Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3S/9/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200224 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014200224.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobkýň 1. A. D., bytom Z., X. XX, 2. W. G., bytom Z., D. XX, 3. A. Q., bytom Z., D. XX, zastúpených JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Slovenská 69, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov, Námestie mieru č. 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 4. decembra 2013 číslo: Co 40/2013/Lu v spojení s rozhodnutím bývalej Správy katastra Prešov zo dňa 30. septembra 2013 číslo: C ROEP 24607/145/2011/ Pe na základe žaloby jednohlasne takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 4. decembra 2013 číslo: Co 40/2013/Lu v časti, ktorým zamietol odvolanie žalobkýň a potvrdil rozhodnutie bývalej Správy katastra Prešov zo dňa 30. septembra 2013 číslo: C ROEP 24607/145/2011/Pe vo výroku, ktorým nevyhovela námietkam k parcelám E KN: 1-123/1, 1-123/101, 1-122/4, 1-123/102, 1-458, 1-459/1, 1-603/2, 1-603/102 v spojení s rozhodnutím bývalej Správy katastra Prešov zo dňa 30. septembra 2013 číslo C ROEP: 24607/145/2011/Pe vo výroku, ktorým nevyhovela námietkam k parcelám E KN č. 1-123/1, 1-123/101, 1-122/4, 1-123/102, 1-458, 1-459/1, 1-603/2, 1-603/102 podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e . Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobkyniam trovy konania vo výške 738,91 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet JUDr. Martiny Kožárovej Jenčovej, vedený v L., a.s. pobočka Z., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 4.12.2013 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobkýň proti rozhodnutiu bývalej Správy katastra Prešov zo dňa 30.9.2013 č. C ROEP 24607/145/2011/Pe, ktorá rozhodla o námietkach zo dňa 3.1.2012 právneho predchodcu žalobkýň O. D., proti výpisu z návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len ROEP) v kat. úz. S. podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len zákon) tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku (ďalej len správny poriadok) odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dňa 3.1.2012 boli správnemu orgánu doručené námietky účastníka konania O. D. zo dňa 18.12.2011 proti výpisu z návrhu ROEP v katastrálnom území (ďalej len k. ú.) S.. Námietky sa týkali týchto parciel registra „E“ katastra nehnuteľností (ďalej len E KN) č.: 1-797/2, 1-797/1, 1-1797/101, 1-797/102, 1-797/103, 1-797/201, 1-797/203, 1-797/301, 1-797/303, 1-797/402, 1-797/403, 1-797/503, 1-797/603, 1-890/1, 1-890/2, 1-890/3, 1-122/3, 1-123/1, 1-123/101, 1-122/4, 1-123/102, 1-514, 1-556/102, 1-556/2, 1-556/1, 1-556/202, 1-558/1, 1-558/2, 1-558/3, 1-457/1, 1-457/2, 1-457/4, 1-457/108, 1-457/2018, 1-457/308, 1-458, 1-459/1, 1-586/1, 1-586/2, 1-570/1, 1-570/2, 1-570/3, 1-570/4, 1-603/2, 1-603/102, 1-259/1, 1-260/1; mpč. 259/2 a 260/2. Správa katastra rozhodnutím č. C ROEP 24607/145/2011/Pe zo dňa 25.10.2012 podľa § 7 ods. 3 zákona námietkam účastníka O. D. nevyhovela. Na základe odvolania účastníka konania bolo rozhodnutím odvolacieho orgánu, Správy katastra Prešov, ako správy katastra v sídle kraja č. Co 87/2012/Lu zo dňa 20.6.2013 toto rozhodnutie zrušené z dôvodov vecných a procesných pochybení a vec bola správe katastra vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Pri parcele mpč. 122/3 bola správa katastra povinná rešpektovať pozemkovoknižný stav, resp. skutočný stav na základe listín založených v zbierke listín a preskúmať, či parcela E KN č. 1-514 mala byť predmetom ROEP, ak áno, v akom rozsahu. Úlohou správy katastra bolo ďalej preskúmať, či ktorých parciel sa návrh na vydanie rozhodnutia podľa § 12 zákona týkal a rozhodnúť o tomto návrhu v samostatnom konaní. Povinnosťou prvostupňového správneho orgánu bolo opätovne vec prejednať, spoľahlivo zistiť skutkový stav a rozhodnutie vecne správne odôvodniť v súlade s § 46 a s náležitosťami podľa § 47 správneho poriadku. Odvolací správny orgán zistil, že účastník O. D. v priebehu konania zomrel. Na základe žiadosti zo dňa 20.5.2013 o oznámenie okruhu dedičov po nebohom účastníkovi Okresný súd Prešov oznámil listom doručeným dňa 18.6.2013 odvolaciemu orgánu, že po poručiteľovi O. D., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom X.. XXX/XX, Z., ako dedičia prichádzajú do úvahy: pozostalá manželka A. D., rod. D., X.. XX, Z. a deti: W. G., rod. D., D. XX, Z. a A. Q., rod. D., D. XX, Z.. Listom zo dňa 28.8.2013 správa katastra vyzvala účastníčky konania, aby do 10 dní od doručenia výzvy upresnili návrh podaný O. D. a oznámili správnemu orgánu, ktorých parciel sa návrh na vydanie rozhodnutia podľa § 12 zákona týka. Súčasne poučila účastníčky, že o tomto návrhu rozhodne v samostatnom konaní podľa § 12 zákona. Dňa 22.8.2013 bol správe katastra doručený list právnej zástupkyne JUDr. A. Kožárovej Jenčovej, v ktorom uviedla, že v návrhu ROEP sú parcely č. 1-797/2, 1-797/102, 1-797/202, 1-797/302, 1-797/402, 1-797/502, 1-797/3, 1-797/103, 1-797/203, 1-797/303, 1-797/403, 1-797/503, 1-797/603, 1-556/2, 1-556/1, 1-556/202, 1-556/102, 1-558/1, 1-558/2, 1-558/3, resp. ich časti zapísané v prospech Mesta Prešov, a to na základe osvedčenia vyhlásenia o vlastníctve k nehnuteľnostiam zo dňa 18.3.1999, spísanom vo forme notárskej zápisnice č. N 602/98, Nz 114/99 pred notárom JUDr. Mariánom Petrom, podľa geometrického plánu č. 14360071-107/98, úradne overeným pod č. 1664/98, ktorého správnosť údajov namietajú účastníci konania z dôvodu, že odporujú skutočnosti, pretože uvedené nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané na účastníkoch, resp. ich právnych predchodcoch. Zdôraznila, že pôvodní vlastníci si uplatňovali svoje vlastnícke práva od Mesta Prešov a opakovane žiadali o majetkoprávne vysporiadanie ich nehnuteľností. Konštatovala, že uvedené nehnuteľnosti boli predmetom dedenia v celom ich rozsahu, a to v niektorých prípadoch pred osvedčením Mestom Prešov, ako aj po osvedčení. Uviedla, že osvedčenie neuvádza, akým vyvlastňovacím rozhodnutím malo dôjsť k vyvlastneniu a osvedčené boli z väčšej časti pozemky, ktoré mali byť predmetom vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 5942/68 na výstavbu tzv. Pionierskej železnice, pričom toto vyvlastňovacie rozhodnutie nie je opatrené riadnou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, resp. že k právoplatnosti nemohlo dôjsť pre nevyplatenie náhrady za vyvlastnenie. Poukázala na judikatúru, v zmysle ktorej je možné spochybniť obsah verejnej listiny, čo vyplýva aj z § 12 ods. 1 zákona. Žiadala, aby v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 písm. a) zákona bolo potvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vo vzťahu k osvedčeným parcelám v prospech účastníkov konania. Súčasne žiadala, aby v súlade s § 12 ods. 1 citovaného zákona bolo potvrdené vlastnícke právo účastníkov v im zodpovedajúcich podieloch k nehnuteľnostiam : parc. č. 1-797/2, 1-797/1, 1-797/3, 1-797/101, 1-797/102, 1-797/103, 1-797/201, 1-797/202, 1-797/302, 1-797/502, 1-797/203, 1-797/301, 1-797/303, 1-797/402, 1-797/403, 1-797/503, 1-797/603, 1-890/1, 1-890/2, 1-890/3, 1-514, 1-556/102, 1-556/2, 1-556/1, 1-556/202, 1-558/1, 1-558/2, 1-558/3, 1-457/1, 1-457/2, 1-457/4, 1-457/108, 1-457/208, 1-457/308, 1-586/1, 1-586/2, 1-570/1, 1-570/2, 1-570/3, 1-570/4, 1-259/1, 1-260/1, 259/2 a 260/2, ktoré sú v návrhu ROEP zapísané v prospech Mesta Prešov, resp. SR v správe Obvodného úradu Prešov, ktorí mali