Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9Co/88/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712212698 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8712212698.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta právnej veci žalobcu: F. M., nar. XX. X. XXXX, bytom Q., X. č. XX, štátny občan SR, právne zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou F. A., bytom Q., A. ul. č. XXX/X, proti žalovanej: N. M., nar. XX. X. XXXX, bytom Q. - X., L. XXXX/XX, štátnej občianky SR, právne zastúpenej advokátom Mgr. Róbertom Liškom, so sídlom Poprad, Štefánikova 882, o zaplatenie 2.129,06 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C/191/2012 - 28 zo dňa 28. 5. 2013, takto r o z h o d o l : Odvolacie konanie o odvolaní žalovanej proti výroku o uložení povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 998,46 eur z a s t a v u j e. M e n í rozsudok v prevyšujúcej zaväzujúcej časti vo veci samej tak, že žalobu na zaplatenie 282,65 eur z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni (v ďalšom texte žalovaná - § 79 ods. 1 O.s.p.) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (v ďalšom texte žalobcovi - § 79 ods. 1 O.s.p.) sumu 1.281,11 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie sumy 847,95 eur zastavil. Návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania súd vylúčil na samostatné konanie. Ako dôvod uviedol, že žalobca a žalovaná boli rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 9C/3/2006 - 112 zo dňa 7. 6. 2006 v spojení s opravným uznesením č.k. 9C/3/2006 - 121 zo dňa 11. 7. 2006 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 1Co/288/06 - 166 zo dňa 18. 4. 2007 zaviazaní spoločne a nerozdielne s N. M. st. zaplatiť žalobcovi Istrobanka a.s. sumu 389.525,- Sk (12.929,86 eur) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 14,25 % od 19. 10. 2005 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Rozsudkom zo dňa 29. 11. 2011 č.k. 20C/44/2010 - 174 súd zaviazal žalovanú povinnosťou úhrady sumy 1.526,37 eur, pričom časť veci o zaplatenie 2.129,06 eur s prísl. bol vylúčený na samostatné prejednanie. Rozsudok v časti uloženej povinnosti nadobudol právoplatnosť dňa 31. 3. 2013. Pre priznanú pohľadávku spoločnosti Istrobanka a.s. je vedená exekúcia JUDr. Hildegardou Láclavikovou, exekútorkou Exekučného úradu Prešov pod sp. zn. Ex 355/07. V exekučnom konaní exekútorka oznámila, že predmetom vymáhania je istina vo výške 12.929,86 eur, úrok vo výške 14,25 % ročne zo sumy 12.887,91 eur od 19. 10. 2005 do zaplatenia, trovy konania v sume 673,27 eur, poplatok za úradné overovanie exekučného titulu v sume 22,12 eur, súdny poplatok za vydanie poverenia v sume 16,60 eur a predbežné trovy exekúcie vyčíslené na 4.216,31 eur. Ku dňu vyhlásenia exekútorky bola vymožená pohľadávka v celkovej výške 16.119,64 eur pozostávajúca z istiny v sume 12.929,86 eur a časti predbežných trov exekúcie v sume 3.189,78 eur. Dňa 10. 5. 2013 exekútorka oznámila, že v lehote od 1. 11. 2011 do 30. 4. 2013 bola vymožená celkove suma 6.995,39 eur, a to od žalobcu vo výške 5.032,34 eur a od žalovanej celkove 1.963,05 eur. Ku dňu 30. 4.2013 zostatok pohľadávky oprávneného predstavoval sumu 2.314,94 eur. Za predpokladu, že celková dlžná suma vymáhaná v exekučnom konaní predstavuje 25.852,12 eur na žalobcu pripadá podiel 1/3, teda suma 8.617,37 eur. Žalobca ku dňu 30. 4. 