Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Cob/3/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712200511 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8712200511.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: X. O., nar. XX.X.XXXX, bytom V. Z. XX, Q. Z. V., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Jančim, so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: HK Poprad, s.r.o., so sídlom Štefánikova 6, Poprad, IČO: 36 506 176, zastúpenému advokátom JUDr. Tiborom Bašistom, so sídlom Štefánikova 8, Poprad, o zaplatenie 5.974,92 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 16.9.2013 pod č. k. 16Cb/144/2012-88, jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 250,39 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Petra Jančiho, advokáta v Liptovskom Mikuláši, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 16Cb/144/2012-88 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.974,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.493,73 eur od 21.5.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.493,73 eur od 21.6.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.493,73 eur od 21.7.2009 do zaplatenia a zo sumy 1.493,73 eur od 21.8.2009 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 1.768,51 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 358,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.410,51 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Petra Jančiho, advokáta, AK so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobou zo dňa 18.1.2012 žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 5.974,92 eur s príslušným úrokom z omeškania titulom nevyplatenia dohodnutej odmeny hráča podľa Štatutárnej hráčskej zmluvy zo dňa 1.5.2008 v znení Dodatku č. 1. Žalobca ako hráč nemal vyplatené od žalovaného klubu dohodnutú odmenu 1.493,73 eur (45.000,- Sk) mesačne, pričom dohodnutá odmena bola splatná do 20. dňa nasledujúceho mesiaca dohodnutým spôsobom. Za mesiace apríl, máj, jún a júl 2009 v lehote splatnosti odmena žalobcovi ako hráčovi vyplatená nebola. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému dal odpor žalovaný. Nárok žalobcu nie je dôvodný, pretože si neplnil povinnosti hráča tak, ako mu vyplývajú zo zmluvy. Žalobcovi nevzniklo právo na plnenie vo forme odmeny v takom rozsahu ako si ho uplatnil. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že došlo k uzavretiu platnej hráčskej zmluvy dňa 1.5.2008, na základe ktorej sa žalobca zaviazal k poskytovaniu služieb žalovanému v hráčskej lige, pričom svoje povinnosti plnil riadne a včas, na základe čoho vystavoval fakturácie za mesiace apríl - júl 2009. Žalobca nikdy nedal súhlas s preradením do iného klubu, nedošlo k platnému postúpeniu práv a povinností z jedného hokejového klubu na druhý, takže žalovanému stále zostávala povinnosť platiť odmeny za služby žalobcu ako hokejového hráča. Čo sa týka výpovede zmluvy, túto žalovaný neakceptoval. Nemožno brať v úvahu obranu žalovaného, že keď sa žalobca k postúpeniu práv na MHK Ski Park Kežmarok nevyjadril, tým vyjadril konkludentný súhlas s preradením do iného klubu. Nevyjadrenie sa nemožno interpretovať ako súhlas podľa článku 2 bodu 5 Štatutárnej hráčskej zmluvy pre platnosť preradenia. Žalobca tiež poukázal na to, že vykonal sa transfer žalobcu ako hráča do hokejového klubu HK Spišská Nová Ves, kde ako jeho materský klub sa uvádzal žalovaný, ktorému Spišskou Novou Vsou bolo vyplatené výchovné 3.330,- eur v dobe uzavretia Zmluvy o transfere dňa 9.9.2009. Tento dokument preukazuje, že materským klubom žalobcu bol žalovaný a do MHK Ski Park Kežmarok nikdy nebol preradený. Nebol doložený žiaden doklad preukazujúci postúpenie práv a povinností z hráčskej zmluvy zo žalovaného na iný subjekt. Na takéto preradenie žalobca nikdy neudelil súhlas a nebol o tom vykonaný ani záznam v Registri Slovenského zväzu ľadového hokeja. Ani Štatutárna hráčska zmluva nepripúšťala možnosť preradenia hráča do nižšej hokejovej súťaže. Žalovaný trval na tom, že došlo k preradeniu žalobcu do klubu MHK Ski Park Kežmarok, čo bolo rozhodnutie žalovaného, pričom ani žalobca nezasielal faktúry žalovanému tak, ako mu to ukladala zmluva. Súd nárok žalobcu posudzoval ako nepomenovanú zmluvu podľa § 269 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., na základe ktorej mal žalobca u žalovaného ako hráč vykonávať na vlastnú zodpovednosť a v mene klubu športovú činnosť profesionálneho hráča ľadového hokeja s nárokom na odmenu za dohodnutých podmienok. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.5.2008 do 30.4.2010. Podľa článku II. bodu 1 hráčskej zmluvy bol žalovaný povinný platiť žalobcovi pri splnení všetkých podmienok tejto zmluvy základnú mesačnú odmenu špecifikovanú v Dodatku č. 1. V Dodatku je dohodnutá zmluvná odmena mesačne 1.493,73 eur. Súdu bolo doložené vypovedanie hráčskej zmluvy zo strany žalobcu pre nevyplatenie odmeny (č. l. 12 spisu - výpoveď zo dňa 28.7.2009). Súd mal preukázané uzavretie atypickej profesionálnej hráčskej zmluvy dňa 1.5.2008 so záväzkom žalobcu ako hráča vykonávať v mene žalovaného ako klubu športovú činnosť profesionálneho hráča ľadového hokeja, za čo žalobcovi prináleží základná odmena za splnenia určitých podmienok. Dohodnutá odmena bola 1.493,73 eur. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že došlo k postúpeniu práv a povinností z uvedenej Štatutárnej hráčskej zmluvy na hokejový klub Kežmarok, pričom podľa článku II. bodu 4 zmluvy mohlo dôjsť k postúpeniu práv a záväzkov na iný klub vyššej súťaže, ale klub v Kežmarku nehral najvyššiu súťaž ľadového hokeja. Ani sám žalovaný nenamietal, že počas zmluvného obdobia žalobca riadne trénoval a pre splnenie povinností tak žalobcovi vzniklo právo na odmenu. Za mesiace apríl - júl to predstavuje 5.974,92 eur. Keďže žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno, tento nikdy nepreukázal postúpenie práv na hokejový klub Ski park Kežmarok. Keď sa žalobca k takémuto postúpeniu nijako nevyjadril, neznamená to súhlas. Naopak, zo zmluvy o transfere vyplýva, že materským klubom bol žalovaný pre žalobcu, ktorý od hokejového klubu v Spišskej Novej Vsi obdŕžal aj výchovné vo výške 3.330,- eur. Ak by skutočne došlo k postúpeniu práv na žalobcu žalovaným, takýto transfer by musel byť registrovaný Slovenským zväzom ľadového hokeja, kde táto skutočnosť nebola nijako preukázaná. Žalovaný bol v omeškaní s platením zmluvnej odmeny, je povinný platiť aj úroky z omeškania podľa § 365 a 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nárok žalobcu na úrok z omeškania vyplýva z § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a požadovaný úrok z omeškania 9 % ročne je zákonný. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznaná náhrada trov konania na zaplatenom súdnom poplatku a na trovách právneho zastúpenia advokátom podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný hokejový klub. Medzi účastníkmi došlo k uzavretiu atypickej profesionálnej hráčskej zmluvy, ale práva žalovaného z tejto zmluvy boli postúpené na hokejový klub Kežmarok. Tieto práva boli postúpené v období, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti ako mu vyplývajú zo zmluvy, preto mu ani nevznikla odmena v takom rozsahu, ako si uplatňuje. Podľa hráčskej zmluvy mohol byť hráč postúpený do iného klubu v tej istej alebo vyššej súťaži, čo sa však nestalo, pretože hokejový klub v Kežmarku hrá nižšiu súťaž. Na trénovanie a zúčastňovanie sa zápasov v nižšej súťaži nemohla byť účinná a platná pôvodná hráčska zmluva, pričom mala byť uzavretá nová zmluva, ktorú žalobca z dôvodu nízkej odmeny odmietol podpísať. Žalovaný už nebol jeho materským klubom, pretože rozhodnutím žalovaného bol preradený do hokejového klubu v Kežmarku. Všetky práva a povinnosti z hráčskej zmluvy prešli na Kežmarok. Žalobca mal zasielať faktúry na Kežmarok, nie žalovanému. Ani výkon práva žalobcu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.), ak si uplatňuje nároky u žalovaného, pričom svoje nároky mal uplatňovať v Kežmarku. Keďže súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav a nesprávne právne rozhodol, navrhuje zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť na nové konanie, resp. žalobu zamietnuť. Súčasne si uplatňuje náhradu trov konania. Právny zástupca žalobcu navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Žalobca nikdy nepodpísal zmluvu s Kežmarkom, pretože bol stále zmluvne viazaný so žalovaným. Ak aj žalobca trénoval s hokejovým klubom Kežmarok v určitej dobe, predstavovalo to ale plnenie si povinností žalobcu vyplývajúce mu z hráčskej zmluvy. Tieto tréningy v Kežmarku mu nariadil sám žalovaný a žalobca bol povinný jeho pokyny vykonať. Žalobca podotýka, že žiadne zápasy za kežmarský klub žalobca neodohral. Žalobca neporušil zmluvu, ale dokonca na pokyn žalovaného vykonával tréningy v mieste, ktoré bolo odlišné od obvyklého miesta tréningu. V čase letnej prípravy sa vykonávali len tréningy, čerpala sa aj odmena, pričom obe sú platené. Ak žalovaný tvrdil, že si žalobca neplnil svoje povinnosti, tak tieto tvrdenia sú účelové a tendenčné. Akým právom žalovaný hodnotí uspokojivý, resp. neuspokojivý výkon a plnenie povinností zo strany žalobcu, ak podľa tvrdení žalovaného jeho materským klubom bol už iný klub. Žalobca odstúpil od zmluvy štatutárneho hráča, ktoré odstúpenie žalovaný neakceptoval. Žalovaný nevybavil žiaden súhlas a nevykonal záznamy v Registri slovenského zväzku ľadového hokeja, preto žalobca bol stále vedený ako hráč žalovaného. Jeho štatutárna hráčska zmluva bola v tom období stále platná. S iným klubom takúto zmluvu žalovaný nepodpísal. V čase podpisu Zmluvy o transfere zo dňa 9.9.2009 bol žalobca stále vedený ako hráč žalovaného, preto má nároky na preplatenie odmeny za apríl - júl 2009. Navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, pričom žiada náhradu trov konania za vyjadrenie k odvolaniu s odmenou 250,39 eur. Odvolací súd predvolal účastníkov a ich zástupcov na pojednávanie 25.9.2014, kde zástupca žalovaného ospravedlnil neprítomnosť pre kolíziu pojednávania. Súčasne ospravedlnil aj svojho klienta na pojednávaní. Keďže kolízia pojednávaní nie je dôvodom na odročenie pojednávania, odvolací súd vo veci konal aj bez účasti neprítomného zástupcu žalovaného. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva: Žalobca ako hráč a žalovaný ako klub uzavreli dňa 1.5.2008 tzv. Štatutárnu hráčsku zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, na základe ktorej mal žalobca vykonávať športovú činnosť profesionálneho hokejistu v postavení osoby samostatne zárobkovo činnej. Podľa článku II. bodu 4 v prípade, že hráč nebude pôsobiť v klube po celú dobu platnosti zmluvy, obdrží len časť dojednanej odmeny podľa pomeru počtu dní pravidelného herného plánu. Podľa podbodu 5, klub je oprávnený len so súhlasom hráča postúpiť svoje práva a povinnosti z tejto zmluvy inému hokejovému klubu najvyššej súťaže na dobu určitú, alebo neurčitú, najdlhšie však na dobu platnosti tejto zmluvy. Takéto postúpenie sa musí hráčovi oznámiť písomne alebo ústne štatutárnym zástupcom klubu s uvedením miesta a času, kde má hráč nastúpiť, ako i doby, po ktorú má postúpenie trvať. Takéto postúpenie musí byť v súlade s predpismi pre profesionálnych hráčov ľadového hokeja. V Dodatku č. 1 bola riešená odmena za trvanie zmluvného vzťahu od 1.5.2008 do 30.4.2009 v čiastke 45.000,- Sk mesačne (1.493,73 eur) a v období od 1.5.2009 do 30.4.2010 po 60.000,- Sk. Pre neplatenie odmeny od apríla do júla 2009 žalobca vypovedal Štatutárnu hráčsku zmluvu listom z 28.7.2009. Počas trvania zmluvného vzťahu nebolo preukázané zo strany žalovaného, že žalobca porušoval hráčsku disciplínu, ale pri výzvach žalobcu na zaplatenie odmeny žalovaný len listom z 30.6.2009 oznamoval, že hokejový klub ukončil súťaž v mesiaci marec a v zmysle článku II ods. 4 hráčovi nevznikol nárok na plnú odmenu. Obdobne žalovaný odpovedal na druhú výzvu žalobcu, a to listom z 13.7.2009, kde žalovaný oznamuje, že v mesiaci apríl a máj mu nevznikol nárok na plnú odmenu. Žalovaný listom zo 4.8.2009 oznamoval žalobcovi, že neakceptuje výpoveď zo Štatutárnej hráčskej zmluvy, kde žalovaný trval na tom, že žalobcovi bolo