Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 10Co/69/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712216934 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8712216934.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava 812 36, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanej: R. D., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č. 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 497,65 eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C/457/2012-59 zo dňa 3.4.2013, zhodou hlasov členov senátu takto r o z h o d o l : Odvolanie vedľajšieho účastníka o d m i e t a Účastníkom ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 460,07 eur s 9%-ným p.a. úrokom z omeškania od 23.5.2012 do zaplatenia a nahradiť iné trovy konania vo výške 29,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 97,99 eur s tým, že iné trovy konania a trovy právneho zastúpenia je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu vedený vo L. a.s. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXX, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku voči výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 460,07 eur s 9%-ným p.a. úrokom z omeškania od 23.5.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, podal odvolanie vedľajší účastník. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcu zaviaže zaplatiť žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril žalobca. Vo svojom vyjadrení zo dňa 20.6.2013 poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/10/2013 zo dňa 30.1.2013 podľa ktorého v prípade, že účastník odmietne dať súhlas k odvolaniu vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ani na výzvu súdu, je odvolanie vedľajšieho účastníka bez tohto súhlasu právne neúčinné. Z tohto dôvodu žiada, aby súd zistil, či žalovaná s podaním odvolania súhlasí. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie podané vedľajším účastníkom Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je potrebné odmietnuť. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. S účinnosťou od 15.10.2008 zákon zaviedol novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. Medzi nich patria aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa. V tejto tzv. druhej skupine subjektov vedľajšieho účastníctva, na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon, keď ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba, ktorej hlavným predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, alebo združenie uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom komisiou Európskych spoločenstiev. V prejednávanej veci Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vstúpilo do konania z vlastného podnetu, a to písomným oznámením zo dňa 17.1.2013 o vstupe Združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. Podľa výpisu z Registra občianskych združení, vedeného Ministerstvom vnútra SR, je Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, zapísané v tomto registri od 19.2.2010 v oblasti spotrebiteľských činností. Zo Stanov Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (§ 2 Stanov Združenia) vyplýva, že ochrana práv spotrebiteľov je jediným predmetom činnosti tohto Združenia. Odvolací súd pri posudzovaní podaného odvolania primárne riešil otázku či vedľajší účastník je vôbec oprávnený v tomto prípade podať odvolanie, keďže sám žalovaný odvolanie nepodal. Subjektívnu legitimáciu na podanie odvolania zákon priznáva v prvom rade účastníkovi konania. Za zákonom určených podmienok je na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa legitimovaný aj vedľajší účastník. Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník. V zmysle ustanovenia § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Vedľajší účastník má v rozsahu legitimácie účastníka tiež právo podať odvolanie, a to buď vedľa účastníka, ktorého podporuje, alebo sám. V prípadoch, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže vedľajší účastník bez ďalšieho (t.j. bez ohľadu na postoj účastníka, na strane ktorého vystupuje) podať odvolanie (§ 201 veta druhá O.s.p.). V danom prípade medzi žalovanou a vedľajším účastníkom, ktorý do konania vstúpil z vlastnej iniciatívy, neexistuje žiadny spôsob vyrovnania, ktorý by vyplýval z právneho predpisu. Ak z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom konania a vedľajším účastníkom, môže vedľajší účastník podať odvolanie len v prípadoch, ak ho zároveň podá sám účastník, prípadne, ak účastník konania s takýmto postupom vyjadrí súhlas. Samotná žalovaná odvolanie nepodala. Preto výzvou zo dňa 8.9.2014 odvolací súd žalovanú vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia oznámila svoje stanovisko k odvolaniu podaného vedľajším účastníkom, predovšetkým aby oznámila, či dáva súhlas k podanému odvolaniu alebo s podaným odvolaním nesúhlasí. Odvolací súd žalovanú zároveň poučil, že ak sa k výzve nevyjadrí alebo nevyjadrí súhlas s odvolaním vedľajšieho účastníka bude to znamenať, že s odvolaním vedľajšieho účastníka nesúhlasí, čo bude mať za následok odmietnutie odvolania podaného vedľajším účastníkom ako odvolania podaného neoprávnenou osobou. Výzva bola žalovanej doručená dňa 11.9.2014, pričom žalovaná v stanovenej lehote, ani do dňa vydania tohto uznesenia k výzve nezaujala žiadne stanovisko. Odvolací súd zároveň výzvou zo dňa 8.9.2014 vyzval vedľajšieho účastníka, aby v lehote 10 dní od doručenia predložil súdu súhlas žalovanej s jeho odvolaním proti rozsudku č.k. 17C/457/2012-59 z 3.4.2013 s tým, že ak v stanovenej lehote súhlas žalovanej nebude súdu predložený, bude to mať za následok odmietnutie odvolania podaného vedľajším účastníkom ako podaného neoprávnenou osobou. Výzva bola právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka doručená dňa 11.9.2014, pričom v stanovenej lehote, ale ani do dňa vydania tohto uznesenia súhlas žalovanej s odvolaním vedľajšieho účastníka odvolaciemu súdu doručený nebol. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/77/2014 zo 7.5.2014, podľa ktorého: „Ak nejde o situáciu vyplývajúcu z § 201 veta druhá O.s.p., nesúhlas účastníka s odvolaním vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane má za následok odmietnutie odvolania podaného vedľajším účastníkom okrem prípadu, ak konkrétne okolnosti výnimočne odôvodňujú iný postup, napr. ak by tento nesúhlas mohol byť hodnotený ako zneužitie práva na úkor iných, v konaní priamo nezúčastnených subjektov. Dispozičná zásada, charakterizujúca sporové občianske súdne konanie, znamená totiž zásadne povinnosť súdu rešpektovať vôľu neúspešného účastníka konania (účastník je dominus litis) nepokračovať v spore iniciovaním opravného konania na základe odvolania podaného vedľajším účastníkom. Rovnaký následok, vrátane vyššie uvedenej výnimky, treba vyvodiť aj zo situácie, ak účastník konania napriek výzve súdu, či súhlasí s odvolaním podaným vedľajším účastníkom vystupujúcim na jeho strane, v rozpore so zásadou vigilantibus iura scripta sunt (nech si každý stráži svoje práva) zostane nečinný. Zásade spravodlivej ochrany práv zodpovedá, aby takáto pasivita účastníka sa zásadne prejavila v procesnom dôsledku, ktorým je nezačatie opravného konania. Vedľajšiemu účastníkovi zostáva možnosť, aby v takomto prípade na výzvu súdu sám obstaral a predložil vyjadrenie účastníka obsahujúce jeho súhlas s podaným odvolaním“. Odvolaciemu súdu nebol predložený súhlas žalovanej s odvolaním vedľajšieho účastníka, preto odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností odvolanie vedľajšieho účastníka odmieta ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Odvolací súd pritom nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali iný postup odvolacieho súdu. Odmietnutie odvolania je potrebné považovať za neúspech vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní. Žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli a žalobca si ich náhradu neuplatnil. Preto podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.