Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Cob/9/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8701899653 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8701899653.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: Credit Clearing Center, a.s., Mlynské Nivy 48, Bratislava, IČO: 35 839 651, právne zastúpeného JUDr. Ing. Ľubomírom Navračičom, advokátom, Mlynské Nivy 48, Bratislava, proti žalovanému: O. N., nar, XX. XX. XXXX, bytom M. XX, Z., o zaplatenie 414,09 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 18. 11. 2013 č.k. 17Cb/43/2001 - 318, jednohlasne takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 414,09 eur s úrokom z omeškania 12 % ročne z dlžnej istiny 283,90 eur od 10. 8. 2000 do zaplatenia a nahradiť trovy konania na súdnych poplatkoch 41,10 eur a na trovách právneho zastúpenia 2.150,13 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ing. Ľubomíra Navračiča, AK Bratislava, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad rozsudkom č.k. 17Cb/43/2001 - 318 žalobu zamietol. Žalobca je povinný nahradiť žalovaného iné trovy konania vo výške 16,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa návrhom z 24. 8. 2000 domáhal zaplatenia sumy 264,15 eur s 12 % úrokom z omeškania ročne od 10. 8. 2000 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom použitia platobnej karty VISA, kde debetný zostatok na kartovom účte predstavoval pri jeho zrušení 264,15 USD. Jedna zo služieb platobnej karty VISA je zabezpečenie rezervácie v hoteloch, pričom zrušenie rezervácie bol držiteľ karty povinný oznámiť hotelu do 18.00 hod. dňa predpokladaného nástupu. V prípade, ak držiteľ karty nedodrží podmienky o zrušení rezervácie a do hotela nenastúpi, účtuje sa mu čiastka, ktorá sa rovná cene ubytovania za noc. Pri pobyte žalovaného v X. hotelom bola stiahnutá z účtu prostredníctvom karty suma 239,20 USD, ktoré stiahnutie žalovaný po návrte reklamoval, že v hoteli nebol a nedal súhlas na čerpanie. Aj keď z korešpondencie s hotelom vyplýva, že žalovaný v hoteli nebol a dal súhlas na čerpanie, bola mu naspäť pripísaná čiastka 239,20 USD, ale dodatočne po overení rezervácie hotela a neodhlásenia pobytu pôvodný žalobca Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava opätovne odpísala z účtu žalovaného 239,20 USD, takže účet žalovaného bol v debete 182,23 USD. Dňa 9. 8. 2000 bol kartový účet zrušený a debetný zostatok predstavuje 264,15 USD, čo je predmetom žaloby. Podľa bodu 7 zmluvy o kartovom účte a používaní platobnej karty VISA žalobca žiada zaplatiť aj 12 % ročný úrok z omeškania z debetného zostatku. Žalovaný uviedol, že spätná platba mu bola na účet pripísaná v dôsledku reklamácie. Podľa bodu 3.7 zmluvy o kartovom účte bol povinný predložiť doklady, ktoré potvrdzujú jeho tvrdenia. Z dôvodu nepreukázania zrušenia rezervácie žalovaným, žalobca musel uhradiť transakciu prijímateľovi karty. Banka, keď pôvodne pripísala spätne na účet žalobcu čiastku 239,20 USD, konala v omyle, do ktorého ho uviedol žalovaný. Žalovaný nepravdivo tvrdil v reklamácii, že nedal súhlas na preplatenie 239,20 USD a tým žalobcu uviedol do omylu, keď v doklade „poverenie držiteľa karty“ a pravým podpisom žalovaného je výslovne uvedené, aby sa odpísala úhrada za ubytovanie. Žalovaný bol v omyle, že za ubytovanie nemusí platiť, pretože ubytovanie nevyužil, ale tu ide o právny vzťah žalovaného a hotela. Žalovaný sa mal domáhať vrátenia odpísanej sumy z účtu od spoločnosti FORT WORTH TRAVEL, ktorá prijala plnenie z účtu žalovaného, na ktoré nemala nárok. Ku dňu zrušenia účtu debetný zostatok na účet predstavuje 264,15 USD v neprospech žalovaného. Slovenská sporiteľňa, a.s. v písomnom vyjadrení z 19. 