Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2S/19/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200326 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014200326.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcov 1/ Piotra Seweryna Zieliňskeho - GreenAdvice, so sídlom vo Svidníku, Karpatská 754/7, 089 01 Svidník, IČO: 46 216 693, 2/ G. L. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. V. XX, XX XXX A., D. A. právne zastúpených JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanej Sociálnej poisťovni ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 08. januára 2014 č. XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s prvostupňovým rozhodnutiam Sociálnej poisťovne pobočky L., na základe žaloby jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu žalobcu v 1/ rade z a m i e t a . Konanie o žalobe žalobcu v 2/ rade z a s t a v u j e. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca v 1/ rade domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej uvedeného v úvodnej časti rozsudku v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky Košice zo dňa 06.09.2013 č. XXXXX-X/XXXX-KEM, ktoré žiadal zrušiť a veci vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a priznať trovy konania. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že poukázal na rozhodnutie žalovanej, ako aj na prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktoré sú podľa neho nezákonné a citoval pritom bod 8, 11, 15, 17, čl. I. písm. a), čl. 11 bod 3a, čl. 13 bod 3 Základného nariadenia, ako aj § 11 ods. 1 Zákonníka práce, § 4 a § 210 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Zdôraznil, že žalobcovi a jeho zamestnancom boli odňaté práva brániť sa proti rozhodnutiam orgánom verejnej moci. Argumentoval ďalej tým, že v rozhodnutia neboli vydané v zákonnej lehote, pričom vydaním rozhodnutí došlo k porušeniu rovnakého zaobchádzania, ako aj tým, že prvostupňové rozhodnutie nebolo dôvodné, pretože poľský orgán sociálneho zabezpečenia vydal rozhodnutia, ktorým deklaroval, že zamestnanec podlieha legislatíve SR. Rozhodnutia sú podľa žalobcu nepreskúmateľné, pretože správny orgán rozhodol o zániku povinného poistenia zamestnanca spätne na základe kontroly vykonanej v marci 2013, ktorá bola vykonaná nezákonne. Žalobca poukázal aj na to, že v rámci kontroly predložil všetky potrebné dôkazy - pracovné zmluvy, mzdové listy, výplatné pásky, evidenciu dochádzky, čo preukazuje výkon závislej práce zamestnancov pre žalobcu v pracovnom pomere na území SR, pritom zdôraznil, že kontrola v roku 2012 vykonaná sociálnou poisťovňou nezistila žiadne nedostatky. Zároveň v závere žaloby citoval podstatné časti Praktickej príručky o tzv. uplatniteľnej legislatíve podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ. Zdôraznil, že na území SR vykonáva podnikateľskú činnosť riadne a v súlade so zákonom, pričom si plní všetky povinnosti a je toho názoru, že vydané rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovanej vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto navrhol rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 03.04.2014 vyjadrila žalovaná a s poukazom na dôvody uvedené vo svojom rozhodnutí navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Z administratívneho spisu predloženého žalovanou mal súd za preukázané, že Sociálna poisťovňa pobočka L. rozhodnutím zo dňa 06.09.2013 č.: XXXXX-X/XXXX-KEM ako príslušný prvostupňový správny orgán podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod I a § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodol tak, že žalobcovi v 2/ rade G. L. N., nar. XX.XX.XXXX nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa - žalobcu Piotra Seweryna Zieliňského - GreenAdvice do 31.01.2011 podľa slovenskej legislatívy. Výrok rozhodnutia odôvodnil prvostupňový správny orgán argumentáciou a poukazom na to, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 1. mája 2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia sa uplatňujú koordinačné nariadenia, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou a sú priamo uplatniteľné, pričom poukázal na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 a citoval pritom čl. 11 ods. 3, čl. 13 ods. 1, čl. 13 ods. 3 Základného nariadenia. Poukázal na to, že Sociálna poisťovňa pobočka L. vykonala kontrolu u zamestnávateľa Piotra Seweryna Zieliňského - GreenAdvice kontrolu v mieste činnosti podniku zahraničnej osoby D. XX v L. za obdobie od 01.06.2011 do 31.12.2012 kontrolu odvodov poistného, kontrolu plnenia povinnosti zamestnávateľa v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na skutočnosť, že na adrese uvedenej vo výpise zo živnostenského registra D. XX, L., sa nenachádza kancelária ani prevádzka zamestnávateľa zamestnanci Sociálnej poisťovne pobočky L. v mieste registrovaného sídla nenašli konateľa, ale dostavil sa do pobočky sociálnej poisťovne B.. G. K. ako splnomocnený vedúci podniku zahraničnej osoby dňa 06.03.2013, kedy sa konalo pracovné stretnutie. V rámci kontroly vykonanej pobočkou Sociálnej poisťovne L. bolo zistené, že skutočná adresa zamestnávateľa je virtuálnou adresou riadiacou osobu je Piotr Seweryn Žieliňski a spoločné pracovné stretnutia so splnomocneným vedúcim podniku zahraničnej osoby B.. G. K. sú realizované na adrese V. XXX, E., T. A.. Zápisy z pracovných stretnutí sa nevykonávajú, účtovné doklad, pracovné zmluvy, obchodné zmluvy, korešpondencia, faktúry sú uchovávané na adrese splnomocnenca B.. G. K.. Predmetnom činnosti je doručovanie letákov podľa objednávky zmluvných partnerov. Zamestnávateľ riadi svoju spoločnosť z adresy svojho trvalého bydliska D. I. XXD, XXX XX D. I., D. A. Práce sú prideľované majiteľom ústnou formou. Skutočné miesto výkonu práce jednotlivých zamestnancov nie je možné jednoznačne určiť, pretože podľa vyjadrenia zamestnávateľa výkon ich práce je viazaný na objednávku, ktorá nie je vopred plánovaná. Na základe výsledkov kontroly nebolo preukázané, že pán G. L. N. reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území SR a preto nemôže podliehať Slovenským právnym predpisom ani podľa jedného z citovaných článkov základného nariadenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti pánovi G. L. N. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa Piotra Seweryna Zieliňskeho - GreenAdvice Svidník od 01.11.2011 do 31.11.2012 podľa slovenskej legislatívy. O odvolaniach zamestnávateľa, ako aj zamestnanca rozhodla Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím zo dňa 08.01.2014 pod č. XXXXX-X/XXXX-BA tak, že odvolanie zamestnávateľa zo dňa 06.10.2013 zamietla a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočky L. zo dňa 06.09.2013 č.: XXXXX-X/ XXXX-KEM potvrdila. Žalovaná v rozhodnutí poukázala na prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo vydané Sociálnou poisťovňou pobočka L., ako aj na postup správneho orgánu a dôvody rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnila. Žalovaná preskúmala rozhodnutia a dospela k záveru, že jeho vydanie bolo v súlade so zákonom, pričom citovala príslušné články Základného nariadenia, ako aj zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a dospela k záveru, že z výsledkov vykonanej kontroly vyplýva, že sídlo účastníka konania uvedené vo výpise zo živnostenského registra nespĺňa základné kritéria registrovaného sídla spoločnosti. Zároveň poukázala na to, že kontrolou zameranou na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnanca na území Slovenskej republiky sa nepodarilo preukázať, že na základe relevantných skutočností zamestnanec G. L. N. vykonával reálnu činnosť na území SR, pričom v registri poistencov sociálnej poisťovni ako zamestnanec zamestnávateľa Piotra Seweryna Zielinského - GreedAdvice bol od 01.11.2011 do 31.01.2012 vedený. Zamestnávateľ vykonáva podnikateľskú činnosť na základe osvedčenia živnostenskom oprávnený zo dňa 26.05.2011. Žalovaná ďalej uviedla, že kontrolou zameranou na preverenie tohto reálneho výkonu činnosti zamestnanca na území SR sa nepodarilo preukázať, že G. L. N. sa na neho od 01.11.2011 do 31.01.2012 vzťahuje slovenská legislatíva a dospela jednoznačne k záveru, ako