Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9CoE/89/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313202201 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8313202201.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Tatra banka, a.s., so sídlom Bratislava 811 06, Hodžovo námestie 3, IČO: 00 686 930, právne zastúpeného spoločnosťou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Bratislava 811 03, Partizánska 2, IČO: 36 715 662, proti povinnému: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX B. M. K., štátny občan SR, o vymoženie 1.723,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 15Er/133/2013-20 zo dňa 25.2.2013, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2011-8498 vydaný dňa 20.8.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.9.2012 a vykonateľnosť dňa 15.9.2012. Prvostupňový súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu- zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby zo dňa 31.1.2008, a to oprávneného ako dodávateľa a povinného ako spotrebiteľa posúdil túto úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je v pozícii spotrebiteľa. Zistil, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, obsiahnutá v čl. VIII, bod 9. zmluvy o úvere je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa jeho názoru je však jej dojednanie v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je nekalou v zmysle čl. 3 ods. 3 a jeho prílohy 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V porovnaní s dodávateľom sa spotrebiteľ nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu , ale aj úroveň informovanosti. Táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Dodal, že rozhodcovská doložka je neplatná aj v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka s ohľadom na ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Podľa rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. VIII bod 9. predmetnej zmluvy, všetky spory, ktoré medzi účastníkmi zmluvy alebo v súvislosti s ňou vzniknú, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave. Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam , a teda aj rozhodcovskému konaniu. Uzavrel, že vzhľadom na to, že už priamo v zmluve je miesto rozhodcovského konania presne určené, a to v Bratislave, takto určené miesto ani zďaleka nespĺňa požiadavky predvídateľnosti a dostupnosti rozhodcovského súdu. Svoj názor oprel o judikatúru Súdneho dvora EÚ - rozsudok Oceáno Grupo Editorial spojené prípady C-240/98 až C-244/98.. Z uvedených dôvodov žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a súdneho exekútora vykonaním exekúcie poveriť. V dôvodoch odvolania dal do pozornosti odvolacieho súdu dôvodovú správu Národnej rady Slovenskej republiky k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej, ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok rušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. V zmysle tejto dôvodovej správy predmetná rozhodcovská doložka nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. Poukázal na ustanovenie § 93b ods. 1 zákona č. 483/1991 Zb. o bankách, v zmysle ktorého oprávnený ako bankový subjekt ponúkol neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) a povinný s touto rozhodcovskou doložkou súhlasil. V prípade, ak by povinný s rozhodcovskou doložkou nesúhlasil, mohol ju v zmysle obchodných podmienok vypovedať v lehote 30 dní odo dňa podpisu zmluvy o úvere. Povinný takto dojednanú rozhodcovskú doložku v lehote nevypovedal. Na podporu svojich tvrdení a k skutočnostiam uvedeným v napadnutom poukázal na niektoré rozhodnutia všeobecných súdov a ich časti v odvolaní citoval - uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.9.2011, sp. zn. 2CoE/333/2011, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoE/18/2010 a rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE924/09, 18CoE927/09 a 18CoE954/09. Je presvedčený, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza tu k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Zákonný sudca, ktorému bola vec po podaní odvolania pridelená na vybavenie, podanému odvolaniu nevyhovel a postúpil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu zodpovedajúco ustanoveniu § 374 ods. 4 O.s.p. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez opakovania či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. V prvom rade je potrebné uviesť, že exekučný súd vo svojom rozhodnutí vyslovil záver o tom, že v prejednávanej veci nebola daná právomoc rozhodcovskému súdu na prejednanie veci, pretože medzi účastníkmi konania nebola platne uzatvorená rozhodcovská doložka, bez toho, aby umožnil oprávnenému vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, ktoré podľa exekučného súdu ukazujú na neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Keďže odvolací súd pri preskúmavaní súladu exekučného titulu so zákonom zistil takúto vadu konania, postupoval v zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10.7.2013 a uvedené zistenie, že rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, t. j. neplatnej rozhodcovskej doložky v tom zmysle, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech povinného ako spotrebiteľa, oznámil oprávnenému a umožnil mu vyjadriť sa k tomuto zisteniu a predložiť dôkazy potvrdzujúce správnosť záveru rozhodcovského súdu o platnosti rozhodcovskej doložky. Oprávnený sa k tomuto predbežnému zisteniu odvolacieho súdu v stanovenej lehote nevyjadril. Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka, uvedená v čl. VIII bod 9 zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby (ďalej len „zmluvy o úvere“) zo dňa 31.1.2008 nebola individuálne dojednaná, pričom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 1, 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom už aj v čase uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy medzi účastníkmi konania, nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve je aj dojednanie, vyžadujúce v rámci individuálne nedojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom, ktorého sídlo je neprijateľne vzdialené od bydliska spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva, či rozhodcovská doložka, ktoré neboli individuálne dohodnuté, nesmú zhoršovať postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho základnými právami v súdnom konaní. Jedným z týchto práv je aj právo na ústne prejednanie veci pred všeobecným súdom spotrebiteľa, ak je v postavení odporcu (§ 84, § 85 ods. 1 O.s.p.). V preskúmavanej veci si zmluvné strany dohodli výlučnú právomoc rozhodcovského súdu. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky spĺňa podmienku neprimeraného (nekalého) zmluvného ustanovenia, pretože zakladá právomoc na rozhodnutie rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave, ktoré je vzdialené od miesta bydliska povinného (B. M. K.) viac ako 400 km, a tým spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 26 ods. 1 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní nepredpokladá ústne pojednávanie pred rozhodcovským súdom, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak, alebo pokiaľ rozhodcovský súd nerozhodne, že konanie bude ústne. Ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré stanovujú zásadu neverejnosti, jednoinštančnosti, prevažne písomné formy konania, zhoršujú postavenie spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním, a teda zväčšuje rozsah nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú. Na tom nemení nič skutočnosť, že k uzavretiu dohody o rozhodcovskej doložke došlo v súlade s ô 93b ods. 1 zák. č. 483/1991 Zb. o bankách. Ani zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby, ani z ďalších listín, ktoré mal rozhodcovský súd a exekučný súd k dispozícii nevyplýva, že povinný pred podpisom zmluvy bol oprávneným takto poučený. V dôsledku toho nastupuje zákonom stanovená domnienka, že tam dohodnutá rozhodcovská doložka sa nepovažuje za individuálne dojednanú. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky je daná tým, že sídlo rozhodcovského súdu nie je totožné so sídlom všeobecného súdu spotrebiteľa, a už vôbec nemá sídlo na inom mieste výhodnejšom pre spotrebiteľa. V preskúmavanej veci by bol všeobecným súdom povinného Okresný súd Humenné. Sídlo rozhodcovského súdu je v Bratislave, kde má sídlo aj oprávnený. Pokiaľ rozdiel v procesných právach a povinnostiach vyplývajúcich z dojednania rozhodcovskej doložky v porovnaní s právami a povinnosťami podľa Občianskeho súdneho poriadku, týkajúcich sa sídla rozhodcu, spôsobuje výraznú nerovnosť v neprospech spotrebiteľa, jedná sa o neprijateľnú, a preto neplatnú rozhodcovskú doložku. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 vyslovujúce stanovisko, podľa ktorého vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá, a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle Smernice všetky podmienky nekalosti (neprijateľnosti) už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný súd spotrebiteľa. Za opodstatnenú nepovažuje odvolací súd ani odvolaciu námietku oprávneného týkajúcu sa tvrdeného prekročenia právomocí exekučného súdu pri rozhodovaní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR prejednávajúcu danú problematiku. Tak napríklad v uznesení sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012 Najvyšší súd SR zaujal názor, že oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy resp. jej neplatnosťou nebránia ust. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z.. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci, v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takouto skutočnosťou spôsobujúcou neplatnosť rozhodcovskej zmluvy je aj neprijateľnosť zmluvného ustanovenia o rozhodcovskej doložke z dôvodu, že táto nebola individuálne dohodnutá, a že spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.