1. 2012 uviedla, že pri odpísaní čiastky 239,20 USD za ubytovanie v hoteli bol žalovaný v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou FORT WORTH TRAVEL, cez ktorú si objednal ubytovacie služby, pričom žalobca nikdy nebol v právnom vzťahu so spoločnosťou FORT WORTH TRAVEL, od ktorej si mal žalovaný žiadať vrátenie preplatenia ubytovania v hoteli. Žalovaný uviedol, že v decembri 1997 bola 15-členná skupina na zájazde v X., kde si výdaje uhrádzali prostredníctvom VISA karty. V dôsledku úrazu člena sa zmenil program a dňa 14. 12.1997 nevyužili nocľah, ktorý bol rezervovaný v hoteli. Rezerváciu zrušili telegraficky i faxom. Dňa 26. 6. 1998 žalobca písomne potvrdil uznanie reklamácie a pripísal spätne na účet žalovaného 239,20 USD. Až po siedmich mesiacoch po uznaní reklamácie si žalobca žiadal spätnú úhradu. Úroky žalobcu sú nemorálne, keď oprávnenosť reklamácie žalovaného uznal a následne to poprel. Pôvodná rezervácia bola urobená 2 - 3 dni pred ubytovaním a pri reklamácii doklady nepredkladal, pretože neboli žiadané Slovenskou sporiteľňou a.s.. Spoločnosť FORT WORTH HOTEL bola agentúra, ktorá pripravovala program a ubytovanie, avšak zmluvný vzťah bol priamo s hotelom, keďže peniaze uhrádzali z karty, musel mal právny vzťah hotel s bankou, ktorá stiahla peniaze. Lehota na stornovanie bola dodržaná, t.j. 48 dní pred predpokladaným nástupom do hotela. Súd nárok žalobcu posudzoval podľa zmluvy o kartovom účte, ktorá sa riadi § 708 a násl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., kde zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli zmluvu o kartovom účte a používaní platobnej karty VISA s tým, že podľa čl. 6, ak dôjde k vyčerpaniu všetkých prostriedkov na kartovom účte, majiteľ účtu má povinnosť uhradiť sporiteľni dlžnú sumu do 30 dní od vzniku tejto skutočnosti. Podľa čl. 7 zmluvy o kartovom účte za vykonané úhrady z kartového účtu v USD, ktoré nie sú kryté zostatkom na kartovom účte, je účtovaný debetný úrok vo výške 12 % ročne z prekročenej sumy. Podľa čl. 3.7 Obchodných podmienok pre vydávanie a používanie VISA klasik kariet, pokiaľ sa na výpise z účtu vyskytne údaj o transakcii, s ktorou majiteľ kartového účtu nesúhlasí, okamžite vyrozumie písomne sporiteľňu a predloží výplatný alebo predajný doklad a ďalšie dostupné doklady, napr. hotelový účet, ktoré potvrdzujú jeho tvrdenia. Sporiteľňa je oprávnená v rámci svojej právomoci vykonať šetrenie, o ktorom bude majiteľ kartového účtu informovaný. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal opodstatnenosť svojho nároku. Reklamácia bola zo strany žalovaného oprávnená, žalobca nedodržal postup v zmysle bodu 3.7 Obchodných podmienok pri reklamácii, preto nemožno prikladať na ťarchu úhradu žalovanému. Žalovaný urobil storno rezerváciu vo vzťahu k hotelu. Žiadne doklady nepredkladal právnemu predchodcovi žalobcu, nakoľko ten ich nepožiadal. K pochybeniu došlo zo strany žalobcu. Žalovaný včas stornoval rezerváciu, t.j. 48 hodín pred nástupom do hotela, čo potvrdili aj svedkovia. Súd je toho názoru, že žalobca nepreukázal svoj nárok, preto mu nevzniklo právo na zaplatenie istiny, vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania. Okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému priznaná náhrada trov konania na zaplatenom súdnom poplatku za odvolanie 16,50 eur. Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie právny zástupcu žalobcu. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrhu vyhovieť. Odvolateľ poukazuje na to, že na základe tých istých skutkových zistení a s použitím tých istých zákonných postupov dospel súd vo svojich dvoch rozhodnutiach k rozdielnym záverom. Obidve rozhodnutia boli nedostatočne odôvodnené a zmätočné. V prvom rozhodnutí Okresný súd Poprad zo dňa 10. 6. 2010 vyhovel nároku žalobcu, ale v druhom rozsudku zo dňa 18. 11. 2013 je už návrh zamietnutý. Odôvodnenie rozhodnutie nie je dostatočné, čo má význam hľadiska kontroly správnosti rozhodnutia. Odkazuje na Nález Ústavného súdu SR vo veci III.ÚS 36/2010 zo dňa 4. 5. 2010, kde z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Porušenie práva na spravodlivý proces môže byť aj v situácii, kedy pri hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli počas konania najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaní skutočností nezhodnotil. Súd dospel k záveru, že žalovaný včas stornoval rezerváciu, t.j. 48 hodín pred nástupom do hotela, čo potvrdili aj svedkovia. S takýmto záverom súdu odvolateľ nesúhlasí. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o platobnej karte VISA dňa 19. 12. 1995. Banka na ťarchu účtu žalovaného odpísala čiastku vo výške 239,20 USD za ubytovanie v hoteli, ktoré si objednal a rezervoval žalovaný, kde na úhradu trov poskytol žalovaný svoju platobnú kartu ako majiteľ účtu aj karty. Tieto skutočnosti boli žalobcom preukázané listinnými dôkazmi. Žalovaný bol v právnom vzťahu s bankou na základe zmluvy o kartovom účte a použití a vydávaní platobnej karty VISA. Žalovaný bol tiež v právnom vzťahu so spoločnosťou FORT WORTH TRAVEL a na základe toho si stiahol poplatok za ubytovacie služby. Žalobca nikdy nebol v právnom vzťahu so spoločnosťou FORT WORTH TRAVEL. Keď žalovaný objednal ubytovanie prostredníctvom FORT WORTH TRAVEL a domnieva sa, že za toto ubytovanie nemusí platiť, pretože ubytovanie nevyužil a odhlásil rezerváciu vopred, mal by sa domáhať vrátenia plnenia od hotela. Žalovaný listom z 12. 1. 1998 namietal oprávnenosť zaťaženia jeho účtu sumou 239,20 USD, pretože mu ubytovacie služby neboli poskytnuté. Právny predchodca žalobcu ešte v čase šetrenia skutočností poukázal na kartový účet 239,20 USD, ale po prešetrení reklamácie a jej nedôvodnosti opätovne zaťažil účet žalovaného sumou 239,20 USD. Po zaúčtovaní tejto sumy kartový účet žalovaného bol v debete v rozsahu 182,23 USD. Podľa názoru žalobcu a postupu pri reklamácii nemá to vplyv na skutočnosť, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil voči žalobcovi, keď pri vybavení reklamácie došlo k omylu. Takýto omyl nemôže byť pripísaný na ťarchu žalobcu. Pri šetrení právny predchodca žalobcu zistil, že tvrdenia žalovaného sú nepravdivé a že k zaťaženiu jeho karty došlo oprávnene. Na pojednávaní žalovaný tvrdil, že rezerváciu ubytovania zrušil 24 hodín vopred, ale v rozsudku Okresného súdu Poprad z 10. 5. 2010 sa uvádza, že ubytovanie zrušil 48 hodín vopred. Ak žalovaný ubytovanie zrušil, mal si ponechať dokumenty, ktoré by predložil k reklamácii. Tie si neuschoval, ale mohol si ich vyžiadať od hotela, že jeho reklamácia je opodstatnená. Dôkazné bremeno leží na tom účastníkovi, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivejšie právne dôsledky. Preukázanie tvrdení zaťažuje účastníka dôkazným bremenom, tu ale žalobca uniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti jeho nároku. Navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a nároku žalobcu v celom rozsahu vyhovieť. Žalovaný žiadal potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa. Pochybenia žalobcu nemôžu ísť na vrub žalovaného. Žalovaný v žiadnom prípade neuviedol žalobcu do omylu. Postupoval štandardným spôsobom a štandardne zákonne mu bolo vyhovené. Svoje pochybnosti chce žalobca preniesť na žalovaného ako občana. Pre pochybenie žalobcu by mal prísť o 1.000,- eur, pričom samotný petit prvej žaloby bol iba zhruba 255 USD. Navrhuje na základe písomných vyjadrení a svedeckých výpovedí potvrdiť rozsudok okresného súdu. Trovy odvolacieho konania si neuplatňuje. Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť a návrhu žalobcu vyhovieť v celom rozsahu. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava uzavrela so žalovaným dňa 19. 12. 1995 Zmluvu o kartovom účte a používaní platobnej karty VISA, súčasťou ktorej boli Obchodné podmienky pre vydávanie a používanie VISA klasik kariet Slovenskej sporiteľne, a.s.. Podľa bodu 6 zmluvy, ak dôjde k vyčerpaniu všetkých prostriedkov na kartovom účte, má majiteľ účtu povinnosť uhradiť sporiteľňu dlžnú sumu do 30 dní od vzniku tejto skutočnosti. Podľa bodu 7 za vykonané úhrady z karty v USD, ktoré nie sú kryté zostatkom na kartovom účte, je účtovaný debetný úrok vo výške 12 % z prekročenej sumy. Podľa Obchodných podmienok, a to bodu 3 - zúčtovacie transakcie a podbodu 3.7, pokiaľ sa na výpise z účtu vyskytne údaj o transakcii, s ktorou majiteľ kartového účtu nesúhlasí, okamžite vyrozumie písomne sporiteľňu a predloží výplatný alebo predajný doklad a ďalšie dostupné doklady (napr. hotelový účet), ktoré potvrdzujú jeho tvrdenie. Sporiteľňa je oprávnená v rámci svojej právomoci vykonať ďalšie šetrenie, o ktorom majiteľa kartového účtu informovať. Podľa podbodu 3.8. majiteľ kartového účtu uhradí sporiteľni všetky náklady spojené so šetrením neoprávnenej reklamácie. Listom z 12. 1. 1998 žalovaný reklamoval Slovenskej sporiteľni, a.s. odpísanie sumy 239,20 USD dňa 14. 12. 1997 z jeho VISA karty z titulu, že táto služba (ubytovanie) nebola poskytnutá, pretože sa v danom mieste nenachádzali a nedal súhlas k preplateniu. Všetky ostatné platby za rok 1997 odsúhlasil. Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 11. 3. 1998 opätovne pripísala na VISA účet žalovaného čiastku 239,20 USD. Slovenská sporiteľňa, a.s. listom z 18. 6. 1998 oznámil žalovanému, že obdŕžala vyjadrenie a dokumentáciu z hotela QUALITY INN SAN ANTONIO, kde bolo rezervované ubytovanie 13. 12. 1997 a ktoré bolo zaručené VISA kartou žalovaného, kde rezervácia nebola zrušená. Podľa pravidiel VISA international má hotel v prípade nedodržania podmienky o zrušení rezervácie nárok účtovať čiastku , ktorá sa rovná cene ubytovania za jednu noc. Keďže Slovenská sporiteľňa, a.s. neobdŕžala od žalovaného dokumentáciu potvrdzujúcu zrušenie rezervácie, žiada spätnú úhradu vrátených prostriedkov v hodnote 239,20 USD do 30. 6. 1998 na účet Slovenskej sporiteľni a.s. Slovenská sporiteľňa, a.s.. Ďalším listom zo 7. 8. 1998 upozorňuje žalovaného, že po reklamácii bola na účet žalovaného poskytnutá suma 239,20 USD dňa 11. 3.1998. Šetrením sa zistilo, že táto transakcie sa týkala rezervácie ubytovania 13. 12. 1997 zaručená VISA kartou žalovaného, ktorá nebola zrušená. V zmysle pravidiel VISA international mal hotel v prípade nedodržania podmienok o zrušení rezervácie nárok účtovať čiastku, ktorá sa rovná cene ubytovania za jednu noc. Preto Slovenská sporiteľňa, a.s. žiada spätnú úhradu 239,20 USD na účet Slovenskej sporiteľne, a.s.. Právny zástupca žalobcu v podaní z 5. 12. 2008 špecifikovala uplatnenú pohľadávku tak, že debetný zostatok na účte k 31. 12. 1998 predstavoval 182,23 USD, úroky za rok 1998 predstavujú 37,02 USD, úroky za rok 1999 ďalších 26,68 USD a úroky za obdobie od 1. 1. 2000 do 9. 8. 