Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 8To/2/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010512 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Mozner ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8713010512.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr. Petra Reváka a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom 11. februára 2014 v Prešove takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. poriadku zamieta odvolanie obž. K. J. proti rozsudku Okresného súdu Poprad z 3. decembra 2013 sp. zn. 4T/140/2013. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad rozsudkom z 3. decembra 2013 sp. zn. 4T/140/2013 uznal obž. K. J. vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že 27. mája 2013 v čase okolo 13:00 hod. v kuchyni rodinného domu na ul. I. XXX/XXX v I. D., kde býva spoločne so svojou sestrou T. J. vulgárne nadával a vyhrážal sa zabitím svojej sestre T. J. a oháňal sa na ňu rukou, ako by ju chcel udrieť, pričom ruku následne stiahol, čím svojím konaním vzbudil u pošk. T. J. obavu o jej život a zdravie. Za to mu uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona prihliadajúc na § 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Ihneď po vyhlásení tohto rozsudku podal proti nemu obž. K. J. odvolanie, rozsah ktorého vymedzil tak, že toto smeruje proti výrokom o vine a treste. V dodatočne, prostredníctvom obhajcu, predložených dôvodoch poukázal v prvom rade na to, že poškodená je vážne chorá, má rakovinu a schizoafektívnu psychózu, ktorá sa vo všeobecnosti prejavuje okrem iného aj zmenami v správaní, vnímaní, myslení a emočnom prežívaní (postihnutí týmto ochorením môžu počuť hlasy, mať vidiny, chorobné presvedčenia - bludy o tom, že im niekto chce ublížiť), chorý môže byť emočne nestabilný a hypersenzitívny (t. j. „precitlivený“). Pritom zdôraznil, že aj pribratým znalcom bola u poškodenej zistená prítomnosť špecifických chýb - konfabulácie, ktoré svedčia pre zníženú spoľahlivosť a neistotu pamäťových funkcií a procesu spracovania informácií, čo spochybňuje dôveryhodnosť výpovede poškodenej. Namieta tiež, že výpoveď poškodenej nepotvrdil na hlavnom pojednávaní žiadny z vypočutých svedkov, keď svedkovia K. J. a S. J. uviedli, že v čase incidentu neboli doma, a posledne menovaný si nespomenul, čo konkrétne mu poškodená o incidente s obžalovaným hovorila. Ďalej upriamil pozornosť na to, že v čase incidentu nebolo u neho zistené požitie alkoholu, potom, ako zistil, že poškodená volá na políciu, nebránil jej v tom, bol pokojný, čo podľa neho svedčí pre ním poskytnutý opis udalosti, z ktorého je zrejmé, že jeho konanie nemohlo u poškodenej vyvolať dôvodnú obavu o jej život a zdravie. V podstate z týchto dôvodov obžalovaný, ktorý sa odmietol zúčastniť na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu a požiadal, aby toto bolo vykonané v jeho neprítomnosti, prostredníctvom obhajcu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal na podklade uvedeného odvolania, ktoré podala oprávnená osoba včas, v súlade s § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Po takto vykonanom prieskume, nezistiac pritom také odvolaním nevytýkané chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania, dospel k záveru, že odvolanie obž. K. J. nie je dôvodné. Úvodom treba k veci uviesť, že konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku netrpí takými podstatnými chybami, ktoré by bez ďalšieho odôvodňovali jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Okresný súd pritom zákonne vykonané dôkazy v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie zároveň dôsledne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne a rešpektujúc ustanovenie § 168 ods. 1 Tr. poriadku v odôvodnení napadnutého rozsudku tiež dostatočne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov a ako sa vyrovnal s obhajobou obž. K. J.. Odvolací súd sa s dôvodmi, ktoré viedli prvostupňový súd k tomu, že svoje skutkové závery oprel o usvedčujúcu výpoveď pošk. T. J. podporovanú ďalšími dôkazmi, na ktoré v odôvodení rozsudku poukázal a obsah ktorých nepovažuje krajský súd za účelné, ani potrebné na tomto mieste opakovať, plne stotožnil, v celom rozsahu na ne odkazuje a nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku so zreteľom na podstatu odvolacích námietok dodáva: Je síce pravdou, že jediná priama svedkyňa skutku pošk. T. J. dlhodobo trpí okrem iného schizoafektívnou poruchou depresívneho typu, odvolateľ však zjavne prehliada tie časti znaleckého posudku z odboru psychológie, ktorý bol spracovaný po konzultácii s psychiatričkou a z ktorých vyplýva, že poškodená je dlhodobo kompenzovaná. Pritom podľa výsledkov psychodiagnostického vyšetrenia je jej duševný stav v súčasnosti plne stabilizovaný, nemá sklon k vymýšľaniu, je schopná správne vnímať, uchovať v pamäti a následne reprodukovať prežité udalosti, najmä pokiaľ ide o okolnosti emočne významné, psychicky a fyzicky zraňujúce a pravidelne, dlhodobo sa vyskytujúce. Zároveň je u nej zachovaná kontrola reality a ak sa pri jej vyšetrení vyskytli špecifické chyby - konfabulácie a tzv. distorzie, nasvedčujúce zníženej spoľahlivosti a neistote pamäťových funkcií, tieto zodpovedajú jednak aktuálnemu veku poškodenej, kedy sa často vyskytuje deteriorácia kognitívnych schopností, súčasne však tieto môžu poukazovať i na neistotu a vyššiu úzkostnosť v prežívaní. Na tomto mieste je potrebné poukázať tiež na to, že poškodená popisovala konanie obžalovaného v priebehu celého trestného stíhania v podstate rovnako. Jej výpoveď navyše nepriamo podporujú aj svedkovia K. J. a S. J., ktorí potvrdili dlhodobo agresívne správanie sa obžalovaného nielen voči nim, ale i voči poškodenej. V neposlednom rade sú to aj závery znalkyne z odboru psychológia, podľa ktorých v emočne záťažových situáciách, medzi ktoré patrí aj rodinné prostredie s dlhodobo hostilnými a konfliktnými vzťahmi, preváži u obžalovaného jednoduchá emocionalita, primitívnejšie vrstvy osobnosti, impulzivita a agresivita, najmä vo verbálnej rovine a to aj v triezvom stave, čo plne zodpovedá tomu, ako jeho správanie zhodne popisujú zmienení svedkovia. Vychádzajúc z týchto usvedčujúcich dôkazov dospel aj odvolací súd k záveru, že skutok, ktorý je predmetom konania, sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku a tento spáchal odvolateľ. Pritom obžalovaným prednesené vyhrážky zabitím, ktoré adresoval sestre T. J., boli aj so zreteľom na jeho predchádzajúce vulgárne a násilné konanie, za ktoré bol odsúdený, nesporne spôsobilé vyvolať u poškodenej dôvodnú obavu. Takéto protiprávne konanie napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku. Pokiaľ ide o výrok o treste, voči ktorému odvolateľ nevzniesol žiadne konkrétne výhrady, krajský súd aj vzhľadom na to, že v tejto veci stíhaného trestného činu sa obžalovaný dopustil len niekoľko mesiacov po predchádzajúcom odsúdení za rovnaký čin a to v stále plynúcej skúšobnej dobe, nezistil nič, čo by odôvodňovalo jeho zmiernenie. Tieto dôvody viedli krajský súd k tomu, že odvolanie obž. K. J. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.