KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Prešov29. 1. 2014plný text

Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/200/2013 z 29. 1. 2014

CitáciaUznesenie Krajského súdu Prešov z 29. januára 2014, sp. zn. 19Co/200/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8213201610.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/200/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213201610
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8213201610.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia, s. r. o. so sídlom Mliekarenská
10, Bratislava, IČO: 35925922, zastúpeného ADVOKÁTSKOU KNCELÁRIOU GUNIŠ & PARTNERS
s. r. o., Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 36862657, proti žalovanému: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. X, XXX XX U., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianskeho združenia
slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154, zastúpeného JUDr.
Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, Chorvácky Grob o zaplatenie 565,13
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. konania 4C/112/2013-50
zo dňa 28.08.2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom
a vedľajším účastníkom.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie. Žalovanému a žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal. Vrátil žalobcovi súdny poplatok za návrh vo výške 26,87 eur. Žalobcovi uložil
povinnosť uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 91,8 eur
pozostávajúcich výlučne z trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V odôvodnení uviedol, že po vstupe vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktorý vzniesol
námietku premlčania, bol návrh pred začatím pojednávania v celom rozsahu vzatý späť. S poukazom
na ustanovenie § 96 O. s. p. bolo preto konanie zastavené.

O trovách konania žalobcu a žalovaného súdu prvého stupňa rozhodol v zmysle ustanovenia § 146 ods.
2 O. s. p. s tým, že zastavenie konania zavinil žalobca. Žalovanému však žiadnemu trovy nevznikli.

Vedľajšiemu účastníkovi súd prvého stupňa priznal náhradu trov konania celkom vo výške 91,8 eur, a
to odmenu za dva úkony právnej pomoci advokáta vedľajšieho účastníka, a to (príprava a prevzatie
zastúpenia v roku 2012 a podanie vyjadrenia zo dňa 24.07.2013, podľa § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
vo výške 76,36 eur (2x 38,18 eur). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci bola
počítaná podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky z hodnoty veci 565,13 eur a bola určená na sumu 38,18
eur. Vedľajšiemu účastníkovi bola priznaná aj náhrada za každý úkon právnej služby podľa § 16 ods. 3
citovanej vyhlášky vo výške 15,44 eur (1x7,63 eur za rok 2012 a 1x7,81 eur za rok 2013).

Z dôvodu, že k zastaveniu konania došlo zavinením žalobcu a to späťvzatím žaloby, analogicky podľa
ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. vznikol vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nárok
na náhradu trov konania. Právo na náhradu trov konania sa uplatňuje a priznáva podľa O. s. p., teda



nejde o inštitút hmotného práva. Nie je preto možné pri rozhodovaní o nich použiť ustanovenie § 1 a § 3
Občianskeho zákonníka. Vedľajší účastník rovnako ako účastník má právo dať sa zastúpiť advokátom.
Čo sa týka námietky neúčelnosti trov vedľajšieho účastníka na strane žalovaného súd prvého stupňa
poukázal na to, že práve vstup vedľajšieho účastníka do konania a vznesená námietka premlčania
boli dôvodom späťvzatia žaloby. Námietka premlčania bola dôvodná, keďže sa jedná o spotrebiteľský
vzťah a premlčanie sa posudzuje podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka. Združenie na ochranu
spotrebiteľa predstavuje právny inštitút ochrany spotrebiteľa nie len podľa O. s. p. ale aj podľa osobitného
zákona č. 250/2007 Z. z. Občianske združenie nedosahuje zisk svojou činnosťou, a predmetom jeho
činnosti na ochranu spotrebiteľa je celá škála rôznych činností napr. reklamácia tovaru, odstúpenie
od zmlúv, poskytnutie odborného stanoviska k oprave alebo úprave veci, posúdenie veci, posúdenie
či sa jedná o agresívnu alebo nekalú obchodnú praktiku, posúdenie kódexu spávania sa dodávateľa,
jeho marketingové stratégie a možného klamania spotrebiteľa, posúdenie či sa nejedná o monopolné
správanie sa dodávateľa a pod., dbá na to, či boli dodržané práva spotrebiteľa a povinnosti dodávateľa
v zmysle § 3 a § 4 zákona č. 250/2007 Z. z. Jeho prioritnou činnosťou nie je zastupovanie spotrebiteľa
pred súdom lebo ide iba o jednu zo širokej škály jeho aktivít. Navyše zastupovanie predstavuje znalosť
nie len platnej právnej úpravy SR, ale aj znalosť nariadení a smerníc EÚ. Ak si preto pri takejto činnosti
Združenie na ochranu spotrebiteľa zvolí v súdnom konaní advokáta, je to absolútne legitímne, legálne a
vhodné. Preto súd prvého stupňa námietku žalobcu smerujúcu k spochybneniu účelnosti trov advokáta
vedľajšieho účastníka posúdil ako právne irelevantnú.