2000 18,12 USD, celkove 264,15 USD. Žalobca požaduje 12 % úrok z omeškania ročne zo sumy 8.552,91 Sk od 10. 8. 200 do zaplatenia a trovy konania (č.l. 207 spisu). Debetný zostatok 282,33 USD a celkový dlh 264,15 USD k 10. 8. 2000. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o kartovom účte a používaní platobnej karty VISA, ktorá platobná karta bola žalovaným používaní počas jeho pobytu v X. v závere roku 1997. Pobyt žalovaného a skupiny športovcov bol organizovaný prostredníctvom FORT WORTH TRAVEL, ktorá v hotelovej spoločnosti QUALITY INS SUITES požiadala listom zo dňa 17. 11. (faxom) o rezerváciu troch 4-posteľových izieb a jednej 3-posteľovej izby na noci z 27. 11., 28. 11. a 13. 12. na meno O. N. (č.l. 96 a 99 spisu). Dňa 14. 11. 1997 dal žalovaný súhlas spoločnosti FORT WORTH TRAVEL, ako povolenie držiteľa karty, zaťažiť jeho kreditnú kartu (č.l. 99 spisu). Pri šetrení reklamácie hotelová spoločnosť QUALITY INC oznámila (č.l. 103 - 104 spisu), že firma FORT WORTH TRAVEL prišla so žiadosťou od obchodného riaditeľa o rezerváciu troch izieb od 27. 11. na dve noci a na 13. 12. na jednu noc s tým, že po ubytovaní 27. 11. sa odhlásili dňa 29. 11. a pripomenuli, že sa vrátia dňa 13. 12. V uvedenú noc sa skupina neukázala a nemali inú možnosť, ako účtovať poplatok na kartu. Naša politika stornovania je 48 hodín pred dobou príchodu. Tieto tri izby sme držali aj v danú noc, aj keď sme mali plne obsadené a oni neprišli, ani rezerváciu telefonicky nezrušili, takže sme prišli o tržbu. Hotelová spoločnosť QUALITY INN SAN ANTONIA účtovala spoločnosti FORT WORTH TRAVEL (č.l. 85 spisu) za izbu z 13. 12. čiastku 239,20 USD. Keď žalovaný listom zo dňa 12. 1. 1998 reklamoval odpísanie 239,20 USD dňa 14. 12. 1997 z jeho VISA karty, tak Slovenská sporiteľňa, a.s. si to overovala a získala vyššie uvedené odpovede od spoločnosti FORT WORTH TRAVEL, ako aj od hotelovej spoločnosti. Napriek tomu, že Slovenská sporiteľňa, a.s. mala tieto údaje k dispozícii už vo februári 1998 a tieto doklady preukazovali zmluvný vzťah žalovaného so spoločnosťou FORT WORTH TRAVEL a objednávku tejto spoločnosti na ubytovanie v hoteli QUALITY INC, tak dňa 11. 3. 1998 spätne pripísala na účet VISA karty žalovaného čiastku 239,20 USD. Preto právny predchodca žalobcu vyzýval žalovaného na vrátenie čiastky 239,20 USD listami z 18. 6. 1998, resp. 7. 7. 1998 (č.l. 180 a 189 spisu). Žalovaný sa bránil tejto povinnosti s poukazom na to, že rezerváciu zrušil s predstihom a nebol dôvod stiahnuť túto čiastku z jeho VISA kartového účtu. Slovenská sporiteľňa, a.s. poukázala na to, že pri reklamácia sa vychádza z postupu uvedeného v Obchodných podmienkach pri vydávaní a používaní platobnej karty VISA, ďalej z hľadiska bodu 3 - zúčtovanie transakcii a podbodu 3.7, kde sa presne stanovuje postup sporiteľne pri reklamácii transakcií, že je potrebné doložiť výplatný alebo predajný doklad a ďalšie dostupné doklady, napr. hotelový účet, ktoré potvrdzujú tvrdenia reklamujúcej osoby. Sám žalovaný potvrdil, že napísal list Slovenskej sporiteľni a.s., ktorá si nevyžiadala doklady vychádzajúce z podbodu 3.7. Obchodných podmienok, jeho reklamáciu uznala a 11. 3. 1998 mu spätne pripísala uvedenú čiastku. Preto už nemá k dispozícii takéto doklady. V konaní boli vypočutí účastníci pobytu v X., ktorí potvrdzovali stanovísk žalovaného, že poslal storno ubytovania rezervované na deň 13. 12. 1997. Svedok U. N. (výsluch dňa 24. 4. 