oznámené ústne 11.6.2009 postúpenie práv a povinností na hokejový klub v Kežmarku, k čomu sa žalobca doposiaľ záporne nevyjadril. Žalobca doložil zmluvu o transfere z klubu hokejovej Slovnaft Extraligy do klubu Slovnaft medzi športovými klubmi v Spišskej Novej Vsi a Popradom, kde sa tieto kluby dohodli na transfere žalobcu a vyplatením odplaty 3.330,- eur na účel materského klubu (hokejový klub Poprad) na základe vystavenia faktúry. Už len táto zmluva o transfere potvrdzuje to, že hokejový klub v Poprade sa považoval za materský klub žalobcu. Materským klubom nebol hokejový klub v Kežmarku. Žalovaný nedoložil žiadne tvrdené skutočnosti o tom, aby žalobca neplnil svoje povinnosti profesionálneho hráča v Poprade a nebol dôvod na krátenie odmeny v sporných mesiacoch apríl - júl 2009 u žalobcu. Ak žalovaný poukazuje na to, že podľa bodu II bodu 5 Štatutárnej hráčskej zmluvy je klub - žalovaný oprávnený len so súhlasom hráča postúpiť svoje práva a povinnosti z tejto zmluvy inému hokejovému klubu najvyššej súťaže na dobu určitú, a podľa žalovaného pri preradení na nižšiu súťaž takýto súhlas u hráča nie je potrebný, tak aj takéto prestupy museli byť v súlade s predpismi profesionálnych hráčov ľadového hokeja, pričom pokyn žalovaného trénovať v hokejovom klube v Kežmarku neznamenalo zmenu klubovej príslušnosti. Naviac, nedošlo ani k podpisu novej hráčskej zmluvy medzi žalobcom a hokejovým klubom v Kežmarku. Žalovaný listom zo 4.8.2009 jednoznačne odpisuje žalobcovi, že nesúhlasí s jeho výpoveďou, kde sa ďalej uvádza, že bolo ústne oznámené na hráčskej schôdzi 11.6.2009 postúpenie práv a povinností na hokejový klub Kežmarok, k čomu sa žalobca záporne nevyjadril. Ak žalovaný nedoložil žiaden listinný dôkaz o postúpení práv na hráča medzi Popradom a Kežmarkom, potom aj uzavretá zmluva o transfere medzi Spišskou Novou Vsou a Popradom jednoznačne svedčí o tom, že žalovaný sa naďalej považoval za materský klub žalobcu, teda aj s povinnosťou platiť žalobcovi dohodnutú odmenu. V bode VII Štatutárnej hráčskej zmluvy sa uvádzajú dôvody ukončenia zmluvy, pričom žalovaný nepreukázal, aby došlo k dohode účastníkov na ukončenie zmluvy, a to ani konkludentne, čo potvrdzuje aj stanovisko žalovaného k výpovedi, a to písomné vyjadrenie zo 4.8.2009, kde sám žalovaný konštatuje, že k postúpeniu práv z Popradu na Kežmarok sa žalobca do dnešného dňa záporne nevyjadril, ale nevyjadrenie sa neznamená súhlas. Podľa § 44 ods. 1, veta druhá, Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., mlčanie alebo nečinnosť sami o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Nemožno prijať záver žalovaného, že neprijal vypovedanie hráčskej zmluvy so žalobcom a postúpil práva na hokejový klub Kežmarok, kde naviac o takomto transfere medzi Popradom a Kežmarkom nebola uzavretá žiadna zmluva, resp. zo strany žalovaného nebo doložený záznam o takomto preradení hráča, ktorý by bol evidovaný Slovenským zväzom ľadového hokeja. Preto je stále potrebné vychádzať z toho, že žalobca bol v rozhodnom období v zmluvnom vzťahu so žalovaným. Okresný súd rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej odmeny za obdobie od apríla do júla 2009. Porušenie zmluvnej povinnosti, pre ktorú by žalobca mohol krátiť odmenu žalobcovi nebolo preukázané, preto v zmysle Dodatku č. 1 patrí žalobcovi dohodnutá mesačná odmena. Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o úrokoch z omeškania, pretože žalovaný je v omeškaní s platením svojho peňažného záväzku. Žalobca je povinný platiť úroky z omeškania tak, ako ich ustálil súd prvého stupňa. Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania, pretože žalobca ako úspešný účastník má právo na náhradu trov prvostupňového konania s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznaná náhrada trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu žalovaného s odmenou 200,85 eur a režijný paušál 7,81 eur. 20 % DPH je 41,73 eur. Trovy odvolacieho konania predstavujú 250,39 eur, ktoré je povinný zaplatiť neúspešný žalovaný na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.