Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1CoE/68/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712203455 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8712203455.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, AK Karadžičova 8, Bratislava, proti povinnému: M. C., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. X. M. XX, O., o vymoženie 279,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 12 Er 134/2012-14 zo dňa 28.3.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 24.10.2013 doručil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že pracuje, ale jeho práca nepresahuje minimálny príjem, má zdravotné problémy a predpokladá, že v budúcnosti bude jeho jediný príjem invalidný dôchodok. Súdom má stanovené výživné vo výške 150 eur mesačne, nie je vlastníkom nehnuteľného majetku ani motorového vozidla, nemá trvalý pobyt, prebýva u známych a pošta mu je doručovaná na adresu jeho matky. Na jeho osobu je vedených ďalších 7 exekúcie spolu v sume 12.000 eur, preto žiadal exekúciu zastaviť. Exekútor sa k návrhu povinného vyjadril tak, že povinný je zamestnaný a je držiteľom motorového vozidla. Pre veľký počet exekučných konaní sa účelne odhlásil z trvalého pobytu a plneniu svojich záväzkov sa vyhýba, s exekútorom nespolupracuje a na výzvy nereaguje. Súd prvého stupňa preto skonštatoval, že nemajetnosť musí byť trvalá a dlhšiu dobu nemenná, pričom súdny exekútor v tomto konaní nemajetnosť povinného nezistil. Povinný túto nemajetnosť tvrdí, avšak súdny exekútor zistil, že tento povinný pracuje, má motorové vozidlo a navyše nekooperuje s exekútorom ani nereflektuje na jeho výzvy. Z uvedeného vyplýva predpoklad aspoň čiastočného uspokojenia pohľadávky oprávneného. So zastavením exekúcie pre nemajetnosť nesúhlasil ani súdny exekútor, pričom iné dôvody na zastavenie exekúcie preukázané neboli. Proti uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal povinný. V odvolaní uviedol, že vyjadrenie súdneho exekútora vychádza z nesprávneho posúdenia veci, lebo v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie bol už nezamestnaný a taktiež nahlásil krádež motorového vozidla Škoda Favorit. Vyjadrenie exekútora o tom, že nekomunikuje je irelevatné, pretože jeho príjem nikdy nepostačoval na splácanie pohľadávky oprávneného v čo i len malých čiastkach. Znovu uviedol, že platí výživné na dve maloleté deti 150 eur mesačne, hradí si príležitostné bývanie a z trvalého pobytu sa odhlásil, lebo sestra už odmietla znášať hradenie platobných výmerov za bývanie. Navrhol zrušiť uznesenie prvostupňového súdu a exekúciu zastaviť. Oprávnený sa vyjadril k podanému odvolaniu. Uviedol, že odvolanie povinného považuje za účelové, neopodstatnené a postrádajúce oporu v zákone i skutkovom stave. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne a povinný vo svojom odvolaní sa odvoláva na tie isté skutočnosti, ktoré uvádzal na svoju obranu pred súdom prvého stupňa. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne v celom rozsahu. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého uznesenia, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a na ktoré poukazuje. Podľa § 57 ods. 1 Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh. Podľa § 58 ods. 1 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora, a ktorá má okrem iného za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd v súlade s týmto zákonným ustanovením je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Súd prvého stupňa nezostal pasívny pri skúmaní existencie dôvodov tvrdených v návrhu na zastavenie exekúcie, aj keď samozrejme zistenia exekútora preukazujúce existenciu týchto dôvodov sú podstatné a z nich môže exekučný súd vychádzať. Súd prvého stupňa ako exekučný súd si správne uvedomuje svoju zodpovednosť za zastavenie exekúcie aj z hľadiska ochrany práv oprávneného, ktorému by sa rozhodnutím exekučného súdu o zastavení konania výrazne oslabila možnosť vymôcť svoju pohľadávku vzhľadom na plynutie času a dôsledky s tým spojené. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 90/2008, kde tento súd uviedol „právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle č. l. 46 ods. 1 Ústavy SR“. Porovnaj aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. 7. 2000 sp. zn. I. ÚS 5/2000. Podľa názoru odvolacieho súdu by tak k porušeniu tohto práva mohlo dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zastavení exekúcie bez náležitého preskúmania existencie dôvodu pre takéto zastavenie. Nesprávnym rozhodnutím by sa v konečnom dôsledku odoprelo právo oprávnenému na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo by mohlo znamenať odmietnutie spravodlivosti. Pre spoľahlivý záver o naplnení dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. chýba dostatok dôvodov a dôkazov, z ktorých by bolo možné spoľahlivo prijať záver o splnení predpokladov, a teda dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa citovaného ustanovenia. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako prvostupňový súd, že obrana povinného, resp. jeho argumenty na zastavenie exekúcie sa javia ako účelové s úmyslom vyhnúť sa plneniu pohľadávky priznanej právoplatným rozhodnutím. Odvolací súd nemôže opomenúť tiež benevolentné „procesné správanie“ povinného, ktorý nereagoval na výzvy súdneho exekútora. Nie je v budúcnosti vylúčená možnosť, že tento povinný si aj vzhľadom na svoj vek nájde prácu, zvýši svoju životnú úroveň, a bude schopný aj s ohľadom na výšku vymáhanej pohľadávky schopný aspoň v splátkach uhradiť túto pohľadávku. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 v spojení s § 224 O.s.p.. Povinný nebol v odvolacom konaní úspešným účastníkom, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a oprávnený si náhradu týchto trov neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.