Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19CoE/66/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514200046 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8514200046.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. M. XXX, o vymoženie 830,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 7er/3/2014-22 zo dňa 22.04.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§41 ods. 2 písm. d); 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, §§ 1 ods. 2; 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, §§ 52 ods. 1; 53 ods. 2, 4 písm. r), ods. 5; 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a aplikoval Smernicu Rady 93/13/EHS, pričom konštatoval, že skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nie je viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. V tomto prípade rozhodcovský súd, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku svoju právomoc rozhodovať vo veci odvodil od Rozhodcovskej zmluvy č. 8500012209 zo dňa 24.05.2012. Súd prvého stupňa zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným posúdil ako spotrebiteľskú a konštatoval, že ide o spotrebiteľskú zmluvu typovú (adhéznu, formulárovú) zmluvu, a to s poukazom na § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonník účinného v čase jej uzavretia a na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetný právny vzťah posúdil ako spotrebiteľský z dôvodu, že povinný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým oprávnený konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ, ktorý poskytol povinnému peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere a povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Z predloženej zmluvy mal súd prvého stupňa za preukázané, že sa jedná o typovú zmluvu, ktorú nemohol povinný ako spotrebiteľ ovplyvniť, pričom z jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti je mu známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že sa zaoberal rozhodcovskou zmluvou aj z pohľadu ochrany povinného ako spotrebiteľa, pričom dospel k záveru, že takáto rozhodcovská zmluva je neprípustná, hoci poskytuje pri voľbe riešenia sporu alternatívu medzi rozhodcovským súdom alebo príslušným súdom Slovenskej republiky. Predmetná rozhodcovská zmluva má síce formálne charakter rozhodcovskej zmluvy a netvorí súčasť formulárovej zmluvy o úvere. Taktiež znenie dohodnutej rozhodcovskej doložky zodpovedá požiadavke § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, keď nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s veriteľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Napriek tomu táto rozhodcovská zmluva je neplatná, pretože nespĺňa podmienku individuálneho dojednania. Rozhodcovská zmluva je formulárová dohoda, ktorú povinný nemal možnosť ovplyvniť ani individuálne dohodnúť, alebo zmeniť. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, mohol len zmluvu, ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam v nej dojednaných, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 neplatná. Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú. Ani z rozhodcovskej zmluvy, ani z ďalších listín, ktoré mal tak rozhodcovský súd ako aj súd prvého stupňa v tomto exekučnom konaní k dispozícii, nevyplýva, že povinný pred podpisom zmluvy bol oprávneným poučený o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, čiže o zhoršení procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. V dôsledku toho platí zákonom stanovená domnienka, že tam dohodnutá rozhodcovská zmluva sa nepovažuje za individuálne dojednanú, inými slovami povedané, bola uzavretá neplatne. Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal povinný právo od zmluvy jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 14 kalendárnych dní od jej doručenia, súd prvého stupňa konštatoval, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde (kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas). Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka chrániacimi spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že V odvolaní uviedol, že rozhodcovská zmluva je samostatným úkonom, ktorého existencia nie je ani podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej, čo výslovne vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy. Z bodu 7 vyplýva, že dlžník môže od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o úvere. Povinný mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. jednostranne od nej odstúpiť. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Povinný dobrovoľne akceptoval písomným podpisom rozhodcovskú zmluvu a rovnako z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Rozhodcovská zmluva nie je súčasťou všeobecných podmienok, resp. inej zmluvy. Ani v prípade, že by rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nemohla by byť posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka. Z hľadiska účinnosti rozhodcovskej zmluvy a samotného rozhodcovského konania spotrebiteľovi sa poskytuje minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia práv, ako je to v konaní pred súdom. Rozhodcovská zmluva nespĺňa ani všeobecnú definíciu neprijateľnej podmienky a ide o platné dojednanie. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy zároveň vyplýva, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne a nevyžaduje sa od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Tvrdenie prvostupňového súdu o rozhodcovskej doložke je zmätočné, lebo v danom prípade bola rozhodcovská zmluva uzavretá vo forme osobitnej zmluvy. Rozhodcovská zmluva predstavuje jeden právny úkon, ktorý sa musí posudzovať a vykladať ako celok, teda aj jej bod 5. v spojení a v nadväznostiach s ostatnými jej časťami. Oprávnený ďalej namietal, že pokiaľ ide o zhoršenie postavenia spotrebiteľa vzhľadom na miesto rozhodcovského konania, toto je ex lege v zásade písomné. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 55,16 eur. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 O. s. p. na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými. Odvolací súd k odvolacím námietkam oprávneného len na doplnenie konštatuje: Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012.) Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Súdna kontrola neprijateľných podmienok sa uplatňuje aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca. V predmetnej veci je rozhodcovská zmluva predformulovaná na tlačive dodávateľa, pričom podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku. Javí sa nanajvýš nevierohodné, že by si spotrebitelia osobitne vyjednávali rozhodcu, o pravidlách postupu ktorého, zdá sa, nemajú ani tušenia a oprávnený nemôže očakávať od súdu len akési „formálne“ odklepnutie exekúcie. Aj exekučné konanie je konaním, v ktorom sa má poskytnúť spravodlivá ochrana práv, a to aj práv povinného v zmysle vnútroštátneho práva a v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený v odvolaní neuviedol žiadnu takú relevantnú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a privodiť tým jeho zrušenie. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V odvolacom konaní neúspešný oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a v odvolacom konaní úspešný povinný si trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.