Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6To/40/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010303 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8713010303.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 4. decembra 2014, v trestnej veci obž. Y. H., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/83/2013 zo dňa 05.05.2014 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému Y. H., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D., T. č. XXXX/XX u k l a d á : Podľa § 149 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. a § 36 písm. j/ Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného roka). Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne o d k l a d á . Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu u r č u j e skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. mu u k l a d á trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel po dobu 1 (jedného) roka. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/83/2013 zo dňa 05.05.2014 bol obžalovaný Y. H. uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX asi o 16.05 hod. viedol motorové vozidlo tov. značky ALFA ROMEO, ev. čísla PP 588 CI v D., mestskej časti H. po ul. U. M. od ulice T. smerom do centra mesta, kde pred rodinným domom č. XX v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy poveternostným podmienkam, rozhľadovým pomerom a nesprávnej techniky jazdy, prednou strednou časťou vozidla narazil do chodkyne L. A., nar. XX.XX.XXXX, prechádzajúcej cez vozovku, mimo priechodu pre chodcov, z ľavej strany na pravú v smere jazdy vozidla, ktorá pri zrážke utrpela masívne pomliaždenie a prekrvácanie podkožného tukového tkaniva dolných končatín a chrbta, zlomeniny rebier, pomliaždenie pľúc, natrhnutie pečene, zlomeniny panvy s následným šokom po úraze a krvácaní, spolu s tukovou embóliou pľúc III. stupňa, ktorým dňa XX.XX.XXXX o 22.30 hod. v nemocnici podľahla. Za to mu bol uložený podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2,3 Tr. zákona a § 36 písm. j/ Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 roka. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel po dobu 3 rokov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodené strany - Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. a pozostalí po neb. L. A. - C. Q. a C. A. s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch mimo iného uviedol, že na základe vypracovaného znaleckého posudku ÚSI Žilina, je v danom prípade vylúčené, aby obžalovaný svojím konaním porušil ust. § 16 ods. 1 z.č. 8/2009. Obžalovaný nemohol zabrániť nehode z titulu rýchlosti, ktorou sa pohyboval v čase zrážky. Dosvit svetiel bol do vzdialenosti minimálne 55 metrov. Dohľad na čiernu prekážku (čierne oblečenie chodkyne), je podstatne menší ako rozhľad z vozidla. Rýchlosť pre dohľad na 55 metrov je v rozmedzí 61,7 až 73 km/ h, s tým, že obžalovaný v čase nárazu šiel od 52,58 až 54 km/h, teda rýchlosťou nepatrne vyššou ako je zákonom povolená, a teda neporušil ust. § 16 ods. 1 daného zákona. Pre dohľad na 40% z dosvitu 55 metrov by vodič musel ísť rýchlosťou v rozmedzí 23,9 až 31,1 km/h. Obžalovaný ako vodič vozidla sa pred nárazom pohyboval svojím vozidlom rýchlosťou, ktorá bola síce vyššia ako znalcami určená rozhľadová rýchlosť, avšak ani pri dodržaní rozhľadovej rýchlosti by nebol schopný zabrániť zrážke s poškodenou z hľadiska časového a priestorového zabránenia. Preto neexistuje príčinná súvislosť medzi rýchlosťou vozidla a vznikom následku na strane poškodenej. Poukazuje na zákonné ustanovenia zákona o cestnej premávke ohľadne pohybu chodcov na vozovke, pričom tieto poškodená nedodržala, pretože nesprávne odhadla vzdialenosť a rýchlosť vozidla. Navrhol, aby bol obžalovaný v plnom rozsahu spod obžaloby oslobodený podľa ust. § 285 písm. b/ Tr. poriadku. Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce sa skutku, ktorý bol prvostupňovým súdom posúdený ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Zabezpečené dôkazy boli okresným súdom vyhodnotené v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne súd I. stupňa vyvodil skutkové okolnosti, tak ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch dokazovania. Tieto skutkové okolnosti krajský súd považuje za správne a s nimi sa stotožnil. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, pričom odvolací súd na toto rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu, z dôvodu neopakovania tých istých skutočností, odkazuje. V postupe prvostupňového súdu neboli zistené žiadne chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť výroku rozsudku o vine obžalovaného. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu žalovaného trestného činu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo v súlade s Trestným poriadkom. Z procesne zabezpečených dôkazov následne aj odvolací súd vyvodil skutkové okolnosti, ktoré majú oporu vo výsledkoch dokazovania. V tejto trestnej veci je síce potrebné konštatovať, že znalci z odboru doprava cestná uviedli, že chodkyňa L. A. konala v rozpore so zákonnými predpismi, pretože vošla do vozovky bez ohľadu na vzdialenosť a rýchlosť prichádzajúceho vozidla, čo bolo technickou príčinou dopravnej nehody, avšak vodič- obžalovaný išiel s vozidlom rýchlosťou 53,8 až 58,2 km/h, resp. 51,8 až 59,0 km/h, teda vyššou ako bola povolenou zákonnými predpismi pre jazdu v obci. Z tejto rýchlosti nemal možnosť zabrániť zrážke. Uvedená rýchlosť bola vyššia ako rýchlosť na dohľad 22,0 m, teda rýchlosť 32,2 až 39,7 km/h. Ak vodič- obžalovaný mal povinnosť predvídať a očakávať pohyb tmavo oblečenej chodkyne z ľavej strany jeho pohybu, potom druhou technickou príčinou by bola nesprávna technika jazdy vodiča. Je však otázkou právneho posúdenia, či mal vodič Y. H. v intraviláne predvídať zľava prichádzajúcu čierno odetú chodkyňu. Keď chodkyňa vstupovala do osvietenej oblasti, vozidlo Alfa Romeo sa nachádzalo vo vzdialenosti cca 14,8 až 19,6 m od miesta zrážky. Pri rýchlosti 53,8 až 58,2 km/h obžalovaný z tejto vzdialenosti nemohol zastaviť vozidlo pred miestom zrážky. Aby vodič zabránil zrážke, pri reakcii na chodkyňu, ktorá sa objaví v osvetlenej oblasti, musel by sa pred nehodou pohybovať rýchlosťou cca 32,0 až 37,0 Km/h (časové zabránenie), resp. rýchlosťou 24,3 až 31,5 km/ h (priestorové zabránenie). Technika jazdy obžalovaného sa javí ako nesprávna vo vzťahu k rýchlosti, ktorou sa pohybovalo vozidlo Alfa Romeo v čase dopravnej nehody. Spôsobom pohybu chodkyne v čase dopravnej nehody nebol správny, lebo sa pri vstupe do vozovky nepresvedčila, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Z konečných polôh vozidla a chodkyne je zrejmé, že v čase nárazu nebolo brzdené, čo znamená, že k nárazu došlo na začiatku, resp. v priebehu reakčného času vodiča. Z výpovede svedka W. H. a Mgr. F. D. je zrejmé, že v kritickom čase bola tma-šero, nesvietilo pouličné svetlo, pršalo, mrholilo, bola veľmi zlá viditeľnosť, a preto svedok H. jazdil veľmi opatrne, pretože sa obával, že by nezbadal včas prechádzajúceho chodca. Situáciu na mieste dopravnej nehody odzrkadľuje jednak záznam z dopravnej nehody, zápisnica o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody s príslušnou fotodokumentáciou, správa spoločnosti SIEMENS o stave verejného osvetlenia, z ktorej vyplýva, že v čase vzniku dopravnej nehody uvedené osvetlenie ešte nesvietilo. Podľa § 3 ods. 1, z.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Podľa ods. 2 citovaného zákona, účastník cestnej premávky je ďalej povinný a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, V zmysle § 4 ods. 1 písm. e/ uvedeného zákona, vodič je povinný - dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám. Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Podľa § 53 ods. 2 uvedeného zákona, chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané. Podľa § 53 ods. 3 uvedeného zákona, mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. Po preskúmaní veci odvolací súd uzatvára, že rozhodujúcou príčinou vzniknutej dopravnej nehody v prejednávanom prípade bolo nerešpektovanie ustanovenia §§ 3 ods. 2 písm. a/ 4 ods. 1 písm. e/ a § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. zo strany obžalovaného. Obžalovaný mal v tomto prípade dbať na zvýšenú opatrnosť a prispôsobiť rýchlosť svojho motorového vozidla poveternostným podmienkam, ktoré boli v kritickom čase značne nepriaznivé, čo potvrdzovala aj výpoveď svedka H. a uvedenej situácii mal preto prispôsobiť rýchlosť ním vedeného motorového vozidla tak, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Vodič motorového vozidla sa nemôže spoliehať na to, že chodci prechádzajúci cez cestu sa budú vždy správať v cestnej premávke s potrebnou opatrnosťou a že budú primerane reagovať na dopravnú situáciu. Taktiež obžalovaný jazdil v intraviláne a vzhľadom na to, mohol predpokladať, že cez cestu môžu prechádzať chodci, najmä za situácie, že na uvedenom úseku cesty nie je vyznačený prechod pre chodcov. Taktiež, zo znaleckého posudku ÚSI Žilina vyplýva, že z konečných polôh vozidla a chodkyne je zrejmé, že v čase nárazu nebolo brzdené, čo znamená, že k nárazu došlo na začiatku, resp. v priebehu reakčného času vodiča. Uvedenému zodpovedá