vlastníctvo nadobudnúť na základe rozhodnutí finančného odboru ONV Prešov. Právna zástupkyňa ďalej uviedla, že vo vzťahu k týmto parcelám je potrebné námietky posúdiť ako návrh podľa § 11 zákona z dôvodu, že účastníci v námietkach namietali zníženie výmery s poukazom na to, že uvedené parcely považujú za svoje a navrhujú zapísať pôvodnú výmeru parciel v ich prospech. V závere uviedla, že v prípade, ak správny orgán nebude mať splnené podmienky pre postup podľa § 12 cit. zákona, sú toho názoru, že sú splnené podmienky pre postup podľa § 11 cit. zákona. Po opätovnom prejednaní veci správa katastra dňa 30.9.2013 rozhodla tak, že námietkam k parcele E KN č. 1-122/3 vyhovela a námietkam k parcelám E KN č. 1-123/1, 1-123/101, 1-122/4, 1-123/102, 1-458, 1-459/1, 1-603/2 a 1-603/102 nevyhovela. Zároveň rozhodla, že o obsahu námietok k parcelám E KN č. 1-797/2, 1-797/1, 1-797/101, 1-797/102, 1-797/103, 1-797/201, 1-797/203, 1-797/301, 1-797/303, 1-797/402, 1-797/403, 1-797/503, 1-797/603, 1-890/1, 1-890/2, 1-890/3, 1-514, 1-556/102, 1-556/2, 1-556/1, 1-558/1, 1-558/2, 1-558/3, 1-457/1, 1-457/2, 1-457/4, 1-457/108, 1-457/208, 1-457/308, 1-586/1, 1-586/2, 1-570/1, 1-570/2, 1-570/3, 1-570/4, 1-259/1, 1-260/1 mpč. 259/2 a 260/2 rozhodne v samostatnom konaní v súlade s § 12 zákona. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podali včas odvolanie žalobkyne. Žalovaný v rozhodnutí tieto námietky v bodoch 1 až 5 konkretizoval. Žalovaný ako príslušný odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo. V rozhodnutí presne uviedol z ktorých listín a podkladov vychádzal a zistil tento skutkový stav: Parcela E KN č. 1-123/1 a 123/101 Pozemkovoknižná parcela mpč. 123/1 o výmere 1 433 m2 bola zapísaná v PKV č. 31 v k. ú. K. v prospech Bývalých urbárskych gazdov obce K. v celosti titulom kúpy číslom denníka 5301 z roku 1929. Na základe úlohy, ktorej účelom bolo zakladanie evidencie právnych vzťahov v extraviláne podľa zápisu v PKV č. 31 v k. ú. K., bola PVZ č. 107/93 na LV č. XXXX v k. ú. K. zapísaná okrem iných aj parcela E KN č. 123/1 v prospech jednotlivých členov urbárskeho spoločenstva Bývalých urbárskych gazdov obce K.. Priebeh hraníc pozemkovoknižnej parcely mpč. 123/1 bol zidentifikovaný na priebeh hraníc parcely zobrazenej na mape určeného operátu na parcelu E KN č. 123/1. Na základe žiadosti o zápis členov pozemkového spoločenstva do LV č. Z 3903/2003 a potvrdenia Obvodného úradu Prešov, právneho oddelenia č. ObÚ-práv.-96/03345-002 bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech O. D. v podiele 60/2176 okrem iných aj k parcele E KN č. 1-123/1 zapísanej na LV č. XXXX pod ČZ 683/03 na LV č. XXXX v k. ú. S.. ČZ 920/11 na základe zápisnice zo zasadnutia komisie ROEP pre k. ú. S. zo dňa 11.8.2011 bola parcela E KN č. 1-123/1 na LV č. XXXX v k. ú. S. zrušená a v časti „C“ LV bola v zmysle § 39 ods. 2 katastrálneho zákona zapísaná poznámka, že hodnovernosť údajov katastra je spochybnená, pretože zápis žiadosti č. Z 3903/2003 zástupcu Urbáru K. - pozemkového spoločenstva o zápis členov na LV č. XXXX v k. ú. S. nebol vykonaný správne z dôvodu, že predmetná listina nebola spôsobilá na zápis. Na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 5877/1957 zo dňa 23.12.1957 odboru výstavby rady ONV v Prešove bola celá mpč. 123/1 o výmere 2 018 m2 zapísaná v PKV č. 31 v k. ú. K. vyvlastnená v prospech Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu Mesta Prešov na výstavbu skleníkov. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný PVZ č. 65/74. GP č. 191-17-25-57-920-405 vyhotoveným 29.5.1957 bol zadefinovaný priebeh hraníc novovytvorenej parcely EN č. 137/1, ktorá bola vytvorená okrem iných aj z dielu „a“ z pozemkovoknižnej parcely mpč. 123/1 zapísanej v PKV č. 31 v k. ú. K.. Zápis novovytvorenej parcely EN č. 137/1 bol vykonaný PVZ č. 65/74 na LV č. XXX v k. ú. S. v prospech Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu Mesta Prešov v celosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.7.1957. Pri tvorbe THM v k. ú. K. došlo k novému zameraniu vyšetreného stavu v teréne, k prečíslovaniu parciel a následne aj k novému určeniu ich výmer odvodeného z geometrického a polohového určenia. Prečíslovanie parciel bolo vykonané PVZ č. 845/76. Na základe toho bola parcela EN č. 137/1 prečíslovaná na parcelu EN č. 3043 na LV č. XXX (v súčasnosti parcela registra C). PVZ č. 5/79 bol na základe uznesenia Mestského súdu v Košiciach č. PK 53-ZPZ 419/78 vymazaný z LV č. XXX v k. ú. S. Hospodársky kombinát Mesta Prešov a na základe uznesenia Mestského súdu v Košiciach č. PK 159-ZPU 418/78 a č. PK 159-ZPZ 449/78 bol na LV č. XXX v k. ú. S. zapísaný Záhradnícky a sadovnícky podnik Prešov. PVZ č. 860/93 bola parcela EN č. 3043 zapísaná na LV č. XXXX v k. ú. S. v prospech Mesta Prešov v celosti na základe žiadosti Mestského úradu v Prešove, odboru správy majetku, privatizácie a mestského hospodárstva č. OSMPaMH/1101/93-Ad, ktorej prílohou bol delimitačný protokol. Následne ďalšími právnymi zmenami zapísanými v katastrálnom operáte PVZ č. 81/94 a 356/94 došlo k rozdeleniu parcely C KN č. 3043. V návrhu ROEP v k. ú. S. je mpč. 123/1 zidentifikovaná ako parcely E KN č. 1-123/1 o výmere 293 m2 v prospech Slovenskej republiky v celosti v správe Slovenského pozemkového fondu, E KN č. 1-123/101 o výmere 88 m2 v prospech Slovenskej republiky v celosti v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. Banská Štiavnica a E KN č. 1 -123/201 o výmere 1037 m2 v prospech Slovenskej republiky v celosti v správe Slovenského pozemkového fondu. Rozdelenie parcely určeného operátu bolo vykonané z dôvodu, že pôvodná nehnuteľnosť je delená vlastníckymi hranicami pozemkov, ktoré sú evidované v registri C a vpísané do LV v zmysle § 7 ods. 8 Metodického návodu na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov (MN 84.11.13.32.31.00-06). Geometrické a polohové určenie parciel E-KN č. 1-123/1 a 1-123/101 je v súlade s ich zobrazením v grafickej časti ROEP a je identické so zobrazením daných častí parcely mpč. 123/1 na pozemkovoknižnej mape i v súlade s vyššie uvedenými zmenami. Parcely E KN č. 1-458 a 1-459/1 Pozemkovoknižné parcely mpč. 458 o výmere 1 331 m2 a mpč. 459/1 o výmere 2 742 m2 boli zapísané v PKV č. 44 v k. ú. K. v prospech Urbárskych gazdov obce K. v celosti titulom pokonania číslom denníka 532 z roku 1873. Na základe úlohy, ktorej účelom bolo zakladanie evidencie právnych vzťahov v extraviláne podľa zápisu v PKV č. 44 v k. ú. K., boli PVZ č. 555/93 na LV č. XXXX v k. ú. K. zapísané okrem iných aj parcely E KN č. 458 a 459/1 v prospech jednotlivých členov urbárskeho spoločenstva Urbárskych gazdov obce K.. Priebeh hraníc mpč. 458 a 459/1 boli zidentifikované na priebeh hraníc parciel zobrazených na mape určeného operátu na parcely E KN č. 458 a 459/1. Na základe žiadosti o zápis členov pozemkového spoločenstva do LV č. Z 3903/2003 a potvrdenia Obvodného úradu Prešov, právneho oddelenia č. ObÚ-práv.-96/03345-002 bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech O. D. v podiele 60/2176 okrem iných aj k parcelám E KN č. 1-458 a 1-459/1 zapísaným na LV č. XXXX pod ČZ 683/03 na LV č. XXXX v k.