Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Co/127/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712200058 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8712200058.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej žalobcu CASH COLLECTORS SK, s. r. o., Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený Havel, Holásek & Partners, Advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, Bratislava proti žalovanému C. K., naposledy bytom 9. mája XXX/XX, D., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom pre konanie JUDr. Jozefom Jaselským, pracovníkom Okresného súdu Bardejov, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, právne zastúpené JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 1 683,02 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 17C/33/2013-105 to dňa 7. 5. 2013 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 106,97 Eur na účet JUDr. Ambróza Motyku v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, pripustil. Žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy právneho zastúpenia vo výške 213,94 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení poukázal na obsah žaloby, stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 25 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z., následne ustanovenia § 52, § 53, § 54 a § 100, § 101 Občianskeho zákonníka, ako aj články III. zmluvy o kontokorentnom úvere uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 8. 12. 2004, ako aj čl. 4 - 6 smernice Rady č. 93/13/EHS a uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalobe nie je možné vyhovieť. Je nesporné, že zmluva o kontokorentnom úvere bola uzavretá dňa 25. 11. 2004. Žalovaný porušil zmluvné podmienky splácať poskytnutý úver riadne a včas. K zmluve o kontokorentnom úvere bola v čl. I. dohodnutá konečná splatnosť úveru na 7. 12. 2005. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že v prolongácii konečnej splatnosti úveru podľa čl. III. bodu 2 zmluvy došlo a splatnosť podľa žalobcu nastala 12. 3. 2008. V konaní vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku na vznik premlčania, na ktorú súd prihliadal a dospel k záveru, že premlčané právo žalobcovi nemožno priznať. Premlčacia doba v prípade spotrebiteľskej zmluvy sa posudzuje podľa ust. Občianskeho zákonníka, je trojročná, začala plynúť dňom po splatnosti úveru, t. j. 13. 3. 2008 a uplynula 13. 3. 2011. Žaloba bola podaná 3. 1. 2012, t. j. po uplynutí premlčacej doby. Z tohto dôvodu súd žalobe nevyhovel. K skutkovému stavu navyše uviedol, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom, t. j. Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava dňa 25. 11. 2004, zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXX a následne dňa 8. 12. 2004 zmluvu o kontokorentnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úverového rámca vo výške 10 000 Sk. V čl. I. zmluvy bola dohodnutá úroková sadzba 11,85 % a konečná splatnosť úveru 7. 12. 2005. Dodatkom č. 1 k zmluve o kontokorentnom úvere z 24. 6. 2005 bola dohodnutá výška úverového rámca XX XXX Sk. Účet žalovaného bol zrušený k 28. 9. 2010 a splatnosť úveru nastala 12. 3. 2008. Právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky z 1. 12. 2010 postúpil pohľadávku na žalobcu, o ktorej skutočnosti bol žalovaný upovedomený podaním zo dňa 3. 1. 2011. Žalovaná istina predstavovala úverovú istinu vo výške 982,11 Eur, vyčíslený úrok vo výške 288,13 Eur a úrok z omeškania prvého dňa omeškania žalovaného so splácaním záväzku do postúpenia pohľadávky, t. j. do 26. 10. 2010 vo výške 412,78 Eur. K výroku o pripustení vedľajšieho účastníka do konania súd citoval ust. § 93 ods. 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že citované ustanovenie umožňuje vstup vedľajšieho účastníka do konania na základe osobitného predpisu, lebo cieľom vstupu vedľajšieho účastníka do konania je zabezpečiť širšiu ochranu práv žalovaného ako spotrebiteľa, ktorý je v znevýhodnenom postavení k žalobcovi ako dodávateľovi. O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo si trovy neuplatnil a žiadne trovy mu nevznikli. Vo vzťahu o trovám konania žalobcu a vedľajšieho účastníka súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 213,94 Eur, ktoré špecifikoval. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu z dôvodu, že proti rozhodnutiu o prípustnosti, resp. neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania mal súd rozhodnúť uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie. Až do doby, kým nie je o prípustnosti vedľajšieho účastníka právoplatne rozhodnuté, nemožno v konaní pokračovať. Podľa názoru žalobcu bola porušená zásada rovnosti účastníkov v sporovom konaní, ako aj porušený čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru, t. j. právo na spravodlivý súdny proces. Ďalej namietal právne posúdenie uplatneného nároku najmä vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania. Poukázal na to, že súd mal aplikovať štvorročnú premlčaciu lehotu, lebo bola uzavretá zmluva o úvere ako absolútny obchod. Poukázal na právne posúdenie týkajúce sa zmluvy o úvere ako absolútneho obchodnozáväzkového vzťahu, ďalej na gramatický, systematický, logický výklad ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo 333/7/2010 zo dňa 24. 7. 2012, z ktorého vyplynulo, že úprava premlčania pôsobí voči všetkým stranám rovnako, a preto nemožno vzhľadom na odlišnú úpravu v Obchodnom zákonníka, ako aj v Občianskom zákonníku ju považovať za výhodnejšiu pre spotrebiteľa. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov celého konania. Opatrovník žalovaného sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril. Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zmluva o kontokorentnom úvere je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. S poukazom na výklad ust. § 54 Občianskeho zákonníka i napriek súhlasu spotrebiteľa, aby sa jeho právny vzťah riadil s dodávateľom na základe ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka režimom Obchodného zákonníka, nemôže si spotrebiteľ privodiť zhoršenie svojho právneho postavenia, ktoré mu garantuje Občiansky zákonník. Zdôraznil, že právny problém prednostného použitia Občianskeho zákonníka pred Obchodným zákonníkom je riešený aj v judikatúre všeobecných súdov, na ktoré poukázal, vrátane súdu najvyššieho, a to rozhodnutia sp. zn. 5NCdo/20/2009. Z tohto dôvodu neakceptoval argumentáciu žalobcu o aplikácii Obchodného zákonníka vo vzťahu k premlčaniu záväzku žalovaného. Taktiež nesúhlasil s namietaním vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Poukázal na to, že do konania vstúpil na základe osobitného zákona a jeho vstup je spojený s aproximáciou práva s právom Európskej únie a postupnou transpozíciou právnych aktov Európskej únie aj s implementáciou do vnútroštátneho právneho poriadku. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania, s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke od 2. 4. 2014 (§ 156 ods. 3 v spojení s § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri aplikácii práva súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov konania v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Z procesného hľadiska je súd svojou činnosťou povinný zabezpečiť výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopretiu (§ 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku). Napadnutým rozhodnutím vo veci samej súd prvého stupňa rozhodol o procesnej otázke, t. j. namietanej prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Súd prvého stupňa správne s poukazom na ust. § 93 Občianskeho súdneho poriadku vychádzal z toho, že vedľajší účastník, t. j. právnická osoba vstúpila do konania na ochranu práv spotrebiteľa v zmysle ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. na základe osobitného právneho predpisu. Takýto vstup do konania je možný, a preto namietané skutočnosti týkajúce sa procesného pochybenia súdom prvého stupňa odvolací súd nepovažoval za opodstatnené s prihliadnutím k tomu, že v konečnom dôsledku nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci i napriek tomu, že súd prvého stupňa mohol procesným uznesením rozhodnúť o prípustnosti vstupu do konania a následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia rozhodnúť o veci samej. Odvolací súd však nepovažoval tento procesný postup za vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na ktoré by bolo potrebné v odvolacom konaní prihliadať (§ 212 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku), lebo žaloba bola zamietnutá v dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania vedľajším účastníkom. Navyše vedľajší účastník vstúpil do konania ako subjekt, ktorý nemá právny záujem na výsledku v spore, a preto ani z tohto pohľadu odvolací súd nepovažoval namietaný nesprávny procesný postup súdu prvého stupňa za opodstatnený. Vo vzťahu k veci samej odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne posúdil dôvodnosť vznesenej námietky premlčania. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa. K odvolaniu žalobcu uvádza, že súd prvého stupňa správne posúdil vzťah ako vzťah spotrebiteľský. Vzhľadom na splatnosť úveru, ktorá nastala k 12. 3. 2008 a uplynutie trojročnej premlčacej lehoty v zmysle ust. § 100, § 101 Občianskeho zákonníka, nárok žalobcu je premlčaný, lebo žaloba bola podaná 3. 1. 2012, t. j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula 13. 3. 2011. Posúdenie právneho vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského i napriek tomu, že bola uzavretá zmluva o úvere a dojednanie o tzv. absolútnom obchode, t. j. o tom, že vzťahy medzi účastníkmi zmluvy sa budú riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka samo o sebe nevylučuje aplikáciu ustanovení na ochranu práv spotrebiteľa vyplývajúce z ust. Občianskeho zákonníka § 52 a nasl., najmä § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, lebo Občiansky zákonníka má postavenie lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pri ochrane práv spotrebiteľa. Odvolací súd nesúhlasí s uplatnenou námietku žalobcu, že ustanovenia o premlčaní vyplývajúce z ustanovení Občianskeho zákonníka nie sú svojim obsahom výhodnejšie pre spotrebiteľa v porovnaní so štvorročnou premlčacou lehotou vyplývajúcou z ustanovení Obchodného zákonníka. Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, t. j. aj dojednanie ohľadne ustanovení Obchodného zákonníka, a preto s poukazom na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa správne obsah zmluvy vykladal v prospech spotrebiteľa v záujme nezhoršenia jeho zmluvného postavenia vo vzťahu k postaveniu dodávateľa. Súd prvého stupňa neposudzoval zmluvu uzavretú medzi účastníkmi z hľadiska hmotnoprávneho vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania a dôvodne vznesenú námietku premlčania, t.zn., že odvolacie námietky týkajúce sa výkladu spotrebiteľských zmlúv podľa rôznych autorov odvolací súd považoval za nadbytočné, a preto k nim nezaujal vecné stanovisko. Právny vzťah medzi účastníkmi, t. j. postavenie žalobcu ako dodávateľa, t. j. veriteľa a žalovaného ako spotrebiteľa bol medzi účastníkmi nesporný a vyplýva z obsahu spisu. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný náhradu nepriznal, lebo návrh na priznanie predložený nebol. Žalovaný nebol právne zastúpený a iné trovy odvolacieho konania mu z obsahu spisu nevyplývajú (§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a ust. § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). O trovách odvolacieho konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zásadou úspechu vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní, ktorému priznal náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 81,33 Eur (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ďalej len citovanej vyhlášky). Súčasťou priznanej náhrady je náhrada režijného paušálu vo výške 7,81 Eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Právny zástupca vedľajšieho účastníka preukázal, že je platcom dane z pridanej hodnoty, a to osvedčením pre daň z pridanej hodnoty vydaným Daňovým úradom Stropkov dňa 2. 6. 2011, identifikačné č. pre daň SK XXXXXXXXXX od 1. 2. 2005 (č. l. 52 spisu), a preto mu bola priznaná 20 % DPH zo sumy 89,14 Eur, t. j. v sume 17,83 Eur (§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky). Celkom z titulu náhrady trov odvolacieho konania bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi vo výške 106,97 Eur, k zaplateniu ktorej odvolací súd zaviazal žalobcu, ktorý v odvolacom konaní úspešný nebol. Povinnosť žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vyplýva z ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.