Proti uvedenému uzneseniu a to čo do výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol napadnutý výrok zmeniť,
tak že náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi sa neprizná.

Odvolanie odôvodnil tým, že priznanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi v konaní je v rozpore s procesnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov
konania. Zákon pripúšťa aj niektoré výnimky pri náhrade trov konania v sporovom konaní, kedy sa
primárne aplikuje zásada úspechu. Z hľadiska výsledku konania, vedľajší účastník nemá vo vzťahu k
úspechu či neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah. A teda z rozhodnutia o veci samej mu neplynie
žiadne právo či nárok a ani nie je a nebol spoločne so žalovaným povinným na plnenie. Ustanovenie
§ 93 ods. 4 O. s. p. prvá veta neznamená vytvorenie „ďalšieho plnohodnotného“ účastníka v konaní,
ale predstavuje len právny rámec postavenia vedľajšieho účastníka z hľadiska dôvodu, pre ktorý
tento do konania vstupuje. To je účel priznania procesných práv vedľajšiemu účastníkovi. Nie je preto
možné aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo vzťahu k
vedľajšiemu účastníkovi, lebo ten vo veci samej úspech alebo neúspech v tomto konaní nemal. Úspech
vedľajšieho účastníka nie je automatický daný úspechom toho účastníka, popri ktorom vedľajší účastník
má v konaní vystupovať.

Odvolateľ argumentoval aj tým, že náhrada trov konania priznaná vedľajšiemu účastníkovi je v tomto
prípade v rozpore s dobrými mravmi. Ide o zneužitie ustanovenia § 93 ods. 2 až 4 O. s. p. motivované
snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. V prípade právnickej osoby,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov sa javí ako dôvodné predpokladať, že na
realizáciu tejto činnosti bude dostatočne odborne a personálne vybavená ( v opačnom prípade je sporné
ako svoju činnosť v záujme ochrany práv spotrebiteľov reálne vykonáva) a nebude sa dávať právne
zastupovať advokátom. Právna pomoc by mala byť poskytnutá priamo občianskym združením. Namietal
preto, že náklady na zastúpenie občianskeho združenia advokátom nepredstavujú účelne vynaložené
trovy a pre priznanie nároku na ich náhradu nie je žiadny právny dôvod. Navyše priznanie nároku na
náhradu trov právneho zastúpenia občianskeho združenia je v rozpore aj z § 1 O. s. p. a § 3 ods. 1 OZ.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vedľajší účastník nevyjadril.

Krajský súd v Prešove „ďalej len odvolací súd“ príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona číslo 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s.
p.), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal uznesenie v jeho napadnutej
časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich s ustanovenia § 212 O. s.



p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1,2, O. s. p. zistil, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ktorým odôvodnil napadnutý
výrok, t. j. výrok o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.

Je nepochybné, že v konaní žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania, na trovy konania
bolo preto správne aplikovať ustanovenie § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. Keďže na strane žalovaného
vystupoval ako vedľajší účastník Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom
Petrovská 10, Skalica, zastúpené JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom na Nám. Josipa
Andriča 1, Chorvácky Grob, bolo správne o trovách konania aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi
rozhodnúť podľa citovaného zákonného ustanovenia t. j. § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. Aj keď si
trovy konania neuplatnil žalovaný, trovy konania si uplatnil vedľajší účastník stojaci na jeho strane,
teda podporujúci účastníka, ktorému prináleží náhrada trov konania v spore. Z ustanovenia § 93 ods.
2,3,4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov vyplýva,
že ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnicka
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z
vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd
rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinností ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného vyplýva, že vedľajší účastník Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom v Skalici vystupoval v konaní na podporu žalovaného, ktorý
má nárok na náhradu trov konania z dôvodu žalobcom zavineného zastavenia konania pre späťvzatie
žaloby. Nie je preto možné odoprieť ani vedľajšiemu účastníkovi právo jednak dať sa zastúpiť advokátom,
a z toho plynúcu aj povinnosť vo vzťahu k strane sporu, ktorá zavinila zastavenie konania, nahradiť aj
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.