ú S.. ČZ 920/11 na základe zápisnice zo zasadnutia komisie ROEP pre k. ú. S. zo dňa 11.8.2011 boli parcely E KN č. 1-458 a 1-459/1 na LV č. XXXX v k. ú. S. zrušené a v časti „C“ LV bola v zmysle § 39 ods. 2 katastrálneho zákona zapísaná poznámka, že hodnovernosť údajov je spochybnená, pretože zápis žiadosti č. Z 3903/2003 zástupcu Urbáru K. - pozemkového spoločenstva o zápis členov na LV č. XXXX v k. ú. S. nebol vykonaný správne z dôvodu, že predmetná listina nebola spôsobilá na zápis. Rozhodnutím Finančného odboru Okresného úradu v Prešove č. Fin. Rp. 348/1968 H. zo dňa 5.11.1968 zapísaného do operátu EN pod PVZ č. 49/73 prešlo vlastnícke právo predmetných nehnuteľností Urbárskych gazdov obce K. na Československý štát. Pozemkovoknižné parcely mpč. 458 a 459/1 boli zverené do správy Štátneho majetku n. p. v Prešove. Podľa zákresu v pozemkovej mape je zrejmé, že mpč. 458 a 459/1 boli zlúčené do parcely EN č. 517/3, ktorá bola PVZ č. 184/91 zapísaná na LV č. XXX v k. ú. S. v prospech Čs. štátu - ZVL - Závod na výrobu ložísk, n. p. Prešov v celosti. Pri THM v roku 1976 bola parcela EN č. 517/3 prečíslovaná na parcelu č. 3138. V návrhu ROEP v k. ú. S. je zvyšná časť mpč. 458 zidentifikovaná ako parcela E KN č. 1-458 o výmere 17 m2 a zvyšná časť mpč. 459/1 je zidentifikovaná ako parcela E KN č. 1-459/1 o výmere 616 m2 v prospech Slovenskej republiky v správe Obvodného úradu Prešov v celosti, ktorá vlastnícke právo k predmetným parcelám nadobudla na základe rozhodnutia č. Fin. Rp. 348/1968 H. Geometrické a polohové určenie parciel E-KN č. 1-458 a 1-459/1 je v súlade s ich zobrazením v grafickej časti ROEP a identické so zobrazením parciel mpč. 458 a 459/1 na pozemkovoknižnej mape i v súlade s vyššie uvedenými zmenami. Parcela E KN č. 1-603/2 a 1-603/102 Pozemkovoknižná parcela mpč. 603/2 o výmere 2 159 m2 bola zapísaná v PKV č. 271 v k. ú. K. v prospech Urbárskych gazdov obce K. v celosti na základe zámennej zmluvy číslom denníka 637 z roku 1955. GP č. 310-31-25-58-919-405 vyhotoveným 5.11.1958 bol zadefinovaný priebeh hraníc novovytvorenej parcely EN č. 601/2, ktorá bola vytvorená aj z dielu „p“ z mpč. 603/2 zapísanej v PKV č. 271. Dielom „p“ sa z mpč. 603/2 odčlenila časť o výmere 370 m2. Zápis novovytvorenej parcely EN č. 601/2 bol vykonaný PVZ č. 112/68 v prospech Československého štátu - Okresnej správy ciest, Prešov v celosti na základe kúpnopredajnej zmluvy č. 8/1958. Na základe rozhodnutia Finančného odboru Okresného úradu v Prešove, č. Fin. Rp. 425/70 H. zo dňa 19.1.1970 zapísaného do operátu EN PVZ č. 61/70 prešlo vlastnícke právo aj k parcele mpč. 603/2 v jej zostatkovej výmere z Urbárskych gazdov obce K. na Československý štát. Technickým podkladom k listine bola identifikácia parciel č. 2498/1969, v ktorej je uvedené, že mpč. 603/2 zapísaná v PKV č. 271 v k. ú. K. je zlúčená do honu štátnych majetkov č. 581. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný PVZ č. 61/70 na LV č. XXX v k. ú. K.. Pri tvorbe THM v k. ú. K. bola PVZ č. 845/76 parcela EN č. 581 prečíslovaná na parcelu EN č. 3619 zapísanú na LV č. XXX (v súčasnosti parcela registra C). PVZ č. 1/87 bola parcela EN č. 3619 zapísaná na LV č. XXX v k. ú. S. zrušená. Na základe úlohy, ktorej účelom bolo zakladanie evidencie právnych vzťahov v extraviláne podľa zápisu v PKV č. 271 v k. ú. K. bola PVZ č. 887/93 na LV č. XXX v k. ú. S. zapísaná okrem iných aj parcela E KN č. 1-603/2 v prospech Čs. štátu - Štátnych majetkov Solivar v celosti. Priebeh hraníc mpč. 603/2 bol zidentifikovaný na priebeh hraníc parcely zobrazenej na mape určeného operátu na parcelu E KN č. 1-603/2. V návrhu ROEP v k. ú. S. je parcela E KN č. 1-603/2 zapísaná na LV č. XXX zidentifikovaná ako parcely E KN č. 1-603/2 o výmere 751 m2 v prospech Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu v celosti, ktorá vlastnícke právo k predmetným parcelám nadobudla na základe rozhodnutia č. Fin. Rp. 425/70 H a na E KN č. 1-603/102 o výmere 56 m2 v prospech Mesta Prešov v celosti, ktoré vlastnícke právo k tejto parcele nadobudlo na základe hospodárskej zmluvy č. HZ-02/INV-78. Zvyšná časť parcely E KN č. 1-603/2 zapísanej na LV č. XXX bola pričlenená k parcelám EN č. 3627 zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. S., ktorá bola následne ďalšími právnymi zmenami PVZ č. 20/94 a 200/94 zmenená a k EN č. 3625 zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. S., ktorá bola následne ďalšími právnymi zmenami PVZ č. 23/93, 358/93, 367/93, 418/93 a 469/93 a ČZ 415/00, 25/01, 108/01, 331/01 a 358/01 zmenená. Parcely boli predmetom zmien vlastníckeho práva podľa týchto listín : GP č. 241-1-3401-216-78 vyhotoveným dňa 31.8.1978 bol zadefinovaný okrem iných aj priebeh hraníc novovytvorenej parcely EN č. 3627, ktorá bola vytvorená okrem iných aj z dielu „12“ z pozemkovoknižnej parcely mpč. 603/2 zapísanej v PKV č. 271. Zápis novovytvorenej parcely EN č. 3627 bol vykonaný PVZ č. 76/79 na LV č. XXXX v k. ú. S. v prospech Čs. štátu - Obchodu s nábytkom Prešov v celosti na základe hospodárskej zmluvy zo dňa 28.2.1979 uzavretej medzi Štátnym majetkom, n. p. Prešov ako odovzdávajúcou organizáciou a Obchodom s nábytkom, Prešov ako preberajúcou organizáciou. Následne ďalšími právnymi zmenami zapísanými v katastrálnom operáte PVZ č. 20/94 a 200/94 bola parcela C KN č. 3627 zapísaná na LV č. XXXX v k. ú. S. zmenená. GP č. 241-1-3401-216-78 vyhotoveným dňa 31.8.1978 bol zadefinovaný okrem iných aj priebeh hraníc novovytvorenej parcely EN č. 3625, ktorá bola vytvorená okrem iných aj z dielu „n3“ z mpč. 603/2 zapísanej v PKV č. 271. Zápis novovytvorenej parcely EN č. 3625 bol vykonaný PVZ č. 2/80 na LV č. XXXX v k. ú. S. v prospech Stavby - výrobného družstva Prešov v celosti na základe hospodárskej zmluvy č. HZ-02/INV-78 uzavretej medzi Štátnym majetkom, n. p. Prešov ako odovzdávajúcou organizáciou a Stavbou - výrobné družstvo Prešov ako preberajúcou organizáciou. Následne ďalšími právnymi zmenami zapísanými v katastrálnom operáte PVZ č. 23/93, 358/93, 367/93, 418/93 a 469/93 a ČZ 415/00, 25/01, 108/01, 331/01 a 358/01 bola parcela C KN č. 3625 zapísaná na LV č. XXXX v k. ú. S. zmenená. Geometrické a polohové určenie parciel E KN č. 1-603/2 a 1-603/102 je v súlade s ich zobrazením v grafickej časti ROEP a je identické so zobrazením parcely mpč. 603/2 na pozemkovoknižnej mape v súlade s vyššie uvedenými zmenami. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že parcely uvedené v námietkach, ktorých sa týka prvý a druhý výrok napadnutého prvostupňového rozhodnutia, sú v návrhu ROEP zapísané v súlade s listinami uloženými v zbierke listín a v skorších operátoch, ktoré evidovali vlastnícke vzťahy (pozemková kniha) a sú zobrazené v súlade s geometrickým a polohovým určením podľa mapy určeného operátu a katastrálnej mapy. Výmery parciel boli spresnené konaním o ROEP v súlade so zákonom. Geometrické a polohové určenie predmetných parciel bolo prevzaté z určeného operátu v zmysle platných predpisov. Priebeh hraníc parciel je identický s priebehom hraníc parciel v mape určeného operátu. Pokiaľ ide o výmery parciel, v celej histórii evidencie pozemkov neboli záväznými údajmi. V minulosti sa výmery získavali rôznymi spôsobmi, ktoré nezabezpečovali dostatočnú presnosť ich výpočtu. V zmysle nariadenia Ministerstva spravodlivosti zo dňa 15.12.1855 č. 222 strana majetkovej podstaty neručí, okrem iných, aj za správnosť plošnej miery parciel. V zmysle § 51 pozemkovoknižného poriadku pozemková kniha neručila za správnosť uvádzanej výmery. Zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností účinný od 1.4.1964 do 31.12.1992 neupravoval záväznosť výmery a podľa § 40 zákona č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností (úč. od 1.1.1993 do 31.12.1995) záväzným údajom katastra je geometrické určenie nehnuteľnosti a nie výmera. Podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona (s účinnosťou od 