2007 č.l. 163) aj svedok U. C. zhodne tvrdili, že žalovaným bola zrušená rezervácia s predstihom, a to telefonicky a neskôr aj faxovým podaním. Zrušenie rezervácie bolo najmenej 24 hodín vopred. Konkrétny doklad o faxovej komunikácii s hotelom žalovaný nemá k dispozícii, pretože podľa jeho tvrdenia si to neodložil, ak jeho reklamácia bola v roku 1998 uznaná za oprávnenú. Je potrebné odlíšiť vzťah, ktorý je predmetom žaloby, a to zo zmluvy o užívaní platobnej karty od vzťahu, ktorý mal žalovaný uzavretý so spoločnosťou FORT WORTH TRAVEL, ktorá organizovala pobyt žalovaného v X.. Právny predchodca žalobcu z komunikácie z prešetrovania reklamácie získal doklady, kde na č.l. 96 je rezervácia spoločnosti FORT WORTH TRAVEL na ubytovanie v hoteloch QUALITY INC zo dňa 17. 11. 1997, kde sa rezervuje ubytovanie v dňoch 27. a 28. 11., ako aj 13. 12. 1997 na meno O. N.. Rezerváciu urobila FORT WORTH TRAVEL, pričom žalovaný poveril spoločnosť FORT WORTH TRAVEL zaťažiť jeho kreditnú kartu (č.l. 99 spisu). Podľa týchto doložených dokladov je tu osobitný vzťah žalovaného so spoločnosťou FORT WORTH TRAVEL, ktorá zabezpečila pobyt žalovaného v X. a súčasne dostala dispozičné právo k používaniu a zaťažovaniu kreditnej karty žalovaného. Spoločnosť QUALITY INC (č.l. 103 a 104 spisu) potvrdila, že rezervácia nocľahu z 13. 12. nebola zrušená 48 hodín pred dobou príchodu, preto zaťažovali kreditnú kartu O. N. čiastkou 239,20 USD (č.l. 85 spisu). Zaťažuje sa karta kreditná v držaní spoločnosti FORT WORTH TRAVEL. Preto sa javia námietky žalobcu ako dôvodné, pokiaľ poukazuje na tento osobitný vzťah pri používaní kreditnej karty žalovaného, síce že účet je zriadený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ale čerpanie z účtu bolo už záležitosťou osobitnej dohody medzi žalovaným a spoločnosťou FORT WORTH TRAVEL. Právny predchodca žalobcu len evidoval pohyby na účte karty, ale tieto nemohol ovplyvniť, pretože tieto boli v plnej dispozícii žalovaného, resp. spoločnosti, ktorej dal dispozičné právo s platením touto kartou, a to spoločnosťou FORT WORTH TRAVEL. Ak spoločnosť FORT WORTH TRAVEL zabezpečovala pobyt žalovaného, resp. skupiny slovenského basketbalového družstva v X. a mala dispozičné právo k nakladaniu s touto kartou a robila objednávky v mene žalovaného a kryla to kartou s dispozičným právom, tak prípadné neskoré odhlásenie pobytu z 13. 12. 1997 v hoteli QUALITY INN SAN ANTONIO a následné doúčtovanie čiastky 239,20 USD na ťarchu účtu kreditnej karty žalovaného je výlučne dopadom zmluvného vzťahu žalovaného a spoločnosti FORT WORTH TRAVEL. Právny predchodca žalobcu nemohol ovplyvniť disponovanie kartou, viedol len evidenciu pohybu na účte VISA karty žalovaného, s ktorým mal uzavretú zmluvu o kreditnej karte. Ak došlo k tomu, že zo strany spoločnosti QUALITY INN je spochybnené včasné storno pobytu z 13. 12. 1997 v hoteli, aj keď to svedkovia žalovaného potvrdzujú, že došlo k storno pobytu telefonicky, resp. faxom, tak doklady o storne nie sú dokladované a prípadné následky z nevykonania storna sú nárokom žalovaného proti spoločnosti FORT WORTH TRAVEL, ktorej dal právo k dispozícii s kartovým účtom, resp. táto spoločnosť mu zabezpečovala pobyt v X.. Hotelová spoločnosť bola vo vzťahu so spoločnosťou FORT WORTH TRAVEL, ktorá mala k dispozícii kartu žalovaného. Ak žalovaný mal z účtu odpísanú platbu za hotelový pobyt, mal neoprávnené storno reklamovať u spoločnosti FORT WORTH TRAVEL, že včas nereklamovala, resp. mala túto reklamáciu žalovaného preniesť na hotelovú spoločnosť, že neoprávnene mu stiahla z účtu peniaze. Samotné sťahovanie peňazí z účtu právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. nemohla ovplyvniť, pretože dispozičné právo svedčilo vtedajšiemu majiteľovi karty - žalovanému. Ak žalovaný reklamoval neoprávnené stiahnutie čiastky 239,20 USD z jeho kartového účtu u právneho predchodcu žalobcu a tento mu 11. 