aj poškodenie pravej časti predného skla na motorovom vozidle z pohľadu vodiča, teda motorové vozidlo narazilo prakticky svojou strednou časťou do pohybujúcej sa chodkyne v smere svojej jazdy, čo svedčí tomu, že aj napriek nepriaznivým poveternostným podmienkam, obžalovaný nesprávne vyhodnotil dopravnú situáciu na prechádzanom úseku cesty a neprispôsobil tomu svoju rýchlosť. Skutočnosť, že poškodená určitou mierou spoluzavinila dopravnú nehodu, môže viesť len k záveru, že nie je splnená materiálna podmienka pre použitie vyššej trestnej sadzby. Okolnosť, že poškodený chodec spoluzavinil dopravnú nehodu porušením pravidiel cestnej premávky, neznamená sama osebe zánik trestnej zodpovednosti vodiča motorového vozidla, ktorý sa zavinene podieľal na vzniku dopravnej nehody a jej následkoch na zdraví poškodeného. Táto okolnosť ovplyvňuje len mieru zavinenia obvineného vodiča, ktorú možno zohľadniť pri kvalifikácii činu a pri úvahách o výmere trestu. Podľa dlhodobo ustálenej súdnej praxe v podobných prípadoch všeobecne platí, že ak vodič reaguje nesprávne na nebezpečnú situáciu, ktorú vyvolal iný účastník cestnej premávky porušením jej pravidiel, a v dôsledku toho nezabráni dopravnej nehode, hoci pri správnej reakcii bolo možné nehode predísť, možno ho robiť za nehodu zodpovedným iba potiaľ, pokiaľ mu za voľbu nesprávneho riešenia vzniknutej situácie možno pričítať zavinenie. Aj keď nehodu takto spoluzaviní nesprávnou reakciou na vzniknutú situáciu, nemožno spravidla posudzovať jeho konanie ako porušenie dôležitej povinnosti. Správne a zákonu zodpovedajúce sú preto právne závery okresného súdu, pokiaľ ide o výrok o vine napadnutého rozsudku, a rovnako tak aj pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného Y. H., keď takéto konanie obžalovaného posúdil ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný tým, že ako vodič motorového vozidla inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke obligatórne náležitosti uvedeného prečinu. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom vyhodnotil len existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona (obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život). V zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona sa preto znižuje horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Prvostupňový súd nepochybil ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Dokazovaním boli zistené skutočnosti k osobe obžalovaného, ktorý podľa odpisu z registra trestov nebol doposiaľ súdne trestaný. Z podanej charakteristiky mesta D. vyplývajú len skutočnosti všeobecného charakteru. Z evidenčnej karty vodiča obžalovaného je zrejmé, že bol viackrát postihnutý za dopravné priestupky, a bol mu, okrem iného, uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 2 mesiace. S poukazom na hore uvedené skutočnosti možno konštatovať, že okresný súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného. Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím okresného súdu ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho výkonu, pričom má za to, že uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka so skúšobnou dobou na 2 roky, zodpovedá základným zásadám pre ukladanie trestov ako z pohľadu individuálnej, tak aj generálnej prevencie. Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu. Krajský súd však v dôsledku odvolania obžalovaného zrušil výrok o treste, pretože sa nestotožnil s výškou uloženého trestu zákazu činnosti a v kontexte vyššie uvedeného preto opätovne uložil obžalovanému ten istý podmienečný trest odňatia slobody. Krajský súd mal však zato, že uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 3 rokov je pre obžalovaného, aj vzhľadom na spoluzavinenie nebohej poškodenej, neprimerane prísny, a preto uložil uvedený trest zákazu činnosti na samej spodnej hranici, t.j. vo výmere jedného roka, ktorý považuje za primeraný. K odvolacím námietkam obžalovanej krajský súd v celom rozsahu poukazuje na vyššie uvedené skutkové a právne závery ohľadne viny obžalovanej. Ako je uvedené vyššie, bol to práve obžalovaný, ktorý ako vodič motorového vozidla neprispôsobením rýchlosti jazdy motorového vozidla v rozpore s ustanoveniami pravidiel cestnej premávky zapríčinil z nedbanlivosti smrť nebohej L. A.. Aj keď znalci uviedli, že z technického hľadiska obžalovaný nemohol zabrániť dopravnej nehode, otázka zavinenia je právnou otázkou, ktorú je oprávnený s konečnou platnosťou posudzovať iba súd. To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil ako čiastočne dôvodný a rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.