1.1.1996) výmera parcely je hodnoverným a záväzným údajom katastra len vtedy, ak je určená v digitálnej forme obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním vykonaným po účinnosti tohto zákona. Aj táto úprava (posledná veta v § 70 ods. 2) bola s účinnosťou od 1.9.2009 z katastrálneho zákona vypustená zmenou katastrálneho zákona pod č. 304/2009 Z. z.. Výmery parciel registra E prevzaté zo skorších evidencií sú preto nepresné, resp. informatívne a práve konaním o ROEP v súlade so zákonom č. 180/1995 Z.z. v platnom znení sa ich výmera spresňuje s tým, že ich geometrické a polohové určenie je prevzaté z určeného operátu v zmysle platných predpisov. Výmery parciel sú v súlade s grafickou časťou operátu a boli vypočítané z digitalizovaných naskenovaných máp. S poukazom na § 3 ods. 4 katastrálneho zákona a Metodický návod na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov správa katastra šetrením zistila, že boli použité vyhovujúce mapové podklady a boli použité vyhovujúce prístroje, pomôcky a metódy. Bol zachovaný platný právny stav. Preto rozhodla, že sa prevezme grafická výmera parcely určeného operátu podľa zobrazenia v grafickej časti návrhu ROEP. Výmery parciel sú v súlade s grafickou časťou operátu a boli vypočítané z digitalizovaných naskenovaných máp. Ďalej žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, 2, 3, § 5 ods. 1 zákona, § 3 ods. 1, 4, § 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 2, 3, § 59 ods. 1 správneho poriadku a uviedol, že odvolateľky prostredníctvom právnej zástupkyne v dôvodoch odvolania vo vzťahu k parcelám č. 123/1 a 123/101 vyjadrili názor, že správny orgán nerešpektoval potvrdenie Obvodného úradu Prešov č. ObU-práv.-96/03345-002, ktoré bolo vydané v rámci reštitučného konania, ale pridržiaval sa stanoviska, že pôvodná mpč. parcela 123/1 bola celá vyvlastnená v prospech Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu Mesta Prešov, predtým vykúpená na základe kúpnej zmluvy v prospech Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu Mesta Prešov a zapísaná v prospech Mesta Prešov na základe žiadosti č. OSMPaMH/1101893-Ad. Podľa ich názoru správny orgán napriek zrejmej nelogickosti týchto prevodov z uvedených listín pri zostavovaní ROEP vychádzal bez bližšieho odôvodnenia. Považujú preto rozhodnutie v časti týkajúcej sa parciel č. 123/1 a 123/101 za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, pretože neodôvodňuje, prečo vychádza zo zápisov, ktoré sú nelogické, keďže dvakrát došlo rôznymi právnymi aktmi k prevodu vlastníctva na ten istý subjekt a na druhej strane správny orgán nerešpektuje výsledok reštitučného konania, v rámci ktorého boli preskúmané otázky navrátenia vlastníctva účastníkom ako oprávneným osobám. K uvedeným argumentom je potrebné zdôrazniť, že správne orgány na úseku katastra sú povinné rešpektovať listiny už zapísané v evidencii nehnuteľností a v katastri nehnuteľností. V zbierke listín pod PVZ č. 65/74 boli zapísané vo vzťahu k mpč. parc. č. 123/1 z PKV č. 31 v k. ú. K. dve listiny, potvrdzujúce prechod, resp. prevod vlastníckeho práva k mpč. parc. č. 123/1 na Československý štát - Hospodársky kombinát Mesta Prešov, a to: vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst. 5877/1957 zo dňa 23.12.1957, odbor výstavby rady ONV v Prešove a kúpna zmluva zo dňa 26.7.1957, ktorej technickým podkladom bol geometrický plán č. 191-17-25-57-920-405 vyhotovený 29.5.1957, ktorý zadefinoval priebeh hraníc novovytvorenej parcely EN č. 137/1, ktorá bola vytvorená okrem iných aj z dielu „a“ z pozemkovoknižnej parcely mpč. 123/1 zapísanej v PKV č. 31 v k. ú. K.. Ak odvolateľky namietali logickú nezrozumiteľnosť, je nutné zdôrazniť, že správny orgán uviedol všetky listiny, na základe ktorých bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v danom prípade v prospech bývalého Československého štátu. Uvedené listiny boli zapísané v bývalej evidencii nehnuteľností a sú uložené v zbierke listín. Posudzovanie správnosti a zákonnosti rozhodnutí vydaných bývalými orgánmi štátnej správy citovanými v odvolaní, nepatrí do právomoci správneho orgánu na úseku katastra. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžo 80/2007 a 3 Sžo/169/2010. Ďalej uviedol, že odvolateľky vo vyjadrení doručenom správe katastra dňa 22.8.2013 namietali aj nespôsobilosť vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 5942/68 na výstavbu tzv. Pionierskej železnice na zápis z dôvodu, že nie je opatrené riadnou doložkou právoplatnosti, resp. z dôvodu jeho neprávoplatnosti pre nevyplatenie náhrad za vyvlastnené pozemky. Odvolací orgán konštatoval, že toto vyvlastňovacie rozhodnutie bolo doručené vtedajšej Krajskej správe geodézie a kartografie v Prešove dňa 7.11.1975 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a bolo zapísané do evidencie nehnuteľností v súlade so zákonom č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností v znení neskorších predpisov a vykonávacou vyhláškou č. 23/1964 Zb. k tomuto zákonu, podľa ktorých zápisy právnych vzťahov k nehnuteľnostiam mali len deklaratórny charakter. Orgány evidencie nehnuteľností neboli povinné pred zápisom do evidencie nehnuteľností skúmať vecnú stránku doručených listín, resp. overovať pravdivosť skutočností uvedených v listinách doručených na zápis, teda ani tú skutočnosť, či náhrada za vyvlastnené pozemky, resp. časti pozemkov bola vlastníkom aj vyplatená. Takáto povinnosť im zo zákona neprináležala. Vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst. 5942/68 sa navyše netýka parciel, ktoré sú predmetom tohto konania. K námietke, že správny orgán nerešpektoval potvrdenie Obvodného úradu Prešov č. ObU- práv.-96/03345-002, ktoré bolo vydané v rámci reštitučného konania odvolací správny orgán uviedol, že pokiaľ listina nepreukazuje vznik, zmenu resp. zánik práva k nehnuteľnosti, nemôže byť podkladom k zápisu v katastri nehnuteľností, a preto iba takéto „potvrdenie“ správny orgán nemohol rešpektovať ako listinu o zmene vlastníctva. Odvolateľky opakovane poukazovali vo vzťahu k parcelám č. 458, 459/1, 603/2, 603/102, že na „rozhodnutia finančného odboru ONV“ nie je možné prihliadať, keďže samé osebe nemali konštitutívne, ale len deklaratórne účinky a nezohľadňovali skutočnosť, že zo zákona č. 49/1959 Zb. sa individuálne vlastníctvo bývalých urbárnikov obnovilo. Okrem toho uviedli, že účastníci v konaní predložili rad dôkazov, z ktorých je zrejmé, že družstvo v Obci K. nikdy nevzniklo. S týmito dôkazmi a námietkami účastníkov sa podľa ich názoru správny orgán žiadnym spôsobom nevysporiadal. Zdôraznili, že ide o ničotné správne akty, na ktoré správny orgán nemôže prihliadať. Odvolací správny orgán týmto výhradám oponoval, nakoľko aj deklaratórne rozhodnutia môžu byť podkladom pre zápis vzniku, zmeny, resp. zániku práv k nehnuteľnostiam (napr. zápis rozhodnutia o dedičstve, ktoré je tiež deklaratórnym rozhodnutím, nakoľko dedičstvo prechádza na dedičov okamihom smrti poručiteľa). Posúdiť v tomto administratívnom konaní „tzv. ničotné správne akty“ neprináleží správnemu orgánu, ktorý nemá oprávnenie posudzovať spôsobilosť listiny na zápis na základe preskúmavania oprávnenia orgánu na jej vydanie. Správa katastra nie je oprávnená na základe úsudku posudzovať platnosť alebo neplatnosť verejnej listiny. K námietke, že sa správny orgán nevysporiadal s argumentom, že v Obci K. nikdy nevzniklo družstvo, je potrebné uviesť, že táto okolnosť nemá priamy vplyv na skutočnosť, že zápisy v bývalej evidencii nehnuteľnosti boli vykonané na základe právoplatných