3. 1998 pripísal späť túto čiastku, tak podľa zisteného skutkového stavu táto suma bola spätne pripísaná na účet žalovaného nedôvodne, pretože stiahnutie z účtu 14. 12. 1997 bolo robené spoločnosťou QUALITY INN zo zmluvného vzťahu so spoločnosťou FORT WORTH TRAVEL, ktorej dal k dispozícii kartu žalovaný. Spätný prevod v čiastke 239,20 USD je možné charakterizovať ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného definované v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., že bezdôvodné obohatenie je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V danom prípade nebol právny dôvod na to, aby právny predchodca žalobcu spätne poukázal žalovanému na jeho účet čiastku 239,20 USD. Samotný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bola založený na základe vystavenia kreditnej karty, ktorý zmluvný vzťah sa riadi § 708 a násl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. o zmluvách o bežnom účte, vrátane zmluvy o používaní platobnej karty uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným dňa 19. 12. 1995. Banka realizovali a prijímala vklady na účte a vykonávala platby v prospech majiteľa účtu. Keď došlo k zrušeniu zmluvy o používaní platobnej karty, debet zostatku na platobnom účte ku dňu 31. 12. 1998 bol 182,33 USD. Úroky za rok 1998 predstavujú 37,02 USD, pretože podľa bodu 7 zmluvy o kartovom účte debetný účet sa postihuje úrokom vo výške 12 % ročne z prekročenej sumy. Ďalší úrok za rok 1999 je 26,68 USD. Úroky od 1. 1. 2000 do 9. 8. 2000 predstavujú ďalších 18,12 USD, takže dlh na kartovom účte je 264,15 USD, čo je predmetom sporu. Žalovaný nerozporoval zostatok debetného zostatku 182,33 USD, namietal len tvrdenú neoprávnenosť stiahnutia z kreditného účtu 239,20 USD. Na základe vykonaného dokazovania je nesporné, že žalovaný poveril spoločnosť FORT WORTH TRAVEL disponovať s kreditnou kartou a súčasne bolo dané poverenie tejto spoločnosti organizovať pobyt žalovaného v X., pričom spoločnosť FORT WORTH TRAVEL v mene žalovaného urobila rezerváciu pobytu na deň 13. 12. 1997. Následky z porušenia povinnosti spoločnosťou FORT WORTH TRAVEL pri nevčasnom zrušení rezervácie, resp. nepreukázanie včasného zrušenia rezervácie pobytu žalovaným v hoteli QUALITY INN, znamenali zaťaženie účtu žalovaného sumou 239,20 USD. To je záležitosť zmluvného vzťahu žalovaného a spoločnosti FORT WORTH TRAVEL, nie právneho predchodcu žalobcu, ktorý zriadil účet pre žalovaného a len evidoval pohyby na účte. Právny predchodca žalobcu nemôže niesť dôsledky určitých pochybení pri storno pobytu v hoteli 13. 12. 1997. Krajský súd preto mení rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že zaväzuje žalovaného k zaplateniu sumy 414,09 eur a úrokov z omeškania 12 % ročne z dlžnej sumy 283,90 eur od 10. 8. 2000 do zaplatenia. Spätným prevodom 239,20 USD na účet žalobcu pri neoprávnenej reklamácii znamená u žalovaného bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.), t.j. plnenie bez právneho dôvodu, ktoré bezdôvodné obohatenie je potrebné vydať (§ 456 Obč. zákonníka), a to v peniazoch (§ 458 Obč. zákonníka), vrátane úroku z omeškania. Žalobca dňa 24. 8. 2000 podal žalobu na zaplatenie čiastky 264,15 USD. Táto suma bola špecifikovaná v podaniach zástupcu pôvodného žalobcu zo dňa 1. 10. 2007, resp. z 5.12. 2008 (č.l. 177 a 206 spisu), kde 264,15 USD predstavuje pri prepočte kurzovej hodnoty USD na slovenskú korunu ku dňu podania žaloby 12.474,74 Sk. Dňa 20. 8. 