odvolací orgán, že zamestnancovi účastníka konania povinné nemocenské, povinné dôchodkové a povinné poistenie v nezamestnanosti na území SR od 01.11.2011 do 31.01.2012 nevzniklo. Vzhľadom na výsledky kontroly zameranej na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území SR, vystavenie formulára na uvedené obdobie nie je opodstatnené. V závere poukázala na citáciu čl. 13 ods. 5 Základného nariadenia, ako aj na príslušné ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, konkrétne § 172 a nasledujúcich. Zdôraznila pritom obsah ustanovenia 184 ods. 8 a § 185 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení. Podľa žalovanej nebolo uvedeným postupom dotknuté právo účastníka konania navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, pričom zdôraznila, že vyslovene vecou organizačnej zložky sociálnej poisťovne je obstaranie podkladov, ako aj ich vyhodnotenie. Krajský súd uznesením pod sp. zn. 2S/19/2014-25 zo dňa 01.08.2014 pribral do konania ako účastníka správneho konania G. L. N. podľa § 250 ods. 1 O.s.p. Súd zároveň reagoval aj na návrh právneho zástupcu žalobcu, ktorý predložil dňa 18.12.2014 plnomocenstvo zamestnanca žalobcu v 1/ rade G. L. N., nar. XX.XX.XXXX, a zároveň predložil na pojednávaní dňa16.01.2015 návrh na pribratie tohto účastníka na strane žalobcu v súlade s ustanovením § 92 ods. 1 O.s.p. a tento prednes predniesol na pojednávaní substitút právneho zástupcu žalobcu JUDr. Remetu JUDr. Boľanovský. V súlade s týmto návrhom súd uznesením pod sp. zn. 2S/19/2014-34 zo dňa 16.02.2015 pripustil vstup osoby G. L. N. na strane žalobcu ako žalobcu v 2/ rade podľa § 92 ods. 1 O.s.p. a ďalej s týmto konal ako so žalobcom v 2/ rade. Žalobca v 1/ rade, ako aj pribratý účastník na strane žalobcu v 2/ rade G. L. N. sa nedostavili na vytýčené pojendávanie na deň 14.05.2015 a takisto sa z neúčasti týchto ospravedlnil právny zástupca JUDr. Remeta, preto súd s poukazom na ustanovenie § 250g ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti. Zároveň pojednával a rozhodol v neprítomnosti povereného zástupcu žalovanej, ktorá neprítomnosť svojho zástupcu ospravedlnila listom zo dňa 05.05.2015 a zároveň súhlasila, aby súd rozhodol bez účasti zástupcu sociálnej poisťovne ústredie. preto rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu žalovaná ako zákonné potvrdila. čka Svidník rozhodla vo veciach sociálneho pKrajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul na pojednávaní právneho zástupcu žalobcov s tým, že konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcov v 1/ a 2/ rade, ako aj ospravedlneného povereného zástupcu žalovanej. Zároveň sa senát oboznámil s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade je žaloba nedôvodná, preto tieto zamietol. Vo vzťahu k žalobcovi v 2/ rade s poukazom na ustanovenie § 250b ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že žalobu žalobca v 2/ rade podal oneskorene, konanie súd zastavil. S poukazom na uvedené skutočnosti jednak v žalobe, ako aj v rozhodnutiach správnych orgánov súd dospel k záveru, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade sa domáhajú preskúmania zákonnosti právoplatného rozhodnutia žalovanej podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. V súvislosti so žalobou žalobcu v 1/ rade krajský súd poukazuje na to, že v ustanoveniach § 249 ods. 1, 2 a § 250j O.s.p. vyplýva, že správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou a konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Ustanovenie § 250 ods. 2 O.s.p. upravuje, že žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Citované ustanovenia O.s.p. teda ako žalobcu definujú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá bola ukrátená na subjektívnych právach, čo znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je žalobcom, musí byť súčasne aktívne legitimovaný hmotnoprávne, to znamená, musí ísť o skutočné ukrátenie a teda musí ísť o aktívne legitimovanú hmotnoprávnu osobu. Nedostatok hmotnej legitimácie znamená, že takáto osoba nebola ukrátená na právach, a súd žalobu zamietne. Je treba rozlišovať