listín, ktorých neplatnosť nevyslovil predpísaným spôsobom žiadny orgán, preto aj spracovateľ ROEP z týchto zápisov v evidencii nehnuteľností resp. v katastri nehnuteľností pri spracovaní návrhu ROEP vychádzal. Odvolanie týkajúce sa nesprávneho posúdenia námietok podľa § 11 zákona je v rozpore s kogentnou úpravou § 11 citovaného zákona a s obsahom uplatnených námietok. Povinnosťou správneho orgánu je posúdiť obsah podaných námietok, každú osobitne a všetky v ich vzájomnej súvislosti a vyzvať účastníka, aj v súlade s § 3 ods. 2 a § 19 ods. 2 a 3 správneho poriadku, na spresnenie predložených námietok (návrhov), pričom musí byť zrejmé, čoho sa námietky týkajú a čo presne navrhovateľ navrhuje. Až potom je možné o námietkach, či návrhoch dostatočným a určitým spôsobom rozhodnúť. Z námietok podaných O. D. vyplýva, že účastník podal námietky v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 zákona, ale zároveň namietal aj spôsob nadobudnutia vlastníctva inými osobami, pričom v námietkach žiadal rozhodnúť podľa § 12 ods. 1 zákona. Žalovaný citoval § 12 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 3, 4, 6 zákona a uviedol, že ustanovenie § 11 zákona predstavuje osobitnú právnu úpravu preukázania nadobudnutia vlastníctva k pozemkom vydržaním. Konanie sa začína na návrh toho účastníka, v prospech koho má byť rozhodnuté, že nadobudol vlastníctvo k určitému pozemku vydržaním, druhým účastníkom konania by mal byť ten, komu svedčí posledný zápis v pozemkovej knihe, resp. jeho právny nástupca. Návrh musí byť podaný v lehote podľa § 7 ods. 2 cit. zákona. V tejto zákonnej lehote nebol komisii návrh podľa § 11 zákona účastníkom konania O. D. podaný. Účastníčky konania ani ich právna zástupkyňa v konaní nenamietali, že vo vzťahu k namietaným parcelám je potrebné námietky posúdiť aj ako návrh podľa § 11 zákona. Túto skutočnosť dokonca nenamietali ani v odvolaní proti rozhodnutiu správy katastra zo dňa 25.10.2012 o nevyhovení námietkam. Až na základe výzvy správneho orgánu na upresnenie návrhu na vydanie rozhodnutia podľa § 12 zákona právna zástupkyňa oznámila listom, že vo vzťahu k namietaným parcelám je potrebné námietky posúdiť aj ako návrh podľa § 11 zákona. Pokiaľ právna zástupkyňa argumentovala, že účelom konania podľa zákona „nie je kontrolovať, či sú podľa listín zapísané vzťahy v katastri nehnuteľností, ale usporiadať vzťahy v katastrálnom území, v ktorom sa uskutočňuje konanie“, odvolací správny orgán uviedol, že tieto vzťahy možno usporiadať len na základe listín. Je potrebné zdôrazniť, že podľa § 6 ods. 2 zákona správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa ods. 1, t. j. údajov poskytnutých oprávnenými osobami, údajmi z katastrálneho operátu, štátnych archívov, listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Spracovaný návrh registra rešpektuje údaje k nehnuteľnostiam zapísané v katastrálnom operáte. Bez predloženia listiny o vlastníckom práve nie je možné ani v konaní o ROEP zapísať vlastníctvo k nehnuteľnosti. Názor právnej zástupkyne, že parcely E KN č. 797/202 (4 m2), č. 797/302 (191 m2), č. 797/502 (97 m2) a č. 797/3 (415 m2) mali byť predmetom rozhodnutia, aj keď neboli v námietkach uvedené z dôvodu, že boli vytvorené z pôvodných mpč. parciel, voči ktorým námietky uplatnené boli, je v rozpore s kogentnou úpravou § 7 zákona. Predmetom rozhodnutia môžu byť iba parcely uvedené v námietkach, ktoré boli podané včas. Na oneskorené námietky, ktoré neboli podané v zákonnej lehote, správny orgán neprihliada. Navrhovateľom O. D. boli navyše uplatnené námietky aj proti parcelám neuvedeným vo výpise z návrhu ROEP (napr. E KN č. 1-797/102, 1-797/402, ktoré boli v návrhu ROEP zidentifikované v prospech Mesta Prešov), preto neobstojí tvrdenie právnej zástupkyne, že sa námietka vzťahuje aj na ďalšie parcely v námietkach neuvedené. Nebolo povinnosťou komisie či správneho orgánu skúmať, ktoré ďalšie parcely mal v úmysle účastník konania namietať. Na základe uvedených skutočností dospel žalovaný k záveru, že prvostupňový správny orgán správne zistil skutkový stav a tento správne právne posúdil. Z uvedených dôvodov rozhodol tak ako je to uvedené v skoršej časti rozsudku. Včas podanou žalobou sa žalobkyne domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Podaním zo dňa 6.11.2014 upravili petit žaloby tak, že žiadali aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného vo výroku ktorým potvrdil výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o nevyhovení námietkam k parcelám tam presne špecifikovaným s tým, že vo zvyšku berú žalobu späť a žiadajú konanie zastaviť. Rozhodnutie žalovaného považujú za nezákonné a nepreskúmateľné čo do dôvodov keďže správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav a nevysporiadal sa so všetkými námietkami žalobkýň uvedenými v odvolaní. Napadnutými nezákonnými rozhodnutiami a postupom správnych orgánov boli žalobkyne, ako účastníčky konania poškodené na svojich právach a zákonom chránených záujmoch, keďže im protiprávne bolo odňaté vlastnícke právo. Napadnuté rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktorý nebol zistený dostatočne, aby postačoval na posúdenie veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Poukázali na tú skutočnosť, že podľa napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového orgánu, pôvodná pozemnoknižná parcela mpč. 123/1 o výmere 1 433 m2 bola zapísaná v PKV č. 31, k. ú. K. v prospech Bývalých urbárskych gazdov obce K.. V návrhu ROEP je táto parcela riešená ako parcela E KN č. 1-123/1 o výmere 293 m2 v prospech Slovenskej republiky v celosti v správe Slovenského pozemkového fondu, E KN 1-123/101 o výmere 88 m2 v prospech Slovenskej republiky v celosti v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. Banská Štiavnica a E KN č. 1-123/201 o výmere 1 037 m2 v prospech Slovenskej republiky v celosti v správe Slovenského pozemkového fondu. Správny orgán v napadnutých uzneseniach uviedol, že celá mpč. parcela č. 123/1 bola vyvlastnená na základe Vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 5877/1957 zo dňa 23.12.1957 v prospech Čsl. štátu - Hospodárskeho kombinátu Mesta Prešov. Ešte predtým mala byť uvedená parcela ako diel „a“ vykúpená na základe kúpnej zmluvy medzi Bývalými urbárskymi gazdami obce K. a Čsl. štátom zo dňa 26.7.1957 Následne bola uvedená parcela na základe žiadosti MsÚ v Prešove, odboru správy majetku privatizácie a mestského hospodárstva č. OSMPaMH/1101893 - Ad zapísaná v prospech Mesta Prešov. Súčasťou administratívneho spisu je aj Potvrdenie Obvodného úradu Prešov, právneho oddelenia č. ObÚ - práv-.96/03345-002, na základe ktorého bol v roku 2003 pod ČZ 683/03 na LV č. XXXX, k. ú. S. zapísaný právny predchodca žalobkýň ako podielový spoluvlastník uvedenej parcely. Správny orgán v konaní o ROEP zrušil parcelu E KN č. 123/1 na LV č. XXXX, k. ú. S. s odôvodnením, že zápis členov urbáru nebol vykonaný správne z dôvodu, že predmetná listina nebola spôsobilá na zápis. K námietke žalobkýň na takýto postup správny orgán poukázal na to, že „takéto potvrdenie“ správny orgán nemohol rešpektovať ako listinu o zmene vlastníctva. Tento postup a jeho odôvodnenie nie je akceptovateľný, keďže nevychádza z ustanovenia zákona č. 180/1995 Z. z. a nezodpovedá požiadavke riadneho a zrozumiteľného odôvodnenia rozhodnutia. Citovali § 5 ods. 1, § 6 zákona, § 32 správneho poriadku a uviedli, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení zákona je cieľom konania zistiť skutočný stav veci, t. j. všetky dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim. Podklady