2000 bola kurzová hodnota USD ku slovenskej korune 47,764 Sk, takže pri špecifikácii nároku sa vychádza z celkovej dlžnej sumy 12.474,74 Sk a požadované úroky z omeškania zo sumy 8.552,91 Sk, čo je pôvodne žalovaných 264,15 USD a úrok z omeškania zo sumy 182,33 USD. Suma v slovenských korunách prepočítaná na euro kurzom 30,126 dáva dlžnú sumu debetného zostatku 414,09 eur a istinu, z ktorej sa vypočítava úrok z omeškania 283,90 eur. Podľa bodu 7 zmluvy o kartovom účte debetný úrok je dohodnutý 12 % z prekročenej sumy ročne, takže požadovaný úrok z omeškania zodpovedá výške úroku z omeškania dohodnutej v zmluve medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaného (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb.), lebo zmluvný vzťah v zriadení vkladového účtu sa riadi § 716 a násl. Obchodného zákonníka. Pohľadávka z predmetu sporu bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok medzi pôvodným žalobcom Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava a žalobcom. Doklady o postúpení sú na č.l. 134 spisu, kde Krajský súd Prešov uznesením zo dňa 22. 2. 2006 pripustil zmenu pôvodného žalobcu Slovenskej sporiteľne a.s. za Credit Clearing Center a.s. Bratislava. O platení úrokov z omeškania mohol súd rozhodovať podľa § 369 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase vzniku zmluvného vzťahu o kreditnej karte, podľa ktorého, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502. Účastníci si dohodli platenie úrokov z omeškania vo výške 12 %, a to v zmluve o kartovom účte (bod 7), takže úrok z omeškania požadovaný žalobcom je dôvodný. Krajský súd mení rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania účastníkov tak, že úspešnému žalobcovi priznáva náhradu trov konania. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. úspešný účastník má právo na náhradu trov konania. Žalobca v konaní zaplatil súdny poplatok za návrh 500,- Sk, čo predstavuje 16,60 eur. Ďalej zaplatil súdny poplatok za odvolanie 24,50 eur, takže na súdnych poplatkoch má právo na zaplatenie 41,10 eur. Žalobca, resp. právny predchodca žalobcu bol zastúpený advokátom, a to od 7. 4. 2005 (plná moc udelená vtedajšej právnej zástupkyni JUDr. Martine Gombošovej č.l. 117 spisu) a terajším právnym zástupcom žalobcu JUDr. Ing. Navračičom, tak podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. patrí právnemu zástupcovi žalobcu náhrada trov na trovách právneho zastúpenia. Za prevzatie zastúpenia v roku 2005 je odmena 29,88 eur a 4,98 eur režijný paušál. Za pojednávanie dňa 29. 9. 2005 je tá istá odmena, vrátane podania vyjadrenia z 5. 12. 2005. Za pojednávanie 9. 11. 2006 je odmena 29,88 eur a režijný paušál 5,44 eur. Za vyjadrenie JUDr. Gombošovej z 12. 11. 2007 je odmena 29,88 eur a režijný paušál 5,91 eur. Štvrtinová odmena je za pojednávanie 30. 4. 2008, kde došlo k odročeniu pojednávania 7,47 eur (režijný paušál 6,30 eur). Odmena za vyjadrenie k výzve súdu z 5. 12. 2008 je 29,88 eur a 6,31 eur režijný paušál. Za ďalšiu odpoveď na výzvu súdu z 11. 2. 2011 je odmena 29,88 eur a režijný paušál 7,41 eur. Za ďalšie vyjadrenie zo dňa 16. 1. 2012 je odmena 29,88 eur a 7,63 eur režijný paušál. Za pojednávania 12. 7. 2012 je odmena 29,88 eur a 7,63 eur režijný paušál. Za vyjadrenie z 19. 3. 2013 je odmena 29,88 eur a 7,81 eur režijný paušál. Za odvolanie proti rozsudku z 18. 12. 2013 je odmena 29,88 eur a 7,81 eur režijný paušál. Celkove odmena právneho zástupcu je 2.072,93 eur a režijný paušál 77,20 eur. Trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. dávajú sumu 2.150,13 eur a súdne poplatky 41,10 eur, ktoré je povinný zaplatiť neúspešný žalovaný na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.