Je nepochybné, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinností ako účastník, čo je zrejmé z
ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 24 a nasledujúcich umožňuje
každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť
i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne
spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom alebo, aby len
z toho dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním.
Náklady s tým spojené je potrebné akceptovať. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje na možnosť
vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť v konaní advokátom.

Odvolací súd ešte k odvolacím dôvodom uvádza, že nie je možné súhlasiť so žalobcom, že právny
zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nemá právo na náhradu trov konania, že ide
o neúčelne vynaložené trovy konania a že úspech vedľajšieho účastníka nie je daný úspechom toho
účastníka, popri ktorom vedľajší účastník v konaní vystupuje. S uvedeným nie je možné súhlasiť
najmä za situácie, keď zo spisu nepochybne vyplýva, že práve vedľajší účastník vzniesol námietku
premlčania, čo viedlo k späťvzatiu žaloby žalobcom a následnému zastaveniu konania. Z toho plynie
jednoznačný záver o tom, že práve žalobca zavinil zastavenie konania, preto je povinný nahradiť
ostatným účastníkom konania náhradu trov vzniknutých im v konaní. Zo spisu tiež vyplýva také konanie
vedľajšieho účastníka, ktoré malo za následok späťvzatie žaloby a zastavenie konania, čím je účelnosť
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka jednoznačne preukázaná.

Nie je možné súhlasiť ani s tvrdením odvolateľa, že uplatnenie si náhrady trov konania vedľajším
účastníkom vo výške trov právneho zastúpenia je v rozpore s dobrými mravmi alebo zneužitím
ustanovenia § 93 ods. 2-4 O. s. p. motivované snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia
náhrady trov konania. Práve žalobca je pánom sporu, preto ak podáva žalobu, sám sa vystavuje riziku,
že ak nebude v konaní úspešný, resp. zaviní zastavenie konania bez toho, aby bolo preukázané, že
žaloba bola dôvodná a práve pre správanie žalovaného došlo k späťvzatiu žaloby, je povinný trovy
konania vzniknuté v konaní nahradiť. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania v predmetnom prípade
nie je možné hovoriť o žiadnom rozpore s dobrými mravmi, prípadne o zneužití ustanovenia § 93



ods. 2-4 O. s. p. Je možné jednoznačne skonštatovať, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka v predmetnom konaní boli vynaložené účelne, lebo vedľajší účastník poskytol náležitú
ochranu spotrebiteľovi v tomto konaní. Rovnako ako účastník konania, aj vedľajší účastník konania
mal oprávnenie sa v konaní dať zastúpiť advokátom. Vznesenou námietkou premlčania uplatneného
nároku je potrebné vidieť jeho prínos na ukončení konania jeho následným zastavením. Navyše zo spisu
nevyplýva, aby žalovaný vyslovil svoj nesúhlas s jeho podporou v konaní vedľajším účastníkom.

Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov uznesenie v jeho napadnutej časti t. j. vo výroku o
trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom, ako vo výroku vecne správny
postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

S poukazom na ustanovenie § 206 ods. 2 O. s. p. keďže odvolaním neboli napadnuté ďalšie výroky
uznesenia súdu prvého stupňa, tieto v zmysle citovaného ustanovenia nadobudli právoplatnosť.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1
O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní žiaden z účastníkov nepodal návrh na
rozhodnutie o trovách konania, preto o týchto trovách ani nebolo rozhodované.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 8213201610

  1. 28. 8. 2013Uznesenie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4C/112/2013 z 28. 8. 2013potvrdené
  2. 29. 1. 2014Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/200/2013 z 29. 1. 2014 (toto rozhodnutie)