aj procesnú legitimáciu a ide o prípad, kedy žalobca ani netvrdí ukrátenie na právach, resp. netvrdí, že rozhodnutie bolo nezákonné, čo musí tvrdiť, inak by súd, ktorý je viazaný žalobcovým tvrdením, nemal čo preskúmavať a viedlo by to k zastaveniu konania. Žalobca v 1/ rade tvrdí, že správne orgány v preskúmavaných veciach nedodržali zákonný postup, rozhodnutia sú nezákonné, arbitrárne, avšak v žalobe okrem nedodržania zákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí netvrdí žiadne porušenie jeho subjektívnych práv. Je síce pravdou, že pri vydávaní rozhodnutí neboli dodržané procesné lehoty, avšak podľa názoru súdu toto procesné pochybenie nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, pretože podľa § 250i ods. 3 O.s.p. - pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zrušením žalobou napadnutých rozhodnutí len z tohto dôvodu by žalobca v 1/ rade nedosiahol priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250b ods. 1 upravuje, že žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Podľa § 250h ods.1 O.s.p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutého správneho rozhodnutia obmedziť, rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b. Namietaná nezákonnosť postupu a rozhodnutí žalovanej, bez uvedenia konkrétnych porušení subjektívnych práv žalobcu v 1) rade, je pre rozhodnutie vo veci irelevantná. Je nesporné, že žalobca ako zamestnávateľ platil povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že Zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. v ustanovení §145 ods. 1 upravuje, že Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od a/ zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo b/doručenia písomnej žiadosti fyzickej alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo jej právneho nástupcu. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, právo na vrátenie poistného sa premlčí do desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba uvedená v odseku 1 a 2 a zúčtovaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia, poistné, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa použije na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo voči jej právnemu nástupcovi. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky nemohlo byť zasiahnuté do majetkovej sféry žalobcu v 1/ rade. Z obsahu žaloby naopak vyplýva, že žalobca v 1/ rade namieta iné porušenie ako svojich subjektívnych práv a to porušenie práv zamestnanca (žalobcu v 2/ rade). Za nedôvodnú považuje súd aj námietku žalobcu, že Sociálna poisťovňa, pobočka ani žalovaná neboli oprávnené vykonať v predmetnej veci kontrolu vo vzťahu k reálnemu výkonu zamestnania zamestnancami žalobcu v 1) rade. Zákon (č. 461/2003 Z. z.) v tretej časti v ustanoveniach § 172 až § 225 upravuje konanie vo veciach sociálneho poistenia. Podľa § 172 ods. 2, v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa. Podľa ustanovenia § 172 ods. 5, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy. Tretia časť zákona súčasne v ustanovení § 195 ods. 1 až 3 upravuje, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníkov konania. Dokazovanie vo veciach sociálneho poistenia upravuje § 196 v ods. 1 až 7, konkrétne v odseku 1 tak, že dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe skutočnosti z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa ods. 2, organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede. Podľa ods. 7 tohto ustanovenia, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Z ustanovenia § 196 ods. 1 zákona vyplýva jednoznačne široká definícia dôkazu, a teda zákon nevylučuje, aby Sociálna poisťovňa v rámci dokazovania nevykonala šetrenie za účelom zistenia skutočného stavu veci a na základe takto zisteného stavu veci vo veci rozhodla. Okrem toho krajský súd poukazuje aj na oprávnenie (povinnosť) Sociálnej poisťovne vykonávať potrebné šetrenia v zmysle základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, keďže v zmysle čl. 76 (4) základného nariadenia, inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, majú povinnosť