2013 uhradil 17.341,14 eur. Jeho podiel na istine predstavoval 4.309,96 eur. Vo zvyšku bola uhradená suma rozpočítaná na ďalšie vymáhané nároky. Podiel žalovanej na dlžnej istine taktiež predstavuje 4.309,96 eur. Je nepochybné, že uhradila v exekučnom konaní sumu 5.773,89 eur. V súčasnosti jej dlh predstavuje nedoplatok na príslušenstve istiny, ktoré z časti uhradil žalobca. Taktiež z uhradených trov exekúcie má žalobca právo požadovať od žalovanej podiel zodpovedajúci jej podielu, ktorý predstavuje sumu 1.063,26 eur, pričom zvyšok uhradenej sumy predstavuje zodpovedajúci podiel žalobcu a N. M. st.. Žalobca za žalovanú v období od 1. 11. 2011 do 30. 4. 2013 plnil v celkovej výške 1.281,11 eur. Preto v tejto časti žalobe vyhovel. Pokiaľ ide o uplatnené príslušenstvo, je potrebné vykonať doplnenie dokazovania, preto túto časť veci vylúčil na samostatné konanie. Nakoľko žalobca vzal podaný návrh v časti o zaplatenie sumy prevyšujúcej sumu 1.281,11 eur, t.j. 847,95 späť, súd konanie zastavil. Posledným výrokom rozsudku bolo rozhodnuté, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Tento výrok súd zdôvodnil citáciou § 151 ods. 3 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Ako dôvod uviedla, že celková pohľadávka oprávneného dosiahla sumu 25.852,12 eur, ktorú mali zaplatiť všetci pôvodní účastníci spoločne a nerozdielne, z čoho na každého pripadla suma 8.617,37 eur. Žalovaná doteraz uhradila sumu 3.810,84 eur a sumu 1.963,05 eur. Rozsudkom 20C/44/2010 - 174 zaviazal súd žalovanú na zaplatenie sumy 1.562,37 eur. Spolu tieto sumy dosahujú 7.336,26 eur. Za predpokladu, že žalobca uhradil za seba celú alikvotnú časť z vymáhanej sumy, t.j. 8.617,37 eur a ak priráta sa podiel pôvodnej žalovanej v 2. rade vo výške zodpovedajúcej úhrade sumy žalovanou, t.j. 7.336,26 eur, spolu to predstavuje sumu 23.289,89 eur. Rozdiel medzi doteraz zaplatenou sumou 25.537,37 eur a sumou pripadajúcou na žalobcu a žalovanú s pôvodne žalovanou v 2. rade, t.j. sumou 23.289,89 eur, predstavuje rozdiel vo výške 247,48 eur, z ktorého je žalovaná povinná uhradiť 1, t.j. sumu 132,74 eur. Nie je však pravdou, že by takáto pohľadávka v uvedenom čase existovala. Ďalej žalovaná tvrdila, že konanie už od začiatku trpí procesnými vadami, preto navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok a žalobu zamietol. Podaním zo dňa 11. 11. 2014 po oboznámení sa so správou súdnej exekútorky oznámila, že doposiaľ uhradila sumu 6.056,54 eur pozostávajúcu z čiastky 3.810,84 eur zaplatenú v pôvodnom konaní, z čiastky 1.963,05 eur zaplatenej v tomto konaní a z čiastky 282,65 eur zaplatenej v období od 1. 5. 2013 do 30. 9. 2014. Okrem toho súd rozsudkom 20C/44/2010 - 174 zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.562,37 eur. Spolu tieto sumy dosiahli výšku 7.618,91 eur. Z alikvotnej časti vymáhanej sumy, t.j. 8.617,37 eur žalovaná uhradila alebo už právoplatne zaviazaná uhradiť žalobcovi spolu sumu 7.618,91 eur. Rozdiel medzi na ňu pripadajúcou sumou a úhradami predstavuje 998,46 eur. Za tohto stavu prvostupňové rozhodnutie súdu nie je správne a žalobcovi bolo prisúdené viac, ako mu voči žalovanej patrí. Na odvolacom pojednávaní žalovaná vzala späť svoje odvolanie čo do povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 998,46 eur. V prevyšujúcej časti, t.j. čo do sumy 282,65 eur, navrhla rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že celkovo zaplatiť 18.607,13 eur. N. M. (staršia) nezaplatila ani cent a žalovaná len časť. Odvolanie žalovanej označila za nedôvodné, sledujúce jediný cieľ, uškodiť žalobcovi. Peniaze z pôžičky, ktoré si vzala žalovaná, minula a spotrebovala spolu s matkou. K uzavretiu zmluvy o pôžičke pristupovali s úmyslom pôžičku nikdy nesplatiť a poškodiť žalobcu. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolanie do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Podaným odvolaním neboli dotknuté výroky rozsudku, ktorými súd zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 847,95 eur a ktorými súd vylúčil na samostatné konanie časť veci o zaplatenie úroku z omeškania. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd na nariadenom pojednávaní zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa, ktoré doplnil oboznámením správy súdnej exekútorky podanej dňa 17. 10. 2014. Po takomto dokazovaní dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne opodstatnené. Medzi účastníkmi nie je sporné, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 9C/3/2006 - 112 zo dňa 7. 6. 2006 v spojení s opravným uznesením č.k. 9C/3/2006 - 121 zo dňa 11. 7. 2006, ako aj v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 1Co/288/06 - 166 zo dňa 14. 6. 2007 boli žalobca a žalovaná, ako aj predtým žalovaná N. M. st. zaviazaní zaplatiť veriteľovi Istrobanka, a.s. sumu 389.525,- Sk (12.929,86 eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 388.261,20 Sk od 19. 10. 2005 do zaplatenia a trovy konania v sume 20.283,- Sk. Pretože povinné osoby súdom uloženú povinnosť neplnili, bol podaný návrh oprávneného Istrobanka a.s. Bratislava na vykonanie exekúcie dňa 2. 7. 2007, kde okrem uvedených súm sa stal predmetom exekúcie aj poplatok za úradné overovanie exekučného titulu v sume 666,50 Sk, súdny poplatok za vydanie poverenia v sume 500,- Sk a predbežné trovy exekúcie v sume 127.020,60 Sk. Spomínanými súdnymi rozhodnutiami bolo medzi pôvodnými žalovanými účastníkmi založené spoločenstvo solidárnych dlžníkov (§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keďže skôr spomínanými rozsudkami súdov neboli určené konkrétne podiely dlžníkov, platí vyvrátiteľná právna podmienka, že ide o spoločný solidárny záväzok všetkých trov dlžníkov. Právnym dôsledkom takejto solidarity dlžníkov je právo veriteľa požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek zo solidárne zaviazaných dlžníkov. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený vyšší nárok, ako zodpovedá jeho podielu, má voči spoludlžníkom jednak právo predbežného postihu (preventívny regres), ako aj právo následného postihu (subrogačný regres). Na základe práva predbežného postihu má takýto dlžník právo žiadať od ostatných dlžníkov ešte pred splnením dlhu, aby ho v rozsahu podielov na nich pripadajúcich od tejto povinnosti oslobodili. Môže žiadať od ostatných spoludlžníkov aj o to, aby mu prispeli podľa svojich podielov na splnenie celého dlhu. V tejto súvislosti má právo podať žalobu na súd, pokiaľ veriteľ od neho požaduje zaplatenie väčšej čiastky, než ako predstavuje jeho podiel na dlžobe podľa vnútorného pomeru medzi spoludlžníkmi. Jedná sa o tzv. liberačný nárok. V priebehu konania vzniklo žalobcovi tzv. právo následného postihu v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Toto právo spočíva v tom, že dlžník, ktorý veriteľovi splnil celú pohľadávku alebo viac, ako by na podľa vnútorného pomeru prislúchalo, môže od ostatných dlžníkov žiadať, aby mu uhradili, čo podľa tohto pomeru na nich pripadá. Tento podiel môže byť tak, ako v preskúmavanej veci, rovnaký u všetkých dlžníkov (§ 511 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka) alebo môže byť stanovený osobitným predpisom (napr. § 439 Občianskeho zákonník) alebo môže byť daný hmotno-právnymi vzájomnými vzťahmi solidárnych dlžníkov, ako je tomu v prípade podielového spoluvlastníctva. Právo následného postihu prislúcha každému solidárnemu dlžníkovi. Toto právo nie je závislé od toho, či tento dlžník plnil dobrovoľne alebo na základe núteného výkonu rozhodnutia - exekúcie alebo či dlh zanikol započítaním jeho pohľadávky vo vzťahu k veriteľovi. Takýto dlžník je oprávnený požadovať od ostatných dlžníkov náhradu za plnenie, ktoré za nich poskytol veriteľovi. Rozhodujúci je