sa pritom zisťujú z rôznych dostupných dôkazných prostriedkov. Správny orgán námietku žalobkýň, že mal vychádzať aj z Potvrdenia Obvodného úradu, vydaného v reštitučnom konaní, neakceptoval, poukazujúc na to, že nejde o listinu o zmene vlastníctva. Takéto zdôvodnenie nekorešponduje s ustanovením § 6 zákona podľa ktorého podkladmi nie sú len zápisy v katastri nehnuteľností, resp. listiny zo zbierky listín, ale podkladom pri zostavovaní ROEP sú aj iné dôkazy zistené v procese dokazovania. Správny orgán má pritom zákonnú povinnosť vyporiadať sa so všetkými do úvahy prichádzajúcimi dôkazmi. Potvrdenie Obvodného úradu bolo vydané štátnym orgánom po preverení skutočností v ňom uvedených v reštitučnom konaní a v neposlednom rade, v roku 2003 bolo katastrom akceptované ako listina spôsobilá na zápis vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobkyne. Bolo teda úlohou správneho orgánu sa touto listinou zaoberať a pri svojom rozhodovaní na ňu prihliadať. Na druhej strane ale správny orgán vychádza z listín a zápisov, z ktorých je zrejmá nelogickosť vykonávaných prevodov, keď pôvodne bola mpč. parcela 123/1 evidovaná s výmerou 1 433 m2, následne mala byť celá parcela ( už vo výmere 2 018 m2 ) vyvlastnená a ešte predtým Kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi Urbárnymi gazdami a Hospodárskym kombinátom mesta Prešov mala byť v celosti ako diel „a“ prevedená na kupujúceho. Teda najskôr mala byť celá parcela predaná, potom následne vyvlastnená, pričom vyvlastňovacie rozhodnutie sa od roku 1957 nepremietlo v zápise na liste vlastníctva. Preto majú žalobkyne za to, že správny orgán nemôže nekriticky vychádzať z listín, založených v evidencii nehnuteľností, jeho úlohou je usporiadať vzťahy v katastrálnom území a to na základe všetkých predložených dôkazov. Správny orgán, napriek zrejmej nelogickosti zapísaných prevodov, z týchto pri zostavovaní ROEP vychádza, a to bez bližšieho odôvodnenia, no neakceptuje potvrdenie vydané v reštitučnom konaní štátnym orgánom, a to rovnako bez bližšieho odôvodnenia. Napadnute rozhodnutie je tak v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, vychádza z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, a to v dôsledku nesprávnej aplikácie ustanovenia § 6 zákona. Majú za to, že nie je možné, aby v administratívnom konaní, bez rozhodnutia súdu bol zmenený právny stav zapísaný v katastri nehnuteľností. Správny orgán nemôže v konaní o ROEP de facto vyvlastniť majetok vlastníka, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva. Takýto postup je v rozpore s čl. 20 Ústavy SR, podľa ktorej vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu a vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie je možné len za náhradu a vo verejnom záujme. Parcely mpč. 458, 459/1, 603/2, 603/102 sú v návrhu ROEP zidentifikované v prospech Slovenskej republiky, v správe Obvodného úradu, ktorá vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudla na základe: - rozhodnutia Finančného odboru ONV v Prešove č. Fin. Rp. 348/1968 H. zo dňa 5.11.1968 - rozhodnutia Finančného odboru ONV v Prešove č. Fin. Rp. 425/70H zo dňa 19.1.1970 - rozhodnutia Finančného odboru ONV v Prešove č. Fin. Rp. 425/70H zo dňa 12.5.1970 (ďalej len rozhodnutia Finančného odboru ONV). Považujú za nesprávny názor žalovaného, podľa ktorého námietky žalobkýň, že na tieto rozhodnutia nie je možné prihliadať, nie sú dôvodné. Uvedenými rozhodnutiami sa deklarovalo, že došlo k prechodu vlastníckeho práva k tam uvedeným nehnuteľnostiam, a to podľa § 1 zák. č. 81/1949 Sb., ktorým mal majetok býv. urbarialistov prejsť do vlastníctva JRD a pri vysporiadaní JRD mal prejsť v zmysle uznesenia vlády č. 997/1959 do vlastníctva Čsl. štátu. Žalobkyne, resp. ich právny predchodca v konaní predložil celý rad dôkazov, z ktorých je zrejmé, že k takémuto prechodu vlastníckeho práva na JRD nemohlo dôjsť, keďže v Obci K., ktorá v čase od 15.3.1949 do 1.10.1959 (teda v čase účinnosti zákona č. 69/1949 Zb. o jednotných roľníckych družstvách ) bola samostatnou obcou, JRD nikdy nevzniklo. Napriek zákonu č. 69/1949 Sb. a zákona č. 81/1949 Sb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, v obci K. jednotliví urbárnici hospodárili na svojich pozemkoch, resp. pozemkoch v ich podielovom spoluvlastníctve samostatne až do roku 1959, keď pod tlakom štátnej správy odovzdali pozemky do užívania Štátnym majetkom, n. p. Solivar . (Zmenilo sa teda užívacie právo, nie však vlastnícke právo, ktoré zostalo zachované pôvodným urbárnikom ) . Z uvedeného je zrejmé, že v dôsledku skutočnosti, že v obci K. nevzniklo jednotné roľnícke družstvo, nemohlo ex lege dôjsť k prechodu vlastníckeho práva na štát, naopak, zostalo zachované vlastnícke právo pôvodným vlastníkom. Dôkazom týchto skutočností sú napokon aj prvostupňovým správnym orgánom zistené fakty, že aj po roku 1948 sa uzatvárali kúpnopredajné zmluvy medzi Bývalými urbárskymi gazdami obce K. a štátom. Štát teda odkupoval pozemky, ktoré podľa zákona mali prejsť na JRD, čo sa však neudialo, keďže JRD v Obci K. nikdy nevzniklo. Ďalším dôvodom prečo je potrebné konštatovať, že rozhodnutia finančného odboru nie sú relevantné, je ďalšia právna úprava, prijímaná v tomto období. Stav podľa zákona 81/1949 Zb., teda prechod vlastníckeho práva na JRD, zriadené podľa zákona 69/1949 Sb., tu existoval len v období od 15.3.1949 do 1.10.1959, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách a dochádza k „obnove“ - priznaniu vlastníckeho práva jednotlivým oprávneným osobám - pôvodným spoluvlastníkom k takýmto spoločným urbárskym nehnuteľnostiam. Týmto zákonom (zák. č. 49/1959 Zb.) došlo ex lege k obnove individuálneho vlastníctva niekdajších urbárnikov (alebo ich právnych nástupcov) k pozemkom združeným v družstve, ktoré ich iba obhospodarovalo. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 49/1959 Zb. vlastníctvo k pozemkom združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu zostáva zachované, (rovnako Nález Ústavného súdu SR II. US 348/08 z 6.10.2010 ). Rozhodnutia Finančného odboru, na ktoré sa správny orgán odvoláva, neboli nikdy doručené adresátom a v čase ich vydania už zákon 81/1949 Zb., o ktorý sa opierajú, ani neplatil (bol v platnosti od 15.3.1949 do 1.10.1959), teda chýbal zákonný podklad pre ich vydanie. K uvedeným námietkam a doloženým dôkazom žalovaný uviedol len to, že aj deklaratórne rozhodnutia môžu byť podkladom pre zápis vzniku, zmeny a zániku práv k nehnuteľnostiam (ako príklad uvádza dedičské rozhodnutia), že správny orgán nie je oprávnený posúdiť ničotnosť správnych aktov a že okolnosť, že v obci K. družstvo nikdy nevzniklo, nemá vplyv na skutočnosť, že zápisy v bývalej evidencii nehnuteľností boli vykonané na základe právoplatných listín. Takéto odôvodnenie nespĺňa požiadavku § 47 ods. 3 správneho poriadku, keďže z neho nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s námietkami účastníka a akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil. Predovšetkým sa nevysporiadal s námietkou zmeny právnej úpravy ktorou sa obnovilo vlastnícke právo niekdajších urbárnikov ( alebo ich právnych nástupcov ) . Skutočnosť, že táto zmena právnej úpravy sa neodrazila v zápisoch v pozemkovej knihe nemôže byť argumentom pre jej nerešpektovanie, pretože práve pre nedostatky v evidencii pozemkov sa realizuje konanie o ROEP. Aj ostatné namietané skutočnosti, podložené relevantnými dôkazmi, sú podstatné pre rozhodnutie, a teda nemožno ich pri rozhodovaní opomenúť, resp. neprihliadanie na ne odôvodniť