Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1CoP/18/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113236246 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113236246.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci starostlivosti súdu o mal. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z rodičov Mgr. M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., Ul. T. č. XX a R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27P 439/2013 - 95 z 06.05.2014 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti. Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti. Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil výživné zo strany otca pre mal. Y. Y. zo sumy 800,- Sk na sumu 50 Eur mesačne k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 01.04.2012 do 30.04.2014 vo výške 586 Eur povolil otcovi splácať v splátkach po 10 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok až do úplného vyrovnania. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že od poslednej úpravy výživného vykonanej v roku 2000 stúpli náklady na výživu maloletého dieťaťa a zároveň došlo k zmene pomerov u matky maloletého, keďže pri poslednej úprave výživného bývala matka s maloletým spoločne s jej rodičmi, pričom od apríla 2012 žije v mal. Y. sama v byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve a ktorý musela zakúpiť kvôli rodinným problémom prostredníctvom hypotekárneho úveru. Matke maloletého sa zvýšil príjem zo sumy 199,16 Eur mesačne na sumu 480 až 490 Eur mesačne, pričom zároveň poberá daňový bonus a prídavky na dieťa. Rovnako k zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý pri poslednej úprave výživného neuvádzal žiadnu vyživovaciu povinnosť okrem mal. Y.. V priebehu konania založil do spisu rodné listy dvoch detí, a to C. R. a mal. R. R., pričom uzatvoril manželstvo s manželkou F. R., s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Otec maloletého je invalidný dôchodca, nie je schopný v súčasnej dobe pracovať, pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem vzrástol zo sumy 336,62 Eur mesačne na sumu 471,10 Eur mesačne, čo je výška jeho invalidného dôchodku. Súd zohľadnil u matky maloletého zvýšenie jej čistého príjmu, keďže od poslednej úpravy výživného uplynula dlhá doba, ako aj odôvodnené výdavky najmä v súvislosti s kúpou bytu prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorým zabezpečila vlastné bývanie pre seba, ale aj pre mal. Y.. Súd akceptoval aj dôvod matky, že bolo potrebné sa osamostatniť z rodinných dôvodov. U otca súd zohľadnil skutočnosť, že v spoločnej domácnosti žije so svojou manželkou, ktorá je tiež zamestnaná, teda do rodiny je spoločný príjem 988,77 Eur, ale tiež zohľadnil výdavky pre plnoletého syna, ktorý študuje na vysokej škole, ako aj maloletého syna, ktorý je mladší ako maloletý Y. o 3 roky. Na základe takto zistených skutočností považoval súd zvýšenie výživného zo strany otca pre mal. Y. na sumu 50 Eur mesačne za primeranú a takú, ktorú je schopný otec v súčasnosti platiť aj s prihliadnutím na jeho ďalšie vyživovacie povinnosti. Výživné v zmysle návrhu matky maloletého bolo možné zvýšiť od 01.04.2012 do budúcnosti, nakoľko už v tom čase došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného, keďže matka maloletého dlhodobo nežiadala zvýšiť výživné aj napriek tomu, že to odôvodňovali potreby maloletého Y.. Takto vznikol celkový dlh na výživnom v sume 586 Eur, ktorý v zmysle § 163 O.s.p. povolil súd prvého stupňa otcovi maloletého splácať v primeraných splátkach. Keďže matka maloletého žiadala zvýšiť výživné na sumu 150 Eur mesačne, uvedené výživné považoval súd neprimerane vysoké vzhľadom na invalidný dôchodok otca maloletého, a preto v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého. Poukázal na to, že súd nesprávne posúdil životnú úroveň oboch rodičov a to najmä oprávnené a nevyhnutné výdavky matky a otca maloletého. Miera uspokojovania potrieb dieťaťa, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre jeho telesný a duševný rozvoj, je limitovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi jeho rodičov. Je potrebné poukázať na to, že súd je povinný skúmať, či všetky matkou uvádzané výdavky sú nevyhnutné a primerané pre dieťa. Súd prvého stupňa sa nezaoberal pravdivosťou tvrdení matky maloletého, ktorá nadhodnocuje výdavky, ktoré vynakladá na maloletého. V tejto súvislosti je potrebné poukázať najmä na tvrdenie, že ročný poplatok spolu s učebnými pomôckami na jazykovej škole predstavuje sumu 178 Eur. Samotná jazyková škola totiž uvádza, že školské spolu so zápisným na celý rok je 103 Eur. Z internetovej stránky tejto školy je možné ďalej zistiť, že učebnice sa nemusia kupovať každý školský rok, ale používajú sa aj počas dvoch školských rokov. Súd sa nezaoberal tým, že otec maloletého má povinnosť výživného okrem mal. Y. aj na ďalšie dve deti. Jedno dieťa je maloleté a jedno plnoleté, ktoré však pokračuje v príprave na budúce povolanie a nie je schopné sa samo živiť. Plnoletý C. študuje na vysokej škole v T., pričom ide o štúdium časovo náročné a nie je možné, aby si syn zabezpečil trvalú brigádu, na základe ktorej by si mohol privyrobiť a prispieť tak na svoje výdavky, aj keď čiastočne financuje školu z finančných úspor od starých rodičov. Napriek tomu je potrebné mu prispievať približne 300 Eur mesačne. Mal. R. je v súčasnosti študentom 1. ročníka 8. ročného gymnázia a za ostatný rok taktiež stúpli výdaje spojené s jeho štúdiom. Vo voľnom čase navštevuje hudobný krúžok, na ktorý mu otec prispieva sumou 10 Eur mesačne. Možnosti a schopnosti otca na akékoľvek zvýšenie jeho príjmu sú s poukazom na jeho zdravotný stav takmer nulové. Otec maloletého žije s manželkou a maloletým synom v dome, ktorý bol postavený v roku 1950 a ostatných 25 rokov v dome neprebiehala žiadna väčšia oprava. Je však potrebné dokončiť rekonštrukciu, na ktorú si otec maloletého zobral úver a tento spláca v sume 100 Eur mesačne. Naproti tomu životná úroveň matky maloletého je v zásade vyššia ako životná úroveň otca. Matka maloletého má vyšší príjem, má iba jednu vyživovaciu povinnosť a v roku 2012 prostredníctvom hypotekárneho úveru si zabezpečila kúpu nehnuteľnosti - bytu. Otec maloletého sa však nemôže podieľať na financovaní výdavkov, ktoré súvisia so zvýšením životnej úrovne matky, ak jeho životná úroveň je v zásade nižšia. Do úvahy prichádza zvýšenie výživného len na sumu 35 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku o zvýšení výživného. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Opatrovník maloletého navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na to, že výdavky na mal. Y. nie sú nadsadzované. Vo svojich vyjadreniach udávala výdavky na ošatenie a hygienické potreby, čo predstavuje sumu 60 Eur mesačne. V súvislosti s platením jazykovej škody pomáhala matke maloletého jej sestra a poplatky boli riadne dokladované. Matka maloletého má taktiež zdravotné problémy, nakoľko sa lieči na poruchy srdcového rytmu, poruchy štítnej žľazy a taktiež na astmu, s čím sú taktiež spojené výdavky na lieky. Na základe toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie otca maloletého nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že ostatná úprava výživného pre mal. Y. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 21 Nc 143/9- 20 z 11.10.2000. Je preto správny záver súdu prvého stupňa, že od ostatnej úpravy výživného skutočne uplynula dlhá doba, počas ktorej došlo k závažným zmenám pomerov predovšetkým na strane mal. Y., ako aj na strane jeho rodičov, ktoré súd prvého stupňa dôsledne analyzuje v odôvodnení svojho rozhodnutia. Predovšetkým je potrebné konštatovať, že výdavky týkajúce sa mal. Y. podstatne vzrástli a je nepochybné, že existujú výdavky týkajúce sa nielen zabezpečenia stravovania a ošatenia maloletého, teda uspokojovania jeho základných potrieb, ale rastú aj výdavky týkajúce sa uspokojovania rozumných kultúrnych potrieb a potrieb týkajúcich sa vzdelávania, ktoré matka riadne dokladovala a v tomto smere nemá odvolací súd pochybnosti. Je pravda, že priemerný mesačný príjem matky maloletého vzrástol, nakoľko v roku 2012 dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 508,06 Eur, v roku 2013 vo výške 559,69 Eur a v prvých dvoch mesiacoch roka 2014 vo výške 524,44 Eur, avšak je potrebné vziať do úvahy okolnosť, že matka maloletého si plní svoju vyživovaciu povinnosť predovšetkým osobnou starostlivosťou a správne prihliadol súd prvého stupňa aj k okolnosti, že matka spláca hypotekárny úver týkajúci sa zabezpečenia bytu, pričom išlo o výdavok nutný, ktorým sa pochopiteľne uspokojuje aj bytová potreba maloletého Y.. Súd prvého stupňa správne prihliadol aj k zvýšeniu príjmu otca maloletého, ktorý v súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 471,10 Eur a napriek okolnosti, že má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom deťom, a to C. R. a R. R., je nepochybne v silách otca maloletého platiť sumu 50 Eur mesačne v prospech maloletého Y.. Ani táto suma nemôže pokryť všetky odôvodnené potreby mal. Y., avšak so zreteľom na rodinnú, príjmovú a sociálnu situáciu otca maloletého, zvýšenie výživného na vyššiu sumu by nebolo adekvátne. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že je skutočne v silách otca maloletého, aby platil výživné vo výške 50 Eur mesačne, a to napriek existencii ďalších dvoch vyživovacích povinností a napriek potrebe vykonávať aj údržbu alebo rekonštrukciu rodinného domu. V tejto súvislosti je totiž potrebné konštatovať, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, pričom matka maloletého zabezpečením adekvátneho bývania si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj takouto formou, pretože poskytovanie bývania je súčasťou plnenia si vyživovacej povinnosti. Na základe uvedeného súd prvého stupňa správne rozhodol o zvýšení výživného, vrátane obdobia, odkedy je potrebné k tomuto kroku pristúpiť, nakoľko výživné skutočne nebolo upravené už dlhú dobu, teda od mesiaca október 2000. Preto zvýšenie výživného v súlade s návrhom matky od 01.04.2012 pre mal. Y. je plne dôvodné. Súd prvého stupňa správne ustálil aj dlžné výživné, ktoré za obdobie od 01.04.2012 do 30.04.2014 dosiahlo sumu 586 Eur mesačne a výška splátok tohto dlžného výživného je v súlade s možnosťami otca. So zreteľom na to, že správne je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v ostatnom poukazuje odvolací súd na správne a výstižné dôvody nachádzajúce sa v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré si osvojuje. Rozsudok súdu prvého stupňa nebol potvrdený len vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, ktorý odvolací súd ako nadbytočný zrušil v zmysle § 221 ods. 1 O.s.p., nakoľko pokiaľ súd prvého stupňa rozhoduje o výživnom pre maloleté dieťa a neodchyľuje sa od návrhu pokiaľ ide o obdobie, za ktoré zvyšuje výživné, nie je potrebné zamietať návrh v prevyšujúcej časti, ak sa súd prvého stupňa odchyľuje len od výšky výživného, ktoré navrhovateľ (v danom prípade matka maloletého) v návrhu požadoval. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má takýto charakter, a preto odvolací súd vyslovil, že sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva žiadnemu z účastníkov. Poučenie: Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.