rozsah, v akom sám skutočne plnil, nie výška zaniknutej pohľadávky veriteľa. Právo následného postihu dlžníkovi nevznikne, ak spĺňal najviac toľko, koľko zodpovedá jeho podielu. Tak isto mu toto právo nepatrí, ak splnil viac, než robil celý dlh. Predmetom postihu je to, čo dlžník splnil na základe svojho záväzku veriteľovi, t.j. istina s prípadnými úrokmi. Pomernú časť zaplatených úrokov z omeškania môže dlžník požadovať len od tých spoludlžníkov, ktorí boli tiež v omeškaní s platením. Pri čiastočnej platbe má dlžník právo regresu len čo do časti prevyšujúcej vo vzájomnom pomere jeho podiel. Ostatní dlžníci majú právo námietky a obrany vyplývajúce z ich vzájomného pomeru k žalujúcemu dlžníkovi a jednak právo uplatniť námietky, ktoré by im prislúchali vo vzťahu voči veriteľovi, pokiaľ žalujúci dlžník o nich vedel alebo mohol a mal vedieť. V preskúmavanej veci žalobca si uplatnil žalobu ako liberačný nárok, teda z titulu práva predbežného postihu, avšak v dôsledku toho, že v priebehu konania došlo k zaplateniu celého dlhu, zmenil sa právny dôvod uplatnenia tohto nároku na právo následného postihu. Celková výška dlhu sa navýšila v súvislosti s trovami exekúcie na sumu 25.852,12 eur. Pretože tu platí zákonný predpoklad, že podiely na dlhu u všetkých troch pôvodných dlžníkov boli rovnaké, pripadá na každého z pôvodných dlžníkov podiel 1/3, t.j. suma 8.617,37 eur. Žalobca podľa vlastného tvrdenia zaplatil celkove 18.617,13 eur. Podľa údajov súdnej exekútorky žalobca uhradil na zaplatenie celého dlhu čiastku 19.373,43 eur (12.308,80 + 5.032,34 + 2.032,29). V každom prípade zaplatil viac ako bol jeho podiel zodpovednosti. Suma presahujúca výšku jeho podielu je plnením zaplateným za žalovanú a za N. M. staršiu. Za to isté obdobie žalovaná zaplatila na úhradu svojho dlhu celkove čiastku 6.056,54 eur (3.810,84 + 1.963,05 + 282,65). Na vyrovnanie podielu žalovanej na celkovej výške záväzku treba pripočítať čiastku 1.562,37 eur, ktorú bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 20C/44/2000 - 174 zo dňa 29. 11. 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. 6. 2012 č.k. 13Co/44/2012 - 197. Tento prisúdený záväzok je povinná žalovaná skôr či neskôr, dobrovoľne či nútene uhradiť. Preto možno konštatovať, že celkove žalovaná na zaplatenie svojho dlhu zaplatila, resp. bola zaviazaná zaplatiť 7.618,91 eur. Nakoľko jej podiel na celkovej výške záväzku 25.852,12 eur sa rovná sume 8.617,37 eur, pretrváva v rozsahu rozdielu týchto súm, t.j. 998,46 eur povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi to, čo on z titulu solidárneho záväzku uhradil za ňu. Žalovaná na odvolacom pojednávaní uznala v tejto časti svoju povinnosť, na znak čoho vzala späť svoje odvolanie proti rozsudku v rozsahu 998,46 eur. Pretože prejav vôle o čiastočnom späťvzatí odvolania urobil účastník, ktorý predtým zahlásil toto odvolanie, pričom nepochybne sa jedná o späťvzatie odvolania, odvolací súd v súlade s § 207 ods. 2, 3 O.s.p. odvolacie konanie v tejto časti zastavil. Rozdiel oproti prisúdenej sume je daný tým, že po vyhlásení napadnutého rozsudku došlo zo strany žalovanej k ďalšiemu plneniu na spoločný dlh. Keďže žalobca nevyužil svoje právo a nezobral v tejto časti žalobu späť, musel byť rozsudok v časti prevyšujúcej sumu 998,46 eur zmenený tak, že sa žaloba na zaplatenie ďalších čiastok prevyšujúcich sumu 998,46 eur zamieta (282,65 eur) (§ 220 O.s.p.). Pretože odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodov postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods.4 O.s.p.). V takom prípade odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania sa vo výroku nezmieňuje. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.