tým, že nemajú na rozhodovanie vplyv. Žalovaný opäť akceptuje rozhodnutia, vydané ešte v roku 1970, ktoré preukázateľne boli vydané v rozpore s vtedajšou právnou úpravou, vychádzali zo zákona, ktorý v čase ich vydania už neplatil a vychádzali z nedostatočne zisteného stavu. Na druhej strane správny orgán nevysvetlil, prečo považuje za relevantné len rozhodnutia finančného odboru a neprihliada na ďalšie listiny nachádzajúce sa v spise, či už Potvrdenie Obvodného úradu Prešov, právneho oddelenia č. ObU-práv-96/03345-002, ako listinu, ktorú kataster už raz akceptoval alebo Rozhodnutie o dedičskom konaní, ktorým podiel k týmto nehnuteľnostiam nadobudol žalobca. Argumentácia, že spracovateľ ROEP vychádza zo zápisov uvedených v katastri neobstojí, a to s poukazom na ustanovenie § 6 zákona. Pokiaľ by mal správny orgán vychádzať len zo zápisov v katastri, potom by nebolo potrebné zriaďovať komisiu, ktorej je zverené zhromažďovanie podkladov na zostavenie registra (§ 4 ods. 2 zákona). Takáto argumentácia je v rozpore so zmyslom a účelom celého zákona. Ak teda žalovaný nebral do úvahy dôkazy predložené žalobcom a ním uvádzané námietky, vychádza jeho rozhodnutie z nedostatočne zisteného skutočného stavu, správny orgán nesprávne vec právne posúdil, keď neaplikoval ustanovenie § 6 zákona a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ďalej uviedli, že námietky žalobkýň, ktorými namietali zníženie výmery ich parciel bolo potrebné považovať za návrh podľa § 11 ods. 1 zákona a za tým účelom vykonať dokazovanie. Napadnuté rozhodnutie je nesprávne , a to vo vzťahu ku všetkým parcelám, ktorých sa týka aj v tom, že správny orgán nesprávne posúdil podané námietky podľa § 11 zákona. S poukazom na judikatúru (rozsudok NS SR, sp. zn. 6Sžo 60/2010, rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 1S 75/2012 ) je potrebné námietky účastníkov posudzovať podľa ich obsahu aj ako návrh podľa § 11. Účelom konania o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva totiž nie je kontrolovať, či sú podľa listín zapísané vzťahy v katastri nehnuteľností, resp. evidencii nehnuteľností, ale usporiadať vzťahy v kat. území, v ktorom sa uskutočňuje konanie, čo vyplýva aj z ustanovenia § 11 ods. 1 zákona. Z obsahu námietok je pritom zrejmé, že účastník namieta zníženie výmery, resp. ich úplné opomenutie s poukazom na to, že uvedené parcely považuje za svoje a navrhuje zapísať pôvodnú výmeru parciel v jeho prospech. Podľa obsahu ide teda o návrh podľa § 11 a takto mal byť aj posúdený a za tým účelom malo byť vykonané dokazovanie, čo však správny orgán v dôsledku nesprávneho posúdenia námietok, nerealizoval. Preto je jeho rozhodnutie nezákonné aj z dôvodu zistenia skutkového stavu, ktorý je nepostačujúci pre rozhodnutie vo veci. Správne konanie, ako aj ostatné druhy administratívneho procesu sú zásadne ovládané zásadou materiálnej pravdy. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. V danom prípade v dôsledku nesprávnej interpretácie § 11 zákona, ktorého výklad je daný citovanou judikatúrou, nedostatočne zistil skutkový stav veci. Vo vzťahu k parcelám E-KN č. 797/202, 797/302, 797/502 a 797/3 správny orgán poukázal na to, že tieto parcely neboli predmetom námietok, a preto sa nimi nemôže zaoberať. Uvedené parcely boli vytvorené z pôvodných mpč. parciel 797/1, 797/2 a 797/3, voči ktorým žalobca námietky uplatnil, a namietal zníženie ich výmery. Pre účastníka konania o návrhu ROEP je ťažké zorientovať sa v tom, aké ďalšie parcely boli z jeho parciel v návrhu ROEP vytvorené a ani z výpisu nevyplýva, že pôvodná mpč. parcela bola takýmto spôsobom rozdrobená. Majú za to, že správny orgán je povinný brať tieto skutočnosti do úvahy, a pokiaľ účastník namieta zníženie výmery pôvodnej parcely, je zrejmé, že ide o námietku, týkajúcu sa práve rozčlenenia jeho parcely a je to aj námietka voči novovytvoreným parcelám. Podľa § 3 správneho poriadku sú správne orgány poskytovať účastníkom pomoc a poučenia, aby v konaní neutrpeli ujmu. Preto aj v tejto časti, kde správny orgán tvrdí, že parcely, ktoré neboli v námietkach uvedené, hoci námietky sa týkajú parciel, z ktorých boli tieto novovytvorené parcely vyčlenené, je rozhodnutie nezákonné. Žalobkyne žiadali, aby krajský súd zrušil napadnutý výrok rozhodnutia žalovaného v spojení s napadnutým výrokom rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a v rozsahu zrušenia vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V prevyšujúcej časti navrhli konanie zastaviť. Zároveň žiadali, aby im boli nahradené trovy konania. Súhlasili, aby krajský súd podľa § 250f ods. 1, 2 O.s.p. konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, lebo zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Predmetom preskúmania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§ 247 a nasl. ust. O.s.p.) je rozhodnutie o námietke právneho predchodcu žalobkýň proti výpisu z návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len ROEP) v kat. úz. S. podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len zákona). Prvostupňový správny orgán námietke vo vzťahu k parcele E KN 1-122/3 vyhovel, vo vzťahu k parcelám E KN: č. 1-123/1, 1-123/101, 1-122/4, 1-123/102, 1-458, 1-459/1, 1-603/2 a 1-603/102 nevyhovel, vo vzťahu k ďalším parcelám vo výroku presne špecifikovaným uviedol, že o nich rozhodne v samostatnom konaní v súlade s § 12 zákona. Na základe odvolania žalobkýň, žalovaný odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Vzhľadom na rozsah žalobných námietok a čiastočné späťvzatie žaloby je predmetom preskúmania len výrok správneho orgánu, ktorým námietkam žalobkýň nevyhovel. Rozsah preskúmavacieho konania bol daný rozsahom žalobných námietok, ktorými vo vzťahu k napadnutému výroku žalobkyne namietali nedostatočne zistený skutkový stav, nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, keďže sa žalovaný nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Podľa § 4 ods. 1 zákona správny orgán zriaďuje pre každú obec komisiu na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „komisia“). Podľa § 6 ods. 1 zákona podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Podľa § 6 ods. 2 zákona správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje. Podľa § 7 ods. 1 zákona správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10 ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi výpis z návrhu registra. Podľa § 7 ods. 2 zákona námietky spolu s ich odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa a) doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje, b) uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania, ktorým výpis z návrhu registra nebolo možné doručiť alebo ich pobyt, alebo sídlo nie sú známe. Podľa § 7 ods. 3 zákona námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a so svojím stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné súdom. Podľa § 7 ods. 4 zákona na námietky podané po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 a na námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, komisia neprihliadne. Komisia o tejto skutočnosti písomne informuje toho, kto námietku podal. Podľa § 5 ods. 1 zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy. Zákon v § 7, podľa ktorého správny orgán rozhodoval, aplikáciu všeobecných predpisov o správnom konaní nevylučuje, a nemá ani inú právnu úpravu. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Vychádzajúc z účelu zákona tak ako je vymedzený v § 1 zákona je potrebné súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že povinnosťou správneho orgánu bolo postupovať tak, aby zistil všetky dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostavil a schváli ROEP. Podklady sa pritom zisťujú z rôznych údajov poskytnutých účastníkmi konania alebo inými osobami, pričom správny orgán nie je len v pozícii pasívneho orgánu vyhodnocujúceho predložené dôkazy, ale sám je povinný na základe dostupných údajov zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Aj napriek tomu, že podkladom rozhodnutia má byť stanovisko komisie (§ 4 zákona), ktorá pre účely posúdenia námietok je povinná si vyžiadať vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi a so svojim stanoviskom ich spolu predložiť správnemu orgánu na rozhodnutie (§ 7 ods. 3 zákona), správny orgán takýmto spôsobom nepostupoval. Z obsahu rozhodnutí ani z obsahu administratívneho spisu v ktorom sa nachádzajú aj tri zápisnice z rokovania komisie totižto nevyplýva, aby komisia vypočúvala nejakých svedkov, resp. aby vykonávala ďalšie dokazovanie. Žalobkyne dôvodne poukazujú na nezákonný postup správneho orgánu, ktorý na jednej strane vychádzal z listín a zápisov, z ktorých je zrejmá nelogickosť vykonávaných prevodov a na druhej strane neakceptoval potvrdenia správnych orgánov vydané v reštitučnom konaní. Ak nemôže meniť vlastnícke právo a musí akceptovať listiny, potom nemôže jedno rozhodnutie orgánu štátnej správy akceptovať (vyvlastňujúce rozhodnutia), a iné rozhodnutia neakceptovať. Je nesporné, že účelom zákona je na základe vykonaného dokazovania v rozsahu uvedenom v § 6 ods. 1, 2 zákona, ale aj v § 32 správneho poriadku, a následne po podaní námietok podľa § 7 ods. 3 zákona, usporiadať vzťahy bez potreby vec riešiť v prípade akýchkoľvek nejasností v občianskoprávnom konaní (t. j. len mechanickým prepisovaním údajov), lebo účelom konania o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva nie je kontrolovať, či sú podľa listín zapísané vzťahy v katastri nehnuteľností, resp. evidencií nehnuteľností ale usporiadať vzťahy v katastrálnom území, v ktorom sa uskutočňuje konanie, čo vyplýva z § 11 ods. 1 zákona (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo 60/2010). Žalobkyne tiež dôvodne argumentujú, že ich námietku, ktorou namietali zníženie výmer parciel bolo potrebné považovať za návrh podľa § 11 ods. 1 zákona a za tým účelom vykonať dokazovanie. Ak namietali zníženie výmery resp. ich úplné opomenutie s poukazom na to, že ich považujú za svoje a navrhujú zapísať pôvodné výmery parciel v ich prospech a v § 5 ods. 1 zákona je upravená subsiduárna aplikácia správneho poriadku, potom ich námietku (podanie) bolo potrebné posudzovať podľa obsahu (§ 19 ods. 2 správneho poriadku) ako návrh na postup podľa § 11 zákona. V prípade nejasností bol správny orgán povinný postupovať podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku a teda tak, aby žalobkyne neutrpeli ujmu na svojich právach, čo vyplýva z § 3 ods. 2 správneho poriadku t. j. jednej zo zásad správneho konania ktorými sú povinné sa správne orgány dôsledne riadiť. Aby postupoval správny orgán takýmto spôsobom, z rozhodnutia ani z obsahu administratívneho spisu nevyplýva. Keďže správne konanie je ovládané zásadou materiálnej pravdy, úlohou správnych orgánov bolo presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. V súvislosti s výkladom zákona súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS 206/2010, ktorý uviedol, že „základné právo na súdnu ochranu (spravodlivé súdne konanie) je v demokratickej spoločnosti považované za natoľko závažné, že pri jeho výkone neprichádza do úvahy (zo strany súdov) ani jeho zužujúci výklad a ani také formálne interpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie či dokonca popretie“. Pokiaľ žalovaný v rozhodnutiach poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo 80/2007, 3Sžo 169/2010 je potrebné zdôrazniť, že tieto rozhodnutia sa týkajú problematiky opravy chyby v katastrálnom operáte, nie konania podľa zákona č. 180/1995 Z. z.. Keďže rozhodnutia správnych orgánov v napadnutých výrokoch vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z toho dôvodu sú aj pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. rozhodnutie žalovaného vo výroku ktorým potvrdil výrok prvostupňového správneho orgánu, ktorým námietkam nevyhovel v spojení s príslušným napadnutým výrokom prvostupňového správneho orgánu zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby krajský súd podľa § 250h ods. 2 v spojení s § 250d ods. 3 O.s.p. konanie v prevyšujúcej časti zastavil. Správne orgány sú v ďalšom konaní viazané právnym názorom súdu tak, ako to vyplýva z § 250j ods. 7 O.s.p.. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešným žalobkyniam náhradu trov konania v sume 738,91 Eur. Tieto pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu 70,- Eur a trov právneho zastúpenia v sume 668,91 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade s § 9 a § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky) takto: A. D. - tarifná odmena (§ 9 a nasl. vyhlášky), hodnota 1 úkonu (§ 11 ods. 4 vyhlášky): 1/6 výpočtového základu, t.j. 130,16 Eur v roku 2013, 134,- Eur v roku 2014. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Hodnota 1 úkonu podľa § 13 ods. 2 vyhlášky v roku 2013: 65,08 Eur, v roku 2014: 67,- Eur, 12.9.2013 prevzatie a príprava veci vrátane prvej porady s klientom 65,08 Eur, 6.2.2014 písomné podanie - žaloba 67,- Eur, 6.11.2014 písomné podanie - výzva súdu - odpoveď + úprava žaloby 67,- Eur, spolu 199,08 Eur. Náhrada hotových výdavkov tzv. režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) režijný paušál rok 2013: 1 x 7,81 Eur, rok 2014 2 x 8,04 Eur = 16,08 Eur, spolu 23,89 Eur. Trovy právneho zastúpenia spolu: 222,97 Eur. W. G. - tarifná odmena (§ 9 a nasl. vyhlášky), hodnota 1 úkonu (§ 11 ods. 4 vyhlášky): 1/6 výpočtového základu, t.j. 130,16 Eur v roku 2013, 134,- Eur v roku 2014. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Hodnota 1 úkonu podľa § 13 ods. 2 vyhlášky v roku 2013: 65,08 Eur, v roku 2014: 67,- Eur, 12.9.2013 prevzatie a príprava veci vrátane prvej porady s klientom 65,08 Eur, 6.2.2014 písomné podanie - žaloba 67,- Eur, 6.11.2014 písomné podanie - výzva súdu - odpoveď + úprava žaloby 67,- Eur, spolu 199,08 Eur. Náhrada hotových výdavkov tzv. režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) režijný paušál rok 2013: 1 x 7,81 Eur, rok 2014 2 x 8,04 Eur = 16,08 Eur, spolu 23,89 Eur. Trovy právneho zastúpenia spolu: 222,97 Eur. A. Q. - tarifná odmena (§ 9 a nasl. vyhlášky), hodnota 1 úkonu (§ 11 ods. 4 vyhlášky): 1/6 výpočtového základu, t.j. 130,16 Eur v roku 2013, 134,- Eur v roku 2014. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Hodnota 1 úkonu podľa § 13 ods. 2 vyhlášky v roku 2013: 65,08 Eur, v roku 2014: 67,- Eur, 12.9.2013 prevzatie a príprava veci vrátane prvej porady s klientom 65,08 Eur, 6.2.2014 písomné podanie - žaloba 67,- Eur, 6.11.2014 písomné podanie - výzva súdu - odpoveď + úprava žaloby 67,- Eur, spolu 199,08 Eur. Náhrada hotových výdavkov tzv. režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) režijný paušál rok 2013: 1 x 7,81 Eur, rok 2014 2 x 8,04 Eur = 16,08 Eur, spolu 23,89 Eur. Trovy právneho zastúpenia spolu: 222,97 Eur, (spolu trovy právneho zastúpenia 3 x 222,97 Eur = 668,91 Eur). Trovy konania v celkovej sume 738,91 Eur (668,91 + 70) je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Martiny Kožárovej Jenčovej, vedený v ČSOB, a.s. Prešov, číslo účtu: 4002722734/7500. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.