvodnenie rozhodnutia však zaoberá sa otázkami hmotnoprávnymi, nerieši otázku právneho nástupníctva federálnych ministerstiev atď.. Za nedostatočnú považuje argumentáciu odporkyne vo vyjadrení k návrhu na preskúmanie, pretože súd nepreskúmava vyjadrenie Sociálnej poisťovne, ústredia v Bratislave ale opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie, preto odporkyňa bola povinná v konaní aplikovať dôsledne ustanovenie § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Po preskúmaní rozhodnutia odporkyne súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto podľa § 250j ods. 2 písm. d/ v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vracia vec odporkyni na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je odporkyňa povinná o žiadosti navrhovateľa opätovne rozhodnúť a v prípade, ak nemieni rozhodnúť meritórnym rozhodnutím, ale zamietnuť žiadosť z procesných dôvodov, je povinná svoj právny názor na svoju vecnú nepríslušnosť a príslušnosť príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyčerpávajúco odôvodniť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ, ktorý mal v konaní úspech, si náhradu trov konania neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).