vzájomného informovania a spolupráce, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie tohto nariadenia. Ak príslušná inštitúcia v mieste bydliska dotknutej osoby, ktorá žiada o určenie uplatniteľnej legislatívy nadobudne pochybnosti ohľadom určenia uplatniteľnej legislatívy, môže tieto pochybnosti riešiť len spôsobom určeným v čl. 6, 15, 16 vykonávacieho nariadenia, ktoré prikazuje obrátiť sa na inštitúciu iného členského štátu. Za nedôvodnú považuje súd aj námietku žalobcu v 1) rade, že bola porušená zásada dvojinštančnosti konania, pretože z obsahu predložených administratívnych spisov je nepochybné, že žalovaná vo veci rozhodovala na základe dôkazov s dôrazom na to, že prvostupňové a odvolacie konanie tvoria jeden celok. Rozhodnutia žalovanej sú len podrobnejšie skutkovo a právne odôvodnené. Takýto postup žalovanej umožňuje § 218 ods. 1 zákona, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Ostatné námietky žalobcu v 1) rade vo vzťahu k prejudikovaniu rozhodnutí v Oznámení žalovanej príslušnému orgánu D. a retroaktivite súd konštatuje, že žalobca v 1) rade v žalobe nenamietal v súvislosti s uvedenými námietkami porušenia konkrétneho právneho predpisu, ktorý by správnym orgánom takýto postup zakazoval, a aké jeho subjektívne práva boli porušené. Vo vzťahu k žalobcovi v 2) rade prvostupňový správny orgán nerozhodol ani retroaktívne. Po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov z dôvodov uvedených v žalobe súd dospel k záveru, že vo vzťahu k žalobcovi v 1) rade subjektívne práva žalobcu porušené neboli, pretože v žalobe je namietané porušenie subjektívnych práv žalobcu v 2) rade, postup žalovanej bol v súlade so zákonom, preto žalobu žalobcu v 1) rade podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. Vo vzťahu k žalobcovi v 2) rade súd skúmal, či žaloba tohto žalobcu bola podané včas. Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ako osobitný zákon inú lehotu na podanie žaloby neupravuje. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi v 2) rade doručené dňa 27.01.2014. V prípade žalobcu v 2. rade teda začala dvojmesačná lehota na podanie žaloby plynúť dňa 28.01.2014 a uplynula dňa 28.03.2014. U žalobcu v 2/ rade nadobudlo uznesenie krajského súdu, ktorým podľa §92 ods. 1 O.s.p. pripustil jeho vstup do konania na strane žalobcu, právoplatnosť dňa 25.2.2015. Postavenie žalobcu v 2) rade teda nadobudol dňa 25.02.2015, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby (28.3.2014), pričom zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že lehota žalobcu v 2) rade (dva mesiace odo dňa doručenia rozhodnutia žalovanej) nemôže byť zachovaná ani pri argumentácii, že zamestnávateľ (žalobca v 1) rade) a zamestnanec (žalobca v 2) rade) sú nerozluční spoločníci, pretože z hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. nevyplývajú pre žalobcu v 1) rade a žalobcu v 2) rade rovnaké práva a povinností. Navyše z ustanovenia § 246c ods. 1 O.s.p. vyplýva, že pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti zákona. Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo, je rozhodná povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. Občiansky súdny poriadok v § 91 ods. 2 nerozlučné spoločenstvo definuje tak, že ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, úkony jedného z nich platia i pre ostatných... . Správne súdnictvo podľa piatej časti O.s.p. je o ochrane subjektívnych práv fyzickej alebo právnickej osoby. Subjektívne práva, resp. povinnosti žalobcu v 1) rade ako zamestnávateľa nie sú identické so subjektívnymi právami a povinnosťami fyzických osôb zamestnancov. Aplikácia ustanovenia § 91 ods. 2 v spojení s §246c ods. 1 O.s.p. pre toto konanie tak nespĺňa podmienku primeranosti. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250d ods. 1 O.s.p. konanie o žalobe žalobcu v 2/ rade zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobcovia neboli v konaní úspešní a žalovaná nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V predmetnej veci senát krajského súdu rozhodol jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.